Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sadzba DPH sa zníži nielen na vleky a kúpaliská, ale aj na sektor gastra, rozhodla NR SR

Sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne na tri mesiace zníži na 10 %, a to nielen na lanovky či vleky, ale aj na reštauračné a stravovacie služby. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Karola Kučeru (OĽaNO) k vládnej novele zákona o DPH, ktorú v utorok schválila Národná rada (NR) SR.

Znížená sadzba dane na 10 percent sa má uplatňovať do konca marca 2023. Týka sa prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa bude aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení a na vstupné do umelých kúpalísk. Je to odôvodnené vysokou energetickou náročnosťou.

"Vzhľadom na aktuálnu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami sa navrhuje zaviesť na obdobie od 1. januára 2023 do 31. marca 2023 zníženú sadzbu DPH vo výške 10 percent zo základu dane na tie plnenia poskytované v súvislosti so športom, pri ktorých je predpokladaná vysoká energetická náročnosť na strane vstupov, s cieľom zachovať poskytovanie čo najširšieho spektra vymedzených služieb, ako aj umožnenie prístupu k predmetným aktivitám pre čo najširšiu verejnosť z hľadiska ich cenovej dostupnosti," konštatuje predkladateľ návrhu.

DPH na 10 percent sa zníži aj na reštauračné a stravovacie služby. Uplatňovať sa bude počas daného obdobia na podávanie jedál a nápojov, ak sú sprevádzané službami, ako je napríklad poskytnutie obsluhy, priestoru na konzumáciu či umývateľného riadu a príboru. V tomto prípade sa totiž posudzuje plnenie z hľadiska DPH ako poskytnutie služby. Ak sa bude dodávať samotné jedlo alebo nápoj bez týchto služieb, bude to podliehať základnej sadzbe DPH.

"Cieľom tohto návrhu je dočasná podpora gastrosektora, ktorý je nielenže postihnutý aktuálnou negatívnou situáciou, ale patril aj medzi najviac zasiahnuté sektory počas trvania pandémie ochorenia COVID-19, keďže znížená sadzba DPH pomôže podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne má značný potenciál ceny v tomto sektore aj znížiť," odôvodnil predkladateľ.

(tasr, min)

Minúta  |  

Stíhačka MiG-21 sa zrútila v Chorvátsku do neobývanej oblasti

V Chorvátsku sa v utorok popoludní počas výcvikového letu zrútila stíhačka MiG-21. Dvojmiestne lietadlo dopadlo do neobývanej zalesnenej oblasti na severovýchode krajiny, oznámilo chorvátske ministerstvo obrany. TASR informuje podľa správ agentúr HINA a AFP.

Stíhačka sa zrútila krátko pred 14.00 h neďaleko mesta Slatina. Podľa chorvátskych médií sa jeden z dvoch pilotov bezpečne katapultoval a nadviazal rádiové spojenie, zatiaľ čo po druhom intenzívne pátrajú.

Agentúra AFP pripomína, že Chorvátsko podpísalo vlani zmluvu na nákup 12 francúzskych bojových stíhacích lietadiel Dassault Rafale, ktoré majú nahradiť už zastarané stíhačky MiG-21 sovietskej výroby. Prvé z francúzskych stíhačiek Rafale by mali posilniť chorvátske vojenské letectvo v roku 2024.

(tasr, min)

Minúta  |  

Slovensko aj Poľsko sa pripravujú na možnú novú vlnu utečencov z Ukrajiny

Slovensko sa pripravuje na možnú ďalšiu vlnu utečencov z Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na jej kritickú infraštruktúru. Chce jej však pomôcť aj s budovaním vlastných kapacít pre vnútorne presídlených ľudí. Po stretnutí s rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Poľska to v utorok povedal šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, informuje TASR.

Káčer konštatoval, že cieľom zintenzívnenia útokov ruskej armády je urobiť život Ukrajincov čo najbiednejším. "Je to smutné a odsúdeniahodné," povedal na tlačovej konferencii po rokovaniach v Bratislave.

Minister pripomenul, že Bezpečnostná rada SR sa už zaoberala materiálom o potenciálnej novej vlne utečencov, ktorý ráta s rôznymi alternatívami. Slovensko chce pomôcť Ukrajine s prihliadnutím na zimné podmienky.

Pripravené prijať ďalších Ukrajincov je aj Poľsko, uviedol poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau. Pred novinármi hovoril o "barbarských teroristických útokoch" Ruska na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Za barbarstvo a vojnový zločin označil útoky na Ukrajine šéf českej diplomacie Jan Lipavský, podľa ktorého sa bude ruské vedenie musieť za tieto činy zodpovedať.

Ministri na schôdzke o prioritách a ďalšom smerovaní spolupráce V4 hovorili aj o Medzinárodnom vyšehradskom fonde. Ako uviedol Káčer, je určený na financovanie zmysluplných projektov, pričom časť jeho prostriedkov na podporu Ukrajiny sa rozhodli nasmerovať aj na projekty s Moldavskom, pričom preberali možnosti zvýšenia tejto časti rozpočtu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Rokovať o návrhu na zmenu ústavy sa bude, veto platí na hlasovanie, vyhlásil Matovič

Veto hnutia OĽaNO k novele Ústavy SR súvisiacej s predčasnými voľbami z dielne Sme rodina platí na hlasovanie, nie na rokovanie. Povedal to líder OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Ak by OĽaNO chcelo toto veto stiahnuť, tak až po tom, ako uvidia výsledky hlasovania o vyslovení nedôvery vláde.

"Naďalej naše veto platí, ale to veto platí na hlasovanie. Nemáme najmenší problém, aby sa o tomto návrhu rokovalo," uviedol Matovič. Poznamenal, že predseda Sme rodina Boris Kollár tento postup nespochybnil.

Čo sa týka otázky predčasných volieb, podľa vlastných slov Matovič nepostrehol, že by hnutie Sme rodina bolo naklonené tejto diskusii. Nepamätá si, že by sa bola o tom rozvinula "nejaká väčšia debata" na koaličnej rade.

Čo sa týka prípadnej zmeny ústavy, líder SaS Richard Sulík počas dňa deklaroval pripravenosť podporiť ju, ak prejde pozmeňujúci návrh pripravený Máriou Kolíkovou (SaS). Ten sa má týkať možnosti samorozpustenia parlamentu. "Sme presvedčení o tom, že je správne mať takéto pravidlo v ústave," uviedol.

(tasr, min)

Minúta  |  

Turecko podporí vstup Fínska do NATO, ak severská krajina zruší zbrojné embargo

Turecko dá súhlas na členstvo Fínska v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), keď Helsinki verejne vyhlásia, že rušia zbrojné embargo voči Ankare. V utorok to povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoglu.

Ten sa tak vyjadril pred návštevou fínskeho ministra obrany Anttiho Kaikkonena, ktorý bude vo štvrtok diskutovať o snahe svojej krajiny vstúpiť do vojenskej aliancie so svojím tureckým náprotivkom Hulusim Akarom.

„Návšteva fínskeho ministra obrany v Turecku je dôležitá, pretože sme ešte nepočuli vyhlásenie Fínska o zrušení zbrojného embarga voči nám,“ povedal Çavuşoglu novinárom. „Očakávame odtiaľ takéto vyhlásenie.“

Švédsko a Fínsko opustili svoju dlhodobú politiku vojenskej neutrality a po tom, ako ruské sily vo februári napadli Ukrajinu. Obe severské krajiny požiadali o členstvo v NATO v obavách, že by sa na ne Rusko mohlo zamerať.

(sita)

Minúta  |  

Šojgu: Moskva spúšťa masívne útoky na Ukrajinu

Ruské sily „spúšťajú masívne útoky“ na Ukrajinu. Ako referuje spravodajský web CNN, v utorok to povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu.

Útoky sa uskutočňujú „presnými zbraňami dlhého doletu na vojenský systém velenia a riadenia, podniky vojensko-priemyselného komplexu, ako aj súvisiace zariadenia na rozdrvenie vojenského potenciálu Ukrajiny,“ povedal Šojgu.

V pondelok Rusko rozpútalo vlnu útokov bezpilotných lietadiel a rakiet naprieč Ukrajinou, ktorých cieľom bola energetická infraštruktúra krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že útoky spôsobili rozsiahle výpadky elektriny vo viacerých regiónoch vrátane Kyjeva a Odesy.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.