Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko umiestnilo raketový systém na kurilský ostrov Paramušir

Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že v severnej časti sporných Kurilských ostrovov rozmiestnilo súčasti mobilného raketového systému na ochranu pobrežia. Informuje o tom správa agentúry Reuters zverejnenej v noci na utorok.

Kurily tvoria pás ostrovov medzi ruským polostrovom Kamčatka a Japonskom. Tokio si robí nároky na južnú časť týchto ostrovov, pričom spor o ne trvá už od konca druhej svetovej vojny, keď Rusko túto časť Kurilských ostrovov obsadilo.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že na ostrov Paramušir, ktorý leží v severnej časti Kuríl, umiestnilo pobrežný raketový systém Bastion s dosahom 500 kilometrov

."Pobrežná stráž (ruskej) Tichomorskej flotily bude celoročne hliadkovať v priľahlých vodách," uviedol v tejto súvislosti ruský rezort obrany. Zároveň dodal, že na Paramušire bol zriadený aj vojenský tábor, ktorý umožní príslušníkom ruskej armády celoročný pobyt na ostrove.

Už pred rokom boli súčasti systému Bastion rozmiestnené na ostrove Matua ležiacom v strednej časti Kurilských ostrovov.

Americké Centrum strategických a medzinárodných štúdií (CSIS) v septembrovej správe upozornilo na to, že Rusko vo zvýšenej miere militarizuje Kurilské ostrovy. Podľa CSIS by preto mali USA a Japonsko posilniť spoluprácu v danom regióne.

Japonsko sa po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu pripojilo k ekonomickým sankciám, ktoré na Rusko uvalili západné krajiny. Moskva v reakcii na japonské sankcie ukončila rokovania o mierovej dohode s Tokiom a pozastavila spoločné ekonomické projekty súvisiace so spornými Kurilskými ostrovmi, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Kozmická loď Orion vykonala posledný veľký manéver pred návratom na Zem

Kozmická loď Orion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) preletela v pondelok blízko povrchu Mesiaca a vykonala posledný veľký manéver, ktorým započala začiatok svojej cesty späť na Zem z vesmírnej misie Artemis I. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Bezposádková loď Orion preletela v najbližšom bode len 130 kilometrov od povrchu Mesiaca, čím otestovala manéver, ktorý bude prevedený aj pri ďalších misiách Artemis. V rámci týchto misií sa má ľudstvo po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť vrátiť na Mesiac.

V pondelok bola tiež na pol hodinu prerušená komunikácia s kozmickou loďou, keď  letela poza odvrátenú stranu Mesiaca.      

Pohonný modul Orionu, ktorý vyvinula Európska vesmírna agentúra (ESA), spustil počas manévru na vyše tri minúty svoj hlavný motor, aby nasmeroval kozmickú loď na cestu späť na Zem. Išlo o posledný veľký manéver misie Artemis I, ktorá sa začala 16. novembra štartom superťažkej rakety SLS, ktorá vyniesla Orion do vesmíru. Táto misia by mala od svojho začiatku po koniec trvať celkovo 25 a pol dňa.

Orion bude odteraz vykonávať len mierne úpravy kurzu predtým, ako v nedeľu 11. decembra o približne 18.40 h SEČ dopadne do Tichého oceánu pri pobreží San Diega. Orion po dopade z oceánu vydvihne loď amerického námorníctva.

Pred týždňom pritom loď Orion pokorila svetový rekord, keď sa ako prvá obývateľná kozmická kabína dostala do vzdialenosti 450.000 kilometrov od Zeme.              

V rámci misie Artemis, ktorá je pomenovaná po gréckej bohyni Artemis – sestre boha Apolla –, chcú Spojené štáty zriadiť v súvislosti s prípravami na cestu na Mars trvalú prítomnosť ľudstva na Mesiaci.

Kozmická loď Orion je bez posádky. Pri štarte nadchádzajúcej misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na rok 2024, budú na palube aj astronauti, píše NASA. Ani v rámci tohto letu však posádka ešte na Mesiaci nepristane. Prvá žena a ďalší muž pristanú na južnom póle tohto satelitu Zeme až počas misie Artemis III, ktorá sa uskutoční najskôr v roku 2025.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ chce, aby USA riešili jej obavy týkajúce sa zákona o znižovaní inflácie

EÚ očakáva, že Spojené štáty budú konštruktívne riešiť jej obavy vyplývajúce z amerického zákona o znižovaní inflácie. Táto výzva odznela v pondelok na treťom ministerskom stretnutí transatlantickej Rady pre obchod a technológie (TTC) v College Park v štáte Maryland. Na správu Európskej komisie (EK) upozornil spravodajca TASR.

Spojené štáty zastupovali šéf diplomacie Antony Blinken, ministerka obchodu Gina Raimondová, americká obchodná zástupkyňa Katherine Taiová a EÚ podpredsedovia EK Margrethe Vestagerová a Valdis Dombrovskis.

Únia zopakovala svoje silné obavy z diskriminačných ustanovení tohto zákona a rušivých dotácií, pričom očakáva, že USA budú konštruktívne riešiť jej obavy. V oblasti digitálnej infraštruktúry EÚ a USA naznačili, že uľahčia projekty, ktoré posilnia odolnosť citlivých infraštruktúr, ako sú strategické pozemné a podmorské káble.

S cieľom urýchliť zavádzanie elektromobilov USA a EÚ pripravia spoločnú medzinárodnú normu o nabíjacích systémoch pre ťažké úžitkové vozidlá, ktorá sa má prijať do roku 2024. V roku 2023 chcú vypracovať odporúčania pre verejnú elektrickú infraštruktúru nabíjania elektromobilov.

Ruská agresia proti Ukrajine vyvinula tlak na globálne dodávateľské reťazce a preto EÚ a USA podpísali dve dohody: mechanizmus včasného varovania na spoločné riešenie a zmiernenie narušení dodávateľského reťazca polovodičov a záväzok vzájomnej transparentnosti dotácií na polovodiče.

Obe strany budú spolupracovať na združovaní digitálnych zdrojov s cieľom riešiť kľúčové výzvy v oblasti klimatických zmien a predpovede extrémneho počasia, zdravia alebo inteligentného poľnohospodárstva a sprístupnia ich partnerským krajinám.

Spolupráca v rámci TTC bola kľúčová pre rýchle a zosúladené zavedenie kontrol vývozu pokročilých technológií do Ruska. EÚ a USA sa dohodli na ďalšej spolupráci v tejto oblasti. Preskúmajú tiež politické nástroje, ktoré by sa dali použiť na riešenie netrhových hospodárskych politík a praktík ako aj možnosti spoločného úsilia pri riešení hospodárskeho nátlaku.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Francúzsku sa začal odvolací proces v prípade odsúdenia Sarkozyho za korupciu

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy predstúpil v pondelok pred odvolací súd, ktorý sa zaoberá jeho odsúdením za podplácanie a neoprávnené ovplyvňovanie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Sarkozyho v marci 2021 odsúdili na tri roky väzenia, z nich dva podmienečne. Konzervatívny politik bol hlavou štátu v rokoch 2007 – 2012.

Na začiatku odvolacieho procesu Sarkozy trval na svojej nevine: "Kde sú dôkazy? Nie sú dôkazy. Bránim tu svoju hrdosť," vyhlásil 67-ročný exprezident.

Podľa parížskeho súdu sa Sarkozy v roku 2014 pomocou svojho právnika Thierryho Herzoga pokúsil získať dôverné informácie o inom súdnom prípade od prokurátora Gilberta Aziberta. Tomu prisľúbili prezidentskú podporu pri kandidatúre na prominentný post v Monaku.

Všetkých troch uznali za vinných a dostali podobné tresty. Súd označil ich trestné činy za závažné vzhľadom na účasť bývalého prezidenta. Prokuratúra tvrdila, že Sarkozyho konanie ohrozilo nezávislosť súdnictva. Išlo o najtvrdší trest udelený exprezidentovi od roku 1958, keď vznikla piata francúzska republika.

Odvolacie konanie prebieha aj v prípade Herzoga a Aziberta. Pojednávanie má trvať do 16. decembra.

Obvinenia vychádzajú z odpočutých telefonátov medzi politikom a jeho právnikom. Vyšetrovatelia zistili, že Sarkozy a Herzog použili pri dôverných rozhovoroch mobilné telefóny, ktoré exprezident získal pod krycím menom.

V pondelok rozhorčený Sarkozy tvrdil, že komunikácia medzi právnikom a klientom je dôverná a jej odpočúvanie nezákonné. Vyšetrovatelia odpočúvali celkovo 3500 jeho telefonických hovorov.

V septembri 2021 Sarkozymu ďalší súd udelil ročný trest za nelegálne financovanie kampane pred neúspešnou snahou o opätovné zvolenie v roku 2012. Podľa verdiktu prekročil povolené výdavky o najmenej 20 miliónov eur. Aj proti tomuto rozsudku podal odvolanie.

Francúzske orgány tiež už roky vyšetrujú údajné príspevky Líbye na Sarkozyho predvolebnú kampaň v roku 2007. Bývalý šéf Elyzejského paláca odmieta všetky obvinenia aj v tomto prípade.

(tasr)

Minúta  |  

Praha: Sochu Koneva vystriedal hajlujúci ohyzd s tvárou Putina

Na Námestí Interbrigády v Prahe 6 je od pondelka nová umelecká inštalácia. Postava ohyzda s tvárou ruského prezidenta Vladimira Putina zatvára plynový ventil a pravú ruku má zdvihnutú v nacistickom pozdrave. TASR o tom informuje podľa webov forum24.cz a novinky.cz.

Inštalácia upozorňuje na postoj Ruska, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu a svoje nerastné bohatstvo zneužíva na presadzovanie geopolitických záujmov. Vytvoril ju amatérsky sochár a kováč Daniel Dostál v rámci medzinárodného stretnutia umeleckých kováčov v Helfštýně.

,,Sochu sme sa rozhodli inštalovať preto, že je potrebné burcovať verejnosť v Českej republike a tiež vyslať signál na Ukrajinu a do Ruska, že českým ľuďom nie je jedno, čo sa deje na Ukrajine," vysvetlil jeden z iniciátorov akcie Dalibor Dědek. Je tiež súčasťou platformy Darček pre Putina, ktorá pomáha pri nákupe vojenského materiálu pre ukrajinskú armádu.

https://twitter.com/DarPutinovi/status/1599796530621186050

Začiatkom roka 2023 majú netradičnú socha podľa Dědka vydražiť za aspoň šesťmiestnu sumu a nakúpiť zbrane pre ukrajinskú armádu, aby mohla bojovať proti ruským okupantom.

Cieľom pondelkovej inštalácie 157 centimetrov vysokej sochy je tiež podporiť iniciatívu za odpojenie ruskej ambasády v Prahe od energií. Diplomati by tak sami pocítili dôsledky ruských raketových útokov na ukrajinskú kritickú infraštruktúru, ktoré komplikujú život miliónov civilistov, tvrdia organizátori.

,,Socha sa nemá páčiť, má skôr provokovať, aby sme si všetci uvedomili, že mier, ktorý nás obklopuje, je veľmi krehký. Že stovky kilometrov od nás vojaci zabíjajú ženy a deti a rúcajú. Je to blízko a týka sa nás to," doplnil Dědek.

Do roku 2020 stál na Námestí Interbrigád pomník ruského maršala Ivana Koneva, ktorý sa podieľal na oslobodení Prahy v máji 1945. Podieľal sa však aj na krvavom potlačení povstania v Budapešti v roku 1956 a na tzv. druhej berlínskej kríze, ktorá vyústila do stavby Berlínskeho múra.

(tasr)

Minúta  |  

Putin podpísal zákon o zákaze organizovania protestov na ďalších miestach

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal nový zákon, ktorý rozširuje zákaz usporadúvať verejné zhromaždenie na verejných miestach. Sťažuje sa tým  organizovanie protestov v krajine. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na ruskú agentúru RIA Novosti.

Protesty budú podľa nového zákona zakázané v areáli vládnych budov, univerzít, škôl, v blízkosti kostolov, letísk a prístavov, železničných staníc a kritickej infraštruktúry.

Predtým bolo v Rusku zakázané organizovať protestné akcie v blízkosti prezidentských rezidencií, súdov, väzníc a budov operatívnych zložiek.

Krajské úrady môžu dodatočne zakázať usporadúvania ďalších demonštrácií na základe ,,historických, kultúrnych a iných objektívnych charakteristík subjektu".

Putin v pondelok podľa RIA Novosti podpísal takmer 50 zákonov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.