Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia navrhla harmonizovať pravidlá uznávania rodičovstva v EÚ

Európska komisia (EK) v stredu predstavila iniciatívu na posilnenie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v EÚ a tiež iniciatívu na harmonizáciu pravidiel uznávania rodičovstva medzi členskými štátmi.

Existujúce normy EÚ o rovnakom zaobchádzaní a nediskriminácii ponechávajú členským štátom široký priestor na zváženie, ako tieto subjekty zriadiť a ako majú fungovať. Výsledkom sú značné rozdiely medzi členskými štátmi.

Komisia teraz navrhla súbor záväzných pravidiel, ktoré posilnia úlohu a pozíciu subjektov pre rovnaké zaobchádzanie. Rozširujú ich právomoci v súvislosti so smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicou o rodovej rovnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia.

Pokiaľ ide o uznávanie rodičovstva, návrh EK je zameraný na "najlepšie záujmy a práva dieťaťa". Poskytne právnu jasnosť všetkým typom rodín, ktoré sa v rámci Únie nachádzajú v cezhraničnej situácii, lebo sa presťahovali z jedného členského štátu do druhého, alebo preto, že majú rodinných príslušníkov alebo majetok v inom členskom štáte.

Kľúčovým aspektov návrhu je, že rodičovstvo určené v jednom členskom štáte EÚ by sa malo uznávať vo všetkých členských štátoch.

Návrh EK umožní, aby deti v cezhraničných situáciách mohli využívať práva vyplývajúce z rodičovstva podľa vnútroštátneho práva v takých veciach, ako je dedenie, výživné, právo starostlivosti alebo právo rodičov konať ako zákonný zástupca dieťaťa (v školských či zdravotných záležitostiach).

Návrh stanovuje, ktoré súdy členských štátov majú právomoc konať vo veciach týkajúcich sa rodičovstva. Rozhodným právom pre určenie rodičovstva by spravidla malo byť právo štátu, v ktorom má obvyklý pobyt osoba, ktorá porodila.

Komisia chce doplniť ďalšie pravidlá EÚ z oblasti medzinárodného súkromného práva v záležitostiach, ako je dedenie. Neharmonizuje sa však hmotné rodinné právo, ktoré zostáva v právomoci členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Nadmerné príjmy energetických firiem sa zdania, prezidentka podpísala zákon

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií budú platiť daň z nadmerného príjmu. Počíta s tým novela zákona o energetike, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od decembra 2022 do decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW má byť od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO) súčasne uvádza, že predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny na toto zariadenie.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novela zákona zároveň umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

Matovič: Neobávame sa, že by Slovnaft v prípadnom spore o výšku odvodu uspel

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa neobáva prípadného súdneho sporu s rafinériou Slovnaft o výšku mimoriadneho odvodu zo zisku označovaného ako solidárny príspevok. Argumentoval nariadením Rady EÚ a porovnateľnou sadzbou navrhovanou v ďalších krajinách Únie. Slovnaft bude mať napriek odvodu do štátneho rozpočtu zisk okolo štvrť miliardy eur, povedal v stredu po rokovaní vlády minister.

"Každý, kto má pocit v právnom štáte, že boli porušené jeho práva, môže sa obrátiť na orgány, ktoré rozhodnú. My sa vôbec neobávame, že by Slovnaft akýmkoľvek spôsobom v tejto veci uspel," povedal Matovič. Možné napadnutie výšky solidárneho príspevku na medzinárodnom arbitrážnom súde v utorok (6. 12.) avizoval generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi.

Matovič zdôraznil, že nariadenie EÚ hovorí o minimálnej dani 33 percent a výšku sadzby necháva na jednotlivých štátoch. Vláda posunula do parlamentu návrh zákona, ktorým majú rafinérie, ale aj firmy podnikajúce v odvetviach ropy, zemného plynu a uhlia, odviesť do štátneho rozpočtu 70 percent zisku presahujúceho 120 percent priemerného zisku za posledné štyri roky. "Sú krajiny, ktoré idú s nižšou sadzbou, Česká republika 60 percent, sú krajiny, ktoré idú s vyššou sadzbou – ako Írsko 75 percent. My sme medzi nimi, myslím si, že je to fér," povedal Matovič.

Slovnaft bude mať podľa ministra v tomto roku aj po zaplatení solidárneho príspevku oproti iným rokom približne o štvrť miliardy vyšší zisk. Minister dodal, že pôvodne sa pri sadzbe príspevku diskutovalo aj o výške 90 percent a nevylúčil, že v pléne parlamentu môže pri schvaľovaní zákona takýto návrh prísť.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu

Nasledujúce dni sa rozhodne, či si Slovensko uchová demokraciu. Ak poslanec Richard Sulík (SaS) rozbije koalíciu, k moci nastúpi väčšina, ktorá bráni zmene paragrafu 363 či nevydala Robert Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie. V stredu to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

"Ktokoľvek, kto sa tu zahráva s ideou predčasných volieb, len pokúša osud a už to nebude len o tom, že nasledovné voľby budeme bojovať o tom, či to budú posledné demokratické voľby, ale budeme spoločne konštatovať, že demokratické už boli," povedal minister. V tejto súvislosti upozornil aj na možnú zmenu volebného systému. Dodal, že v čase kríz, keď sú ľudia frustrovaní, je nebezpečné zahrávať sa s predčasnými voľbami.

Matovič má za to, že predčasné voľby v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku spôsobili príchod "najhoršieho zla" a to isté sa stane na Slovensku. Nepovažuje za prisilné prirovnávať túto situáciu k Hitlerovi a treba podľa neho používať v kritických situáciách paralely.

"Keď niekto pokúša osud a myslí si, že takáto väčšina v parlamente bude pre Slovensko bezpečnejšia, prospešnejšia, demokratickejšia, nech sa páči," povedal minister. Koaličné OĽaNO sa podľa neho nechystá podporovať predčasné voľby.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok (8. 12.). Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Kontroly sú citlivá otázka, urobili sme kompromisné rozhodnutie, vyhlásil Lipavský

Kontroly na hraniciach sú citlivou otázkou česko-slovenských vzťahov a česká vláda k nim tak aj pristupuje. Povedal to po rokovaní českého kabinetu minister zahraničných vecí Jan Lipavský v súvislosti s predĺžením kontrol na česko-slovenských hraniciach, ktoré schválila vláda. Pri rozhodovaní o ich predĺžení zvolili podľa jeho slov kompromisné riešenie.

"Sme veľmi vnímaví aj k vnútropolitickej situácii na Slovensku a verím, že tie kontroly, ktoré fakticky prispeli k tomu, že čísla (nelegálnych migrantov v Česku) išli razantne dole, nebudú trvať dlhšie, než je potrebné," povedal Lipavský.

O situácii v utorok v Bratislave hovoril so slovenským ministrom Rastislavom Káčerom. "Je to citlivá otázka," poznamenal. "Musíme sa rozprávať celoeurópsky a hľadať spoločné riešenia. To nie je záležitosť medzi Českom a Slovenskom," dodal šéf českej diplomacie.

Český minister vnútra Vít Rakušan avizoval, že kontroly na hraniciach chce predĺžiť o ďalších 3O dní, teda do 11. januára. V utorok to komentoval slovami, že predĺženie o ďalší mesiac považuje za nevyhnutné. Minister sociálnych vecí a rodiny Marian Jurečka v stredu uviedol, že kontroly predĺžili na kratšie obdobie z dôvodu zlepšenia situácie a tiež pre kroky slovenskej strany.

"Vnímame kroky, ktoré začala robiť aj slovenská vláda. Vnímame spoločné aktivity, ktoré robí aj za prispenia našich príslušníkov bezpečnostných zborov v spolupráci s ďalšími krajinami," spresnil dôvody rozhodnutia vlády Jurečka.

Prílev migrantov do Česka sa podľa jeho slov znižuje. "Uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať počas zimného obdobia, keďže všeobecne s príchodom zimy klesajú migračné tlaky," uviedol minister a dodal, že ďalšie predĺženie kontrol nevylúčili.

"Ak by situácia ukazovala, že dochádza k zmene a že migračný tlak silnie, sme pripravení tie opatrenia znovu aktivovať," dodal Jurečka.

Kontroly na česko-slovenských hraniciach sú od 29. septembra. Odvtedy česká polícia zadržala viac než 9 100 nelegálnych migrantov a 130 prevádzačov. V stredu česká vláda rozhodla o ich predĺžení o štrnásť dní.

(tasr)

Minúta  |  

Japonská ekonomika na budúci rok zrejme upadne do recesie

Japonská ekonomika by sa mohla na budúci rok dostať do recesie, prognózuje poradenská spoločnosť Capital Economics. Dôvodom bude spomalenie vývozu.

"Myslíme si, že japonská ekonomika vstúpi do recesie niekedy na budúci rok," uviedol hlavný ekonóm Capital Economics Marcel Thieliant pre CNBC. Recesia bude "spôsobená najmä znížením vývozu" a opatrnosťou, ktorá sa podľa Thielianta tradične zvyšuje, keď vývoz klesá.

Deficit zahraničnej obchodnej bilancie Japonska dosiahol v októbri 15 miliárd dolárov (14,26 miliardy eur) a prekonal očakávania. Medziročné tempo rastu exportu sa spomalilo na 25,3 percenta z 28,9 percenta v septembri. Import v októbri vyskočil o 53,5 percenta po zvýšení o 45 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

Thieliant tiež očakáva, že japonská centrálna banka BoJ nezmení svoju extrémne uvoľnenú menovú politiku a nezačne zvyšovať úrokové sadzby predovšetkým z dôvodu obáv z recesie. "V tomto prostredí by bolo veľmi odvážne sprísňovať menovú politiku," uviedol Thieliant.

(tasr)

Minúta  |  

Taliban vykonal prvú verejnú popravu od prevzatia moci v Afganistane

V Afganistane sa v stredu uskutočnila verejná poprava muža odsúdeného na smrť za vraždu. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o prvé potvrdené vykonanie trestu smrti od augusta minulého roku, keď sa moci v Afganistane ujalo radikálne fundamentalistické hnutie Taliban.

Najvyšší vodca Talibanu Hajbatulláh Achúndzáda začiatkom novembra nariadil sudcom, aby implementovali všetky aspekty islamského práva vrátane verejných popráv, kameňovania a bičovania a amputácie končatín zlodejom.

Taliban od svojho nástupu k moci vykonal niekoľko verejných bičovaní, ale stredajšia poprava v meste Faráh, metropole rovnomennej provincie na západe krajiny, je vôbec prvá, ktorú potvrdil, a to ústami hovorcu vládnuceho radikálneho hnutia Zabíhulláha Mudžáhida.

Krátko po tom, ako sa Taliban v auguste 2021 opätovne chopil moci, začal zavádzať tvrdé obmedzenia podobné radikálnym opatreniam z čias svojej predošlej vlády v rokoch 1996 – 2001. Dievčatám od siedmeho ročníka zakázal navštevovať školu a takisto nariadil ženám, aby sa na verejnosti úplne zahaľovali s výnimkou očí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.