6. decembra 2022 | 10:22

Minúta | 6. decembra 2022 | 10:22

Horecký: Začali sme konzultáciu Projektu nového kurikula pre všetky cykly

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM) sprístupnili na webových stránkach vzdelavanie21.sk verejnú konzultáciu k Projektu nového kurikula pre všetky cykly. Pripomienkové konanie zásadnej obsahovej a systémovej reformy pod názvom Vzdelávanie 21. storočia je prístupné nielen odborníkom na vzdelávanie, ale aj širokej verejnosti. V utorok o tom informoval minister školstva Ján Horecký.

Kurikulárna reforma školstva, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, sa zameriava na naplnenie potrieb pre moderné vzdelávanie. "Pointou kurikulárnej reformy je umožniť žiakovi, aby si na vybranom obsahu vzdelávania prešiel celým poznávacím procesom, aby mal zážitok objavovania nových poznatkov a súvislostí medzi nimi, pochopenia reťaze príčin a následkov. Dôraz musíme klásť na hĺbku poznania, ale aj na morálny étos, na rozvoj sociálnych zručností," povedal šéf rezortu školstva.

Základom vízie vzdelávania pre 21. storočie sú tri aspekty modernej školy ako prostredia, kde sa realizuje výchova a vzdelávanie. Ide o digitálnu, zelenú a inkluzívnu školu. Cieľom vzdelávania 21. storočia je podľa ministra školstva okrem iného klásť dôraz nielen na vzdelávanie a memorovanie, ale aj na rozvoj hodnotového sveta žiakov.

"Napriek nevyhnutnej redukcii šírky učiva nemôžeme hovoriť o znižovaní kvality vzdelávania. Práve naopak, na kvalitu vzdelávania sa nebudeme pozerať už len cez množstvo odovzdaných vedomostí a zapamätaných faktov, ale pred učiteľov a žiakov kladieme väčšie ciele – učiť sa samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe získaných vedomostí a dát," poznamenal riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní MŠVVaŠ SR Martin Kríž.

Projekt nového kurikula nadväzuje na dokument Východiská zmien v kurikule základného vzdelávania, ktoré boli predstavené v januári. Dokument obsahuje konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, profil absolventa, rámcové učebné plány či vymedzenie prierezových gramotností, ktoré budú integrované vo všetkých vzdelávacích oblastiach. Do prípravy nového obsahu vzdelávania je zapojených vyše 300 odborníkov.

"Cieľom reformy obsahu vzdelávania je posilnenie kritického myslenia, hodnotového vzdelávania a rozvoj digitálnych zručností. Zmeny sa prejavia aj v tom, že deti budú vedieť uplatniť naučené poznatky z ktoréhokoľvek predmetu v praktickom živote," vysvetlil Horecký. Rezort školstva postupne zriaďuje regionálne centrá podpory učiteľov a zameriava sa aj na prípravu budúcich pedagógov na vysokých školách.

Verejná konzultácia k vzdelávacím štandardom je naplánovaná na február 2023, následne v marci by mala byť prijatá nová verzia štátneho vzdelávacieho programu s univerzálnou platnosťou od 1. septembra 2026. Postupne sa má zmeniť aj testovanie v základných školách či nová stratégia učebnicovej politiky.

V septembri 2023 sa očakáva, že sa spustí postupné zavádzanie novej podoby štátneho vzdelávacieho programu na 30-tich školách, o rok neskôr v ste základných školách, v septembri 2025 v 600. V septembri 2026 má začať platiť nový štátny vzdelávací program pre všetky základné školy.

(tasr)

6. decembra 2022 | 10:14

Minúta | 6. decembra 2022 | 10:14

Sólymos: Urobiť zonácie národných parkov do konca roka 2023 je veľmi ambiciózne

Plán urobiť zonácie všetkých národných parkov do konca budúceho roka je veľmi ambiciózny. Uviedol to uviedol exminister životného prostredia László Sólymos (Aliancia).

"Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) predstavil tri odborné návrhy zonácií, ktoré neboli ešte prerokované, ide najmä o PR ministra," povedal Sólymos. Ťažisko prác je podľa neho v rokovaniach a ich výsledkoch. Bude sledovať, či budú konečné návrhy v súlade so schválenou Envirostratégiou do roku 2030. "Podľa súčasných informácií to vyzerá, že nebudú," poznamenal Sólymos.

Tvrdí, že envirorezort pracuje na návrhoch zonácií už dlhé roky. Za Sólymosovho pôsobenia mal spracované odborné podklady k jednotlivým zonáciám a návrhy. "Naše národné parky potrebujú zonáciu, potrebujú jasné stanovenie pravidiel," skonštatoval exminister.

Prevodom vybraných štátnych pozemkov pod organizácie ochrany prírody sa situácia pre ministerstvo podľa Sólymosa zjednodušila. "Ostáva mi veriť, že ministerstvo túto výhodu využije a nepremrhá," podotkol.

Ministerstvo predstavilo zonáciu ďalších troch národných parkov – Veľkej Fatry, Slovenského krasu a Polonín. Na návrhy čakajú Tatranský národný park, Malá Fatra a Národný park Nízke Tatry. Vyhlásenie zonácií šiestich národných parkov má vláda vo svojom legislatívnom pláne úloh naplánované na december. Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny zonáciu už majú.

(tasr)

6. decembra 2022 | 9:41

Minúta | 6. decembra 2022 | 9:41

Produkcia ropy v Rusku za jedenásť mesiacov vzrástla o dve percentá

Produkcia ropy v Rusku vzrástla za prvých jedenásť mesiacov roka, pred zavedením cenového stropu a embarga v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Konkrétne, produkcia kondenzátu ropy a zemného plynu v Rusku sa v období od januára do konca novembra 2022 zvýšila o 2,2 percenta oproti predchádzajúcemu roku na 488 miliónov ton. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na podpredsedu vlády Alexandra Novaka.

Krajiny Európskej únie (EÚ), ktoré boli po desaťročia hlavnými nákupcami ruskej ropy, však od 5. decembra na základe embarga prestali nakupovať ruskú ropu dovážanú po mori.

Skupina siedmich najbohatších ekonomík sveta, G7, EÚ a Austrália, zaviedli cenový strop na ruskú ropu na úrovni 60 dolárov (56,67 eura) za barel (159 litrov).

Produkcia kondenzátu ropy a zemného plynu v Rusku od januára do novembra bola podľa výpočtov agentúry Reuters v priemere 10,91 milióna barelov denne. Podľa zdrojov, ktoré nechceli byť menované, produkcia ruskej ropy by mohla začiatkom roku 2023 po zákaze EÚ klesnúť o 500-tisíc až jeden milión barelov denne.

Denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje v utorok informoval, že novembrová ťažba v Rusku dosiahla v priemere 1,486 milióna ton (10,89 milióna barelov) denne, čo je o dve percentá viac ako v októbri. Produkciu podporilo obnovenie ťažby v projekte Sachalin 1, ktorý predtým viedol americký koncern ExxonMobil, ale opustil ho po tom, ako Moskva vo februári poslala na Ukrajinu svoje jednotky.

(tasr)

6. decembra 2022 | 9:38

Minúta | 6. decembra 2022 | 9:38

Matovič: Sulík sa rozhodol zničiť demokratické Slovensko, už má zabezpečený ranč v Austrálii

Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík ide pomôcť mafii povaliť protikorupčnú vládu premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) a vznikne tak niekým vytúžená progresívna vláda riadená z Prezidentského paláca. Napísal to líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a minister financií Igor Matovič na sociálnej sieti.

„Sulík v hanbe a zúfalstve z padajúcich preferencií vtiahol SaS do samovražednej misie, bez ohľadu na škody, ktoré tým SaS a Slovensku spôsobí," tvrdí Matovič, ktorý celú situáciu nazval „Rišova atómofka". Líder OĽaNO je presvedčený, že Sulík sa rozhodol zničiť demokratické Slovensko, keďže už má zabezpečený ranč v Austrálii.

Šéf OĽaNO si zároveň myslí, že progresívna vláda riadená z prezidentského paláca bude vládou bábkovou, Národnú radu SR sa prezidentke SR Zuzane Čaputovej ovládnuť pučom nepodarí. „Keďže už nebude platiť koaličná zmluva, vznikne nových 76 poslancov z tých, ktorí predsedu Smeru - sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica nevydali súdu.

"To, čo potom nastane, si radšej ani nechcime predstaviť," uviedol Matovič. Doplnil, že zmena Trestného zákona, Trestného poriadku či volebného zákona ešte pred voľbami budú len začiatkom.

„Naposledy kvôli Sulíkovej ješitnosti, keď povalil vládu Ivety Radičovej, prišla na osem rokov vláda mafie, no tentokrát to môže byť už mafia naveky. Všetci zrazu zistíme, že už nie je riziko, že nasledujúce voľby budú posledné demokratické, ale že posledné demokratické voľby už boli. Verím, že si to múdri ľudia uvedomia," uzavrel Igor Matovič.

(sita)

6. decembra 2022 | 9:34

Minúta | 6. decembra 2022 | 9:34

Rusi v Chersonskej oblasti vyzývajú ľudí, aby si vymenili hrivny za ruble

Ruská okupačná správa v anektovaných častiach ukrajinskej Chersonskej oblasti vyzvala miestnych obyvateľov, aby si bezodkladne previedli svoje úspory v hrivnách na ruské ruble. Od 1. januára sa tam už totiž nebudú vykonávať platobné transakcie v ukrajinskej mene.

Oznámil to v utorok šéf Ruskom dosadenej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo. Informovala o tom správa agentúry DPA.

"Od 1. januára 2023 sa bude dať v obchodoch a pri platbách za služby platiť jedine v rubľoch," povedal Saľdo vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Dodal však, že bankách bude možné zamieňať hrivny za ruble aj po tomnto termíne.

Ako jeden z dôvodov avizovanej zmeny Saľdo uviedol masívny pokles hodnoty hrivny v dôsledku ekonomických ťažkostí Ukrajiny. Z bankoviek ukrajinskej meny sa podľa tvrdenia šéfa proruskej okupačnej správy stáva len "papier".

Od začiatku ruskej vojenskej agresie, ktorá spôsobila Ukrajine obrovské materiálne a ekonomické škody, poklesla hodnota hrivny oproti americkému doláru o približne polovicu.

DPA pripomína, že v Luhanskej a Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ktoré Moskva – rovnako ako Záporožskú a Chersonskú oblasť – v rozpore s medzinárodným právom anektovala, je ruský rubeľ už dlhší čas oficiálnou menou.

Cherson, metropola rovnomennej oblasti, ako aj viaceré ďalšie časti tohto regiónu sú od novembra znova pod kontrolou Kyjeva. Ruské okupačné sily sa z mesta museli stiahnuť na druhý breh Dnepra, pretože ukrajinské jednotky systematicky ničili ich zásobovacie trasy. Rusi však naďalej kontrolujú väčšinu územia Chersonskej oblasti.

(tasr)

6. decembra 2022 | 9:28

Minúta | 6. decembra 2022 | 9:28

Najviac si zarobia brigádnici v Bratislave, najmenej na východe Slovenska

Počet ponúk na brigádnickú činnosť vzrástol na pracovnom portáli oproti predchádzajúcemu roku o 30 percent. O brigády sa pritom nezaujímajú iba študenti, ale aj ľudia, ktorí prišli o prácu počas pandémie a kandidáti, ktorí si chcú prilepšiť v čase vysokej inflácie.

Najviac brigád počas predvianočného obdobia je vo výrobe, realitách, technike, v logistike, ale aj v cestovnom ruchu a obchode či pomocných prácach. Najviac si dokážu zarobiť brigádnici v oblasti hlavného mesta, o niečo menej na východnom Slovensku. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou pracovného portálu Kariéra.sk Katarína Tešla.

Doplnila, že mnohí zamestnávatelia najmä v októbri, novembri a decembri vyhľadávajú pomocnú pracovnú silu. "V rámci celoročných povolaní stúpa dopyt po pracovníkoch najmä pri pozíciách v oblasti distribúcie, prepravy, predaja a služieb zákazníkom," vymenúva Tešla.

Pribúdajú aj ponuky brigád, ktoré súvisia s blížiacimi sa sviatkami. Patria medzi ne napríklad pozície ako predajca vianočného sortimentu, kníhkupec, predajca živých stromčekov a kaprov, balič darčekov, vianočný operátor alebo pomocník na vianočných trhoch. Pri týchto pozíciách sa s brigádnikmi často počíta iba na vopred dohodnuté obdobie. Platy pri podobných ponukách však bývajú o niečo vyššie ako pri bežných brigádach.

"Najmä v predvianočnom období stúpa záujem zo strany zamestnávateľov o predajcov vianočnej pyrotechniky, práve pri tejto pozícii sme zaznamenali viac ako 50-percentný nárast," uviedla Tešla.

Zaujímavý je aj predaj vianočných kaprov, veľký dopyt je po brigádnikoch na pomoc s balením tovaru a balíkov z e-shopov, vyhľadávaná je aj práca kuriérov a hľadaní sú aj predajcovia dekoračných ozdôb či vianočných stromčekov. Tiež pred Vianocami potrebujú firmy ľudí na inventúru tovaru, pomocné práce na klziská či do lyžiarskych stredísk, a to inštruktorov lyžovania, recepčných a pomoc do reštaurácií.

"Napriek vysokému záujmu vianočnú brigádu absolvovalo iba 25 percent opýtaných," vyčíslila Tešla. Z prieskumu portálu tiež vyplýva, že 45 percent respondentov si v predchádzajúcich rokoch muselo pred Vianocami privyrábať na vykrytie výdavkov spojených so sviatkami.

Čo sa týka ohodnotenia brigád v jednotlivých oblastiach, portál zaregistroval ponuky v priemysle, kde sa ohodnotenie nachádza na úrovni osem eur za hodinu, vo výrobe sedem eur za hodinu a v cestovnom ruchu sú ponuky so zárobkom šesť eur za hodinu. "V Bratislavskom kraji sa výplata pohybuje od 5,50 do 7,50 eura za hodinu v hrubom," vyčíslila Tešla. Naopak, najmenej dostanú brigádnici v Prešovskom a Košickom kraji, kde sa hodinová mzda pohybuje medzi štyrmi až piatimi eurami.

(tasr)

6. decembra 2022 | 9:02

Minúta | 6. decembra 2022 | 9:02

Slovenský HDP vzrástol v treťom štvrťroku 2022 medziročne o 1,4 percenta

Hrubý domáci produkt (HDP) v treťom štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,4 percenta (v stálych cenách, sezónne neočistený). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Slovenská ekonomika si udržala tempo rastu na úrovni druhého štvrťroku, v porovnaní s prvým štvrťrokom však bola nižšia. Objem HDP v bežných cenách medziročne vzrástol o 9,5 percenta a dosiahol 28,5 miliardy eur. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok 2022 oproti druhému štvrťroku 2022) bola tvorba HDP po sezónnom očistení reálne vyššia o 0,4 percenta.

Priemysel, ako jedno z najvýznamnejších skupín odvetví so štvrtinovým podielom na celkovej pridanej hodnote, zaznamenal medziročný rast o 3,7 percenta, ale v porovnaní s úrovňou pred pandémiou (oproti tretiemu štvrťroku 2019) výkonnosť stále zaostávala o 4,7 percenta. Vývoj v priemysle pozitívne ovplyvnil nárast výroby motorových vozidiel o 19,5 percenta, ale tiež odvetvia ako výroba strojov a zariadení i. n. o 24,6 percenta a výroba výrobkov z gumy a plastu o 2,6 percenta. Naopak, pokles sa zaznamenal vo výrobe kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení o 4,1 percenta.

Rast HDP brzdil pretrvávajúci výrazný pokles pridanej hodnoty vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 11,3 percenta) a mierny pokles vo verejnej správe vrátane vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej pomoci (o 0,3 percenta).

V súhrne za prvé tri štvrťroky 2022 dosiahol nominálny objem vytvoreného HDP 79,4 miliardy eur. V stálych cenách vzrástol o 1,9 percenta a predcovidové obdobie (prvý až tretí štvrťrok 2019) prekročil o jedno percento.

(tasr)

6. decembra 2022 | 7:59

Minúta | 6. decembra 2022 | 7:59

Obhajoba Jaroslava Haščáka podala sťažnosť proti obvineniu

Obhajoba finančníka Jaroslava Haščáka podala sťažnosť proti obvineniu súvisiaceho s kauzou Gorila v deň jeho doručenia 1. decembra. Dôvody sťažnosti doplní dodatočne. Potvrdil to právny zástupca obvineného Martin Škubla.

"Bez ohľadu na obsah spisu však už teraz vieme, že budeme okrem iného namietať nesprávnosť výrokov týkajúcich sa Jaroslava Haščáka, rozpor týchto výrokov s odôvodnením obvinenia, ako aj porušenia ustanovení o konaní, ktoré obvineniu predchádzalo, majúce vplyv na nesprávnosť výrokov obvinenia," priblížil Škubla s tým, že vyšetrovateľka nereagovala na ich žiadosť o nazretie do spisu.

Tvrdí, že obvinenie Jaroslava Haščáka pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti je nezákonné a nie je dostatočne odôvodnené. "Nejde však len o nedostatočnosť dôkazov, ale aj o absenciu základných tvrdení, bez ktorých nemožno nielenže dokázať, ale ani len tvrdiť, že boli spáchané tie trestné činy, ktoré sa uvádzajú vo výroku obvinenia," zdôraznil Škubla.

Vyšetrovateľka je podľa jeho slov zaujatá a jej konanie hraničí so zneužitím právomoci verejného činiteľa. "Osoba, ktorá obvinenie 23. novembra vznášala, sa tohto trestného činu zrejme nedopustila iba preto, že mala v tom čase prerušený výkon funkcie policajta, ergo nedisponovala právomocou vyšetrovateľky. Dňa 23. novembra totiž právne nebola policajtkou," podotkol.

Vyšetrovateľka špecializovaného tímu Gorila začala trestné stíhanie a obvinila finančníka Jaroslava Haščáka zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a aj z obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Celkovo obvinili sedem osôb.

(tasr)

6. decembra 2022 | 7:49

Minúta | 6. decembra 2022 | 7:49

Čína sa na tri minúty zastavila, aby si uctila pamiatku zosnulého Ťiang Ce-mina

Rozozvučaním sirén a tromi minútami ticha si v utorok obyvatelia Číny uctili pamiatku bývalého prezidenta Ťiang Ce-mina, ktorý zomrel minulú stredu v Šanghaji vo veku 96 rokov. Na tri minúty sa zastavili aj trhy s akciami, menami a dlhopismi.

Smútočný obrad sa konal vo Veľkej sále ľudu v Pekingu a televízie z neho vysielali priamy prenos. Informovali o tom správy agentúr Reuters a AFP.

Čínsky prezident Si Ťin-pching vzdal bývalému vodcovi Ťiangovi hold za to, že zabezpečil, aby komunistickú stranu obišli "politické búrky", pričom ju aj zreformoval, a zmodernizoval i ekonomiku krajiny.

Počas štátneho smútočného aktu Si pripomenul, že Ťiang prevzal vedenie v čase, keď sa strana, armáda a krajina nachádzali pod "vonkajším tlakom" a museli sa vyrovnať aj s problémami vnútri štátu – narážal na prodemokratické protesty na Námestí nebeského pokoja v Pekingu z roku 1989.

Si uviedol, že Ťiang v tejto situácii presadzoval reformy a otvorenosť, posilnil vzťahy strany s národom, zapojil sa do "diplomatických bojov" a podporil nezávislosť, dôstojnosť, bezpečnosť a stabilitu Číny. Ocenil tiež, že Ťiang mal odvahu prijímať odvážne rozhodnutia.

Agentúra AFP poznamenala, že napriek Ťiangovej úlohe pri potláčaní protestného hnutia v roku 1989, jeho smrť vyvolala medzi niektorými Číňanmi nostalgiu – krajina bola totiž následne, istý čas, považovaná za liberálnejšiu a tolerantnejšiu voči nesúhlasu.

Ťiangova smrť prišla čase, keď čínske vedenie zápasí s pouličnými protestmi prameniacimi z nespokojnosti obyvateľstva, ktoré žiada, aby sa skoncovalo s politikou nulovej tolerancie choroby COVID-19 a s tým súvisiacimi prísnymi obmedzeniami.

Si, ktorý Ťiangovu smrť opísal ako nevyčísliteľnú stratu, povedal, že krajina musí zmeniť smútok na silu a využiť jeho odkaz na otvorenie novej kapitoly v dejinách vládnucej komunistickej strany. "Neverte v zlo, nebojte sa duchov ani tlaku a snažte sa prekonať všetky druhy ťažkostí a výziev na ceste vpred," apeloval súčasný čínsky prezident podľa Reuters.

Ťiangovo telo bolo po prevoze do Pekingu v pondelok spopolnené. Na tomto obrade sa zúčastnili mnohí predstavitelia čínskeho vedenia – údajne aj bývalý čínsky prezident Chu Ťin-tchao, ktorý bol v októbri vyvedený z miesta konania jazdu komunistickej strany. Šlo o dramatický incident, ktorý vzbudil celosvetovú pozornosť.

(tasr)

6. decembra 2022 | 7:41

Minúta | 6. decembra 2022 | 7:41

Rusko umiestnilo raketový systém na kurilský ostrov Paramušir

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že v severnej časti sporných Kurilských ostrovov rozmiestnilo súčasti mobilného raketového systému na ochranu pobrežia. Informuje o tom správa agentúry Reuters zverejnenej v noci na utorok.

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov, pričom spor o ne trvá už od konca druhej svetovej vojny, keď Rusko túto časť Kurilských ostrovov obsadilo.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na ostrov Paramušir, ktorý leží v severnej časti Kuríl, umiestnilo pobrežný raketový systém Bastion s dosahom 500 kilometrov

."Pobrežná stráž (ruskej) Tichomorskej flotily bude celoročne hliadkovať v priľahlých vodách," uviedol v tejto súvislosti ruský rezort obrany. Zároveň dodal, že na Paramušire bol zriadený aj vojenský tábor, ktorý umožní príslušníkom ruskej armády celoročný pobyt na ostrove.

Už pred rokom boli súčasti systému Bastion rozmiestnené na ostrove Matua ležiacom v strednej časti Kurilských ostrovov.

Americké Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) v septembrovej správe upozornilo na to, že Rusko vo zvýšenej miere militarizuje Kurilské ostrovy. Podľa CSIS by preto mali USA a Japonsko posilniť spoluprácu v danom regióne.

Japonsko sa po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu pripojilo k ekonomickým sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny. Moskva v reakcii na japonské sankcie ukončila rokovania o mierovej dohode s Tokiom a pozastavila spoločné ekonomické projekty súvisiace so spornými Kurilskými ostrovmi, pripomína Reuters.

(tasr)

6. decembra 2022 | 6:36

Minúta | 6. decembra 2022 | 6:36

Kozmická loď Orion vykonala posledný veľký manéver pred návratom na Zem

Kozmická loď Orion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) preletela v pondelok blízko povrchu Mesiaca a vykonala posledný veľký manéver, ktorým započala začiatok svojej cesty späť na Zem z vesmírnej misie Artemis I. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Bezposádková loď Orion preletela v najbližšom bode len 130 kilometrov od povrchu Mesiaca, čím otestovala manéver, ktorý bude prevedený aj pri ďalších misiách Artemis. V rámci týchto misií sa má ľudstvo po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť vrátiť na Mesiac.

V pondelok bola tiež na pol hodinu prerušená komunikácia s kozmickou loďou, keď letela poza odvrátenú stranu Mesiaca.

Pohonný modul Orionu, ktorý vyvinula Európska vesmírna agentúra (ESA), spustil počas manévru na vyše tri minúty svoj hlavný motor, aby nasmeroval kozmickú loď na cestu späť na Zem. Išlo o posledný veľký manéver misie Artemis I, ktorá sa začala 16. novembra štartom superťažkej rakety SLS, ktorá vyniesla Orion do vesmíru. Táto misia by mala od svojho začiatku po koniec trvať celkovo 25 a pol dňa.

Orion bude odteraz vykonávať len mierne úpravy kurzu predtým, ako v nedeľu 11. decembra o približne 18.40 h SEČ dopadne do Tichého oceánu pri pobreží San Diega. Orion po dopade z oceánu vydvihne loď amerického námorníctva.

Pred týždňom pritom loď Orion pokorila svetový rekord, keď sa ako prvá obývateľná kozmická kabína dostala do vzdialenosti 450.000 kilometrov od Zeme.

V rámci misie Artemis, ktorá je pomenovaná po gréckej bohyni Artemis – sestre boha Apolla –, chcú Spojené štáty zriadiť v súvislosti s prípravami na cestu na Mars trvalú prítomnosť ľudstva na Mesiaci.

Kozmická loď Orion je bez posádky. Pri štarte nadchádzajúcej misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na rok 2024, budú na palube aj astronauti, píše NASA. Ani v rámci tohto letu však posádka ešte na Mesiaci nepristane. Prvá žena a ďalší muž pristanú na južnom póle tohto satelitu Zeme až počas misie Artemis III, ktorá sa uskutoční najskôr v roku 2025.

(tasr)

6. decembra 2022 | 6:34

Minúta | 6. decembra 2022 | 6:34

EÚ chce, aby USA riešili jej obavy týkajúce sa zákona o znižovaní inflácie

EÚ očakáva, že Spojené štáty budú konštruktívne riešiť jej obavy vyplývajúce z amerického zákona o znižovaní inflácie. Táto výzva odznela v pondelok na treťom ministerskom stretnutí transatlantickej Rady pre obchod a technológie (TTC) v College Park v štáte Maryland. Na správu Európskej komisie (EK) upozornil spravodajca TASR.

Spojené štáty zastupovali šéf diplomacie Antony Blinken, ministerka obchodu Gina Raimondová, americká obchodná zástupkyňa Katherine Taiová a EÚ podpredsedovia EK Margrethe Vestagerová a Valdis Dombrovskis.

Únia zopakovala svoje silné obavy z diskriminačných ustanovení tohto zákona a rušivých dotácií, pričom očakáva, že USA budú konštruktívne riešiť jej obavy. V oblasti digitálnej infraštruktúry EÚ a USA naznačili, že uľahčia projekty, ktoré posilnia odolnosť citlivých infraštruktúr, ako sú strategické pozemné a podmorské káble.

S cieľom urýchliť zavádzanie elektromobilov USA a EÚ pripravia spoločnú medzinárodnú normu o nabíjacích systémoch pre ťažké úžitkové vozidlá, ktorá sa má prijať do roku 2024. V roku 2023 chcú vypracovať odporúčania pre verejnú elektrickú infraštruktúru nabíjania elektromobilov.

Ruská agresia proti Ukrajine vyvinula tlak na globálne dodávateľské reťazce a preto EÚ a USA podpísali dve dohody: mechanizmus včasného varovania na spoločné riešenie a zmiernenie narušení dodávateľského reťazca polovodičov a záväzok vzájomnej transparentnosti dotácií na polovodiče.

Obe strany budú spolupracovať na združovaní digitálnych zdrojov s cieľom riešiť kľúčové výzvy v oblasti klimatických zmien a predpovede extrémneho počasia, zdravia alebo inteligentného poľnohospodárstva a sprístupnia ich partnerským krajinám.

Spolupráca v rámci TTC bola kľúčová pre rýchle a zosúladené zavedenie kontrol vývozu pokročilých technológií do Ruska. EÚ a USA sa dohodli na ďalšej spolupráci v tejto oblasti. Preskúmajú tiež politické nástroje, ktoré by sa dali použiť na riešenie netrhových hospodárskych politík a praktík ako aj možnosti spoločného úsilia pri riešení hospodárskeho nátlaku.

(tasr)

6. decembra 2022 | 6:32

Minúta | 6. decembra 2022 | 6:32

Vo Francúzsku sa začal odvolací proces v prípade odsúdenia Sarkozyho za korupciu

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstúpil v pondelok pred odvolací súd, ktorý sa zaoberá jeho odsúdením za podplácanie a neoprávnené ovplyvňovanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Sarkozyho v marci 2021 odsúdili na tri roky väzenia, z nich dva podmienečne. Konzervatívny politik bol hlavou štátu v rokoch 2007 – 2012.

Na začiatku odvolacieho procesu Sarkozy trval na svojej nevine: "Kde sú dôkazy? Nie sú dôkazy. Bránim tu svoju hrdosť," vyhlásil 67-ročný exprezident.

Podľa parížskeho súdu sa Sarkozy v roku 2014 pomocou svojho právnika Thierryho Herzoga pokúsil získať dôverné informácie o inom súdnom prípade od prokurátora Gilberta Aziberta. Tomu prisľúbili prezidentskú podporu pri kandidatúre na prominentný post v Monaku.

Všetkých troch uznali za vinných a dostali podobné tresty. Súd označil ich trestné činy za závažné vzhľadom na účasť bývalého prezidenta. Prokuratúra tvrdila, že Sarkozyho konanie ohrozilo nezávislosť súdnictva. Išlo o najtvrdší trest udelený exprezidentovi od roku 1958, keď vznikla piata francúzska republika.

Odvolacie konanie prebieha aj v prípade Herzoga a Aziberta. Pojednávanie má trvať do 16. decembra.

Obvinenia vychádzajú z odpočutých telefonátov medzi politikom a jeho právnikom. Vyšetrovatelia zistili, že Sarkozy a Herzog použili pri dôverných rozhovoroch mobilné telefóny, ktoré exprezident získal pod krycím menom.

V pondelok rozhorčený Sarkozy tvrdil, že komunikácia medzi právnikom a klientom je dôverná a jej odpočúvanie nezákonné. Vyšetrovatelia odpočúvali celkovo 3500 jeho telefonických hovorov.

V septembri 2021 Sarkozymu ďalší súd udelil ročný trest za nelegálne financovanie kampane pred neúspešnou snahou o opätovné zvolenie v roku 2012. Podľa verdiktu prekročil povolené výdavky o najmenej 20 miliónov eur. Aj proti tomuto rozsudku podal odvolanie.

Francúzske orgány tiež už roky vyšetrujú údajné príspevky Líbye na Sarkozyho predvolebnú kampaň v roku 2007. Bývalý šéf Elyzejského paláca odmieta všetky obvinenia aj v tomto prípade.

(tasr)

5. decembra 2022 | 21:58

Minúta | 5. decembra 2022 | 21:58

Praha: Sochu Koneva vystriedal hajlujúci ohyzd s tvárou Putina

Na Námestí Interbrigády v Prahe 6 je od pondelka nová umelecká inštalácia. Postava ohyzda s tvárou ruského prezidenta Vladimira Putina zatvára plynový ventil a pravú ruku má zdvihnutú v nacistickom pozdrave. TASR o tom informuje podľa webov forum24.cz a novinky.cz.

Inštalácia upozorňuje na postoj Ruska, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu a svoje nerastné bohatstvo zneužíva na presadzovanie geopolitických záujmov. Vytvoril ju amatérsky sochár a kováč Daniel Dostál v rámci medzinárodného stretnutia umeleckých kováčov v Helfštýně.

,,Sochu sme sa rozhodli inštalovať preto, že je potrebné burcovať verejnosť v Českej republike a tiež vyslať signál na Ukrajinu a do Ruska, že českým ľuďom nie je jedno, čo sa deje na Ukrajine," vysvetlil jeden z iniciátorov akcie Dalibor Dědek. Je tiež súčasťou platformy Darček pre Putina, ktorá pomáha pri nákupe vojenského materiálu pre ukrajinskú armádu.

https://twitter.com/DarPutinovi/status/1599796530621186050

Začiatkom roka 2023 majú netradičnú socha podľa Dědka vydražiť za aspoň šesťmiestnu sumu a nakúpiť zbrane pre ukrajinskú armádu, aby mohla bojovať proti ruským okupantom.

Cieľom pondelkovej inštalácie 157 centimetrov vysokej sochy je tiež podporiť iniciatívu za odpojenie ruskej ambasády v Prahe od energií. Diplomati by tak sami pocítili dôsledky ruských raketových útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, ktoré komplikujú život miliónov civilistov, tvrdia organizátori.

,,Socha sa nemá páčiť, má skôr provokovať, aby sme si všetci uvedomili, že mier, ktorý nás obklopuje, je veľmi krehký. Že stovky kilometrov od nás vojaci zabíjajú ženy a deti a rúcajú. Je to blízko a týka sa nás to," doplnil Dědek.

Do roku 2020 stál na Námestí Interbrigád pomník ruského maršala Ivana Koneva, ktorý sa podieľal na oslobodení Prahy v máji 1945. Podieľal sa však aj na krvavom potlačení povstania v Budapešti v roku 1956 a na tzv. druhej berlínskej kríze, ktorá vyústila do stavby Berlínskeho múra.

(tasr)

5. decembra 2022 | 21:16

Minúta | 5. decembra 2022 | 21:16

Pri masakri na východe Konžskej demokratickej republiky zahynulo 272 civilistov

Najmenej 272 ľudí zahynulo pri minulotýždňovom masakri na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR), uviedla v pondelok konžská vláda. Masaker majú podľa nej na svedomí povstalci z Hnutia 23. marca (M23), povstalci to popierajú. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Konžská armáda najskôr obvinila povstalcov zo skupiny M23 zo zabitia 50 civilistov v obci Kishishe. Vláda neskôr počet obetí zvýšila najmenej na 100 ľudí. O ešte vyššom počte hovoril minister priemyslu KDR Julien Paluku na tlačovej konferencii s hovorcom vlády Patrickom Muyayom.

Organizácia Spojených národov minulý týždeň uviedla, že má správy o veľkom počte civilných obetí pri bojoch medzi povstalcami zo skupiny M23 a miestnymi milíciami neďaleko obce Kishishe, pripomína agentúra Reuters. OSN však bližšie informácie neposkytla.

Skupina M23, ktorú tvoria prevažne Tutsiovia z Konga, obnovila boje proti armáde koncom roka 2021 a obvinila vládu, že nedodržala dohodu o demobilizácii. Odvtedy sa príslušníci M23 zmocnili rozsiahlych území v provincii Severné Kivu vrátane kľúčového mesta Bunagana na hraniciach s Ugandou.

AFP konštatuje, že oživenie skupiny M23 destabilizovalo vzťahy v strednej Afrike. KDR obviňuje svojho menšieho suseda, Rwandu, z podpory týchto milícií. Rwanda odmieta, že podporuje povstalcov a tvrdí, že KDR spolupracuje s hutuským povstaleckým hnutím Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), ktoré sa v roku 1994 podieľalo na genocíde Tutsiov. Kinshasa takéto obvinenia popiera.

(tasr)

5. decembra 2022 | 20:23

Minúta | 5. decembra 2022 | 20:23

Iran Human Rights: V Iráne popravili v roku 2022 už viac ako 500 ľudí

V Iráne od začiatku tohto roka dosiaľ popravili viac ako 500 ľudí, čo je oveľa viac ako za celý minulý rok. Uviedla to v pondelok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Tento rok bolo podľa IHR v Iráne popravených už najmenej 504 ľudí. Na potvrdení ďalších prípadov údajne popravených ľudí organizácia stále pracuje. V krajine pritom rastú obavy, že úrady budú vo veľkej miere využívať trest smrti proti účastníkom protivládnych protestov, ktoré v Iráne vypukli v septembri. V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa IHR trest smrti hrozí za vznesené obvinenia najmenej 26 osobám vrátane troch maloletých.

IHR medzi popravených zaradila aj štyroch ľudí, ktorí boli podľa oficiálnych médií v nedeľu usmrtení pre obvinenia zo spolupráce s izraelskou spravodajskou službou.

,,Títo jednotlivci boli odsúdení na smrť bez riadneho a spravodlivého procesu za zatvorenými dverami revolučného súdu," uviedol vo vyhlásení riaditeľ IHR Mahmúd Amiry-Moghaddam.

Podľa údajov IHR bolo v Iráne v roku 2021 popravených najmenej 333 ľudí, čo bolo o 25-percent viac v porovnaní s rokom 2020.

Podľa medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) v Iráne vlani popravili 314 ľudí – čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, na smrť boli odsúdené či priamo popravené tisíce ľudí.

(tasr)

5. decembra 2022 | 17:02

Minúta | 5. decembra 2022 | 17:02

Fico: Paragraf 363 trestného poriadku chráni SR pred zločincami na NAKA a ÚŠP

Paragraf 363 trestného poriadku chráni Slovensko pred zločincami na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) a na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), chráni ústavnosť a zákonnosť trestných konaní. Vyhlásil to predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico na pondelkovej tlačovej konferencii.

"Preto je paragraf 363 trestného poriadku taký dôležitý v našom právnom poriadku, lebo umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby rozhodol o ústavnosti, zákonnosti nejakého konania a aby nebolo toto konanie zneužívané na politické ciele," uviedol Fico.

Poukázal pritom na ústavou garantované atribúty zákonnosti aj pri prípravnom konaní a počas celého trestného konania.

Prekvapili ho preto vyjadrenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej o potrebe obmedziť sporný paragraf 363. Nerozumie, prečo sa do problematiky "motá" hlava štátu. Vidí za tým snahu chrániť takzvaných "čurilovcov", skupinu vyšetrovateľov na NAKA. "Lebo vie, že bez týchto zločincov nie je možné robiť politické procesy", uviedol Fico.

Prezidentka v nedeľnej diskusnej relácii RTVS povedala, že uvažuje o podaní na Ústavný súd (ÚS) SR pre paragraf 363 a právomoci šéfa generálnej prokuratúry. Skonštatovala, že ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu, ÚS by mal dať odpovede. Zároveň uviedla, že parlament by mal zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry.

(tasr)

5. decembra 2022 | 16:48

Minúta | 5. decembra 2022 | 16:48

Šéf maďarskej centrálnej banky očakáva v roku 2023 infláciu na úrovni 15 až 18 percent

Inflácia v Maďarsku sa v budúcom roku môže pohybovať medzi 15 a 18 percentami, uviedol v pondelok guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) György Matolcsy, pričom ostro kritizoval vládou stanovený cenový strop na pohonné látky či základné potraviny. Informovala o tom agentúra Reuters.

Maďarská centrálna banka podľa Matolcsyho upozorňovala na zlé kroky vlády v posledných mesiacoch, čím poukázal na cenové stropy, ktoré prinútili maloobchodníkov zvýšiť ceny iných produktov, ktorých sa cenový strop netýkal. To viedlo k posilneniu inflácie o tri až štyri percentuálne body. V nebývalo ostrej kritike vládnych opatrení dodal, že "všetky cenové stropy by sa mali okamžite zrušiť".

Matolcsy pritom patril k spojencom premiéra Viktora Orbána a kritika vlády nebola u neho v minulosti zvykom. Situácia v Maďarsku sa však v dôsledku zastropovania cien začala komplikovať. Matolcsy poukázal na fakt, že cenové stropy viedli ľudí k zvyšovaniu spotreby, a to v období energetickej krízy, čo je podľa neho "absurdné". "Vládu sme na to upozorňovali niekoľkokrát," povedal guvernér centrálnej banky, odkazujúc na ukončenie cenových stropov.

Miera inflácie v Maďarsku dosiahla v októbri 21,1 percenta a podľa ostatných odhadov centrálnej banky zo septembra by za celý rok mala zaznamenať 13,5 až 14,5 percenta. Údaje za november sa očakávajú vo štvrtok (8. 12.) a analytici oslovení agentúrou Reuters počítajú s tým, že inflácia sa zrýchli na 22,2 percenta.

Ako Matolcsy dodal, inflácia je pre Maďarsko "nepriateľom číslo jeden" a centrálna banka bude proti nej bojovať všetkými dostupnými prostriedkami.

(tasr)

5. decembra 2022 | 16:36

Minúta | 5. decembra 2022 | 16:36

Putin po októbrovom výbuchu navštívil Kerčský most

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Ako vyplýva zo záberov ruskej štátnej televízie, Putin sa viezol cez Kerčský most autom značky Mercedes. Vypočul si správu o prebiehajúcej oprave mosta od podpredsedu ruskej vlády Marata Chusnullina. Na cestnej časti mosta už bola obnovená premávka.

Putin (70) sa návštevou Kerčského mosta zatiaľ najviac priblížil k frontovej línii od 24. februára, keď Moskva zaútočila na Ukrajinu, všíma si AFP. Rusko z útoku na Kerčský most obvinilo Ukrajinu. Kyjev to však poprel.

Ruská armáda od výbuchu na Kerčskom moste sústredene útočí na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie. Milióny ľudí na Ukrajine preto zostali bez svetla, vody a tepla pred blížiacou sa zimou, keď vonkajšie teploty klesajú pod nulu.

Ruský prezident v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú energetickú sieť sú "nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru" vrátane Kerčského mosta.

(tasr)

5. decembra 2022 | 16:30

Minúta | 5. decembra 2022 | 16:30

V Moldavsku pri hraniciach s Ukrajinou našli úlomky rakety

Pri moldavskom meste Briceni, asi tri kilometre od ukrajinských hraníc, sa našli úlomky z rakety. Ako referuje spravodajský web CNN, na Facebooku o tom informovalo moldavské ministerstvo vnútra.

„Pred nejakým časom neďaleko mesta Briceni v ovocnom sade objavili raketu. Výbušný predmet objavila hliadka pohraničnej polície, ktorá v dôsledku dnešných ruských bombových útokov zintenzívnila svoju pozornosť,“ uviedol spomenutý rezort.

Zo záberov nebolo jasné, aký typ rakety to bol. Moldavské ministerstvo vnútra vo vyhlásení uviedlo, že „oblasť, kde bola raketa objavená, izolovala policajná hliadka a hraničná polícia, a na mieste sú špecializované útvary ministerstva vnútra“.

(sita)

5. decembra 2022 | 16:28

Minúta | 5. decembra 2022 | 16:28

Putin podpísal zákon rozširujúci obmedzenia LGBT propagandy

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal zákon rozširujúci obmedzenia činností považovaných za podporu práv LGBT ľudí v krajine. Kremeľ bezprostredne neoznámil, že Putin dokument podpísal, ale podpis bol zobrazený na kópii dokumentu zverejnenej na webovej stránke Štátnej dumy – dolnej komory parlamentu.

Ruská legislatíva z roku 2013 zakazovala šírenie „propagandy netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi maloletými. Nový zákon tento zákaz rozširuje na šírenie informácií smerom k osobám, ktoré dovŕšili 18 rokov.

Zakazuje reklamu, médiá a online zdroje, knihy, filmy a divadelné produkcie, o ktorých sa predpokladá, že obsahujú takúto propagandu. Rozširuje tiež existujúce obmedzenia tým, že zakazuje šírenie informácií o rodových zmenách medzi maloletými a zakazuje aj informácie považované za propagáciu podporujúcu pedofíliu.

Za porušenie zákona sú pokuty a v prípade nerezidentov by mohlo viesť k 15-dňovému zadržaniu a následnému vyhosteniu z Ruska. Pokuty sa pohybujú od 100-tisíc do štyroch miliónov rubľov (zhruba 1 500 až 60-tisíc eur).

Porušenie zákona nepredstavuje trestný čin. Niektorí poslanci však navrhovali, aby sa tak stalo.

(sita)

5. decembra 2022 | 16:12

Minúta | 5. decembra 2022 | 16:12

Káčer: Benešove dekréty Slovensko nijako neuplatňuje

Benešove dekréty sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej aj Českej republiky, neboli nikdy zrušené, ale štát ich neuplatňuje nijakým novým spôsobom ani spôsobom, akým by boli kedykoľvek historicky uplatňované. Vyhlásil to v pondelok v Bratislave minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer po schôdzke s maďarským ministrom zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péterom Szijjártóom.

"Slovenská vláda nič na základe Benešových dekrétov dnes neberie, dochádza k výkupom pozemkov na diaľnicu. Niekoľko desiatok občianskych sporov v prípade týchto pozemkov je záležitosťou nezávislých súdov, a nie štátu," zdôraznil slovenský minister.

Káčer tak reagoval na novinársku otázku súvisiacu s minulotýždňovým nepodpísaním zápisnice o rokovaní zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín, pretože strany sa nedohodli na otázke Benešových dekrétov.

"Zmiešaná komisia sa zasekla na téme dekrétov. Maďarská strana naliehala, aby jedna stať bola venovaná Benešovým dekrétom a konkrétnym úlohám pre Slovensko. Maďarská strana na tom trvala a odmietla podpísať zápisnicu," povedal v piatok (2. 12.) šéf slovenskej diplomacie.

(tasr)