7. decembra 2022 | 15:11

Minúta | 7. decembra 2022 | 15:11

Niekdajšiu Figeľovu funkciu prevezme Belgičan Frans van Daele. Lexmann: Z Európy ide do sveta dobrá správa

Dlhoročný belgický diplomat Frans van Daele je novým vyslancom EÚ pre ochranu náboženskej slobody mimo EÚ. Vytrvalé úsilie aj slovenskej europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS) sa vo štvrtok zavŕšilo jeho vymenovaním Európskou komisiou.

V 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia až v 62 krajinách sveta. Až 67 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde sa vážne porušuje sloboda náboženského vyznania. Vyplýva to zo štatistík pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, a to len za rok 2021.

„Od začiatku svojho mandátu som pre túto zhoršujúcu sa situáciu neustále iniciovala výzvy, absolvovala nespočetné množstvo stretnutí a rokovaní, kde som vyvíjala tlak na Európsku komisiu, aby bol konečne vymenovaný nový vyslanec pre náboženskú slobodu mimo EÚ. Ide o kľúčový úrad pre ochranu náboženskej slobody ako jednej zo základných ľudských slobôd, a preto sa veľmi teším z menovania nového vyslanca a prajem mu veľa síl v jeho neľahkej úlohe,“ vysvetľuje svoje úsilie a mnohomesačnú intenzívnu prácu europoslankyňa Miriam Lexmann.

Jednu z posledných výziev na menovanie vyslanca pripravila Lexmann v septembri – podpísalo sa pod ňu niekoľko desiatok europoslancov z rôznych členských krajín. V liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej vysvetľuje, že prenasledovanie na základe náboženstva a viery prispieva okrem iného aj k migračnej kríze a ďalším bezpečnostným výzvam, ktoré v súčasnosti ohrozujú EÚ.

Po liste nasledovala ďalšia séria rokovaní a apelov. „Presadzovanie slobody náboženského vyznania a presvedčenia nie je len v súlade s hodnotami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť EÚ, ale je aj nevyhnutným a efektívnym krokom pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, ktorým dnes ako spoločenstvo čelíme,“ zdôvodňuje svoje úsilie Lexmann a dodáva: „Vymenovanie osobitného vyslanca
vysiela svetu jasný signál, že EÚ je zaviazaná chrániť obete násilia a prenasledovania na základe ich náboženstva alebo presvedčenia.“

„Neľahkou výzvou pre nového osobitného vyslanca bude taktiež zabrániť ideologizácii ochrany náboženskej slobody. Proti týmto trendom intenzívne konám,“ uzatvára Lexmann.

Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Slovák Ján Figeľ. Následne zostal tento post takmer dva roky neobsadený. Cyperčan Chrystos Stylianides, ktorý sa stal vyslancom v máji 2021 po štyroch mesiacoch odišiel na ministerský post a odvtedy bola táto pozícia až dodnes neobsadená.

(est)

7. decembra 2022 | 15:07

Minúta | 7. decembra 2022 | 15:07

Bödörov Bonul opäť získal lukratívne zákazky od štátu vo verejnom obstarávaní

Bezpečnostnej firme Bonul, ktorej šéfuje otec obvineného oligarchu Norberta Bödöra Miroslav Bödör, sa znovu darí vo verejných obstarávaniach. Ako informuje Plus 7 dní, tento rok firma získala od štátu dve atraktívne zmluvy za niekoľko miliónov eur. Kontroverzná esbéeska prišla síce o bezpečnostnú previerku, no v súťažiach firiem je stále úspešná. Získala zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv aj od Slovenskej pošty.

V júni tohto roku dostal Bonul zákazku od Správy štátnych hmotných rezerv. V priebehu dvoch rokov má zabezpečovať ochranu v strediskách podniku vo Vígľaši, v Kysuckom Novom Meste, Slovenskej Ľupči a Čachticiach. Suma podľa zmluvy presahuje 750-tisíc eur, ale jej celková maximálna cena vrátane opcie môže byť zvýšená až na 1,5 milióna eur. Štátny podnik uviedol, že kritériom na vyhodnotenie ponúk bola najnižšia ponúknutá cena, tú predložila práve nitrianska spoločnosť.

Druhá esbéeska v poradí si pýtala za svoje služby o sedemtisíc eur viac. „Vnímame a uvedomujeme si, že výsledok tohto verejného obstarávania môže naštrbiť dôveru občanov a médií k Správe štátnych hmotných rezerv, no spoločnosť nemala uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a nebolo možné ju odôvodnene vylúčiť. Úrad sa musí vždy prioritne riadiť platnými zákonmi a my sme postupovali zákonne,“ uviedla Správa štátnych hmotných rezerv vo svojom stanovisku.

Plus 7 dní upozorňuje na to, že vedenie štátnych rezerv malo pritom v minulosti problémy pre zmluvy s Bödörovou esbéeskou. V roku 2018 vyhlásilo tender na stráženie svojich objektov a ďalšie služby za dvanásť miliónov eur, no zákazka mala viacero háčikov. Napríklad úspešný uchádzač musel mať 120 zamestnancov oslobodených od brannej povinnosti či špecifický bezpečnostný certifikát C4. Ten mali na Slovensku iba tri spoločnosti, medzi nimi aj Bonul. Na kauzu ako prvá upozornila Nadácia Zastavme korupciu, tender bol podľa nej šitý na mieru práve pre Bödörovu firmu. Úrad pre verejné obstarávanie najprv tender zablokoval, neskôr ho zrušil. Vlani prípad uzavreli s tým, že štátnym hmotným rezervám bola uložená pokuta vo výške 12 500 eur za porušenie zákona o verejnom obstarávaní. V roku 2020 vystriedal Kajetána Kičuru na čele Správy štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf. Hneď prvý mesiac vo funkcii podpísal s Bonulom niekoľko zmlúv. Vysvetľoval to nutnosťou stráženia štátnych objektov. Vyhlásili aj dve verejné súťaže, obe vyhrala firma DUG. Spoločnosť však nebola schopná predložiť bezpečnostné certifikáty. Nastúpila tak druhá firma v poradí, a tou bol Bonul, obhajoval sa vtedy pre Plus 7 dní Ján Rudolf.

Zákazku za 2,4 milióna eur s DPH získala Bödörova bezpečnostná firma tento rok aj od Slovenskej pošty. Za túto sumu má Bonul v priebehu ďalších štyroch rokov strážiť prepravu hotovosti medzi pobočkami pošty a oddeleniami bánk na západnom Slovensku. O víťazovi obstarávania opäť rozhodla cena, keďže ponuka jediného konkurenta bola o 200-tisíc vyššia. Pošta rozdelila tender na tri časti podľa geografického členenia krajiny, zvlášť obstarávala služby pre východné, stredné a západné Slovensko. Vlani nitrianska eseročka zvíťazila v dvoch z týchto tendrov, tento rok získala aj tretí.

Údaje portálu Finstat hovoria o tom, že časy najväčších úspechov Bonulu sa už zrejme skončili. V posledných dvoch rokoch tržby esbéesky výrazne klesli, a to až dvojnásobne. Z vyše 55 miliónov eur v roku 2019 na 22 miliónov vlani. Dôvodom je odobratá bezpečnostná previerka, o ktorú spoločnosť prišla vlani a jej pozície vo verejných obstarávaniach sú značne oslabené. Napriek tomu ešte stále s touto firmou spolupracuje okrem pošty a štátnych hmotných rezerv napríklad aj ministerstvo hospodárstva či Slovenský vodohospodársky podnik.

(sita)

7. decembra 2022 | 15:01

Minúta | 7. decembra 2022 | 15:01

Eurokomisia navrhla harmonizovať pravidlá uznávania rodičovstva v EÚ

Európska komisia (EK) v stredu predstavila iniciatívu na posilnenie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v EÚ a tiež iniciatívu na harmonizáciu pravidiel uznávania rodičovstva medzi členskými štátmi.

Existujúce normy EÚ o rovnakom zaobchádzaní a nediskriminácii ponechávajú členským štátom široký priestor na zváženie, ako tieto subjekty zriadiť a ako majú fungovať. Výsledkom sú značné rozdiely medzi členskými štátmi.

Komisia teraz navrhla súbor záväzných pravidiel, ktoré posilnia úlohu a pozíciu subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Rozširujú ich právomoci v súvislosti so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicou o rodovej rovnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ ide o uznávanie rodičovstva, návrh EK je zameraný na "najlepšie záujmy a práva dieťaťa". Poskytne právnu jasnosť všetkým typom rodín, ktoré sa v rámci Únie nachádzajú v cezhraničnej situácii, lebo sa presťahovali z jedného členského štátu do druhého, alebo preto, že majú rodinných príslušníkov alebo majetok v inom členskom štáte.

Kľúčovým aspektov návrhu je, že rodičovstvo určené v jednom členskom štáte EÚ by sa malo uznávať vo všetkých členských štátoch.

Návrh EK umožní, aby deti v cezhraničných situáciách mohli využívať práva vyplývajúce z rodičovstva podľa vnútroštátneho práva v takých veciach, ako je dedenie, výživné, právo starostlivosti alebo právo rodičov konať ako zákonný zástupca dieťaťa (v školských či zdravotných záležitostiach).

Návrh stanovuje, ktoré súdy členských štátov majú právomoc konať vo veciach týkajúcich sa rodičovstva. Rozhodným právom pre určenie rodičovstva by spravidla malo byť právo štátu, v ktorom má obvyklý pobyt osoba, ktorá porodila.

Komisia chce doplniť ďalšie pravidlá EÚ z oblasti medzinárodného súkromného práva v záležitostiach, ako je dedenie. Neharmonizuje sa však hmotné rodinné právo, ktoré zostáva v právomoci členských štátov.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:53

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:53

Nadmerné príjmy energetických firiem sa zdania, prezidentka podpísala zákon

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií budú platiť daň z nadmerného príjmu. Počíta s tým novela zákona o energetike, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od decembra 2022 do decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW má byť od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO) súčasne uvádza, že predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny na toto zariadenie.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novela zákona zároveň umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

Matovič: Neobávame sa, že by Slovnaft v prípadnom spore o výšku odvodu uspel

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa neobáva prípadného súdneho sporu s rafinériou Slovnaft o výšku mimoriadneho odvodu zo zisku označovaného ako solidárny príspevok. Argumentoval nariadením Rady EÚ a porovnateľnou sadzbou navrhovanou v ďalších krajinách Únie. Slovnaft bude mať napriek odvodu do štátneho rozpočtu zisk okolo štvrť miliardy eur, povedal v stredu po rokovaní vlády minister.

"Každý, kto má pocit v právnom štáte, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na orgány, ktoré rozhodnú. My sa vôbec neobávame, že by Slovnaft akýmkoľvek spôsobom v tejto veci uspel," povedal Matovič. Možné napadnutie výšky solidárneho príspevku na medzinárodnom arbitrážnom súde v utorok (6. 12.) avizoval generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.

Matovič zdôraznil, že nariadenie EÚ hovorí o minimálnej dani 33 percent a výšku sadzby necháva na jednotlivých štátoch. Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky. "Sú krajiny, ktoré idú s nižšou sadzbou, Česká republika 60 percent, sú krajiny, ktoré idú s vyššou sadzbou – ako Írsko 75 percent. My sme medzi nimi, myslím si, že je to fér," povedal Matovič.

Slovnaft bude mať podľa ministra v tomto roku aj po zaplatení solidárneho príspevku oproti iným rokom približne o štvrť miliardy vyšší zisk. Minister dodal, že pôvodne sa pri sadzbe príspevku diskutovalo aj o výške 90 percent a nevylúčil, že v pléne parlamentu môže pri schvaľovaní zákona takýto návrh prísť.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:44

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:44

Matovič: Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu

Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu. Ak poslanec Richard Sulík (SaS) rozbije koalíciu, k moci nastúpi väčšina, ktorá bráni zmene paragrafu 363 či nevydala Robert Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie. V stredu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

"Ktokoľvek, kto sa tu zahráva s ideou predčasných volieb, len pokúša osud a už to nebude len o tom, že nasledovné voľby budeme bojovať o tom, či to budú posledné demokratické voľby, ale budeme spoločne konštatovať, že demokratické už boli," povedal minister. V tejto súvislosti upozornil aj na možnú zmenu volebného systému. Dodal, že v čase kríz, keď sú ľudia frustrovaní, je nebezpečné zahrávať sa s predčasnými voľbami.

Matovič má za to, že predčasné voľby v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku spôsobili príchod "najhoršieho zla" a to isté sa stane na Slovensku. Nepovažuje za prisilné prirovnávať túto situáciu k Hitlerovi a treba podľa neho používať v kritických situáciách paralely.

"Keď niekto pokúša osud a myslí si, že takáto väčšina v parlamente bude pre Slovensko bezpečnejšia, prospešnejšia, demokratickejšia, nech sa páči," povedal minister. Koaličné OĽaNO sa podľa neho nechystá podporovať predčasné voľby.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok (8. 12.). Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:36

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:36

Kontroly sú citlivá otázka, urobili sme kompromisné rozhodnutie, vyhlásil Lipavský

Kontroly na hraniciach sú citlivou otázkou česko-slovenských vzťahov a česká vláda k nim tak aj pristupuje. Povedal to po rokovaní českého kabinetu minister zahraničných vecí Jan Lipavský v súvislosti s predĺžením kontrol na česko-slovenských hraniciach, ktoré schválila vláda. Pri rozhodovaní o ich predĺžení zvolili podľa jeho slov kompromisné riešenie.

"Sme veľmi vnímaví aj k vnútropolitickej situácii na Slovensku a verím, že tie kontroly, ktoré fakticky prispeli k tomu, že čísla (nelegálnych migrantov v Česku) išli razantne dole, nebudú trvať dlhšie, než je potrebné," povedal Lipavský.

O situácii v utorok v Bratislave hovoril so slovenským ministrom Rastislavom Káčerom. "Je to citlivá otázka," poznamenal. "Musíme sa rozprávať celoeurópsky a hľadať spoločné riešenia. To nie je záležitosť medzi Českom a Slovenskom," dodal šéf českej diplomacie.

Český minister vnútra Vít Rakušan avizoval, že kontroly na hraniciach chce predĺžiť o ďalších 3O dní, teda do 11. januára. V utorok to komentoval slovami, že predĺženie o ďalší mesiac považuje za nevyhnutné. Minister sociálnych vecí a rodiny Marian Jurečka v stredu uviedol, že kontroly predĺžili na kratšie obdobie z dôvodu zlepšenia situácie a tiež pre kroky slovenskej strany.

"Vnímame kroky, ktoré začala robiť aj slovenská vláda. Vnímame spoločné aktivity, ktoré robí aj za prispenia našich príslušníkov bezpečnostných zborov v spolupráci s ďalšími krajinami," spresnil dôvody rozhodnutia vlády Jurečka.

Prílev migrantov do Česka sa podľa jeho slov znižuje. "Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať počas zimného obdobia, keďže všeobecne s príchodom zimy klesajú migračné tlaky," uviedol minister a dodal, že ďalšie predĺženie kontrol nevylúčili.

"Ak by situácia ukazovala, že dochádza k zmene a že migračný tlak silnie, sme pripravení tie opatrenia znovu aktivovať," dodal Jurečka.

Kontroly na česko-slovenských hraniciach sú od 29. septembra. Odvtedy česká polícia zadržala viac než 9 100 nelegálnych migrantov a 130 prevádzačov. V stredu česká vláda rozhodla o ich predĺžení o štrnásť dní.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:20

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:20

Japonská ekonomika na budúci rok zrejme upadne do recesie

Japonská ekonomika by sa mohla na budúci rok dostať do recesie, prognózuje poradenská spoločnosť Capital Economics. Dôvodom bude spomalenie vývozu.

"Myslíme si, že japonská ekonomika vstúpi do recesie niekedy na budúci rok," uviedol hlavný ekonóm Capital Economics Marcel Thieliant pre CNBC. Recesia bude "spôsobená najmä znížením vývozu" a opatrnosťou, ktorá sa podľa Thielianta tradične zvyšuje, keď vývoz klesá.

Deficit zahraničnej obchodnej bilancie Japonska dosiahol v októbri 15 miliárd dolárov (14,26 miliardy eur) a prekonal očakávania. Medziročné tempo rastu exportu sa spomalilo na 25,3 percenta z 28,9 percenta v septembri. Import v októbri vyskočil o 53,5 percenta po zvýšení o 45 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

Thieliant tiež očakáva, že japonská centrálna banka BoJ nezmení svoju extrémne uvoľnenú menovú politiku a nezačne zvyšovať úrokové sadzby predovšetkým z dôvodu obáv z recesie. "V tomto prostredí by bolo veľmi odvážne sprísňovať menovú politiku," uviedol Thieliant.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:04

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:04

Taliban vykonal prvú verejnú popravu od prevzatia moci v Afganistane

V Afganistane sa v stredu uskutočnila verejná poprava muža odsúdeného na smrť za vraždu. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o prvé potvrdené vykonanie trestu smrti od augusta minulého roku, keď sa moci v Afganistane ujalo radikálne fundamentalistické hnutie Taliban.

Najvyšší vodca Talibanu Hajbatulláh Achúndzáda začiatkom novembra nariadil sudcom, aby implementovali všetky aspekty islamského práva vrátane verejných popráv, kameňovania a bičovania a amputácie končatín zlodejom.

Taliban od svojho nástupu k moci vykonal niekoľko verejných bičovaní, ale stredajšia poprava v meste Faráh, metropole rovnomennej provincie na západe krajiny, je vôbec prvá, ktorú potvrdil, a to ústami hovorcu vládnuceho radikálneho hnutia Zabíhulláha Mudžáhida.

Krátko po tom, ako sa Taliban v auguste 2021 opätovne chopil moci, začal zavádzať tvrdé obmedzenia podobné radikálnym opatreniam z čias svojej predošlej vlády v rokoch 1996 – 2001. Dievčatám od siedmeho ročníka zakázal navštevovať školu a takisto nariadil ženám, aby sa na verejnosti úplne zahaľovali s výnimkou očí.

(tasr)

7. decembra 2022 | 14:03

Minúta | 7. decembra 2022 | 14:03

Ukrajinské deti sú prevážane do Čečenska na "vlasteneckú výchovu", tvrdí Hajdaj

Ukrajinské deti z Luhanskej oblasti na východe krajiny sú "unášané a prevážané do Čečenska na vlasteneckú výchovu," uviedol ukrajinský predstaviteľ spomínanej oblasti Serhij Hajdaj. Informuje o tom správa spravodajskej stanice Sky News.

Hajdaj, šéf oblastnej vojenskej správy Luhanskej oblasti, vyhlásil, že ukrajinské deti sú "masovo" unášané na takzvanú "vlasteneckú výchovu". Ako dodal, evidujú už viac než sto podobných prípadov, keď miestnych tínedžerov deportovali na ruské územie.

Ukrajinské Centrum národného podporu predtým tvrdilo, že v Luhanskej oblasti sa hĺbkovým lekárskym vyšetreniam zo strany proruských úradov podrobilo 15-tisíc ukrajinských detí.

Úrady potom vyhlásili, že 70 percent týchto detí potrebuje "špeciálnu lekársku starostlivosť". Podľa centra sa toto vyhlásenie následne využilo na "zakamuflovanie" deportácií ukrajinských detí do Ruska, uvádza spravodajská stanica.

(tasr)

7. decembra 2022 | 13:53

Minúta | 7. decembra 2022 | 13:53

Stoltenberg: Rusko sa snaží zmraziť vojnu na Ukrajine a opäť zaútočiť na jar

Rusko sa bude počas zimy snažiť o zmrazenie vojny na Ukrajine, aby tak mohlo skonsolidovať sily k jarným útokom. V stredu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Stoltenberg na verejnom podujatí denníka Financial Times uviedol, že členské krajiny NATO pokračujú v "bezprecedentných" dodávkach zbraní a ďalšej podpore pre Ukrajinu, a to napriek obavám, že dôjde k vyčerpaniu zásob Západu.

"Rovnako dôležité ako dodávanie nových systémov je zabezpečiť, aby dodané systémy a zbrane boli skutočne funkčné a fungovali efektívne," povedal s tým, že si to vyžaduje dodávky množstva munície a náhradných dielcov.

Ukrajinské sily dosiahli v rámci protiofenzívy značné zisky na východe a juhu krajiny. Obsadili tiež Cherson po tom, čo sa z neho v novembri po ôsmich mesiacoch stiahli ruské jednotky. Jedny z najprudších bojov sa v súčasnosti sústreďujú okolo Bachmutu v Donbase. Toto mesto sa ruské sily pokúšajú dobyť už niekoľko mesiacov, približuje AFP.

Podľa Spojených štátov budú boje v nasledujúcich mesiacoch zrejme pokračovať v "zníženom tempe", keďže obe strany sa snažia preskupiť svoje sily.

Ohľadom údajných dronových útokov Ukrajiny na vojenské základne v Rusku Stoltenberg povedal, že o nich nemá žiadne ďalšie informácie. Washington predtým vyhlásil, že k takémuto druhu útokov Ukrajinu nenabádal a ani ju v tom nepodporil.

Generálny tajomník Aliancie okrem toho na na podujatí zdôraznil, že Rusko bombarduje civilnú infraštruktúru Ukrajiny, ktorá "má právo brániť sa pred týmito druhmi útokov".

Dodal, že podmienky na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine nateraz neexistujú, pretože Rusko neprejavilo záujem o rokovania, ktoré by rešpektovali suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

(tasr)

7. decembra 2022 | 13:52

Minúta | 7. decembra 2022 | 13:52

Talianskej premiérke Meloniovej sa vyhrážal smrťou nezamestnaný mladík

Polícia začala v stredu vyšetrovať 27-ročného Sicílčana, ktorý posielal talianskej premiérke Giorgii Meloniovej a jej šesťročnej dcére online vyhrážky smrťou. Údajne tak robil preto, lebo sa mu ako nezamestnanému nepozdával Meloniovej plán na zníženie dávok v hmotnej núdzi. Informovali o tom správy agentúr ANSA a Reuters.

Podozrivého muža vyšetruje prokuratúra v sicílskom meste Syrakúzy. Polícia prehľadala i jeho dom a zablokovala mu účty na sociálnej sieti Twitter.

Meloniovej pravicová vláda chce budúci rok zrušiť mechanizmus takzvaného občianskeho príjmu, v rámci ktorého mali ľudia v hmotnej núdzi garantovaný istý minimálny príjem. Nová premiérka však tvrdí, že zdraví ľudia v produktívnom veku by nemali neobmedzene dlhú dobu žiť zo štátnej podpory.

Podľa Meloniovej návrhu by mali nezamestnaní dostávať uvedenú sociálnu dávku maximálne osem mesiacov. Výnimku budú mať ľudia nad 60 rokov, domácnosti s deťmi a osoby so zdravotným postihnutím. V roku 2024 by mal byť občiansky príjem nahradený inou, ešte nešpecifikovanou alternatívou.

ANSA dodáva, že Meloniovej strana Fratelli d'Italia (Bratia Talianska) označuje vyhrážky premiérke za výsledok nenávistnej atmosféry, ktorú podľa neho v krajine šíri najmä opozičné hnutie Movimento 5 stelle (Päť hviezd) a jej vodca Giuseppe Conte.

(tasr)