Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Poľska dorazila prvá dodávka juhokórejských tankov a húfnic

Do prístavného mesta Gdyňa na severe Poľska v utorok dorazila prvá zásielka juhokórejských tankov a samohybných húfnic. Informujú o tom správy agentúr AFP a PAP.

Pri slávnostnom prevzatí prvých desiatich tankov typu K2 Black Panther a 24 samohybných húfnic K9 boli aj poľský prezident Andrzej Duda a minister obrany Mariusz Blaszczak.

"Už mesiace od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, všetci jasne vidíme jednu vec – že ruské imperiálne ambície a ruskú brutalitu môže zastaviť iba hrdinstvo vojaka vybaveného modernými, účinnými zbraňami," povedal Duda.

Poľsko v júli podpísalo dohodu o nákupe 180 tankov K2 vyrobených juhokórejskou spoločnosťou Hyundai Rotem. Dohoda zároveň umožní Poľsku vyrábať ich upravenú verziu s označením K2PL, píše AFP.
Varšava tiež kúpila 48 samohybných húfnic K9, ktoré majú byť dodané ešte v tomto roku a plánovaný je nákup ďalších približne 600 húfnic.

Dohoda je súčasťou rozsiahlej modernizácie poľskej armády, pre ktorú sa Varšava rozhodla v dôsledku vojenských hrozieb po ruskej invázii na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Ukrajinu z "jadrového terorizmu" pre elektráreň v Záporoží

Ukrajina pokračuje v ostreľovaní Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) a úmyselne tým vytvára hrozbu možnej jadrovej katastrofy, uviedol v utorok ruský minister obrany Sergej Šojgu. Informoval o tom denník The Guardian.

Ruské jednotky podľa Šojgua podnikajú "všetky opatrenia" na zaistenie bezpečnosti najväčšej jadrovej elektrárne v Európe čeliac "jadrovému terorizmu" zo strany Kyjeva.

Ukrajina popiera ostreľovanie elektrárne, ktoré od prvých dní vojny okupujú ruské jednotky. Z útokov na ZAES, naopak, obviňuje Rusko.

Šojgu v konferenčnom hovore so svojimi veliteľmi uviedol, že Ukrajina za uplynulé dva týždne vystrelila na ZAES 33 striel veľkého kalibru. Väčšinu z nich podľa neho zachytila ruská protivzdušná obrana, "niektoré však zasahujú objekty, ktoré ovplyvňujú bezpečnú prevádzku jadrovej elektrárne". Guardian citoval skrátený prepis konferenčného hovoru zverejneného ruským ministerstvom obrany.

"Tieto útoky zo strany ukrajinských vojakov hodnotíme ako jadrový terorizmus," povedal Šojgu.
Agentúra Reuters upozorňuje, že ministrove tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Z ostreľovania Záporožskej jadrovej elektrárne sa už dlhodobo navzájom obviňujú Moskva a Kyjev. Ukrajina tiež obvinila Rusko, že zariadenie de facto využíva ako sklad zbraní.

(tasr)

Minúta  |  

V druhom pilieri si sporí 1,75 milióna ľudí, za rok v ňom pribudlo takmer 60-tisíc sporiteľov

Ku koncu novembra tohto roka si na dôchodok v druhom penzijnom pilieri sporilo 1 milión 753,7 tisíca ľudí. V porovnaní s koncom novembra minulého roka v systéme starobného dôchodkového sporenia pribudlo 59,6 tisíca osôb. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností.

Vo výlučne konzervatívnom dlhopisovom fonde sa na konci minulého mesiaca nachádzali úspory 876,7 tisíca osôb, v niektorom z indexových fondov investovalo 377,8 tisíca ľudí, viac ako 192-tisíc sporiteľov si zvolilo rastový fond a 26,7 tisíca sporiteľov malo peniaze uložené v zmiešanom fonde.

V dvoch fondoch súčasne investovalo ku koncu novembra tohto roka takmer 279-tisíc sporiteľov, pričom jeden z týchto fondov musí byť podľa zákona garantovaný dlhopisový fond. Najčastejšie ide o kombináciu dlhopisového a akciového fondu.

(sita)

Minúta  |  

Väčšina ľudí rozumie zvyšovaniu cien, chcú však zásahy štátu

Väčšina ľudí rozumie zvyšovaniu cien, chcú však zásahy štátu. Vyplýva to z novembrového dotazníkového prieskumu spoločnosti Investart realizovaného na vzorke 1 002 respondentov starších ako 18 rokov.

Väčšina Slovákov aspoň sčasti rozumie podnikateľom, ktorí dôsledkom súčasnej inflačnej a energetickej krízy zvyšujú ceny tovaru a služieb. Zároveň by však privítali kompenzácie zo strany štátu tak, aby podnikatelia nemuseli zvýšené náklady v celom rozsahu pretaviť do cien. Takúto možnosť si vybralo 52 percent opýtaných.

Z prieskumu vyplýva, že 31 percent jeho účastníkov považuje bez výhrad za nevyhnutné, aby podnikatelia zdvíhali ceny, pretože nemajú inú možnosť. Dvanásť percent respondentov má opačný názor, podľa nich by sa zvýšené náklady do cien nemali premietať vôbec. Zvyšné tri percentá nevedeli odpovedať.

"Naše skúsenosti hovoria o tom, že firmám pri zvyšovaní cien pomáha, ak nájdu na ceste k zákazníkovi spôsob, ako mu zrozumiteľne vysvetliť dôvody nárastu cien. V komunikácii by tiež malo zaznieť, že podnikateľ chápe, ako zvýšená cena sťažuje zákazníkovi život," povedal Michal Porubän zo spoločnosti Investart.

Prieskum zároveň načrtol, aké je v súčasnej krízovej dobe vnímanie biznis sektora. Respondentom bolo prezentovaných niekoľko výrokov, pričom mohli označiť maximálne tri, s ktorými sa stotožňujú. Najviac, 34 percent opýtaných, si vybralo možnosť, že podnikatelia sú prínosom, pretože dávajú ľuďom možnosť si zarobiť. Tesne za tým (31 percent) sa umiestnil výrok, že podnikatelia bohatnú na úkor svojich zamestnancov.

S výrokom, že ľudia z biznisu na rozdiel od zamestnancov podstupujú riziko, a preto si zaslúžia svoj zisk, sa stotožnilo 25 percent respondentov. S tvrdením, že podnikatelia vidia len rýchly zisk za každú cenu, 22,5 percent.

Výrok, že podnikatelia musia tvrdo pracovať, aby svoj biznis zveľadili, podporilo 22 percent opýtaných. S tvrdením, že biznis prispieva k rozvoju obcí, miest a regiónov, sa stotožnilo 20 percent opýtaných. Niečo viac ako 12 percent respondentov si vybralo aj výrok, že podnikateľom sa žije lepšie než ostatným ľuďom.

"Každý podnikateľ musí zvládať istú mieru rizika. Táto schopnosť sa potom odráža aj na jeho výsledkoch. Podnikateľ, ktorý vie, že rozvoj biznisu je spojený s ďalšími investíciami do ľudí či technológií s dlhodobou návratnosťou, prináša rozvoj nielen svojmu podniku, ale aj ľuďom, ktorí v ňom pracujú, komunite a v konečnom dôsledku aj spoločnosti," dodal Porubän.

(tasr)

Minúta  |  

Vo Viedni pokračuje súd v prípade útoku z roku 2020, rieši sa nákup munície v SR

Na krajinskom súde v rakúskej Viedni pokračovalo v utorok pojednávanie v prípade šiestich mužov podozrivých z pomáhania útočníkovi, ktorý 2. novembra 2020 pri teroristickom útoku usmrtil štyri osoby. Vypovedal 23-ročný Kosovčan obvinený z toho, že spolu s útočníkom údajne na Slovensku kúpili náboje do útočnej pušky AK-47.

Pri útoku v centre Viedne muž s rakúskym aj severomacedónskym občianstvom zastrelil štyroch ľudí a zranil ďalších 20. Krátko na to ho polícia zastrelila. Už minulý štvrtok vypovedali dvaja obžalovaní, ktorí mali útočníkovi pomáhali pri zaobstaraní útočnej zbrane.

V utorok súd zisťoval, ako páchateľ získal muníciu. Kosovčan vypovedal, že s páchateľom sa spoznal v práci pre bezpečnostnú firmu, ale neboli priateľmi. V lete pred dvoma rokmi v Bratislave navštívili nákupné centrum. Kosovčana v tamojšom obchode so zbraňami personál vyzval, aby si nasadil vtedy povinné rúško, a keďže ho nemal, kúpil si ho v neďalekej lekárni. Keď sa vrátil, útočník bol stále v obchode a po odchode Kosovčanovi povedal, že si nič nekúpil.

Kosovčan vysvetľoval, prečo si niekoľko hodín po útoku resetoval mobilný telefón. S teroristom si niekoľkokrát volal a žiadal ho, aby zo sociálnych sietí zmazal fotky, kde pózuje so zbraňami. Obával sa preto domovej prehliadky a iného obžalovaného SMS správou varoval, aby sa pripravil na raziu. Tvrdí, že išlo o "mentálnu" prípravu, nie zahladzovanie dôkazov o útoku.

Na súde bol v utorok vypočutý aj 28-ročný občan Rakúska narodený v Afganistane, ktorý vraj útočníkovi pomáhal pri plánovaní útoku. Vyšetrovatelia našli po atentáte jeho DNA v byte páchateľa, ako aj na útočnej puške, mačete a ďalších predmetoch.

Útočník mal pri atentáte v novembri 2020 automatickú strelnú zbraň, ručnú strelnú zbraň a mačetu, na tele mal falošný pás s výbušninami. V minulosti bol odsúdený za pokus vycestovať do Sýrie, kde sa chcel pripojiť k extrémistickej organizácii Islamský štát, ktorý sa k útoku vo Viedni prihlásil.

Muži vo veku 22 až 32 rokov čelia obvineniam z podieľania sa na teroristickom čine spojenom s vraždou, príslušnosti k teroristickej organizácii a zločineckej organizácii. Proces by mal trvať niekoľko mesiacov a obžalovaným hrozí 20 rokov až doživotie vo väzení.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Sadzba odvodu pre Slovnaft zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy

Výška sadzby solidárneho príspevku, ktorý má odviesť do štátneho rozpočtu zo zvýšeného zisku rafinéria Slovnaft, zohľadňuje výnimku na dovoz ruskej ropy vyrokovanú vládou. Na utorkovej tlačovej konferencii to povedal minister hospodárstva Karel Hirman.

Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky.

"Rozumiem sadzbe, ktorú táto vláda, ktorej som členom, navrhuje, pretože ostatné krajiny nemajú výnimky zo sankcií na dovoz ruskej ropy," povedal Hirman. Návrh vychádza z nariadenia Rady (EÚ), no navrhovaná výška odvodu je v rámci EÚ jedna z najvyšších a dvojnásobná oproti odporúčanej.

Slovnaft tak podľa Hirmana odoberá ruskú ropu, ktorej cena je výrazne nižšia, ako cena referenčnej ropy Brent, a to na základe vládou vyrokovanej výnimky. Minister dodal, že je preto spravodlivé, aby sa rafinéria s neočakávaným ziskom podelila.

Proti navrhovanému zákonu v utorok ostro vystúpil generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi. Navrhovaný solidárny príspevok podľa neho nie je primeraný a ani spravodlivý. V aktuálnom znení by podľa šéfa rafinérie vláda zobrala Slovnaftu spolu 91 percent ročného zisku, pretože si nemôže príspevok zarátať do nákladov v tomto, ale až v budúcom roku. Zdaniť tak musí celý tohoročný zisk.

Slovnaft by akceptoval výšku sadzby príspevku na úrovni 35 až 40 percent. Pokiaľ sa návrh neupraví, plánuje sa firma domáhať ochrany na medzinárodnom arbitrážnom súde.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.