Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V druhom pilieri si sporí 1,75 milióna ľudí, za rok v ňom pribudlo takmer 60-tisíc sporiteľov

Ku koncu novembra tohto roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo 1 milión 753,7 tisíca ľudí. V porovnaní s koncom novembra minulého roka v systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo 59,6 tisíca osôb. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.

Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa na konci minulého mesiaca nachádzali úspory 876,7 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 377,8 tisíca ľudí, viac ako 192-tisíc sporiteľov si zvolilo rastový fond a 26,7 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v zmiešanom fonde.

V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu novembra tohto roka takmer 279-tisíc sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť podľa zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.

(sita)

Minúta  |  

Väčšina ľudí rozumie zvyšovaniu cien, chcú však zásahy štátu

Väčšina ľudí rozumie zvyšovaniu cien, chcú však zásahy štátu. Vyplýva to z novembrového dotazníkového prieskumu spoločnosti Investart realizovaného na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Väčšina Slovákov aspoň sčasti rozumie podnikateľom, ktorí dôsledkom súčasnej inflačnej a energetickej krízy zvyšujú ceny tovaru a služieb. Zároveň by však privítali kompenzácie zo strany štátu tak, aby podnikatelia nemuseli zvýšené náklady v celom rozsahu pretaviť do cien. Takúto možnosť si vybralo 52 percent opýtaných.

Z prieskumu vyplýva, že 31 percent jeho účastníkov považuje bez výhrad za nevyhnutné, aby podnikatelia zdvíhali ceny, pretože nemajú inú možnosť. Dvanásť percent respondentov má opačný názor, podľa nich by sa zvýšené náklady do cien nemali premietať vôbec. Zvyšné tri percentá nevedeli odpovedať.

"Naše skúsenosti hovoria o tom, že firmám pri zvyšovaní cien pomáha, ak nájdu na ceste k zákazníkovi spôsob, ako mu zrozumiteľne vysvetliť dôvody nárastu cien. V komunikácii by tiež malo zaznieť, že podnikateľ chápe, ako zvýšená cena sťažuje zákazníkovi život," povedal Michal Porubän zo spoločnosti Investart.

Prieskum zároveň načrtol, aké je v súčasnej krízovej dobe vnímanie biznis sektora. Respondentom bolo prezentovaných niekoľko výrokov, pričom mohli označiť maximálne tri, s ktorými sa stotožňujú. Najviac, 34 percent opýtaných, si vybralo možnosť, že podnikatelia sú prínosom, pretože dávajú ľuďom možnosť si zarobiť. Tesne za tým (31 percent) sa umiestnil výrok, že podnikatelia bohatnú na úkor svojich zamestnancov.

S výrokom, že ľudia z biznisu na rozdiel od zamestnancov podstupujú riziko, a preto si zaslúžia svoj zisk, sa stotožnilo 25 percent respondentov. S tvrdením, že podnikatelia vidia len rýchly zisk za každú cenu, 22,5 percent.

Výrok, že podnikatelia musia tvrdo pracovať, aby svoj biznis zveľadili, podporilo 22 percent opýtaných. S tvrdením, že biznis prispieva k rozvoju obcí, miest a regiónov, sa stotožnilo 20 percent opýtaných. Niečo viac ako 12 percent respondentov si vybralo aj výrok, že podnikateľom sa žije lepšie než ostatným ľuďom.

"Každý podnikateľ musí zvládať istú mieru rizika. Táto schopnosť sa potom odráža aj na jeho výsledkoch. Podnikateľ, ktorý vie, že rozvoj biznisu je spojený s ďalšími investíciami do ľudí či technológií s dlhodobou návratnosťou, prináša rozvoj nielen svojmu podniku, ale aj ľuďom, ktorí v ňom pracujú, komunite a v konečnom dôsledku aj spoločnosti," dodal Porubän.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Viedni pokračuje súd v prípade útoku z roku 2020, rieši sa nákup munície v SR

Na krajinskom súde v rakúskej Viedni pokračovalo v utorok pojednávanie v prípade šiestich mužov podozrivých z pomáhania útočníkovi, ktorý 2. novembra 2020 pri teroristickom útoku usmrtil štyri osoby. Vypovedal 23-ročný Kosovčan obvinený z toho, že spolu s útočníkom údajne na Slovensku kúpili náboje do útočnej pušky AK-47.

Pri útoku v centre Viedne muž s rakúskym aj severomacedónskym občianstvom zastrelil štyroch ľudí a zranil ďalších 20. Krátko na to ho polícia zastrelila. Už minulý štvrtok vypovedali dvaja obžalovaní, ktorí mali útočníkovi pomáhali pri zaobstaraní útočnej zbrane.

V utorok súd zisťoval, ako páchateľ získal muníciu. Kosovčan vypovedal, že s páchateľom sa spoznal v práci pre bezpečnostnú firmu, ale neboli priateľmi. V lete pred dvoma rokmi v Bratislave navštívili nákupné centrum. Kosovčana v tamojšom obchode so zbraňami personál vyzval, aby si nasadil vtedy povinné rúško, a keďže ho nemal, kúpil si ho v neďalekej lekárni. Keď sa vrátil, útočník bol stále v obchode a po odchode Kosovčanovi povedal, že si nič nekúpil.

Kosovčan vysvetľoval, prečo si niekoľko hodín po útoku resetoval mobilný telefón. S teroristom si niekoľkokrát volal a žiadal ho, aby zo sociálnych sietí zmazal fotky, kde pózuje so zbraňami. Obával sa preto domovej prehliadky a iného obžalovaného SMS správou varoval, aby sa pripravil na raziu. Tvrdí, že išlo o "mentálnu" prípravu, nie zahladzovanie dôkazov o útoku.

Na súde bol v utorok vypočutý aj 28-ročný občan Rakúska narodený v Afganistane, ktorý vraj útočníkovi pomáhal pri plánovaní útoku. Vyšetrovatelia našli po atentáte jeho DNA v byte páchateľa, ako aj na útočnej puške, mačete a ďalších predmetoch.

Útočník mal pri atentáte v novembri 2020 automatickú strelnú zbraň, ručnú strelnú zbraň a mačetu, na tele mal falošný pás s výbušninami. V minulosti bol odsúdený za pokus vycestovať do Sýrie, kde sa chcel pripojiť k extrémistickej organizácii Islamský štát, ktorý sa k útoku vo Viedni prihlásil.

Muži vo veku 22 až 32 rokov čelia obvineniam z podieľania sa na teroristickom čine spojenom s vraždou, príslušnosti k teroristickej organizácii a zločineckej organizácii. Proces by mal trvať niekoľko mesiacov a obžalovaným hrozí 20 rokov až doživotie vo väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Sadzba odvodu pre Slovnaft zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy

Výška sadzby solidárneho príspevku, ktorý má odviesť do štátneho rozpočtu zo zvýšeného zisku rafinéria Slovnaft, zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy vyrokovanú vládou. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky.

"Rozumiem sadzbe, ktorú táto vláda, ktorej som členom, navrhuje, pretože ostatné krajiny nemajú výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ropy," povedal Hirman. Návrh vychádza z nariadenia Rady (EÚ), no navrhovaná výška odvodu je v rámci EÚ jedna z najvyšších a dvojnásobná oproti odporúčanej.

Slovnaft tak podľa Hirmana odoberá ruskú ropu, ktorej cena je výrazne nižšia, ako cena referenčnej ropy Brent, a to na základe vládou vyrokovanej výnimky. Minister dodal, že je preto spravodlivé, aby sa rafinéria s neočakávaným ziskom podelila.

Proti navrhovanému zákonu v utorok ostro vystúpil generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Navrhovaný solidárny príspevok podľa neho nie je primeraný a ani spravodlivý. V aktuálnom znení by podľa šéfa rafinérie vláda zobrala Slovnaftu spolu 91 percent ročného zisku, pretože si nemôže príspevok zarátať do nákladov v tomto, ale až v budúcom roku. Zdaniť tak musí celý tohoročný zisk.

Slovnaft by akceptoval výšku sadzby príspevku na úrovni 35 až 40 percent. Pokiaľ sa návrh neupraví, plánuje sa firma domáhať ochrany na medzinárodnom arbitrážnom súde.

(tasr)

Minúta  |  

Krajčí odmieta kritiku MZ, že by bola jeho príprava plánu obnovy utópiou

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) odmieta, že by bola jeho príprava plánu obnovy a odolnosti utópiou. Proti kritike rezortu zdravotníctva sa dôrazne ohradil. Ministerstvo sa podľa neho snaží zakryť vlastnú neschopnosť hľadaním imaginárneho vinníka.

"Komponenty a míľniky Plánu obnovy a odolnosti SR za zdravotníctvo boli nastavené pod mojím vedením ako vzorové pre ostatné rezorty. Radikálne odmietam, že to boli 'utopistické vízie'," uviedol pre TASR Krajčí.

Podotkol, že plán obnovy vychádza z reformy siete nemocníc, ktorou boli investície podmienené, pričom mali byť z viacerých dôvodov strategicky alokované práve do štátnych koncových nemocníc. Tie podľa neho už počas prvého roka vládnutia začali s prípravami svojich projektových zámerov. "Svedčiť o projektových prípravách a ich realizovateľnosti môžu moji nominanti v štátnych nemocniciach, ktorí boli po nástupe súčasného ministra väčšinou okamžite vymenení," priblížil Krajčí.

Poukázal na to, že projektovú prípravu nemocníc mala mať po prijatí plánu obnovy v apríli 2021 na starosti Zdravotnícka implementačná agentúra (ďalej ZIA). Doplnil, že súčasné vedenie rezortu založilo ZIA v júni 2021, no jej vedenie vybralo až v polovici septembra. Ministerstvo podľa neho reálne nepodporilo jej fungovanie, blokovalo jej financovanie a napriek záujmu zo strany jej vedenia jej neumožnilo spoluprácu s nemocnicami.

"Aktuálne vyjadrenie ministra zdravotníctva má zjavne potrebu vytvárať len akési chabé alibi proti overiteľným faktom, že samotné ministerstvo 'pochovalo' vlastnú implementačnú agentúru, ktorá mala zabezpečiť úspešnú implementáciu štátnych projektov z plánu obnovy a implementovať investičný plán pre slovenské nemocnice v horizonte nasledujúcich 20 rokov," uviedol Krajčí.

Rezort tiež podľa neho "trestuhodne nevenoval pozornosť príprave projektov štátnych nemocníc, sabotoval ponuku štátnej rakúskej agentúry a výzvu v hodnote 212 miliónov eur smeruje za veľmi zvláštnych podmienok do nemocníc prvého a druhého typu, hoci by sa o ňu boli schopné uchádzať viaceré projekty štátnych nemocníc vyššieho typu."

Krajčí sa zároveň ohradil voči tvrdeniam MZ, že "zablokoval" projekty univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. "Sám som tieto projekty napísal do programového vyhlásenia vlády. Verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu Rázsochy bolo ukončené 5. 10. 2021 (za súčasného ministra) a nebolo nikdy zastavené. Zároveň som hneď po nastúpení na rezort založil a viedol pracovnú skupinu, ktorá pripravila program požiadaviek nemocnice, ako aj alternatívne rýchlejšie riešenie cez súťaž architektonických návrhov nemocnice," doplnil.

Podotkol, že projekt martinskej univerzitnej nemocnice bol majetkovo aj projektovo riadený Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského a patril ministerstvu školstva. "Jasne som hovoril, že ho podporujem a jediné, o čo som požiadal, bolo, aby ho prepracovali na efektívnejší model, ktorý by nevytváral prevádzkový dlh a bol úspornejší v zmysle ceny za lôžko, ktoré vychádzalo ako jedno z najdrahších lôžok v Európe. To opakovane potvrdili aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze," reagoval. Martinská nemocnica podľa neho so súčasnou alokáciou dostavaná nebude, resp. sa jej dostavba násobne predraží.

"Je smutné, že vlastnú neschopnosť alebo zámer nepodporiť štátne nemocnice a zjavnú 'nadinformovanosť' súkromných poskytovateľov sa snaží súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva zakryť hľadaním imaginárneho vinníka, mňa Mareka Krajčího, ktorý za necelý rok popri boji s pandémiou vybojoval 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, ako minister prirodzene bojoval za štátne nemocnice a rozbehol všetky reformy, ktoré terajšie vedenie len dokončuje alebo deformuje v prospech viacerých hráčov na poli zdravotníckeho biznisu," uviedol.

Ministerstvo podľa neho nenapĺňa viaceré úlohy z plánu obnovy. "Procesy meškajú takým spôsobom, že je ohrozené plnenie míľnikov, potenciálne zlyhanie projektov a nemožnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy," priblížil. Dodal, že to ohrozuje nielen reformné financie, ale najmä diskriminuje pacienta, ktorý čaká na potrebnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť garantovanú štátom. "Namiesto hľadania imaginárnych vinníkov by malo teda ministerstvo intenzívne pracovať a zachrániť, čo sa počas mandátu tejto vlády ešte zachrániť dá," doplnil Krajčí.

(tasr)

Minúta  |  

Väčšina ľudí v SR aj v ČR má problém vyžiť. Reálne mzdy poklesli najviac od rozdelenia spoločného štátu

Na Slovensku má problémy vyžiť 70 percent ľudí a v Českej republike (ČR) 52 percent. Pokles reálnych miezd, aký je posledné dva štvrťroky, nebol od rozdelenia ČR a SR. Informovali o tom spoločnosti Profesia a LMC na základe ich prieskumu. Údaje zbierali na prelome októbra a novembra od 800 zamestnancov zo Slovenska a tisíc zamestnancov z ČR. Z ČR sú dostupné aj vlaňajšie údaje.

"V ČR a na Slovensku to bude podobné, vidíme obrovský vývoj v mzdách, nominálne samozrejme ďalej rastú, no reálne mzdy v ČR už druhý kvartál po sebe klesajú o desať percent medziročne, čo je najhlbší prepad v histórii samostatnej ČR. Na Slovensku vzhľadom k ešte vyššej inflácii a k podobnému tempu rastu miezd bude ten reálny pokles miezd k disponibilnému príjmu domácností veľmi podobný. To je niečo, čo sa nikdy v histórii či už samostatnej SR, alebo ČR nedialo," upozornil vedúci analýz a komunikácie spoločnosti LMC Tomáš Ervín Dombrovský.

Zo Slovákov priznalo 31 percent veľmi vážne alebo vážne problémy s príjmami. V ČR sa tak vyjadrilo 19 percent opýtaných. Tretina (33 percent) ľudí v ČR má mierne problémy vyžiť a v SR je to 39 percent, vyčíslil Dombrovský.

Doplnil, že ľudia sú tlačení privyrábať si, na Slovensku si 20 percent ľudí privyrába popri hlavnom príjme a v Česku je to 25 percent. V SR 28 percent ľudí inde nepracuje, ale plánuje a v ČR je to 21 percent. V SR za posledný rok zmenilo prácu 17 percent zamestnancov. V ČR fluktuácia za rovnaké obdobie klesala (-14 percent).

Primárnym dôvodom fluktuácie sú väčšinou peniaze, a potom vzťahy, respektíve prístup vedenia. Veľmi silným motívom je náplň práce a možnosť sa niekam posunúť, robiť niečo zaujímavejšie za lepších podmienok, uviedol Dombrovský. V SR (59 percent) aj ČR (63 percent) prevažujú zmeny práce zo strany zamestnancov, často je to vynútené okolnosťami, príjmom či potrebou flexibility.

V recesii, respektíve v krízach sú však ľudia v zmene nedobrovoľne. V súčasnosti sa už častejšie nepredlžujú zmluvy. Je to prvý krok, než sa stopnú nábory a začne sa prepúšťať, upozornil Dombrovský.

Množstvo ľudí, ktoré vylúčilo, že by mohli prísť o prácu, je v SR 44 percent a v ČR 54 percent. Na Slovensku je tiež zastúpenie nižšej lojality k zamestnávateľovi, uzavrela hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.