Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vo Viedni pokračuje súd v prípade útoku z roku 2020, rieši sa nákup munície v SR

Na krajinskom súde v rakúskej Viedni pokračovalo v utorok pojednávanie v prípade šiestich mužov podozrivých z pomáhania útočníkovi, ktorý 2. novembra 2020 pri teroristickom útoku usmrtil štyri osoby. Vypovedal 23-ročný Kosovčan obvinený z toho, že spolu s útočníkom údajne na Slovensku kúpili náboje do útočnej pušky AK-47.

Pri útoku v centre Viedne muž s rakúskym aj severomacedónskym občianstvom zastrelil štyroch ľudí a zranil ďalších 20. Krátko na to ho polícia zastrelila. Už minulý štvrtok vypovedali dvaja obžalovaní, ktorí mali útočníkovi pomáhali pri zaobstaraní útočnej zbrane.

V utorok súd zisťoval, ako páchateľ získal muníciu. Kosovčan vypovedal, že s páchateľom sa spoznal v práci pre bezpečnostnú firmu, ale neboli priateľmi. V lete pred dvoma rokmi v Bratislave navštívili nákupné centrum. Kosovčana v tamojšom obchode so zbraňami personál vyzval, aby si nasadil vtedy povinné rúško, a keďže ho nemal, kúpil si ho v neďalekej lekárni. Keď sa vrátil, útočník bol stále v obchode a po odchode Kosovčanovi povedal, že si nič nekúpil.

Kosovčan vysvetľoval, prečo si niekoľko hodín po útoku resetoval mobilný telefón. S teroristom si niekoľkokrát volal a žiadal ho, aby zo sociálnych sietí zmazal fotky, kde pózuje so zbraňami. Obával sa preto domovej prehliadky a iného obžalovaného SMS správou varoval, aby sa pripravil na raziu. Tvrdí, že išlo o "mentálnu" prípravu, nie zahladzovanie dôkazov o útoku.

Na súde bol v utorok vypočutý aj 28-ročný občan Rakúska narodený v Afganistane, ktorý vraj útočníkovi pomáhal pri plánovaní útoku. Vyšetrovatelia našli po atentáte jeho DNA v byte páchateľa, ako aj na útočnej puške, mačete a ďalších predmetoch.

Útočník mal pri atentáte v novembri 2020 automatickú strelnú zbraň, ručnú strelnú zbraň a mačetu, na tele mal falošný pás s výbušninami. V minulosti bol odsúdený za pokus vycestovať do Sýrie, kde sa chcel pripojiť k extrémistickej organizácii Islamský štát, ktorý sa k útoku vo Viedni prihlásil.

Muži vo veku 22 až 32 rokov čelia obvineniam z podieľania sa na teroristickom čine spojenom s vraždou, príslušnosti k teroristickej organizácii a zločineckej organizácii. Proces by mal trvať niekoľko mesiacov a obžalovaným hrozí 20 rokov až doživotie vo väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Sadzba odvodu pre Slovnaft zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy

Výška sadzby solidárneho príspevku, ktorý má odviesť do štátneho rozpočtu zo zvýšeného zisku rafinéria Slovnaft, zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy vyrokovanú vládou. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky.

"Rozumiem sadzbe, ktorú táto vláda, ktorej som členom, navrhuje, pretože ostatné krajiny nemajú výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ropy," povedal Hirman. Návrh vychádza z nariadenia Rady (EÚ), no navrhovaná výška odvodu je v rámci EÚ jedna z najvyšších a dvojnásobná oproti odporúčanej.

Slovnaft tak podľa Hirmana odoberá ruskú ropu, ktorej cena je výrazne nižšia, ako cena referenčnej ropy Brent, a to na základe vládou vyrokovanej výnimky. Minister dodal, že je preto spravodlivé, aby sa rafinéria s neočakávaným ziskom podelila.

Proti navrhovanému zákonu v utorok ostro vystúpil generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Navrhovaný solidárny príspevok podľa neho nie je primeraný a ani spravodlivý. V aktuálnom znení by podľa šéfa rafinérie vláda zobrala Slovnaftu spolu 91 percent ročného zisku, pretože si nemôže príspevok zarátať do nákladov v tomto, ale až v budúcom roku. Zdaniť tak musí celý tohoročný zisk.

Slovnaft by akceptoval výšku sadzby príspevku na úrovni 35 až 40 percent. Pokiaľ sa návrh neupraví, plánuje sa firma domáhať ochrany na medzinárodnom arbitrážnom súde.

(tasr)

Minúta  |  

Krajčí odmieta kritiku MZ, že by bola jeho príprava plánu obnovy utópiou

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) odmieta, že by bola jeho príprava plánu obnovy a odolnosti utópiou. Proti kritike rezortu zdravotníctva sa dôrazne ohradil. Ministerstvo sa podľa neho snaží zakryť vlastnú neschopnosť hľadaním imaginárneho vinníka.

"Komponenty a míľniky Plánu obnovy a odolnosti SR za zdravotníctvo boli nastavené pod mojím vedením ako vzorové pre ostatné rezorty. Radikálne odmietam, že to boli 'utopistické vízie'," uviedol pre TASR Krajčí.

Podotkol, že plán obnovy vychádza z reformy siete nemocníc, ktorou boli investície podmienené, pričom mali byť z viacerých dôvodov strategicky alokované práve do štátnych koncových nemocníc. Tie podľa neho už počas prvého roka vládnutia začali s prípravami svojich projektových zámerov. "Svedčiť o projektových prípravách a ich realizovateľnosti môžu moji nominanti v štátnych nemocniciach, ktorí boli po nástupe súčasného ministra väčšinou okamžite vymenení," priblížil Krajčí.

Poukázal na to, že projektovú prípravu nemocníc mala mať po prijatí plánu obnovy v apríli 2021 na starosti Zdravotnícka implementačná agentúra (ďalej ZIA). Doplnil, že súčasné vedenie rezortu založilo ZIA v júni 2021, no jej vedenie vybralo až v polovici septembra. Ministerstvo podľa neho reálne nepodporilo jej fungovanie, blokovalo jej financovanie a napriek záujmu zo strany jej vedenia jej neumožnilo spoluprácu s nemocnicami.

"Aktuálne vyjadrenie ministra zdravotníctva má zjavne potrebu vytvárať len akési chabé alibi proti overiteľným faktom, že samotné ministerstvo 'pochovalo' vlastnú implementačnú agentúru, ktorá mala zabezpečiť úspešnú implementáciu štátnych projektov z plánu obnovy a implementovať investičný plán pre slovenské nemocnice v horizonte nasledujúcich 20 rokov," uviedol Krajčí.

Rezort tiež podľa neho "trestuhodne nevenoval pozornosť príprave projektov štátnych nemocníc, sabotoval ponuku štátnej rakúskej agentúry a výzvu v hodnote 212 miliónov eur smeruje za veľmi zvláštnych podmienok do nemocníc prvého a druhého typu, hoci by sa o ňu boli schopné uchádzať viaceré projekty štátnych nemocníc vyššieho typu."

Krajčí sa zároveň ohradil voči tvrdeniam MZ, že "zablokoval" projekty univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. "Sám som tieto projekty napísal do programového vyhlásenia vlády. Verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu Rázsochy bolo ukončené 5. 10. 2021 (za súčasného ministra) a nebolo nikdy zastavené. Zároveň som hneď po nastúpení na rezort založil a viedol pracovnú skupinu, ktorá pripravila program požiadaviek nemocnice, ako aj alternatívne rýchlejšie riešenie cez súťaž architektonických návrhov nemocnice," doplnil.

Podotkol, že projekt martinskej univerzitnej nemocnice bol majetkovo aj projektovo riadený Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského a patril ministerstvu školstva. "Jasne som hovoril, že ho podporujem a jediné, o čo som požiadal, bolo, aby ho prepracovali na efektívnejší model, ktorý by nevytváral prevádzkový dlh a bol úspornejší v zmysle ceny za lôžko, ktoré vychádzalo ako jedno z najdrahších lôžok v Európe. To opakovane potvrdili aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze," reagoval. Martinská nemocnica podľa neho so súčasnou alokáciou dostavaná nebude, resp. sa jej dostavba násobne predraží.

"Je smutné, že vlastnú neschopnosť alebo zámer nepodporiť štátne nemocnice a zjavnú 'nadinformovanosť' súkromných poskytovateľov sa snaží súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva zakryť hľadaním imaginárneho vinníka, mňa Mareka Krajčího, ktorý za necelý rok popri boji s pandémiou vybojoval 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, ako minister prirodzene bojoval za štátne nemocnice a rozbehol všetky reformy, ktoré terajšie vedenie len dokončuje alebo deformuje v prospech viacerých hráčov na poli zdravotníckeho biznisu," uviedol.

Ministerstvo podľa neho nenapĺňa viaceré úlohy z plánu obnovy. "Procesy meškajú takým spôsobom, že je ohrozené plnenie míľnikov, potenciálne zlyhanie projektov a nemožnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy," priblížil. Dodal, že to ohrozuje nielen reformné financie, ale najmä diskriminuje pacienta, ktorý čaká na potrebnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť garantovanú štátom. "Namiesto hľadania imaginárnych vinníkov by malo teda ministerstvo intenzívne pracovať a zachrániť, čo sa počas mandátu tejto vlády ešte zachrániť dá," doplnil Krajčí.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina ľudí v SR aj v ČR má problém vyžiť. Reálne mzdy poklesli najviac od rozdelenia spoločného štátu

Na Slovensku má problémy vyžiť 70 percent ľudí a v Českej republike (ČR) 52 percent. Pokles reálnych miezd, aký je posledné dva štvrťroky, nebol od rozdelenia ČR a SR. Informovali o tom spoločnosti Profesia a LMC na základe ich prieskumu. Údaje zbierali na prelome októbra a novembra od 800 zamestnancov zo Slovenska a tisíc zamestnancov z ČR. Z ČR sú dostupné aj vlaňajšie údaje.

"V ČR a na Slovensku to bude podobné, vidíme obrovský vývoj v mzdách, nominálne samozrejme ďalej rastú, no reálne mzdy v ČR už druhý kvartál po sebe klesajú o desať percent medziročne, čo je najhlbší prepad v histórii samostatnej ČR. Na Slovensku vzhľadom k ešte vyššej inflácii a k podobnému tempu rastu miezd bude ten reálny pokles miezd k disponibilnému príjmu domácností veľmi podobný. To je niečo, čo sa nikdy v histórii či už samostatnej SR, alebo ČR nedialo," upozornil vedúci analýz a komunikácie spoločnosti LMC Tomáš Ervín Dombrovský.

Zo Slovákov priznalo 31 percent veľmi vážne alebo vážne problémy s príjmami. V ČR sa tak vyjadrilo 19 percent opýtaných. Tretina (33 percent) ľudí v ČR má mierne problémy vyžiť a v SR je to 39 percent, vyčíslil Dombrovský.

Doplnil, že ľudia sú tlačení privyrábať si, na Slovensku si 20 percent ľudí privyrába popri hlavnom príjme a v Česku je to 25 percent. V SR 28 percent ľudí inde nepracuje, ale plánuje a v ČR je to 21 percent. V SR za posledný rok zmenilo prácu 17 percent zamestnancov. V ČR fluktuácia za rovnaké obdobie klesala (-14 percent).

Primárnym dôvodom fluktuácie sú väčšinou peniaze, a potom vzťahy, respektíve prístup vedenia. Veľmi silným motívom je náplň práce a možnosť sa niekam posunúť, robiť niečo zaujímavejšie za lepších podmienok, uviedol Dombrovský. V SR (59 percent) aj ČR (63 percent) prevažujú zmeny práce zo strany zamestnancov, často je to vynútené okolnosťami, príjmom či potrebou flexibility.

V recesii, respektíve v krízach sú však ľudia v zmene nedobrovoľne. V súčasnosti sa už častejšie nepredlžujú zmluvy. Je to prvý krok, než sa stopnú nábory a začne sa prepúšťať, upozornil Dombrovský.

Množstvo ľudí, ktoré vylúčilo, že by mohli prísť o prácu, je v SR 44 percent a v ČR 54 percent. Na Slovensku je tiež zastúpenie nižšej lojality k zamestnávateľovi, uzavrela hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Keď krajiny v rámci V4 konali spoločne, darilo sa im presadzovať ich záujmy

Keď krajiny v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) konali spoločne, darilo sa im presadzovať ich záujmy. Tento formát má zmysel pre Slovensko aj Maďarsko. Predseda strany Smer-SD Robert Fico to uviedol po bilaterálnom stretnutí s ministrom zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska Péterom Szijjártóom.

Fica mrzí, že Slovensko nedáva spolupráci v rámci V4 žiadnu dynamiku. Maďarsko má podľa Szijjártóa záujem na tom, aby spolupráca v rámci tejto skupiny pokračovala. "Máme veľkú radosť z toho, že aj na Slovensku sú vynikajúci priaznivci tejto myšlienky. Ďakujem Ficovi za podporu v tejto otázke," poznamenal.

Fico zdôraznil, že Maďarsko nemôže byť sankcionované zo strany Európskej únie za svoje postoje a názory. Ak chcú eurokomisári hľadať krajinu, kde je problém s právnym štátom, mali by sa podľa Fica zamerať na Slovensko.

Spoločne sa zaoberali aj protiruskými sankciami, ktoré nič nezmenili na postoji Ruska voči Ukrajine. "Sme presvedčení, že sa majú ukladať sankcie, ktoré fungujú, a nie také, ktoré poškodzujú tých, ktorí tieto sankcie vymysleli," poznamenal Fico. Témou stretnutia bola aj nelegálna migrácia.

So Szijjártóom sa stretli aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko. "Diskutovať s Péterom Szijjártóm je pre mňa vždy poučné. Poďakoval som mu za pozície Maďarska v EÚ, ktoré pomáhajú aj Slovenskej republike a blokujú šialenstvá Bruselu," uviedol Danko.

Szijjártó reagoval, že sa na Slovensku stretol s každým, kto podporuje Maďarsko. "Nereflektoval som na to, akú úlohu zohráva Danko v slovenskej politike, ale hodnotil som to, že on sa postavil za nás," povedal maďarský minister. Nemyslí si, že je prejavom neúcty, ak sa v krajine stretne s politikom určujúceho významu či bývalým premiérom.

Maďarské fórum považuje za červenú čiaru stretnutie maďarského ministra s Ficom a Dankom. "Maďari na Slovensku majú dostatok vlastného rozumu a vedia posúdiť, že spolupráca s Ficom a s Dankom je neakceptovateľná. Stojíme na správnej strane," povedal predseda Maďarského fóra Zsolt Simon.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko vetovalo balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu

Maďarsko vetovalo balík finančnej pomoci Európskej únie (EÚ) pre Ukrajinu v objeme 18 miliárd eur. Tým sa ešte prehlbuje spor medzi Bruselom a Budapešťou týkajúci sa dodržiavania princípov právneho štátu a postoja premiéra Viktora Orbána k ruskej vojne proti Ukrajine.

Ministri financií EÚ na svojom zasadnutí tiež odložili rozhodovanie o potrestaní Maďarska tým, že zmrazia krajine peniaze z fondov EÚ, kým neimplementuje požadované právne reformy.

Keďže Maďarsko vetovalo poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine, zvyšných 26 členských štátov bude musieť vypracovať komplikovanejší plán, ktorý zabezpečí pokračovanie pomoci pre Ukrajinu aj v ďalšom roku.

Mnohé krajiny EÚ považujú Orbánovu taktiku za snahu o vydieranie EÚ, aby Maďarsku uvoľnila miliardy z eurofondov a plánu obnovy. EÚ sa na tom musí dohodnúť do 19. decembra. Lídri Únie sa na budúci týždeň stretnú na dvojdňovom samite.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.