Preskočiť na obsah
  |  

Tisíce ruských turistov si užívajú dovolenku na venezuelskom ostrove

Tisíce ruských turistov sa v snahe obísť medzinárodné cestovné reštrikcie a užiť si slnečnú dovolenku uchýlili na venezuelský ostrov Isla de Margarita, kde našli priateľské prijatie, informuje v stredu agentúra AFP.

Vážne vnútropolitické a ekonomické problémy, ktoré Venezuelu sužujú už dlhé roky, odrádzajú väčšinu zahraničných turistov. Mnoho západných krajín preto svojich obyvateľov pred cestou do tejto juhoamerickej krajiny varuje. Pre tisícky Rusov túžiacich po slnečnej dovolenke v zahraničí bez vízových a ďalších cestovných obmedzení pre inváziu na Ukrajine sa však Venezuela  stala ideálnou destináciou.

Venezuelský prezident Nicolás Maduro vníma cestovný ruch ako nástroj na revitalizáciu ekonomiky. Po rokoch hyperinflácie sa totiž objavujú letmé známky oživenia. S Ruskom podpísal dohodu, ktorá do konca aktuálneho roka umožní príchod 100-tisíc ruských turistov.

AFP uvádza, že za ostatné dva mesiace využilo nové priame letecké spojenie medzi Moskvou a venezuelským Isla de Margarita približne 3-tisíc ruských dovolenkárov.

Letecké spojenie sa obnovilo 2. októbra, po sedemmesačnej odmlke pre vojnu na Ukrajine. Trasy letov sa museli zmeniť, aby sa vyhli vzdušnému priestoru krajín, ktoré zaviedli proti Rusku sankcie.

Štrnásťhodinový let z Moskvy a pobyt na venezuelskom ostrove zároveň mnoho Rusov vníma ako cenovo dostupnú dovolenku. Jeden z ruských dovolenkárov AFP povedal, že za let a 12-dňový pobyt na ostrove zaplatil asi 3 300 eur.

Ruských dovolenkárov po pristátí na ostrove vítajú nápisy v ruštine a čaká ich organizovaný program zahŕňajúci napríklad prehliadku ostrova. K dispozícii majú ruskojazyčných tlmočníkov a sprievodcov, pričom hotel bez nich neopúšťajú.

(tasr)

  |  

Peru: Prezident Castillo rozpustil Kongres a žiada nové voľby

Prezident Peru Pedro Castillo v stredu oznámil rozpustenie Kongresu, vytvorenie krízovej vlády a žiada nové parlamentné voľby. TASR správu prevzala z agentúry AP a webovej stránky stanice BBC.

Castillo to oznámil v čase, keď Kongres rokoval o ústavnej obžalobe voči nemu za údajnú korupciu. Rozhodnutie o rozpustení parlamentu podľa svojich slov prijal pre "prekážky", ktoré jeho vláde vytvára zákonodarný zbor.

Prezident okrem toho oznámil, že vláda bude riadiť krajinu prostredníctvom nariadení a v Peru bude platiť zákaz vychádzania od 22.00 h do 4.00 h. Takisto budú zhabané zbrane, ktoré sú vo vlastníctve civilistov, píše BBC. Castillo tiež oznámil, že reorganizuje súdny systém a políciu v krajine.

Prezident tieto kroky podnikol krátko pred tým, ako mal Kongres hlasovať o jeho odvolaní, píše AP. Jeho protivníci tvrdia, že "morálne" nie je schopný viesť krajinu.

Castillo, niekdajší vidiecky učiteľ, po voľbách v roku 2021 prevzal moc od tradičnej politickej elity v Peru. Medzičasom prežil dva pokusy o impeachment a vedú voči nemu šesť vyšetrovaní za údajné úplatkárstvo a plagiátorstvo. Prezident obvinenia odmieta.

(tasr)

  |  

EÚ: Komisia navrhla deviaty balík sankcií voči Rusku

Európska komisia (EK) v stredu predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov, informuje TASR.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia chce tiež obmedziť dodávky dronov pre Rusko a vyradiť z vysielania ďalšie štyri ruské "propagandistické" stanice.

"Rusko naďalej prináša na Ukrajinu smrť a ničenie. Stojíme pri Ukrajine a nútime Rusko platiť za jeho krutosť," povedala von der Leyenová vo videu zverejnenom na Twitteri. Doterajších osem súborov sankcií EÚ podľa nej už Rusko tvrdo pocítilo.

Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk a obmedzí sa prístup Moskvy k dronom priamo aj  prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín ako Irán.

EK podľa svojej šéfky navrhuje tiež nové obmedzenia vývozu pre tovar dvojakého použitia, ktorý by mohla zneužiť ruská vojnová mašinéria, ako aj ekonomické opatrenia voči ruskému energetickému a ťažobnému sektoru.

(tasr)

  |  

Putin: Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na útok nepriateľa

Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na nepriateľský útok, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Nukleárne zbrane podľa neho slúžia na ochranu Ruska a jeho spojencov a ako odstrašujúci prostriedok. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a DPA.

Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. "Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho DPA. Rusko podľa šéfa Kremľa vníma svoje zbrane ako "ochranu".

Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové zbrane do zvýšenej pohotovosti. Bolo to vnímané ako hrozba voči USA a štátom NATO, aby sa nezapájali do vojny, pripomína DPA. Exprezident Dmitrij Medvedev okrem toho opakovane hovoril o možnosti atómovej vojny. V Rusku sa diskutovalo aj o použití taktickej jadrovej zbrane na Ukrajine s cieľom rýchlejšie dosiahnuť výsledky. Vzhľadom na celosvetové pobúrenie Rusko podobné hrozby v poslednom čase výrazne obmedzilo.

Putin napriek tomu na stredajšom stretnutí povedal, že "nebezpečenstvo jadrovej vojny" sa zvyšuje. Súčasne zdôraznil, že Rusko na rozdiel od USA nemá svoje nukleárne zbrane na území iných krajín. Napriek tomu však svojich spojencov nimi chráni a táto výzbroj slúži ako odstrašujúci prostriedok, nie na vyvolávanie konfliktov, dodal.

(tasr)

  |  

Parlament schválil Lipšicovu správu aj bez hlasov Sme rodina. SIS tvrdí, že jeho tvrdenia sú absolútna lož

Včerajšie vystúpenie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho správa vyvolali ostré polemiky v pléne, dnes sa voči jeho vyjadreniam ohradila SIS. Ide o neobvyklý krok.

Vo vyjadrení, ktoré SIS poskytla médiám, padajú tvrdé slová a obvinenia z absolútnej lži: "Špeciálny prokurátor počas prezentácie svojej správy v parlamente uviedol lživé tvrdenia o tom, že SIS údajne brzdí trestné stíhania podliehajúce dozoru Úradu špeciálnej prokuratúry. Tieto tvrdenia služba verejne označuje za absolútnu lož, a preto vyzýva špeciálneho prokurátora, aby takéto tvrdenia aj podložil a ukázal verejnosti, o čo opiera svoje útoky na spravodajskú službu."

Napriek tomu však parlament vzal na vedomie správu špeciálneho prokurátora, za jej schválenie hlasovalo 71 poslancov OĽaNO, SaS a nezaradených poslancov, ktorí vo voľbách kandidovali za stranu Za ľudí alebo OĽaNO. Poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní zdržali, opoziční poslanci zo Smeru, Hlasu a Republiky boli proti.

V Správe špeciálneho prokurátora o činnosti jeho úradu sa uvádzalo mnoho faktických tvrdení o stave vyšetrovania závažných a politicky citlivých káuz, úrad si nepriznal žiadne chyby a špeciálny prokurátor kritizoval návrh opozičného poslanca Tarabu na zmenu sadzieb ekonomických trestných činov.

Podľa Lipšica na to nie je teraz dôvod, opísal, že v minulom roku výrazne stúpol počet osôb, ktoré sa spájajú so zločinom založenia a podporovania zločineckej skupiny. Spomenul, že stúpli aj prípady ekonomickej trestnej činnosti. Práve tu kritizoval návrh poslanca Tarabu: „Vie mi niekto vysvetliť, aký je iný dôvod tejto legislatívnej smršti než ten, že prebiehajú hlavné pojednávania a vyšetrovanie vplyvných osôb z verejného života a podnikateľskej sféry a pred súdom stoja mnohí oligarchovia?“ 

Jeho vystúpenie vyvolalo v pléne búrlivú diskusiu a ostrú reakciu Roberta Fica. Ten o vysokej miere odbornosti prokurátorov ÚŠP povedal: „Rozprávate tu o nejakých elitných vyšetrovateľoch, ktorí sú pripravení zapaľovať svojim kolegom, vyšetrovateľom z tímu Oblúk, autá, prepichovať pneumatiky. Sú to ľudia, ktorí sú pripravení nainštalovať čierne GPS.“ 

Problémom, za ktorý čelí Lipšicov úrad kritike, je, že niektoré obvinenia sa nadkvalifikujú, že sa používajú vynútené priznania alebo dochádza k iným manipuláciám, čo napokon nemusí obstáť pred súdmi a môže výrazne poškodiť právny štát na Slovensku. Generálna prokuratúra v týchto prípadoch intervenuje a používa paragraf 363, aby korigovala prácu svojich kolegov. V prípade obvinenia bývalého šéfa SIS jej už dal za pravdu aj Najvyšší súd. ÚŠP tieto obvinenia odmieta a namiesto kritiky do svojich radov, napríklad po ospravedlnení sa štátu Jaroslavovi Haščákovi, vidí problém v útokoch na prokurátorov UŠP, ktoré považuje za reakciu na úspešné vyšetrovania úradu.

Na obranu svojho úradu Daniel Lipšic uvádza, že v roku 2021 bolo vznesené obvinenie veľkému počtu osôb, ktoré "pôsobili vo vysokých verejných funkciách alebo mali výrazný (nezákonný) vplyv na fungovanie orgánov verejnej moci". Dodáva, že tento trend pokračuje. Podľa úradu boli reakciou na tieto skutočnosti opakované a stupňujúce sa útoky na jeho prokurátorov či sudcov Špecializovaného trestného súdu.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic bol spokojný s prácou svojho úradu. V parlamente uviedol, že počet osôb stíhaných za trestné činy, vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom v minulom roku, výrazne narástol. Stúpol aj celkový počet vecí zapísaných do trestných registrov. Nebola podaná žiadna obžaloba za trestné činy terorizmu. Výrazne narástol počet vznesených obvinení voči osobám, ktoré pôsobili vo vysokých verejných funkciách.

Lipšicov úrad konštatuje, že v minulom roku bol výrazný nárast trestne stíhaných osôb za trestné činy, ktoré sú štatisticky vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom. "Počet páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa paragrafu 296 Trestného zákona stúpol oproti roku 2020 o 17 osôb na celkovo trestne stíhaných 89 osôb," píše sa v správe. Celkovo bolo podľa ÚŠP za organizovaný zločin v minulom roku stíhaných 247 obvinených a obžalovaných 167 osôb, právoplatne odsúdených bolo celkovo 63 osôb.

(tasr, fed)

  |  

Britská tenisová asociácia dostala takmer miliónovú pokutu, lebo zatrhla štart Rusov a Bielorusov

Britská tenisová asociácia (LTA) dostala pokutu 820-tisíc libier (950-tisíc eur) od Asociácie tenisových profesionálov (ATP) za to, že neumožnila hráčom z Ruska a Bieloruska účasť na viacerých turnajoch vrátane grandslamu vo Wimbledone. LTA im zakázala štart v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine.

Hráči dostali zákaz účasti na letných trávnatých turnajoch vo Veľkej Británii. LTA vo svojom vyjadrení v reakcii na pokutu uviedla, že "je verdiktom ATP hlboko sklamaná". Informovala o tom televízna spoločnosť ABC News.  

ATP v apríli uviedla, že jednostranné rozhodnutie vylúčiť z Wimbledonu ruských a bieloruských hráčov bolo nespravodlivé a mohlo by potenciálne vytvoriť precedens aj v budúcnosti. Britská štátna tajomníčka pre digitálne technológie, kultúru, médiá a šport Michelle Donelanová v stredu uviedla, že väčšina medzinárodnej športovej komunity odsúdila inváziu ruského prezidenta Vladimíra Putina na Ukrajinu.

"Spojené kráľovstvo prevzalo vedúcu úlohu vo svete pri vytváraní tejto reakcie," povedala Donelanová a ďalej uviedla: "Je nám jasné, že šport sa nemôže využívať na legitimizáciu tejto smrtiacej invázie a že športovcom reprezentujúcim Rusko alebo Bielorusko by malo byť zakázané súťažiť v iných krajinách.

Donelanová je nespokojná s tým, že tenisové federácie povoľujú ruským a bieloruským športovcom zúčastňovať sa na podujatiach na tenisovom okruhu. "Toto je nesprávny krok zo strany ATP a WTA. Naliehavo ich vyzývam, aby sa dôkladne zamysleli nad posolstvom, ktoré tým vysielajú, a aby to prehodnotili," dodala poslankyňa Dolnej snemovne britského parlamentu.

(tasr)