Preskočiť na obsah
  |  

Rozsudok nad ruským opozičným politikom Jašinom vynesú 9. decembra

Vynesenie rozsudku nad ruským opozičným politikom Iľjom Jašinom, ktorý mali zverejniť v stredu, preložili na 9. decembra. Jašin je obvinený zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde. Prokuratúra preňho žiada deväť rokov väzenia a štvorročný zákaz používať internet po odpykaní si trestu. Informovala o tom správa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Šírenia nepravdivých správ o ruskej armáde sa Jašin podľa obžaloby dopustil vo svojom vysielaní na platforme YouTube, keď 7. apríla hovoril o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča.

Ukrajina z týchto masakier viní ruskú armádu. Jašin vo svojom komentári uvádzal fakty, ktoré dokazujú vinu ruskej armády. Analyzoval však aj argumenty ruskej strany, ktorá tvrdí, že do úmrtí civilistov nie je zapletená a že všetko bolo zinscenované a obyvateľov Buče zabila ukrajinská armáda.

Doteraz najvyšší trest za šírenie dezinfomácií o ruskej armáde bol vynesený nad poslancom jedného z miestnych zastupiteľstiev v Moskve, Alexejom Gorinovom – za to, že ruskú inváziu na Ukrajinu označil za vojnu, bol odsúdený na sedem rokov väzenia.

RFE/RL pripomenula, že Jašin bol poslancom v rovnakom okrese ako Gorinov. Ruské úrady označujú inváziu svojich jednotiek na Ukrajinu a pokračujúce bojové operácie za špeciálnu vojenskú operáciu. Jej označovanie slovom vojna je stále trestné.

V pondelok vo svojom poslednom slove pred súdom Jašin povedal, že je pripravený na väzenie.

"Nič neľutujem," povedal. "Mohol som odísť, mohol som mlčať. Ale urobil som, čo som musel urobiť. Lepšie stráviť desať rokov za mrežami a zostať čestným človekom, ako mlčky horieť od hanby za to, čo sa deje aj v tvojom mene".

Jašin je jedným z mála opozičných politikov, ktorí po vlne represií voči prívržencom Alexeja Navaľného a začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neopustili Rusko. Ľudskoprávny projekt Podpora politických väzňov-Memorial považuje Jašina za politického väzňa.

(tasr)

  |  

Lipšic sa v parlamente zastal prokurátorov, Fico ho označil za hanbu právneho štátu

Líder opozičného Smeru-SD Robert Fico označil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica za najväčší problém právneho štátu. Počas diskusie k správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) kritizoval aj viacerých prokurátorov, ktorí podľa neho kryjú zločiny. Lipšic to odmietol a zastal sa svojich kolegov. Označil ich za profesionálov, ktorí zasvätili život boju za spravodlivosť. Vyzval Fica, aby na nich neútočil, pretože sa nemôžu brániť.

"Vyvinieme všetko úsilie na pôde NR SR a rovnako vyvinieme všetky potrebné iniciatívy smerom k orgánom činným v trestnom konaní, aby ste odišli z ÚŠP s veľkou hanbou, lebo ste hanbou právneho štátu. Nemáte tam čo robiť. Nikdy ste sa nemali stať špeciálnym prokurátorom," povedal Fico Lipšicovi počas diskusie k správe o činnosti ÚŠP. Hovoril odsúdení Lipšica za trestný čin či podozreniach z podvodne získanej bezpečnostnej previerky.

Pýta sa Lipšica, prečo úrad nevyšetruje aj podozrenia z čias, keď on riadil rezort vnútra či podozrenia o úplatkoch pre súčasného ministra Romana Mikulca (OĽaNO). "Plníte úlohu Matoviča, likvidujete opozíciu, nie ste špeciálny prokurátor, ste jeden nenávistný politik," vyhlásil Fico a vyčítal Lipšicovi politickú zaujatosť.

Podľa šéfa ÚŠP Fico veľmi dobre vie, že prokurátori ÚŠP sa nemôžu brániť voči jeho útokom. Tvrdí, že práve preto to robí. Vyzval lídra Smeru-SD, aby útočil naňho a nie na prokurátorov. "Som presvedčený o tom, že politická motivácia nemôže zohrávať žiadnu úlohu v trestnom stíhaní," povedal Lipšic.

Tvrdí, že sa pri rozhodnutiach nepozerá na to, o koho ide. "Ak chcete Trestný zákon zmeniť, to je vaša kompetencia, nie moja," povedal s tým, že prokurátori nie sú zákonodarcovia, ale sú viazaní platným zákonom. "Bez ohľadu na moje preferencie, čo by v trestnom zákone malo alebo nemalo byť," dodal v reakcii na vystúpenia opozície.

Šéf ÚŠP sa poďakoval kolegom z úradu, ktorí napriek enormnému nápadu vecí a tlaku vytrvali a robia svoju prácu v zmysle zákona. Poukázal na zámer, aby nikto na Slovensku nestál nad zákonom. Skonštatoval, že rok 2021 bol pre úrad hektický.

"Nápad vecí je enormný. Sú to mnohé zložité veci, nielen tie medializované, práve naopak, 90 percent je nemedializovaných," povedal. Podotkol, že aktuálne sa zintenzívnili snahy o novelu Trestného zákona, ktoré tu 17 rokov neboli. Vidí za tým vyšetrovania a pojednávania s vplyvnými osobami z verejného života. Hovorí o varovných signáloch.

Nezaradený poslanec zo strany Za ľudí Juraj Šeliga kritizoval opozíciu za útoky na ÚŠP a slová o mafii rozkladajúcej právny štát. Skonštatoval, že niektorí odsúdení používajú svojich priateľov v politike ako buldozér, menoval pritom Fica. "Je tu obrovské riziko a obrovská snaha zrušiť ÚŠP, lebo stúpa ľuďom na otlaky. Stále sa ho nepodarilo ovládnuť a podriadiť Generálnej prokuratúre, hoc tie snahy sú enormné," tvrdí Šeliga.

  |  

USA na budúci rok zvýšia vývoz LNG do Británie

Spojené štáty plánujú na budúci rok zvýšiť vývoz plynu do Británie, aby zmiernili závislosť svojho blízkeho spojenca od ruských energií, uvádza sa v stredajšom spoločnom vyhlásení oboch krajín. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Washington by mal podľa vyhlásenia na budúci rok exportovať minimálne deväť až desať miliárd metrov kubických skvapalneného zemného plynu (LNG) prostredníctvom terminálov v Spojenom kráľovstve, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s úrovňou z roka 2021.

"Toto partnerstvo zníži ceny pre britských spotrebiteľov a pomôže raz a navždy ukončiť závislosť Európy od ruskej energie," uviedol britský premiér Rishi Sunak.

Táto dohoda je súčasťou nového partnerstva medzi Spojeným kráľovstvom a USA, týkajúcom sa energetickej bezpečnosti a dostupnosti (UK-US Energy Security and Affordability Partnership). Jej cieľom je "zníženie globálnej závislosti od exportu ruských energií, stabilizácia energetických trhov a zintenzívnenie spolupráce v oblasti energetickej efektivity, jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov energie". Partnerstvo bude riadiť akčná skupina, ktorej prvé zasadnutie sa uskutoční vo štvrtok (8. 12.).

(tasr)

  |  

Všetci siedmi poslanci z ĽSNS podporia pád vlády, na hlasovanie prídu

Poslanci Národnej rady (NR) SR za ĽSNS budú hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Na hlasovanie prídu všetci siedmi poslanci. Zároveň podporia novelu Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia a je v druhom čítaní.

"Neexistuje argument, ktorý by nás presvedčil, aby sme nehlasovali za vyjadrenie nedôvery," reagoval na otázky novinárov poslanec za ĽSNS Martin Beluský. Kritizuje vládu za zlyhanie napríklad pri téme migrácie.

"Táto vláda nemá a nikdy nebude mať našu dôveru a je potrebné jej čím skoršie ukončenie," dodal s tvrdením, že všetci siedmi poslanci budú prítomní na hlasovaní.

Poslanci zároveň kritizujú návrh novely Trestného zákona z dielne Tomáša Tarabu (nezaradený). Podľa poslancov návrh vychádza v ústrety páchateľom hospodárskych, majetkových a korupčných trestných činov. Upozornili na to, že podľa návrhu by bolo možné uložiť nižší trest odňatia slobody, alebo by páchateľ mohol dostať len peňažný trest či domáce väzenie.

V dôvodovej správe Tarabovho návrhu sa uvádza, že novela Trestného zákona rozširuje možnosti individualizácie trestu, a tým zlepšuje podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa.

"A to najmä zavedením dostatočného rozpätia dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov," píše sa v dôvodovej správe.

(tasr)

  |  

Eurokomisia postúpila Svetovej obchodnej organizácii dva obchodné spory s Čínou

Obchodné spory medzi Európskou úniou (EÚ) a Čínou sa vyostrujú. Dva z nich Brusel postúpil Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Informuje o tom správa agentúry DPA.

Európska komisia (EK) požiadala WTO o zriadenie dvoch arbitrážnych súdov. Prvý spor sa týka snáh Číny brániť európskym spoločnostiam v uplatňovaní ich patentových práv a druhý obchodných reštrikcií, ktoré Peking pre diplomatický spor uvalil na Litvu.

"V oboch prípadoch čínske opatrenia vážne poškodzujú európske firmy," uviedla EK. Dodala, že v rámci ekonomických a strategických záujmov EÚ je potrebné zrušenie týchto opatrení.

Príslušný orgán WTO pre urovnávanie sporov sa bude podaniami EÚ zaoberať 20. decembra.

Čína môže namietať proti zriadeniu takzvaných panelov. V tomto prípade by EK podľa vlastného vyjadrenia tieto žiadosti opäť podala a arbitrážne súdy by sa mali zriadiť koncom januára 2023. Konanie arbitrážneho súdu by potom mohlo trvať až 1,5 roka.

(tasr)

  |  

Slovinský denník Delo vyzýva EÚ na zavedenie sankcií proti Maďarsku

Na zavedenie sankcií Európskej únie proti Maďarsku vyzval v stredu vplyvný slovinský denník Delo. Svoj apel zdôvodnil dlhodobým porušovaním zásad právneho štátu režimom maďarského premiéra Viktora Orbána a vetovaním balíka finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu zo strany Budapešti.

"EÚ môže nájsť iný spôsob ako financovať Ukrajinu, ale ak nepodnikne kroky voči Maďarsku, bude ju to stáť veľa," napísal denník Delo, ktorý patrí medzi najpredávanejšie noviny v Slovinsku.

V prípade nečinnosti v tejto otázke sa ešte viac oslabí už aj tak krehká dôvera Európanov k Bruselu, varuje Delo.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa denníka dlhodobo, opakovane a bez následkov prekračuje hranice porušovaním zásad právneho štátu. Využíva pritom slabiny EÚ a oportunizmus mnohých jej lídrov. EÚ by nemala byť k Budapešti zhovievavá, keďže narušovanie právneho štátu ohrozuje samotné základy Únie, uvádza slovinský denník.

"Vydieranie zo strany Budapešti, ktoré bráni EÚ schváliť lacné úvery Ukrajine v čase, keď sa snaží zvládnuť zimu, je Orbánovým morálnym dnom," píše sa v článku s titulkom Maďarské hry s EÚ sa musia skončiť.

Maďarsko v utorok na rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) vetovalo balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 18 miliárd eur. Prinútilo tak Európsku komisiu a ostatné členské krajiny hľadať alternatívne riešenie. ako zabezpečiť, aby Kyjev už v januári dostal prvú tranžu očakávanej pomoci.

(tasr)