Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia postúpila Svetovej obchodnej organizácii dva obchodné spory s Čínou

Obchodné spory medzi Európskou úniou (EÚ) a Čínou sa vyostrujú. Dva z nich Brusel postúpil Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Informuje o tom správa agentúry DPA.

Európska komisia (EK) požiadala WTO o zriadenie dvoch arbitrážnych súdov. Prvý spor sa týka snáh Číny brániť európskym spoločnostiam v uplatňovaní ich patentových práv a druhý obchodných reštrikcií, ktoré Peking pre diplomatický spor uvalil na Litvu.

"V oboch prípadoch čínske opatrenia vážne poškodzujú európske firmy," uviedla EK. Dodala, že v rámci ekonomických a strategických záujmov EÚ je potrebné zrušenie týchto opatrení.

Príslušný orgán WTO pre urovnávanie sporov sa bude podaniami EÚ zaoberať 20. decembra.

Čína môže namietať proti zriadeniu takzvaných panelov. V tomto prípade by EK podľa vlastného vyjadrenia tieto žiadosti opäť podala a arbitrážne súdy by sa mali zriadiť koncom januára 2023. Konanie arbitrážneho súdu by potom mohlo trvať až 1,5 roka.

(tasr)

Minúta  |  

Slovinský denník Delo vyzýva EÚ na zavedenie sankcií proti Maďarsku

Na zavedenie sankcií Európskej únie proti Maďarsku vyzval v stredu vplyvný slovinský denník Delo. Svoj apel zdôvodnil dlhodobým porušovaním zásad právneho štátu režimom maďarského premiéra Viktora Orbána a vetovaním balíka finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu zo strany Budapešti.

"EÚ môže nájsť iný spôsob ako financovať Ukrajinu, ale ak nepodnikne kroky voči Maďarsku, bude ju to stáť veľa," napísal denník Delo, ktorý patrí medzi najpredávanejšie noviny v Slovinsku.

V prípade nečinnosti v tejto otázke sa ešte viac oslabí už aj tak krehká dôvera Európanov k Bruselu, varuje Delo.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa denníka dlhodobo, opakovane a bez následkov prekračuje hranice porušovaním zásad právneho štátu. Využíva pritom slabiny EÚ a oportunizmus mnohých jej lídrov. EÚ by nemala byť k Budapešti zhovievavá, keďže narušovanie právneho štátu ohrozuje samotné základy Únie, uvádza slovinský denník.

"Vydieranie zo strany Budapešti, ktoré bráni EÚ schváliť lacné úvery Ukrajine v čase, keď sa snaží zvládnuť zimu, je Orbánovým morálnym dnom," píše sa v článku s titulkom Maďarské hry s EÚ sa musia skončiť.

Maďarsko v utorok na rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) vetovalo balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur. Prinútilo tak Európsku komisiu a ostatné členské krajiny hľadať alternatívne riešenie. ako zabezpečiť, aby Kyjev už v januári dostal prvú tranžu očakávanej pomoci.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Taiwan je pre národné záujmy USA dôležitejší ako Ukrajina

Silná medzinárodná podpora Ukrajiny pravdepodobne ovplyvnila postoj Číny k prípadnému útoku na Taiwan. V utorok to uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, informuje správa americkej televízie CNN.

Šéf americkej diplomacie zopakoval, že USA sú naďalej odhodlané zachovať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive. Naznačil, že naplneniu tohto cieľa pomáha silná podpora Ukrajiny.

Blinken tak pre CNN reagoval na list Josha Hawleyho, republikánskeho senátora za štát Missouri, ktorý vyjadril znepokojenie zo správ, že dodávky amerických zbraní na Ukrajinu oslabujú schopnosti Spojených štátov zabrániť vojne v Ázii.

"Taiwan je pre národné záujmy Spojených štátov dôležitejší ako Ukrajina," uviedol Blinken v reakcii na Hawleyho tvrdenia. Podľa neho "Čína veľmi pozorne sleduje, čo sa deje na Ukrajine a veľmi pozorne sleduje reakciu Spojených štátov a krajín na celom svete na ruskú agresiu".

Americký minister zahraničných vecí tvrdí, že Peking registruje pomoc zahraničia pre Ukrajinu, aby mala všetko, čo potrebuje na obranu pred ruskými inváznymi jednotkami, i jeho tlak na Rusko, aby ukončilo svoju agresiu.

Peking považuje Taiwan za súčasť čínskeho územia. Čínska komunistická vláda nedávno upozornila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje možnosť vojenského zásahu.

(tasr)

Minúta  |  

Začal sa proces s exšéfom TV Markíza Pavlom Ruskom v kauze Maják nádeje

Na Okresnom súde (OS) Bratislava I sa v stredu začal proces s exministrom hospodárstva a bývalým riaditeľom TV Markíza Pavlom Ruskom v kauze Maják nádeje. Čelí podozreniam zo spáchania pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu. Vinu odmieta.

"Nechcem uzavrieť dohodu o vine a treste, cítim sa nevinný," povedal Pavol Rusko pred senátom. Jeho obhajca Marek Para uviedol, že považujú obžalobu za nedôvodnú.

Ako niekdajší riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje vraj Pavol Rusko podľa obžaloby v roku 2015 použil účelovo viazané finančné prostriedky na sociálnu pomoc vo výške 101-tisíc eur na iný účel, a to financovanie muzikálu Rómeo a Júlia.

V rámci výsluchu odmietol, že by Maják nádeje použil peniaze z poskytnutých dotácií. "Je to lož a nezmysel," tvrdí. Išlo podľa jeho slov napríklad o príspevky klientok za ubytovanie. Podotkol, že všetky finančné prostriedky použité ako zálohové platby na muzikál, sa vrátili do organizácie so ziskom 5-tisíc eur.

Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave. V polovici roka 2015 prevzal jej vedenie Pavol Rusko, ktorý bol riaditeľom a štatutárom organizácie. Tá je od leta 2016 zrušená.

Exriaditeľ TV Markíza Pavol Rusko bol už skôr právoplatne odsúdený v kauze falšovania televíznych zmeniek na 19 rokov väzenia. Čelí aj obžalobe v kauze prípravy vraždy bývalej spoločníčky v televízii Sylvie Klaus-Volzovej.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko: Pri zrážke vlakov v Katalánsku utrpelo zranenia 155 ľudí

Pri španielskej Barcelone sa v stredu skoro ráno zrazili dva vlaky. Ako uviedli španielske úrady, pri nehode utrpeli zranenia desiatky ľudí.

Pohotovostné služby v Katalánsku informovali, že podľa predbežných správ bolo zranených 155 osôb. Neposkytli však žiadne podrobnosti o povahe zranení, ale potvrdili správy miestnych médií, že nedošlo k žiadnym vážnym zraneniam.

Úrady tvrdia, že zrážka vlakov nastala na železničnej trati v meste Montcada i Reixac severne od Barcelony. Predstaviteľka katalánskej vlády v Madride Ester Capellová pre národnú rozhlasovú stanicu povedala, že príslušné orgány sa už zaoberajú možnými príčinami nehody.

(sita)

Minúta  |  

Zdaňovať zisk je zlé a nebezpečné riešenie ako zabezpečiť príjem štátneho rozpočtu, tvrdí IDH

Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) z princípu odmieta zdaňovať zisk. Ten je totiž výsledkom po zdanení príjmov obchodných spoločností a započítaní ich nákladov.

„Zdaňovať zisk je zlé a do budúcna nebezpečné riešenie, ako zabezpečiť príjem štátneho rozpočtu. Je to nesystémové, neodborné a nelogické riešenie na hrane legislatívy Európskej únie,“ informoval v stredu riaditeľ IDH Ondrej Matej a dodal, že to považujú za „znárodnenie časti zisku obchodnej spoločnosti.“

Podľa inštitútu tak vzniká precedens pre budúce vlády, ktoré takýmto spôsobom môžu kedykoľvek v prípade núdze znárodniť zisk obchodnej spoločnosti. Zisk má obchodnej spoločnosti slúžiť na investície, umorenie strát z minulosti alebo vytvorenie rezervy.

„V prípade Slovnaftu ide predovšetkým o nutnosť zisk investovať do nových obnoviteľných technológií. Inak nám hrozí odchod aj tejto spoločnosti zo Slovenska, respektíve jej krach,“ upozornil Matej.

IDH rozumie, že vláda hľadá finančné zdroje, ale odmieta, aby to realizovala zdaňovaním zisku, čo je nesystémovým riešením z viacerých dôvodov. Ako podotkol, ide o dvojité zdanenie, znižuje konkurencieschopnosť Slovenska a motivuje firmy do budúcna optimalizovať daňový základ za účelom znížiť si zisk. Vláda v tomto zložitom období by podľa inštitútu mala hľadať rezervy vo výdavkoch štátneho rozpočtu a najmä zrealizovať daňovo-odvodovú reformu a reformu verejnej správy.

Na Slovensku podľa IDH vláda dlhodobo zlyháva pri dodržiavaní rozpočtových pravidiel na základe paktu rastu a stability a ústavného zákona o dlhovej brzde. Tie majú v dobrých rokoch viesť k znižovaniu deficitu rozpočtu verejnej správy s cieľom zostaviť vyrovnaný rozpočet a pri ekonomickom raste vytvárať rezervy použiteľné na investície a znižovanie dlhu.

„Ak by sme sa za uplynulých desať rokov správali rozpočtovo zodpovedne, dnes by sme mali nižší verejný dlh a primeranú finančnú rezervu potrebnú na prekonanie ekonomicky zložitého obdobia tak pre občanov, ako aj pre firmy,“ dodal Matej.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.