V júni tohto roku dostal Bonul zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv. V priebehu dvoch rokov má zabezpečovať ochranu v strediskách podniku vo Vígľaši, v Kysuckom Novom Meste, Slovenskej Ľupči a Čachticiach. Suma podľa zmluvy presahuje 750-tisíc eur, ale jej celková maximálna cena vrátane opcie môže byť zvýšená až na 1,5 milióna eur. Štátny podnik uviedol, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia ponúknutá cena, tú predložila práve nitrianska spoločnosť.

Druhá esbéeska v poradí si pýtala za svoje služby o sedemtisíc eur viac. „Vnímame a uvedomujeme si, že výsledok tohto verejného obstarávania môže naštrbiť dôveru občanov a médií k Správe štátnych hmotných rezerv, no spoločnosť nemala uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a nebolo možné ju odôvodnene vylúčiť. Úrad sa musí vždy prioritne riadiť platnými zákonmi a my sme postupovali zákonne,“ uviedla Správa štátnych hmotných rezerv vo svojom stanovisku.

Plus 7 dní upozorňuje na to, že vedenie štátnych rezerv malo pritom v minulosti problémy pre zmluvy s Bödörovou esbéeskou. V roku 2018 vyhlásilo tender na stráženie svojich objektov a ďalšie služby za dvanásť miliónov eur, no zákazka mala viacero háčikov. Napríklad úspešný uchádzač musel mať 120 zamestnancov oslobodených od brannej povinnosti či špecifický bezpečnostný certifikát C4. Ten mali na Slovensku iba tri spoločnosti, medzi nimi aj Bonul. Na kauzu ako prvá upozornila Nadácia Zastavme korupciu, tender bol podľa nej šitý na mieru práve pre Bödörovu firmu. Úrad pre verejné obstarávanie najprv tender zablokoval, neskôr ho zrušil. Vlani prípad uzavreli s tým, že štátnym hmotným rezervám bola uložená pokuta vo výške 12 500 eur za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2020 vystriedal Kajetána Kičuru na čele Správy štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf. Hneď prvý mesiac vo funkcii podpísal s Bonulom niekoľko zmlúv. Vysvetľoval to nutnosťou stráženia štátnych objektov. Vyhlásili aj dve verejné súťaže, obe vyhrala firma DUG. Spoločnosť však nebola schopná predložiť bezpečnostné certifikáty. Nastúpila tak druhá firma v poradí, a tou bol Bonul, obhajoval sa vtedy pre Plus 7 dní Ján Rudolf.

Zákazku za 2,4 milióna eur s DPH získala Bödörova bezpečnostná firma tento rok aj od Slovenskej pošty. Za túto sumu má Bonul v priebehu ďalších štyroch rokov strážiť prepravu hotovosti medzi pobočkami pošty a oddeleniami bánk na západnom Slovensku. O víťazovi obstarávania opäť rozhodla cena, keďže ponuka jediného konkurenta bola o 200-tisíc vyššia. Pošta rozdelila tender na tri časti podľa geografického členenia krajiny, zvlášť obstarávala služby pre východné, stredné a západné Slovensko. Vlani nitrianska eseročka zvíťazila v dvoch z týchto tendrov, tento rok získala aj tretí.

Údaje portálu Finstat hovoria o tom, že časy najväčších úspechov Bonulu sa už zrejme skončili. V posledných dvoch rokoch tržby esbéesky výrazne klesli, a to až dvojnásobne. Z vyše 55 miliónov eur v roku 2019 na 22 miliónov vlani. Dôvodom je odobratá bezpečnostná previerka, o ktorú spoločnosť prišla vlani a jej pozície vo verejných obstarávaniach sú značne oslabené. Napriek tomu ešte stále s touto firmou spolupracuje okrem pošty a štátnych hmotných rezerv napríklad aj ministerstvo hospodárstva či Slovenský vodohospodársky podnik.

(sita)