Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri masakri na východe Konžskej demokratickej republiky zahynulo 272 civilistov

Najmenej 272 ľudí zahynulo pri minulotýždňovom masakri na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR), uviedla v pondelok konžská vláda. Masaker majú podľa nej na svedomí povstalci z Hnutia 23. marca (M23), povstalci to popierajú. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Konžská armáda najskôr obvinila povstalcov zo skupiny M23 zo zabitia 50 civilistov v obci Kishishe. Vláda neskôr počet obetí zvýšila najmenej na 100 ľudí. O ešte vyššom počte hovoril minister priemyslu KDR Julien Paluku na tlačovej konferencii s hovorcom vlády Patrickom Muyayom.

Organizácia Spojených národov minulý týždeň uviedla, že má správy o veľkom počte civilných obetí pri bojoch medzi povstalcami zo skupiny M23 a miestnymi milíciami neďaleko obce Kishishe, pripomína agentúra Reuters. OSN však bližšie informácie neposkytla.

Skupina M23, ktorú tvoria prevažne Tutsiovia z Konga, obnovila boje proti armáde koncom roka 2021 a obvinila vládu, že nedodržala dohodu o demobilizácii. Odvtedy sa príslušníci M23 zmocnili rozsiahlych území v provincii Severné Kivu vrátane kľúčového mesta Bunagana na hraniciach s Ugandou.

AFP konštatuje, že oživenie skupiny M23 destabilizovalo vzťahy v strednej Afrike. KDR obviňuje svojho menšieho suseda, Rwandu, z podpory týchto milícií. Rwanda odmieta, že podporuje povstalcov a tvrdí, že KDR spolupracuje s hutuským povstaleckým hnutím Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), ktoré sa v roku 1994 podieľalo na genocíde Tutsiov. Kinshasa takéto obvinenia popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Energetická spoločnosť Ukrenergo oznámila zavedenie núdzových odstávok

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v pondelok oznámila, že po najnovšej vlne ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť budú zavedené celoštátne núdzové odstávky elektriny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Pre následky ostreľovania... bude pre udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou elektriny vo všetkých ukrajinských regiónoch zavedený režim núdzových odstávok. Prioritne bude elektrina dodávaná do zariadení kritickej infraštruktúry," napísala Ukrenergo na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že ,,situácia je zložitá, ale pod kontrolou". Napriek tomu niektoré elektrárne nebudú môcť istý čas pracovať na plný výkon. Spoločnosť zároveň uviedla, že pokračujú núdzové opravy.

Rusko v pondelok novou vlnou raketových útokov poškodilo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Miestne úrady hlásili, že údery zasiahli aj obytné domy v Záporožskej oblasti a vyžiadali si najmenej dve obete.

Ukrajina tvrdí, že zostrelila viac ako 60 zo zhruba 70 ruských rakiet letiacich na ukrajinské územie. Ruská armáda vypálila strely na ukrajinské ciele z lodí v Kaspickom mori i zo svojej čiernomorskej flotily.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko začalo dodávať zemný plyn do Moldavska

Rumunsko začalo dodávať plyn do Moldavska, ktoré v dôsledku vojny na Ukrajine zápasí s energetickou krízou. Informovala o tom agentúra AFP.

Plyn začal prúdiť cez plynovod, ktorý spája mesto Jasi na severovýchode Rumunska s pohraničným moldavským mestom Ungheni, cez víkend. Plynovod s dĺžkou 43 kilometrov, ktorého výstavbu čiastočne financovala Európska únia, dosahuje ročnú prepravnú kapacitu približne 1,5 miliardy kubických metrov (m3), čo stačí na pokrytie ročných potrieb Moldavska.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová varovala, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čelí ,,dramatickej energetickej kríze". Ruský plynárenský koncern Gazprom prudko znížil dodávky suroviny do Moldavska, navyše, krajina sa už nemôže spoliehať na dovoz elektrickej energie zo susednej Ukrajiny, ktorej energetickú infraštruktúru ťažko poškodili ruské letecké útoky.

Ukrajina pôvodne vykrývala približne 30 percent potrieb Moldavska v oblasti elektrickej energie. Zvyšných 70 percent pochádzalo z elektrárne v separatistickom regióne Podnestersko. Ruskom podporovaní separatisti však dodávky do zvyšných oblastí Moldavska v novembri zastavili.

(tasr)

Minúta  |  

Iran Human Rights: V Iráne popravili v roku 2022 už viac ako 500 ľudí

V Iráne od začiatku tohto roka dosiaľ popravili viac ako 500 ľudí, čo je oveľa viac ako za celý minulý rok. Uviedla to v pondelok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Tento rok bolo podľa IHR v Iráne popravených už najmenej 504 ľudí. Na potvrdení ďalších prípadov údajne popravených ľudí  organizácia stále pracuje. V krajine pritom rastú obavy, že úrady budú vo veľkej miere využívať trest smrti proti účastníkom protivládnych protestov, ktoré v Iráne vypukli v septembri. V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa IHR trest smrti hrozí za vznesené obvinenia najmenej 26 osobám vrátane troch maloletých.

IHR medzi popravených zaradila aj štyroch ľudí, ktorí boli podľa oficiálnych médií v nedeľu usmrtení pre obvinenia zo spolupráce s izraelskou spravodajskou službou.

,,Títo jednotlivci boli odsúdení na smrť bez riadneho a spravodlivého procesu za zatvorenými dverami revolučného súdu," uviedol vo vyhlásení riaditeľ IHR Mahmúd Amiry-Moghaddam.

Podľa údajov IHR bolo v Iráne v roku 2021 popravených najmenej 333 ľudí, čo bolo o 25-percent viac v porovnaní s rokom 2020.

Podľa medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) v Iráne vlani popravili 314 ľudí – čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, na smrť boli odsúdené či priamo popravené tisíce ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Moskva tvrdí, že na ruské vojenské letiská sa pokúsili zaútočiť ukrajinské drony

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré útočili na dve vojenské letiská v ruskej Saratovskej a Riazanskej oblasti. Úlomky dronov podľa ruského rezortu obrany zabili tri osoby. TASR správu prevzala z agentúry AFP a AP.

Kyjevský režim sa v pondelok ráno ,,pokúsil zaútočiť na leteckú základňu Ďagilevo v Riazanskej oblasti a vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti s dronmi sovietskej výroby", napísalo ruské ministerstvo obrany. Úlomky dronov spôsobili na základniach výbuchy, pri ktorých zahynuli traja ľudia a ďalší štyria utrpeli zranenia. Explózie ľahko poškodili aj dve ruské lietadlá.

Ukrajina sa k incidentom na ruských vojenských letiskách ani k obvineniu zo zodpovednosti za ne zatiaľ nevyjadrila.

Ruský rezort obrany uviedol, že v pondelok vykonal "masívne útoky na ukrajinské vojenské veliteľské systémy a súvisiace obranné, komunikačné, energetické a vojenské zariadenia". Dodal, že ruskej armáde sa podarilo zasiahnuť všetkých 17 cieľov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Polícia po vyhrážke uzavrela historické centrum Düsseldorfu

Polícia v Düsseldorfe v pondelok preventívne uzavrela historické centrum mesta, kde sa konajú vianočné trhy. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Nemecký denník Bild s odvolaním sa na políciu napísal, že polícia uzavrela vianočné trhy v susedstve mestskej radnice a niekoľko ďalších miest v centre mesta pre bližšie nespresnenú hrozbu útoku kamiónom.

Len pred vyše týždňom po výhražnom telefonáte uzavrela polícia v Berlíne ulice vedúce k vianočným trhom na námestí Alexanderplatz, v ich okolí zároveň posilnila bezpečnosť. Denník Berliner Zeitung vtedy informoval, že na políciu telefonoval neznámy muž a vyhrážal sa, že autom narazí do návštevníkov trhov.

Pred šiestimi rokmi Berlín zažil krvavý útok na jednom z tamojších vianočných trhov. Neúspešný žiadateľ o azyl tuniského pôvodu Anis Amri odcudzeným poľským kamiónom 19. decembra 2016 zaútočil na vianočný trh na námestí Breitscheidplatz. Okrem vodiča kamiónu usmrtil 12 ľudí a desiatky ďalších zranil. K útoku sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Amri z Nemecka ušiel, po niekoľkých dňoch ho zastrelili talianski policajti pri bežnej kontrole neďaleko Milána.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.