Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Praha: Sochu Koneva vystriedal hajlujúci ohyzd s tvárou Putina

Na Námestí Interbrigády v Prahe 6 je od pondelka nová umelecká inštalácia. Postava ohyzda s tvárou ruského prezidenta Vladimira Putina zatvára plynový ventil a pravú ruku má zdvihnutú v nacistickom pozdrave. TASR o tom informuje podľa webov forum24.cz a novinky.cz.

Inštalácia upozorňuje na postoj Ruska, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu a svoje nerastné bohatstvo zneužíva na presadzovanie geopolitických záujmov. Vytvoril ju amatérsky sochár a kováč Daniel Dostál v rámci medzinárodného stretnutia umeleckých kováčov v Helfštýně.

,,Sochu sme sa rozhodli inštalovať preto, že je potrebné burcovať verejnosť v Českej republike a tiež vyslať signál na Ukrajinu a do Ruska, že českým ľuďom nie je jedno, čo sa deje na Ukrajine," vysvetlil jeden z iniciátorov akcie Dalibor Dědek. Je tiež súčasťou platformy Darček pre Putina, ktorá pomáha pri nákupe vojenského materiálu pre ukrajinskú armádu.

https://twitter.com/DarPutinovi/status/1599796530621186050

Začiatkom roka 2023 majú netradičnú socha podľa Dědka vydražiť za aspoň šesťmiestnu sumu a nakúpiť zbrane pre ukrajinskú armádu, aby mohla bojovať proti ruským okupantom.

Cieľom pondelkovej inštalácie 157 centimetrov vysokej sochy je tiež podporiť iniciatívu za odpojenie ruskej ambasády v Prahe od energií. Diplomati by tak sami pocítili dôsledky ruských raketových útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, ktoré komplikujú život miliónov civilistov, tvrdia organizátori.

,,Socha sa nemá páčiť, má skôr provokovať, aby sme si všetci uvedomili, že mier, ktorý nás obklopuje, je veľmi krehký. Že stovky kilometrov od nás vojaci zabíjajú ženy a deti a rúcajú. Je to blízko a týka sa nás to," doplnil Dědek.

Do roku 2020 stál na Námestí Interbrigád pomník ruského maršala Ivana Koneva, ktorý sa podieľal na oslobodení Prahy v máji 1945. Podieľal sa však aj na krvavom potlačení povstania v Budapešti v roku 1956 a na tzv. druhej berlínskej kríze, ktorá vyústila do stavby Berlínskeho múra.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon o zákaze organizovania protestov na ďalších miestach

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal nový zákon, ktorý rozširuje zákaz usporadúvať verejné zhromaždenie na verejných miestach. Sťažuje sa tým  organizovanie protestov v krajine. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti.

Protesty budú podľa nového zákona zakázané v areáli vládnych budov, univerzít, škôl, v blízkosti kostolov, letísk a prístavov, železničných staníc a kritickej infraštruktúry.

Predtým bolo v Rusku zakázané organizovať protestné akcie v blízkosti prezidentských rezidencií, súdov, väzníc a budov operatívnych zložiek.

Krajské úrady môžu dodatočne zakázať usporadúvania ďalších demonštrácií na základe ,,historických, kultúrnych a iných objektívnych charakteristík subjektu".

Putin v pondelok podľa RIA Novosti podpísal takmer 50 zákonov.

(tasr)

Minúta  |  

Pri masakri na východe Konžskej demokratickej republiky zahynulo 272 civilistov

Najmenej 272 ľudí zahynulo pri minulotýždňovom masakri na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR), uviedla v pondelok konžská vláda. Masaker majú podľa nej na svedomí povstalci z Hnutia 23. marca (M23), povstalci to popierajú. TASR informuje na základe správ agentúr Reuters a AFP.

Konžská armáda najskôr obvinila povstalcov zo skupiny M23 zo zabitia 50 civilistov v obci Kishishe. Vláda neskôr počet obetí zvýšila najmenej na 100 ľudí. O ešte vyššom počte hovoril minister priemyslu KDR Julien Paluku na tlačovej konferencii s hovorcom vlády Patrickom Muyayom.

Organizácia Spojených národov minulý týždeň uviedla, že má správy o veľkom počte civilných obetí pri bojoch medzi povstalcami zo skupiny M23 a miestnymi milíciami neďaleko obce Kishishe, pripomína agentúra Reuters. OSN však bližšie informácie neposkytla.

Skupina M23, ktorú tvoria prevažne Tutsiovia z Konga, obnovila boje proti armáde koncom roka 2021 a obvinila vládu, že nedodržala dohodu o demobilizácii. Odvtedy sa príslušníci M23 zmocnili rozsiahlych území v provincii Severné Kivu vrátane kľúčového mesta Bunagana na hraniciach s Ugandou.

AFP konštatuje, že oživenie skupiny M23 destabilizovalo vzťahy v strednej Afrike. KDR obviňuje svojho menšieho suseda, Rwandu, z podpory týchto milícií. Rwanda odmieta, že podporuje povstalcov a tvrdí, že KDR spolupracuje s hutuským povstaleckým hnutím Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR), ktoré sa v roku 1994 podieľalo na genocíde Tutsiov. Kinshasa takéto obvinenia popiera.

(tasr)

Minúta  |  

Energetická spoločnosť Ukrenergo oznámila zavedenie núdzových odstávok

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v pondelok oznámila, že po najnovšej vlne ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť budú zavedené celoštátne núdzové odstávky elektriny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Pre následky ostreľovania... bude pre udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou elektriny vo všetkých ukrajinských regiónoch zavedený režim núdzových odstávok. Prioritne bude elektrina dodávaná do zariadení kritickej infraštruktúry," napísala Ukrenergo na sociálnej sieti Telegram.

Dodala, že ,,situácia je zložitá, ale pod kontrolou". Napriek tomu niektoré elektrárne nebudú môcť istý čas pracovať na plný výkon. Spoločnosť zároveň uviedla, že pokračujú núdzové opravy.

Rusko v pondelok novou vlnou raketových útokov poškodilo ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Miestne úrady hlásili, že údery zasiahli aj obytné domy v Záporožskej oblasti a vyžiadali si najmenej dve obete.

Ukrajina tvrdí, že zostrelila viac ako 60 zo zhruba 70 ruských rakiet letiacich na ukrajinské územie. Ruská armáda vypálila strely na ukrajinské ciele z lodí v Kaspickom mori i zo svojej čiernomorskej flotily.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko začalo dodávať zemný plyn do Moldavska

Rumunsko začalo dodávať plyn do Moldavska, ktoré v dôsledku vojny na Ukrajine zápasí s energetickou krízou. Informovala o tom agentúra AFP.

Plyn začal prúdiť cez plynovod, ktorý spája mesto Jasi na severovýchode Rumunska s pohraničným moldavským mestom Ungheni, cez víkend. Plynovod s dĺžkou 43 kilometrov, ktorého výstavbu čiastočne financovala Európska únia, dosahuje ročnú prepravnú kapacitu približne 1,5 miliardy kubických metrov (m3), čo stačí na pokrytie ročných potrieb Moldavska.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová varovala, že krajina v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čelí ,,dramatickej energetickej kríze". Ruský plynárenský koncern Gazprom prudko znížil dodávky suroviny do Moldavska, navyše, krajina sa už nemôže spoliehať na dovoz elektrickej energie zo susednej Ukrajiny, ktorej energetickú infraštruktúru ťažko poškodili ruské letecké útoky.

Ukrajina pôvodne vykrývala približne 30 percent potrieb Moldavska v oblasti elektrickej energie. Zvyšných 70 percent pochádzalo z elektrárne v separatistickom regióne Podnestersko. Ruskom podporovaní separatisti však dodávky do zvyšných oblastí Moldavska v novembri zastavili.

(tasr)

Minúta  |  

Iran Human Rights: V Iráne popravili v roku 2022 už viac ako 500 ľudí

V Iráne od začiatku tohto roka dosiaľ popravili viac ako 500 ľudí, čo je oveľa viac ako za celý minulý rok. Uviedla to v pondelok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Tento rok bolo podľa IHR v Iráne popravených už najmenej 504 ľudí. Na potvrdení ďalších prípadov údajne popravených ľudí  organizácia stále pracuje. V krajine pritom rastú obavy, že úrady budú vo veľkej miere využívať trest smrti proti účastníkom protivládnych protestov, ktoré v Iráne vypukli v septembri. V súvislosti s protestmi už bolo vynesených šesť rozsudkov smrti. Podľa IHR trest smrti hrozí za vznesené obvinenia najmenej 26 osobám vrátane troch maloletých.

IHR medzi popravených zaradila aj štyroch ľudí, ktorí boli podľa oficiálnych médií v nedeľu usmrtení pre obvinenia zo spolupráce s izraelskou spravodajskou službou.

,,Títo jednotlivci boli odsúdení na smrť bez riadneho a spravodlivého procesu za zatvorenými dverami revolučného súdu," uviedol vo vyhlásení riaditeľ IHR Mahmúd Amiry-Moghaddam.

Podľa údajov IHR bolo v Iráne v roku 2021 popravených najmenej 333 ľudí, čo bolo o 25-percent viac v porovnaní s rokom 2020.

Podľa medzinárodnej ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI) v Iráne vlani popravili 314 ľudí – čo je viac ako v ktorejkoľvek inej krajine na svete. Súhrnné počty uložených, resp. vykonaných trestov smrti nezahŕňajú Čínu, kde AI predpokladá, na smrť boli odsúdené či priamo popravené tisíce ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.