Vedci v stredu oznámili, že v usadeninách z doby ľadovej v Grónsku objavili DNA starú dva milióny rokov. Ide o doteraz najstaršiu DNA.
"Rúcame bariéru toho, o čom sme si mysleli, že môžeme v oblasti genetických štúdií dosiahnuť," povedal Mikkel Winther Pedersen, spoluautor štúdie, ktorá bola zverejnená vo vedeckom časopise Nature. Experti sa podľa jeho slov dlho domnievali, že najstaršia DNA môže mať najviac jeden milión rokov. Najnovší objav potvrdil, že to môže byť aj dvakrát toľko, dodal Pedersen, ktorý pôsobí na Kodanskej univerzite.
Nájdená DNA je podľa jeho slov usadenina z najsevernejšej časti Grónska a pochádza z prostredia, aké už nikde na svete neexistuje. Zmrazená DNA vo vzdialenej neobývanej oblasti bola veľmi dobre zachovaná.
Nová technológia vedcom umožnila určiť, že 41 častí DNA boli o viac než milión rokov staršie ako najstaršia známa DNA zo sibírskeho mamuta. Na mieste nálezu boli v minulosti objavené aj ďalšie usadeniny vrátane fosílií rastlín a hmyzu vo vynikajúcom stave.
Vedecký tím svoju prácu v tejto oblasti začal v roku 2006. Teraz sa im podarilo vytvoriť obraz o tom, ako táto oblasť vyzerala pred dvomi miliónmi rokov, píše AFP.
20:38 Zelenskyj obvinil Rusko z "ekocídy", invázia vyhubila desaťtisíce delfínov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil v stredu Rusko zo spáchania tzv. ekocídy, a to pre skazu, akú invázia napáchala vo voľnej prírode na Ukrajine.
Na brehy Čierneho mora podľa Zelenského vyplavilo tisícky uhynutých morských cicavcov vrátane desaťtisícov delfínov. "A to je len malá časť z ničivých následkov (vojny)," povedal. "Ruská vojna má obrovský dosah na prírodu v našej krajine," dodal a odsúdil ruskú "ekocídu na Ukrajine".
Na vládnej platforme United24, zameranej na získavanie darov pre Ukrajinu, Zelenskyj zverejnil správu o situácii v prírodnej rezervácii Tuzlovské lagúny v Odeskej oblasti.
"Odhadujeme, že v dôsledku vojny uhynulo prinajmenšom 50.000 delfínov," tvrdí v nej Ivan Rusev, výskumný pracovník rezervácie. Dodáva, že to je zhruba 20 percent z celkového počtu delfínov v Čiernom mori.
20:28 Veľkú ruskú kultúru nemožno zrušiť, vyhlásil v La Scale Mattarella. Vyslúžil si potlesk
Veľkú kultúru Ruska nemožno zrušiť bez ohľadu na to, do akých vojen sa jeho lídri pustia. V stredu to povedal taliansky prezident Sergio Mattarella pred premiérou opery "Boris Godunov" v milánskej La Scale a vyslúžil si za to potlesk v stoji.
Počas slávnostnej večere s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou pred predstavením Mattarella hovoril aj o spore uviesť túto ruskú operu v čase vojny na Ukrajine a možnom propagandistickom víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Sú to názory, ktoré nezdieľam ani v kultúrnej, ani v politickej rovine. Veľká ruská kultúra je neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry. Je to prvok, ktorý nemožno zrušiť. Zodpovednosť za túto vojnu však musí niesť vláda tejto krajiny a určite nie ruský ľud alebo jeho kultúra," povedal Mattarella (81).
Boris Godunov je jediná dokončená opera od ruského skladateľa Modesta Musorgského. Dielo vzniklo v rokoch 1868-1873 v Petrohrade a všeobecne je považovaná za majstrovské dielo. Dej opery sa odohráva v rokoch 1598-1605 počas tzv. obdobia zmätkov za vlády cára Godunova.
18:56 EÚ: Komisia navrhla deviaty balík sankcií voči Rusku
Európska komisia (EK) v stredu predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia chce tiež obmedziť dodávky dronov pre Rusko a vyradiť z vysielania ďalšie štyri ruské "propagandistické" stanice.
"Rusko naďalej prináša na Ukrajinu smrť a ničenie. Stojíme pri Ukrajine a nútime Rusko platiť za jeho krutosť," povedala von der Leyenová vo videu zverejnenom na Twitteri. Doterajších osem súborov sankcií EÚ podľa nej už Rusko tvrdo pocítilo.
Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk a obmedzí sa prístup Moskvy k dronom priamo aj prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín ako Irán.
18:42 Lotyšsko: Premiér Karinš sľubuje podporu exilovým ruským novinárom
Lotyšsko bude aj naďalej podporovať ruských novinárov žijúcich v exile v krajinách EÚ a NATO. Ako oznámil v stredu premiér Krišjanis Karinš, musia však dodržiavať lotyšské zákony.
Vyjadrenie premiéra súvisí s odobratím licencie na vysielanie ruskému exilovému kanálu TV Dožď. Lotyšská rada pre elektronické masmédiá (NEPLP) v utorok oznámila, že mu ju odobrala za nerešpektovanie podmienok. Predseda NEPLP Ivars Abolinš spresnil, že išlo o "ohrozenie národnej bezpečnosti a verejného poriadku" Lotyšska.
"Máme právny štát. Médiá majú príležitosť obrátiť sa na súd," povedal Karinš.
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po ruskej invázii na Ukrajine. Vysielanie obnovila 18. júla zo štúdií v Rige. V poslednom období však lotyšské úrady mali voči TV Dožď niekoľko výhrad a upozornení pre nerešpektovanie podmienok licencie.
Začiatkom decembra dostala TV Dožď v Lotyšsku pokutu 10.000 EUR, pretože vo vysielaní použila mapu s Krymským polostrovom ako územím Ruska a za slovné spojenie "naša armáda", keď sa hovorilo o ruských ozbrojených silách.
Lotyšská bezpečnostná služba začiatkom decembra začala činnosť TV Dožď preverovať aj kvôli vyjadreniu moderátora v živom vysielaní o pomoci ľuďom zmobilizovaným do ruskej armády.
18:34 Putin: Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na útok nepriateľa
Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na nepriateľský útok, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Nukleárne zbrane podľa neho slúžia na ochranu Ruska a jeho spojencov i ako odstrašujúci prostriedok.
Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. "Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho DPA. Rusko podľa šéfa Kremľa vníma svoje zbrane ako "ochranu".
16:39 Putin: Rusko bude brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že jeho krajina bude brániť svoje záujmy všetkými dostupnými prostriedkami. Oznámil tiež, že polovicu Rusov povolaných do vojenskej služby v septembri nasadili na Ukrajine.
Putin to povedal na výročnom zasadnutí prezidentskej rady pre ľudské práva, poradného orgánu Kremľa. Vo vystúpení vysielanom v televízii tvrdil, že západné ľudskoprávne organizácie vnímajú Rusko ako "druhoradú krajinu, ktorá nemá právo existovať".
Rusko podľa neho môže reagovať len tak, že bude zápasiť za svoje národné záujmy. "Budeme to robiť rôznymi spôsobmi a prostriedkami. V prvom rade sa zameriame na mierové prostriedky, ale ak nám nič iné nezostane, budeme sa brániť všetkými dostupnými prostriedkami," citoval ho Reuters.
16:17 Nemecko: Merkelová priznala zlyhania vo svojej politike voči Rusku
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že v jej politike voči Rusku sa vyskytli zlyhania.
"Mali sme rýchlejšie reagovať na ruskú agresivitu," uviedla Merkelová v rozhovore pre týždenník Die Zeit, ktorého najnovšie vydanie vyjde vo štvrtok.
Jej komentár sa týkal ruskej okupácie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014, keď sa členské štáty NATO dohodli, že na obranu vynaložia dve percentá svojho hrubého domáceho produktu.
"Nemecko zvýšilo svoje výdavky na obranu v rámci NATO, ale stále nedosiahlo dvojpercentný cieľ," povedala Merkelová. "Dokonca ani ja som každý deň nevystupovala s plamenným prejavom v prospech tejto záležitosti," dodala.
16:07 Time: Osobnosťou roka je Zelenskyj a duch Ukrajiny
Americký magazín Time vyhlásil za osobnosť roka 2022 ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spoločne s ním aj "ducha Ukrajiny". Hrdinkami roka sa stali Iránky, ktoré sa zapojili do protivládnych protestov vo svojej vlasti.
Time každoročne oceňuje osobu, ktorá mala najväčší dosah na celosvetové dianie v ostatných 12 mesiacoch a "najviac ovplyvnila spravodajstvo alebo naše životy, či už v dobrom alebo zlom". Tohoročnú voľbu časopis označil za "najjednoznačnejšiu" v histórii.
"Volodymyr Zelenskyj vyburcoval svet spôsobom, aký sme nevideli desiatky rokov. Jeho rozhodnutie neutiecť z Kyjeva v týždňoch po tom, ako 24. februára začali padať ruské bomby, ale zostať a zhromažďovať podporu, bolo osudné," uvádza Time.
Ukrajinský prezident ukázal už vo svojom prvom príspevku na Instagrame po spustení ruskej invázie, že "jeho kabinet aj občianska spoločnosť zostávajú nedotknuté a na svojom mieste". Vďaka ďalším každodenným video prejavom adresovaným rôznym inštitúciám či parlamentom sa prihováral celému svetu. "Jeho informačná ofenzíva otriasla geopolitickým poveternostným systémom a spustila vlnu akcií, ktorá zachvátila celú zemeguľu," dodal Time.
Tzv. duch Ukrajiny podľa časopisu stelesňuje množstvo ľudí pomáhajúcich či už priamo na Ukrajine alebo mimo nej. Mnohí z nich pomáhali v zákulisí, ako napríklad jeden z najznámejších ukrajinských šéfkuchárov Jevhen Klopotenko, ktorý v prvých týždňoch invázie varil zadarmo pre presídlencov v Ľvove. Časopis menoval aj podobne filantropického šéfkuchára Josého Andrésa či viacero lekárov či zdravotníkov.
15:17 Navaľná vyzýva svetových lídrov, aby podporili výzvu na prepustenie jej otca
Daria Navaľná, dcéra väzneného ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, uverejnila stĺpček v časopise Time. Opisuje v ňom podmienky zadržiavania svojho otca v trestaneckom tábore a na samotke a prosí svetových lídrov, aby podporili jej výzvu ruskej vláde na otcovo prepustenie.
Navaľná sa predstavuje ako 21-ročná študentka Stanfordovej univerzity a v stĺpčeku píše, že jej otec sa stal úhlavným nepriateľom prezidenta Vladimira Putina, pretože bojoval proti "skorumpovanému a krvilačnému režimu Kremľa" a teraz aj proti vojne na Ukrajine.
Pripomenula, že v auguste roku 2020 jej otec prežil otravu chemickou zbraňou novičok, ktorú spáchali príslušníci ruskej tajnej služby FSB, a po svojom zotavení pokus o atentát úspešne objasnil. Napriek nebezpečenstvu, ktorému čelil, sa jej otec v januári roku 2021 vrátil do Ruska. Hneď po prílete ho na letisku zatkli, odsúdili a začal si odpykávať stanovený trest.
15:00 Kuleba: Podozrivé zásielky ambasádam Ukrajiny mali odosielateľa v Nemecku
Ukrajina v stredu uviedla, že jej veľvyslanectvá dostali viac ako 30 podozrivých alebo výhražných zásielok, pričom ako odosielateľ bolo označené obchodné zastúpenie spoločnosti Tesla v Nemecku, uviedla agentúra AFP. "Máme dovedna 31 prípadov v 15 krajinách," povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že balíčky dostali diplomatické zastupiteľstvá jeho krajiny v Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Dánsku. Diplomatické zastúpenie Kyjeva v Madride koncom minulého mesiaca uviedlo, že jedného z členov ochranky listová bomba ľahko zranila. Ukrajina odvtedy informovala o ďalších takýchto incidentoch.
"Všetky obálky majú jedného odosielateľa: obchodné zastúpenie spoločnosti Tesla v nemeckom meste Sindelfingen. Zvyčajne boli odosielané z poštových úradov, ktoré neboli vybavené bezpečnostnými kamerami," dodal s tým, že na zásielkach neboli zistené žiadne stopy DNA páchateľov. Ukrajinské veľvyslanectvá a konzuláty preto "fungujú za zvýšených bezpečnostných opatrení" vrátane prítomnosti pyrotechnikov a kriminalistov. Začiatkom tohto mesiaca dostalo množstvo ukrajinských diplomatických misií v Európskej únii balíčky obsahujúce zvieracie oči. Kyjev to v piatok označil za "dobre naplánovanú kampaň teroru".
14:11 Stoltenberg: Rusko sa snaží zmraziť vojnu na Ukrajine a opäť zaútočiť na jar
Rusko sa bude počas zimy snažiť o zmrazenie vojny na Ukrajine, aby tak mohlo skonsolidovať sily k jarným útokom. V stredu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, informovala agentúra AFP. Stoltenberg na verejnom podujatí denníka Financial Times uviedol, že členské krajiny NATO pokračujú v "bezprecedentných" dodávkach zbraní a ďalšej podpore pre Ukrajinu, a to napriek obavám, že dôjde k vyčerpaniu zásob Západu. "Rovnako dôležité ako dodávanie nových systémov je zabezpečiť, aby dodané systémy a zbrane boli skutočne funkčné a fungovali efektívne," povedal s tým, že si to vyžaduje dodávky množstva munície a náhradných dielcov.
Ohľadom údajných dronových útokov Ukrajiny na vojenské základne v Rusku Stoltenberg povedal, že o nich nemá žiadne ďalšie informácie. Washington predtým vyhlásil, že k takémuto druhu útokov Ukrajinu nenabádal a ani ju v tom nepodporil. Generálny tajomník Aliancie okrem toho na na podujatí zdôraznil, že Rusko bombarduje civilnú infraštruktúru Ukrajiny, ktorá "má právo brániť sa pred týmito druhmi útokov". Dodal, že podmienky na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine nateraz neexistujú, pretože Rusko neprejavilo záujem o rokovania, ktoré by rešpektovali suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.
13:54 Ukrajinské deti sú prevážane do Čečenska na vlasteneckú výchovu, tvrdí Hajdaj
Ukrajinské deti z Luhanskej oblasti na východe krajiny sú "unášané a prevážané do Čečenska na vlasteneckú výchovu," uviedol ukrajinský predstaviteľ spomínanej oblasti Serhij Hajdaj, uviedla stanica Sky News. Hajdaj, šéf oblastnej vojenskej správy Luhanskej oblasti, vyhlásil, že ukrajinské deti sú "masovo" unášané na takzvanú vlasteneckú výchovu. Ako dodal, evidujú už viac než 100 podobných prípadov, keď miestnych tínedžerov deportovali na ruské územie.
Ukrajinské Centrum národného podporu predtým tvrdilo, že v Luhanskej oblasti sa hĺbkovým lekárskym vyšetreniam zo strany proruských úradov podrobilo 15-tisíc ukrajinských detí. Úrady potom vyhlásili, že 70 percent týchto detí potrebuje "špeciálnu lekársku starostlivosť". Podľa centra sa toto vyhlásenie následne využilo na "zakamuflovanie" deportácií ukrajinských detí do Ruska, uvádza spravodajská stanica.
13:36 Ukrajinská tajná služba podnikla ďalšie razie v objektoch pravoslávnej cirkvi
Ukrajinské bezpečnostné zložky v stredu podnikli ďalšiu sériu razií v objektoch ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa donedávna plne podriaďovala moskovskému patriarchátu. Ako spresnila britská stanica BBC, príslušníci tajnej služby SBU vykonali razie v 13 cirkevných objektoch v Čerkaskej, Volynskej a Chersonskej oblasti.
SBU vo svojom vyhlásení uviedla, že tieto opatrenia sa prijímajú okrem iného aj s cieľom vylúčiť využívanie náboženských komunít ako buniek takzvaného ruského sveta a chrániť obyvateľstvo pred provokáciami a teroristickými činmi. Podobné razie predtým SBU v súčinnosti s ďalšími bezpečnostnými zložkami vykonala nedávno aj v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra a v iných chrámoch a kláštoroch ukrajinskej pravoslávnej cirkvi po celej krajine. Ich cieľom bolo preveriť informácie o využívaní cirkevných diecéz ako buniek takzvaného ruského sveta. Zistilo sa, že mnohé z vypočúvaných osôb majú ruské občianstvo, v objektoch sa našla propagandistická literatúra a veľké sumy peňazí rôznych mien.
13:09 Zelenskyj navštívil zranených vojakov v kyjevskej nemocnici
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil zranených vojakov zotavujúcich sa v jednej z kyjevských nemocníc. Informovala o tom v stredu stanica Sky News. Samotný Zelenskyj zverejnil v utorok pred polnocou na sociálnych sieťach príspevok, v ktorom napísal, že zraneným vojakom tam v tejto deň odovzdal "štátne vyznamenania za ich odvahu a nezlomnosť v boji s nepriateľom".
Ukrajina si v utorok pripomínala deň ozbrojených síl. Zelenskyj pri tejto príležitosti ešte pred kyjevskou nemocnicou navštívil zranených vojakov aj v Charkovskej oblasti na východe krajiny. V tamojšej nemocnici sa okrem nich stretol s vojenskými lekármi aj zdravotníkmi.
12:59 Ukrajina vyzýva na bojkot ruskej kultúry, kým sa neskončí vojna
Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko vyzval v stredu západných spojencov Kyjeva na bojkot ruskej kultúry formou pozastavenia uvádzania predstavení s hudbou Pjotra Iľjiča Čajkovského a ďalších ruských skladateľov až do konca vojny na Ukrajine píše denník Guardian. Tkačenko argumentoval tým, že takýto bojkot by neznamenal "zrušenie Čajkovského", ale " pozastavenie uvádzania jeho diel dovtedy, kým Rusko neskončí svoju krvavú inváziu".
Takýto krok je podľa neho správny vzhľadom na to, že vojna je "civilizačnou bitkou o kultúru a dejiny", v ktorej sa Moskva "pokúša zničiť našu kultúru a pamäť", keď trvá na tom, že Rusko a Ukrajina tvoria jeden národ. Mnohé osobnosti z oblasti kultúry na Ukrajine uviedli, že ruský štát počas konfliktu aktívne využíva svoje umelecké dedičstvo, píše Guardian. Napríklad v Chersone, donedávna okupovanom ruskými jednotkami, boli umiestnené bilbordy s fotografiami Alexandra Sergejeviča Puškina a textom odkazujúcim na spojitosť tohto ruského básnika a prozaika s týmto mestom.
12:08 Turecko žiada dôkaz o poistení od tankerov s ruskou ropou
Turecko v stredu oznámilo, že začalo požadovať dôkaz o poistení od tankerov naložených ruskou ropou. Západné mocnosti zaviedli totiž začiatkom týždňa strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Turecký predstaviteľ však poprel, že by toto opatrenie spomaľovalo prechod tankerov cez prielivy Bospor a Dardanely.
Európska únia (EÚ), skupina G7 (siedmich najbohatších ekonomík) a Austrália sa minulý týždeň dohodli, že zavedú cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 USD (57,06 eura) za barel (159 litrov). To neumožňuje poistiť lode, ak prevážajú ruskú ropu s vyššou cenou. Cieľom je pripraviť Moskvu o jeden z hlavných zdrojov príjmov na financovanie vojny na Ukrajine. Monitorovacia spoločnosť TankerTracker.com v stredu ráno uviedla, že vývoz ruskej ropy po mori sa za uplynulých 48 hodín znížil na polovicu. Nemenovaný zdroj agentúre AFP povedal, že tureckí predstavitelia začali požadovať dôkaz o poistení od tankerov prichádzajúcich z Ruska.
12:01 Kremeľ popiera, že by plánoval druhé kolo mobilizácie
Kremeľ neplánuje spustiť druhé kolo mobilizácie ruských záložníkov do bojov na Ukrajine a dodáva, že verejnosť by mala ignorovať "provokačné správy" šíriace sa v súvislosti s mobilizačnou činnosťou. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, citovala stanica Sky News. Kremeľ týmto vyhlásením reagoval na tvrdenia ruskej opozície a provojnových kanálov v aplikácii Telegram, ktoré tvrdia, že Rusko plánuje druhé kolo mobilizácie. Mohlo by sa tak stať už na začiatku budúceho roka.
Peskov vyzval Ruskov, aby dôverovali len oficiálnym komunikátom ruského ministerstva obrany a ignorovali "provokačné správy" zverejnené na sociálnych sieťach. Sky News pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin v septembri vyhlásil čiastočnú mobilizáciu ruských záloh. Minister obrany Sergej Šojgu na konci októbra oznámil zavŕšenie mobilizácie 300.000 záložníkov, vyhlásenej mesiac predtým.
11:05 Dezertéra s guľometom, ktorý zranil niekoľkých policajtov, zadržali
V Rostovskej oblasti na juhu Ruska zadržali ozbrojeného muža v maskáčoch, ktorý v utorok v meste Novošachtinsk strieľal na policajtov. Podľa medializovaných informácií ide o bývalého väzňa, ktorý vstúpil do polovojenskej Vagnerovej skupiny, uviedla BBC. Spravodajský web Baza na platforme Telegram informoval, že muž zadržaný v Novošachtinsku si vo väzení v meste Ufa v Baškirskej republike odpykával trest za lúpež. Vo väzení bol nedávno naverbovaný k tzv. "vagnerovcom", aby sa zapojil do bojov na Ukrajine. Už na Ukrajine však muž svoje rozhodnutie prehodnotil a 24. novembra dezertoval.
V rámci pátrania po ozbrojenom mužovi úrady v meste Novošachtinsk, ktoré leží neďaleko hraníc s Ukrajinou, uzavreli viacero ciest a obyvateľov mesta vyzvali, aby nevychádzali na ulice. Dočasne boli zatvorené aj škôlky a školy.
10:47 Maďarské veto pomoci pre Ukrajinu znamená hľadať alternatívne riešenia
Maďarsko, ktoré v utorok na rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin) vetovalo balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v objeme 18 miliárd eur, prinútilo Európsku komisiu a ostatné členské krajiny hľadať alternatívne riešenie ako zabezpečiť, aby Kyjev už v januári dostal prvú tranžu očakávanej finančnej pomoci. Na správu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn po oznámení pozície Maďarska na Ecofine uviedol, že exekutíva EÚ sa bude zaoberať tým, ako poskytnúť Ukrajine potrebné riešenie už od januára. Viacerí predstavitelia EÚ uviedli, že by to znamenalo niečo ako už fungujúci mechanizmus posilnenej spolupráce, čiže legálny spôsob, ako sa vyhnúť vetovaniu jednej členskej krajiny. Podľa Politico takéto riešenie by si však vyžadovalo, aby krajiny EÚ poskytli záruky viazané na ich vnútroštátne rozpočty, čo si v niektorých prípadoch vyžiada schválenie parlamentom a celý proces finančnej pomoci to môže oddialiť.
Politico skonštatoval, že maďarský premiér Viktor Orbán sa rozhodol hrať "tvrdú hru", keď využil potrebu poskytnúť súhlas pre finančnú pomoc Ukrajine ako páku na odblokovanie fondov EÚ, ktoré by mala jeho krajina získať cez národný plán obnovy a odolnosti. Utorňajšie maďarské veto tiež viedlo k tomu, že rozhodnutia o všetkých ostatných bodoch, o ktorých rokovali ministri financií, boli odložené – minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb, maďarský ozdravný plán a s ním spojené granty vo výške 5,8 miliardy eur a tiež rozhodnutie o zmrazení 7,5 miliardy eur z eurofondov pre Maďarsko v súvislosti s korupciou.
10:19 Rusko rozširuje svoje obranné pozície na hraniciach s Ukrajinou, informujú Briti
Rusko v poslednej dobe začalo budovať ďalšie obranné pozície na hraniciach s Ukrajinou, uviedlo v stredajšej správe o vývoji ruskej ofenzívy britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na tajné služby. "Rusko začalo nedávno rozširovať obranné pozície pozdĺž medzinárodnej hranice s Ukrajinou aj hlboko vo vnútri (ruskej) Belgorodskej oblasti," uvádza rezort obrany v Londýne na sociálnej sieti Twitter.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v utorok ohlásil, že zakladá miestne "jednotky domobrany", pripomína ministerstvo. V tomto pohraničnom regióne sa už minimálne od apríla hovorí o tom, že Rusi tam kopú zákopy, avšak teraz sa tam zrejme začali budovať "prepracovanejšie systémy určené na odrazenie mechanizovaného útoku". Britské tajné služby sa domnievajú, že cieľom týchto opevňovacích prác môže byť najmä posilnenie vlasteneckých nálad v ruskej spoločnosti. Zároveň však môže odrážať aj "skutočné, ale mylné presvedčenie niektorých ruských predstaviteľov, že existuje reálna hrozba invázie (zo strany) ukrajinských síl," píše sa v stredajšej zvodke.
09:28 Exilová ruská televízia Dožď nebude dostupná ani v Litve
Vysielanie ruského exilového televízneho kanála Dožď bude zastavené nielen v Lotyšsku, ale aj v susednej Litve. Podľa stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala litovská komisia pre rozhlas a televíziu. Komisia vysvetlila, že na základe platnej vysielacej licencie mohla televízia Dožď šíriť svoje vysielanie v členských krajinách EÚ, ako aj v Rusku, USA a ďalších štátoch. Po odobratí licencie lotyšskými úradmi nebude TV Dožď od 8. decembra dostupný ani v ponuke káblových televízií v Litve, spresnila komisia podľa litovského spravodajského webu LRT.
Televízia Dožď ukončila svoje aktivity a vysielanie v Rusku krátko po tom, ako Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Svoje vysielanie obnovila 18. júla zo štúdií v Rige. V poslednom čase však lotyšské úrady vzniesli voči TV Dožď niekoľko výhrad a upozornení na nerešpektovanie podmienok licencie, ktoré sa týkali tlmočenia obsahu do litovčiny. Začiatkom decembra dostala TV Dožď v Lotyšsku pokutu 10-tisíc eur za to, že vo vysielaní použila mapu s Krymským polostrovom ako územím Ruska a za slovné spojenie "naša armáda", keď sa hovorilo o ruských ozbrojených silách.
08:34 Rusko do útokov na Ukrajine opäť nasadilo drony typu Šáhid-136
Ukrajinská armáda za posledných 24 hodín zostrelila 14 útočných bezpilotných lietadiel typu Šáhid-136. Podľa britskej stanice BBC o tom v stredu informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. BBC poznamenala, že Ukrajina týmto vyhlásením potvrdila, že jej územie opäť zasiahli drony iránskej výroby. Ide o prvý prípad ich nasadenia do útokov voči cieľom na Ukrajine po niekoľkotýždňovej prestávke. Ukrajinská armáda vo svojej zvodke nešpecifikovala, na ktoré objekty sa drony zamerali a či niektorý z nich cieľ aj zasiahol.
Mnohí používatelia sociálnych sietí na Ukrajine zverejnili v noci na stredu videá, v ktorých počuť zvuk charakteristický pre iránske drony, pripomínajúci motor mopedu. Šéf regionálnej správy Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko v stredu ráno vo svojom statuse na platforme Telegram informoval, že ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila "všetkých osem bezpilotných lietadiel, ktoré nepriateľ vyslal do regiónu". Podľa Rezničenka to "predbežne boli (drony) Šáhid-136".
08:23 ISW: Ukrajinci napredujú v Charkovskej oblasti, Rusku sa nedarí obkľúčiť Bachmut
Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej zvodke uvádza, že ukrajinským ozbrojeným silám sa podarilo oslobodiť niekoľko ďalších osád na malom zostatku územia Charkovskej oblasti, ktoré ešte zostáva pod kontrolou ruskej armády. Ruské sily naopak obsadili viacero "nie príliš dôležitých" lokalít pri meste Bachmut v Doneckej oblasti. Svoj primárny cieľ, ktorým je obkľúčenie tohto mesta, sa ruskej armáde stále dosiahnuť nedarí, informovala o tom stanica BBC.
Americkí experti vo svojej zvodke píšu aj o bojoch pri meste Svatove v Luhanskej oblasti, ku ktorému postupuje ukrajinská armáda. Tento dôležitý dopravný uzol sa stal jedným z hlavných cieľov ukrajinských ozbrojených síl po oslobodení Charkovskej oblasti. ISW s odvolaním sa na údaje ukrajinského generálneho štábu spresnil, že ruská armáda ostreľovala ukrajinské pozície v blízkosti troch osád, vzdialených asi 50 kilometrov od Svatove a 15 kilometrov od medzinárodných hraníc. Podľa ISW to naznačuje, že ukrajinská armáda zaznamenala istý postup.
Ruské ministerstvo obrany tiež nechtiac priznalo, že ukrajinská armáda prevzala kontrolu nad obcou Kyslivka, ktorú od mesta Svatove delí asi 25 kilometrov - oznámilo totiž, že v danej obci bolo zasiahnuté veliteľské stanovište ukrajinských ozbrojených síl, píše sa v zvodke. Experti ISW tiež sumarizovali, že Kremeľ síce opäť poprel fámy o druhej vlne mobilizácie, ale podľa ISW existuje niekoľko indikátorov toho, že Rusko má stále v úmysle uskutočniť ju.
08:09 Bielorusko chystá presuny vojenského vybavenia a personálu
Bielorusko uskutoční počas stredy a štvrtka presuny vojenského vybavenia a príslušníkov bezpečnostných síl. Má ísť o súčasť previerky reakcie bieloruských ozbrojených zložiek na prípadnú teroristickú hrozbu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na bieloruské štátne médiá.
"Je naplánovaný presun vojenského vybavenia a príslušníkov bezpečnostných síl krajiny," uvádza sa v správe bieloruskej tlačovej agentúry BelTA. V súvislosti s avizovanými presunmi bude obmedzená doprava na niektorých cestách a pohyb obyvateľstva vo viacerých oblastiach Bieloruska. V priebehu operácie budú na výcvikové účely používané imitácie zbraní.
05:58 Price: Spojené štáty "nenabádajú" Ukrajinu k útokom na Rusko
Spojené štáty v utorok uviedli, že "nenabádajú" Ukrajinu k útokom na Rusko. Vyplýva to z vyhlásenia amerického ministerstva zahraničných vecí po útokoch dronov na letecké základne v ruskom vnútrozemí. Predpokladá sa, že ich podnikol Kyjev.
"Nedovoľujeme Ukrajine útočiť za svojimi hranicami; nenabádame Ukrajinu, aby útočila za svojimi hranicami," povedal reportérom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
"Všetko, čo robíme – všetko, čo robí svet na podporu Ukrajiny – je na podporu nezávislosti Ukrajiny," dodal.
Kyjev sa k útokom dronov v ruskom vnútrozemí neprihlásil, píše AFP. Rusko uviedlo, že v pondelok počas nich zahynuli traja ľudia a poškodené boli dve lietadlá.
Podľa expertov Ukrajina prenikla do ruského vzdušného priestoru jednoduchými bezpilotnými lietadlami z čias sovietskej éry. "Poskytujeme Ukrajine to, čo potrebuje na použitie na svojom suverénnom území – na ukrajinskej pôde – na boj proti ruským agresorom," zdôraznil Price.
03:22 Moldavská premiérka navštívila mestá Buča a Irpiň
Moldavská premiérka Natalia Gavrilitová počas utorkovej návštevy ukrajinských miest Buča a Irpiň prisľúbila posilnenie spolupráce s Kyjevom.
Gavrilitová na sociálnej sieti Twitter uviedla, že pre "nevinné obete, ktoré zomreli, boli mučené a zranené počas tejto krutej a nespravodlivej vojny rozpútanej Ruskom", bude vykonaná spravodlivosť.
"Ukrajina bojuje za nás všetkých - za slobodu celého európskeho kontinentu," dodala moldavská premiérka.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ po stretnutí s Gavrilitovou informoval na sociálnej sieti Twitter, že sa dohodli na spolupráci v oblasti protivdzušnej obrany a energetiky, spresňuje denník The Guardian.
UTOROK
22:19 Poľsko prijme od Nemecka systém protivzdušnej obrany Patriot
Poľsko prijme systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý mu v októbri ponúklo Nemecko. Oznámil to v utorok poľský minister obrany Mariusz Blaszczak, informuje agentúra AP. Ponuka Berlína prišla po tom, ako strela ukrajinskej protivzdušnej obrany dopadla na poľskú dedinu neďaleko ukrajinskej hranice, kde zabila dvoch ľudí.
Blaszczak pôvodne ponuku privítal. Neskôr však spolu s ďalšími poľskými predstaviteľmi uviedol, že systémy Patriot by podľa nich mali byť radšej poslané na Ukrajinu. Berlín to však nebol ochotný urobiť a zdôraznil, že ide o súčasť integrovanej obrany NATO určenej výlučne pre územie Severoatlantickej aliancie. Zjavne chladný postoj Poľska k nemeckej ponuke vytvoril napätie vo vzťahoch susedných krajín, ktoré sú napriek zložitej histórii dôležitými obchodnými partnermi a spojencami v NATO, napísala AP.
20:03 Turecko podmieňuje súhlas so vstupom Fínska do NATO zrušením zbrojeného embarga
Fínsko musí verejne deklarovať, že ruší zbrojené embargo voči Turecku, aby získalo súhlas Ankary s jeho členstvom v NATO. Uviedol to v utorok turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, informuje agentúra AP. Povedal to pred návštevou fínskeho ministra obrany Anttiho Kaikkonena. Ten bude vo štvrtok rokovať o vstupe svojej krajiny do Severoatlantickej aliancie s tureckým rezortným kolegom Hulusim Akarom. "Návšteva fínskeho ministra obrany v Turecku je dôležitá, pretože sme od Fínska stále nepočuli vyhlásenie, že zrušilo svoje zbrojné embargo voči nám," povedal Čavušoglu novinárom. "Očakávame takéto vyhlásenie."
Švédsko a Fínsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a požiadali o členstvo v NATO. Urobili tak aj z obáv, že by sa mohli stať ďalším cieľom Ruska. Ankara však ich vstup brzdí a obe krajiny obviňuje, že nezohľadňujú hrozby, ktoré pre Turecko predstavujú kurdskí militanti a ďalšie skupiny, ktoré pokladá za teroristické. Od Štokholmu a Helsínk očakáva zákrok proti týmto skupinám a tiež zrušenie zákazu predaja zbraní do Turecka.
19:51 V Belgorodskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou vytvárajú jednotky územnej obrany
V ruskej Belgorodskej oblasti susediacej so severovýchodom Ukrajiny zriaďujú jednotky územnej obrany. Ako referuje spravodajský web CNN, v utorok to povedal gubernátor spomenutej oblasti Viačeslav Gladkov. „Už od prvých dní špeciálnej vojenskej operácie veľké množstvo obyvateľov nášho regiónu apelovalo na potrebu začať s prípravou a formovaním jednotiek územnej obrany. Rozhodli sme sa takto,“ uviedol Gladkov na svojom účte na Telegrame.
Takzvané jednotky územnej obrany podľa vyhlásenia vytvoria z tých, ktorí „zo zdravotných dôvodov alebo v rámci veku nemôžu byť povolaní, ale majú bojové skúsenosti a veľkú chuť v prípade potreby brániť svoj domov“. „Skúsení inštruktori, ktorí prešli veľkým počtom vojen a majú bojové skúsenosti, teraz vykonávajú výcvik a bojové zhromaždenie jednotiek na území všetkých prihraničných regiónov Belgorodskej oblasti,“ dodal Gladkov.
19:40 Ukrajinské nemocnice budú robiť len životne dôležité operácie
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva vyzvalo v utorok nemocnice, aby zvážili odloženie operácií, ktoré nie sú životne dôležité, až kým sa energetická situácia nestabilizuje. Informuje o tom agentúra Reuters. Ruské útoky na ukrajinskú kritickú infraštruktúru vážne poškodili tamojšiu energetickú sieť a spôsobujú mimoriadne aj plánované výpadky dodávok v celej krajine.
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva v utorok informovalo, že nemocnice poskytujú núdzovú starostlivosť, ale plánované zákroky majú byť pozastavené. Má sa tak aspoň čiastočne odbremeniť tamojšie zdravotníctvo v očakávaní prípadných ďalších výpadkov elektriny. Operovať sa znovu začne, "keď sa situácia v dodávkach elektriny stabilizuje". Ministerstvo zároveň dodalo, že úroveň naliehavosti plánovaného zákroku majú posudzovať výlučne lekári.
19:26 Moskovský súd rozhodol o zatknutí dvoch ukrajinských ministeriek
Moskovský súd v utorok rozhodol o zatknutí dvoch ukrajinských ministeriek v neprítomnosti pre narušenie územnej celistvosti Ruska, uviedla agentúra AFP. O príkaz na zatknutie ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej a námestníčky ministra zahraničných vecí Emine Džaparovovej požiadala Federálna bezpečnostná služba (FSB). "Žiadosti bolo vyhovené," potvrdila hovorkyňa súdu moskovského okresu Lefortovskij Anastasija Romanovová.
Vicepremiérka Vereščuková, ktorá je zároveň ministerkou pre opätovnú integráciu okupovaných oblastí, navštívila Cherson v novembri, keď ho ukrajinské jednotky ovládli po stiahnutí sa Rusov. Krymská Tatárka Džaparovová presadzuje práva tejto etnickej menšiny na Krymskom polostrove, ktorý Rusko protiprávne anektovalo v roku 2014. Vyzýva na medzinárodnú podporu "deokupácie Krymu a jeho navrátenie Ukrajine". Obe ženy sú aj na ruskom zozname hľadaných osôb. Džaparovová v reakcii na požiadavku ruskej FSB podotkla, že "Moskva uznala efektívnosť mojej práce", cituje AFP.
Rusko v septembri oznámilo, že napriek prebiehajúcim bojom anektovalo štyri ukrajinské oblasti - Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú, pripomína AFP. Medzinárodné spoločenstvo anexiu odmieta a vysokopostavení ukrajinskí politici vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského už tieto územia navštívili. Zelenskyj bol v utorok v mesta Sloviansk v Doneckej oblasti blízko frontovej línie.
19:06 Zelenskyj navštívil zranených vojakov v Charkovskej oblasti
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v utorok v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny zranených vojakov, aby si spolu uctili ukrajinský deň ozbrojených síl pripadajúci na tento deň. Informuje o tom spravodajská stanica CNN. Videozáznam, ktorý zverejnila Zelenského kancelária, zachytáva prezidenta ako odovzdáva ocenenia vojenským lekárom, zraneným vojakom a ďalším zdravotníkom.
"Veľmi vám ďakujem za to, že ste zachránili našich bojovníkov a pomohli prežiť našim hrdinom. V tento deň by som chcel zaželať zdravie ľuďom, ktorí prispievajú k zdraviu našej armády. Dobre sa o seba starajte, keďže máte na starosti Ukrajinu," povedal Zelenskyj vojenským lekárom a zdravotníkom. V nemocnici sa stretol aj ďalšími zranenými vojakmi, ktorým poďakoval za "hrdinstvo, s akým bránia" Ukrajinu, jej nezávislosť a územnú celistvosť, ako aj slobodu a život ukrajinského ľudu. "Želám vám skoré uzdravenie," dodal.
17:58 Slovensko i Poľsko sa pripravujú na možnú novú vlnu utečencov z Ukrajiny
Slovensko sa pripravuje na možnú ďalšiu vlnu utečencov z Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na jej kritickú infraštruktúru. Chce jej však pomôcť aj s budovaním vlastných kapacít pre vnútorne presídlených ľudí. Po stretnutí s rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Poľska to v utorok povedal šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer. Konštatoval, že cieľom zintenzívnenia útokov ruskej armády je urobiť život Ukrajincov čo najbiednejším. "Je to smutné a odsúdeniahodné," povedal na tlačovej konferencii po rokovaniach v Bratislave.
Minister pripomenul, že Bezpečnostná rada SR sa už zaoberala materiálom o potenciálnej novej vlny utečencov, ktorý ráta s rôznymi alternatívami. Slovensko chce tiež pomôcť Ukrajine s prihliadnutím na zimné podmienky. Pripravené prijať ďalších Ukrajincov je aj Poľsko, uviedol poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau. Pred novinármi hovoril o "barbarských teroristických útokoch" Ruska na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Za barbarstvo a vojnový zločin označil útoky na Ukrajine šéf českej diplomacie Jan Lipavský, podľa ktorého sa bude ruské vedenie musieť za tieto činy zodpovedať.
17:35 Rusko minulo na pondelňajšie bombardovanie 400 až 500 miliónov dolárov
Masové ostreľovanie ukrajinského územia v priebehu pondelka stálo ruských okupantov asi 400 až 500 miliónov dolárov. Informovala o tom ukrajinská verzia magazínu Forbes. Ukrajinské letectvo oznámilo, že Moskva počas svojho šiesteho hromadného útoku na ukrajinský energetický systém vypálila viac ako 70 riadených striel. Ukrajina podľa armády zostrelila viac ako 60 z nich. Útok však zabil najmenej štyroch ľudí a spôsobil výpadky prúdu po celej krajine.
Koncom novembra Forbes odhadol, že Rusko od 24. februára minulo 82 miliárd dolárov na vojnu s Ukrajinou, čo je štvrtina jeho ročného rozpočtu.
16:20 Do Poľska dorazila prvá dodávka juhokórejských tankov a húfnic
Do prístavného mesta Gdyňa na severe Poľska v utorok dorazila prvá zásielka juhokórejských tankov a samohybných húfnic. Správu publikovali agentúry AFP a PAP. Pri slávnostnom prevzatí prvých desiatich tankov typu K2 Black Panther a 24 samohybných húfnic K9 boli aj poľský prezident Andrzej Duda a minister obrany Mariusz Blaszczak. "Už mesiace od 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu, všetci jasne vidíme jednu vec - že ruské imperiálne ambície a ruskú brutalitu môže zastaviť iba hrdinstvo vojaka vybaveného modernými, účinnými zbraňami," povedal Duda.
Poľsko v júli podpísalo dohodu o nákupe 180 tankov K2 vyrobených juhokórejskou spoločnosťou Hyundai Rotem. Dohoda zároveň umožní Poľsku vyrábať ich upravenú verziu s označením K2PL, píše AFP. Varšava tiež kúpila 48 samohybných húfnic K9, ktoré majú byť dodané ešte v tomto roku a plánovaný je nákup ďalších približne 600 húfnic.
15:26 Moskva: Ostreľovanie Donecka jednotkami Kyjeva si vyžiadalo šesť obetí
Ruskom dosadený starosta východoukrajinského mesta Doneck Alexej Kulemzin v utorok uviedol, že pri ostreľovaní mesta ukrajinskými jednotkami zomrelo najmenej šesť miestnych civilistov. Informuje o tom agentúra AFP.
"Predbežné údaje ukazujú, že dnes bolo výsledkom ostreľovania v Donecku zabitých šesť civilistov a počet zranených sa zisťuje," napísal Kulemzin na sociálnych sieťach. Doneck, hlavné mesto Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, ovládajú ruskí vojaci, pripomína AFP.
14:34 Ruskí opoziční politici žiadajú Putina, aby vydal výnos o skončení mobilizácie
Ruskí opoziční politici apelujú na prezidenta Vladimira Putina, aby vydal výnos, ktorým by sa oficiálne ukončila takzvaná čiastočná mobilizácia. Vyhlásená bola 21. septembra a v rámci nej boli do bojov na Ukrajine povolané tisíce záložníkov. Informoval o tom v utorok britský denník Guardian a televízia Sky News.
Obe médiá pripomenuli, že ruské ministerstvo obrany v októbri oznámilo ukončenie odvodov v rámci mobilizácie, ale právni experti, aktivisti i médiá - zväčša pôsobiace v exile - upozorňujú, že právomoc ukončiť mobilizáciu má iba hlava štátu. Kremeľ - podľa britských médií - uviedol, že Putin nepodpíše žiadny rozkaz tohto druhu, čo však reálne umožňuje nové vlny mobilizácie.
Autori listu Putinovi sa domnievajú, že absencia vyhlášky o ukončení čiastočnej mobilizácie "ovplyvňuje psychický stav spoločnosti a stáva sa zdrojom úzkosti v ruských rodinách a pracovných kolektívoch". Opozičná politička zo zastupiteľstva Karelskej republiky na severe Ruska Emilija Slabunovová upozornila, že neexistencia formálneho výnosu o ukončení mobilizácie môže znamenať, že tým, ktorí už boli do armády povolaní, nedovolia odísť od svojej jednotky.
14:21 Peskov: Rusko momentálne nevidí šancu na mierové rokovania s Ukrajinou
Moskva v súčasnosti nevidí nijaké vyhliadky na mierové rokovania s Ukrajinou o ukončení vojenskej ofenzívy. V utorok to na pravidelnom tlačovom brífingu povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom denník The Guardian.
Peskov dodal, že síce súhlasí s vyjadreniami amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o potrebe trvalého mieru pre Ukrajinu, avšak momentálne nevidí žiadne vyhliadky na začatie rozhovorov s Kyjevom.
Blinken v pondelkovom rozhovore pre The Wall Street Journal povedal, že ruský prezident Vladimir Putin "začal túto vojnu (a) mohol by ju ukončiť zajtra". Dodal, že Spojené štáty, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj ďalší svetoví predstavitelia uviedli, že "v istom okamihu sa táto vojna skončí, skončí sa takmer určite diplomaticky, prostredníctvom rokovaní". Šéf diplomacie USA zdôraznil, že cieľom takýchto rokovaní by mal byť spravodlivý a trvalý mier, nielen jeho falošná náhrada.
14:00 Ukrajina a Rusko si vymenili po 60 zajatcov
Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že z "Kyjevom ovládaných území" sa vrátilo 60 ruských vojakov. Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, navrátení vojaci sa budú liečiť a rehabilitovať v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Ruské ministerstvo obrany neuviedlo koľko ľudí bolo v rámci výmeny odovzdaných ukrajinskej strane, informuje TASR.
Najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin predtým informoval, že výmena zajatcov sa uskutočnila vo formáte 50-50. Neskôr však uviedol, že ruskej strane bolo vrátených 60 ľudí. Britská stanica BBC s odvolaním sa na Andrija Jermaka, vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, spresnila, že z ruského zajatia sa vrátilo 60 ukrajinských vojakov – 58 mužov a dve ženy.
13:24 Zelenskyj navštívil Sloviansk ležiaci neďaleko frontovej línie v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v utorok Doneckú oblasť, pričom sa zastavil aj v meste Sloviansk ležiacom neďaleko Bachmutu, ktorý sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť ruské sily. Informuje o tom agentúra AFP odvolávajúcej sa na vyjadrenie Zelenského kancelárie.
Zelenskyj sa objavil vo videu - zverejnenom na sociálnych sieťach - v zimnej bunde stojac pri obrovskom modro-žltom nápise mesta Sloviansk, pričom si uctil minútou ticha pamiatku padlých ukrajinských vojakov. "Z celého srdca vám blahoželám k tomuto veľkému sviatku, (utorkovému ukrajinskému) dňu ozbrojených síl," povedal prezident v Sloviansku. Vyjadril pritom presvedčenie, že sa takto v budúcnosti stretne s ukrajinskými vojakmi a občanmi aj v Donecku, Luhansku a na Kryme, keď sa tieto Ruskom okupované územia Ukrajiny podarí raz oslobodiť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (uprostred) pózuje s ukrajinskými vojakmi počas jeho návštevy v meste Slavjansk. Foto: TASR/AP
10:09 Zábery z požiaru v Kurskej oblasti po dronovom útoku na ruské letisko v Kursku
09:54 Rusi v Chersonskej oblasti vyzývajú ľudí, aby si vymenili hrivny za ruble
Ruská okupačná správa v anektovaných častiach ukrajinskej Chersonskej oblasti vyzvala miestnych obyvateľov, aby si bezodkladne previedli svoje úspory v hrivnách na ruské ruble. Od 1. januára sa tam už totiž nebudú vykonávať platobné transakcie v ukrajinskej mene. Oznámil to v utorok šéf Ruskom dosadenej správy Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo. Správu publikovala agentúra DPA.
"Od 1. januára 2023 sa bude dať v obchodoch a pri platbách za služby platiť jedine v rubľoch," povedal Saľdo vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Dodal však, že bankách bude možné zamienať hrivny za ruble aj po tomnto termíne. Ako jeden z dôvodov avizovanej zmeny Saľdo uviedol masívny pokles hodnoty hrivny v dôsledku ekonomických ťažkostí Ukrajiny. Z bankoviek ukrajinskej meny sa podľa tvrdenia šéfa proruskej okupačnej správy stáva len "papier". Od začiatku ruskej vojenskej agresie, ktorá spôsobila Ukrajine obrovské materiálne a ekonomické škody, poklesla hodnota hrivny oproti americkému doláru o približne 50 percent
08:30 Na vojenské letisko v Kurskej oblasti zaútočil dron, tvrdí gubernátor
Vojenské letisko v ruskej Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou sa stalo terčom dronového útoku, uviedol v utorok tamojší gubernátor Roman Starovojt. Stalo sa tak deň po tom, čo Moskva obvinila Kyjev z útokov dronmi na letecké základne v Saratovskej a Riazanskej oblasti. Informuje o tom agentúra AFP.
"V dôsledku dronového útoku v oblasti letiska pri meste Kursk začal horieť zásobník ropy. K obetiam nedošlo," uviedol Starovojt na sociálnych sieťach. Dodal, že aktuálne prebieha úsilie o uhasenie požiaru. Gubernátor Kurskej oblasti nespresnil, odkiaľ bol dron vystrelený.
Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré sa "pokúsili zaútočiť na leteckú základňu Ďagilevo v Riazanskej oblasti a na vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti s dronmi sovietskej výroby". Úlomky dronov po výbuchu podľa ruského rezortu obrany zabili troch vojakov a zranili ďalších štyroch.
Poškodený ruský bombardér TU-22 na zákaldni v Ďagileve. Foto: Twitter
06:10 Vysoký komisár OSN Volker Türk rokoval pre raketové útoky v podzemí
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk sa musel v pondelok stretnúť v Kyjeve s ľudskoprávnymi aktivistami v podzemnom kryte, pretože ukrajinská metropola čelila raketovému útoku. Türk zároveň vyzval na ukončenie "nezmyselnej" vojny na Ukrajine, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Türk sa ujal funkcie komisár OSN pre ľudské práva v októbri a v nedeľu pricestoval na štvordennú návštevu vojnou zmietanej Ukrajiny. Na pondelok mal v Kyjeve naplánované stretnutie s niekoľkými ľudskoprávnymi aktivistami, no po rozozvučaní sirén varujúcich pred vzdušným útokom sa muselo stretnutie presunúť do podzemného krytu.
Türkov úrad neskôr zverejnil video, ktoré zachytáva ako sa jeho skupina rýchlo presúva uličkou a potom dole schodmi, opisuje AFP roztrasené videozábery.
01:22 Zelenskyj: Rusko si pripomenulo Budapeštianske memorandum ostreľovaním Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že Rusko si pripomenulo výročie Budapeštianskeho memoranda novými raketovými útokmi na ukrajinské územie.
Podpisom Budapeštianskeho memoranda 5. decembra 1994 Rusko, Británia a USA poskytli bezpečnostné záruky trom bývalým sovietskym republikám – Ukrajine, Kazachstanu a Bielorusku – výmenou za vzdanie sa všetkých jadrových zbraní zo sovietskej éry, ktoré boli rozmiestnené na ich území.
Signatári memoranda sa okrem iného zaviazali, že budú rešpektovať suverenitu a existujúce hranice Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu.
Osud tohto dokumentu dáva odpovede na mnohé dnešné otázky o Rusku, povedal Zelenskyj. "Len niečo podpíšte s týmito teroristami - nebude mier. Stačí sa s nimi na niečom dohodnúť – určite to porušia," uviedol.
Ukrajinský prezident dodal, že "iba likvidácia ruských teroristických kapacít, oslobodenie celej Ukrajiny a odsúdenie vrahov môže priniesť mier".
20:43 Energetická spoločnosť Ukrenergo oznámila zavedenie núdzových odstávok
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v pondelok oznámila, že po najnovšej vlne ruských útokov na ukrajinskú energetickú sieť budú zavedené celoštátne núdzové odstávky elektriny.
"Pre následky ostreľovania... bude pre udržanie rovnováhy medzi výrobou a spotrebou elektriny vo všetkých ukrajinských regiónoch zavedený režim núdzových odstávok. Prioritne bude elektrina dodávaná do zariadení kritickej infraštruktúry," napísala Ukrenergo na sociálnej sieti Telegram.
Dodala, že "situácia je zložitá, ale pod kontrolou". Napriek tomu niektoré elektrárne nebudú môcť istý čas pracovať na plný výkon. Spoločnosť zároveň uviedla, že pokračujú núdzové opravy.
20:08 Moskva tvrdí, že na ruské vojenské letiská sa pokúsili zaútočiť ukrajinské drony
Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že ruské sily zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré útočili na dve vojenské letiská v ruskej Saratovskej a Riazanskej oblasti. Úlomky dronov podľa ruského rezortu obrany zabili tri osoby.
Kyjevský režim sa v pondelok ráno "pokúsil zaútočiť na leteckú základňu Ďagilevo v Riazanskej oblasti a vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti s dronmi sovietskej výroby", napísalo ruské ministerstvo obrany. Úlomky dronov spôsobili na základniach výbuchy, pri ktorých zahynuli traja ľudia a ďalší štyria utrpeli zranenia. Explózie ľahko poškodili aj dve ruské lietadlá.
Ukrajina sa k incidentom na ruských vojenských letiskách ani k obvineniu zo zodpovednosti za ne zatiaľ nevyjadrila.
18:55 Rusko: Prokuratúra žiada pre kritika Kremľa Jašina deväť rokov väzenia
Ruská prokuratúra navrhla v pondelok deväťročné väzenie pre opozičného politika Iľju Jašina za odsúdenie vojenskej intervencie prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Prokuratúra žiadala deväť rokov väzenia," uvádza sa vo vyhlásení na účte 39-ročného Jašina na sociálnej sieti Telegram.
Jašina zatkli v júni v jednom z moskovských parkov a neskôr obvinili zo šírenia nepravdivých informácii o ruskej armáde. Za tento trestný čin hrozí až desaťročné väzenie, pričom uzákonený bol po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári, píše AFP.
Dôvodom pre začatie trestného konania bola Jašinova analytická relácia vysielaná na platforme YouTube 7. apríla. Zverejnil v nej fragment materiálu stanice BBC o ukrajinskom meste Buča, kde miestni obyvatelia hovorili o vojnových zločinoch ruských vojakov.
Jašin následne citoval stanovisko ruského ministerstva obrany, ktoré tvrdilo, že zábery nakrútené západnými novinármi v Buči sú "provokáciou kyjevského režimu". Vyšetrovatelia Jašinovi vyčítajú, že jednoznačne nepovedal, že s týmto tvrdením ruského ministerstva súhlasí.
18:20 Ukrajinské letectvo tvrdí, že zostrelilo viac ako 60 ruských rakiet
Ukrajinské letectvo v pondelok oznámilo, že zostrelilo viac ako 60 zo zhruba 70 rakiet, ktoré Rusko vypálilo na ukrajinské územie v rámci najnovšieho útoku na energetickú infraštruktúru. TASR informuje podľa správy agentúry AP.
"Celkovo bolo zostrelených viac ako 60 rakiet útočníkov!" uviedlo ukrajinské letectvo vo vyhlásení. Ukrajinské úrady prvotne hlásili, že ruské ozbrojené sily vypálili v pondelok na Ukrajinu viac než sto rakiet.
Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketových útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady hlásili, že údery zasiahli aj obytné domy v ukrajinskej Záporožskej oblasti, ktoré si vyžiadali najmenej dve obete.
16:45 Zelenskyj: Ukrajinskej armáde sa podarilo zostreliť väčšinu ruských rakiet
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že ukrajinská armáda zostrelila väčšinu ruských rakiet, ktoré Moskva v pondelok vypálila na energetickú infraštruktúru. Správu publikovala agentúra AFP. "Sily protivzdušnej obrany zostrelili väčšinu rakiet. Technici už začali pracovať na obnove elektriny. Naši ľudia sa nikdy nevzdajú," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketových útokov na ukrajinské územie. Podľa ukrajinských úradov ruské ozbrojené sily vypálili viac než sto rakiet. Výbuchy hlásili vo viacerých mestách vrátane Odesy, Čerkás a Kryvého Rihu.
16:30 Putin po októbrovom výbuchu navštívil Kerčský most
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok navštívil Kerčský most spájajúci pevninské Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Most 8. októbra značne poškodil výbuch. Informuje o tom agentúra AFP. Ako vyplýva zo záberov ruskej štátnej televízie, Putin sa viezol cez Kerčský most autom značky Mercedes. Vypočul si tiež správu o prebiehajúcej oprave mosta od podpredsedu ruskej vlády Marata Chusnullina. Na cestnej časti mosta už bola obnovená premávka.
Putin sa návštevou Kerčského mosta zatiaľ najviac priblížil k frontovej línii od 24. februára, kedy Moskva zaútočila na Ukrajinu, všíma si AFP. Rusko z útoku na Kerčský most obvinilo Ukrajinu. Kyjev to však poprel. Ruská armáda od výbuchu na Kerčskom moste sústredene útočí na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a zdroje výroby a prenosu elektrickej energie. Milióny ľudí na Ukrajine preto zostali bez svetla, vody a tepla pred blížiacou sa zimou, keď vonkajšie teploty klesajú pod nulu.
15:55 Časť rakety dopadla aj do Moldavska
Po tom, čo Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketových útokov na územie Ukrajiny, časť rakety dopadla aj na územie Moldavska. Podľa pozorovateľov ide zrejme o komponent ukrajinskej rakety protivzdušnej obrany S-300.
Podľa twitterového účtu NOËL ide „s vysokou pravdepodobnosťou opäť o ukrajinskú raketu protivzdušnej obrany, a nie je na tom nič zlé. Ukrajina sa bráni pred ruskými raketovými útokmi, ktorých cieľom je oblasť blízko moldavských hraníc. Moldavsko vie, že Ukrajina nie je voči nemu nepriateľská“.
15:27 Zo Záporožskej oblasti hlásia dve obete raketových útokov
Najmenej dve osoby zahynuli a ďalšie dve utrpeli zranenia v pondelok pri ruských raketových útokoch, ktoré zasiahli obytné domy v Záporožskej oblasti na Ukrajine, oznámili miestne úrady. Informujú o tom agentúry AP a AFP.
Podľa ukrajinských úradov ruské ozbrojené sily v pondelok vypálili viac než sto rakiet na Ukrajinu. Výbuchy hlásili vo viacerých mestách vrátane Odesy, Čerkás a Kryvého Rihu. Výpadky dodávok elektriny a vody postihli viacero oblastí na Ukrajine. Bez dodávok elektriny sa ocitli aj mestá Sumy a Mykolajiv.
13:36 Rusko vypálilo na Ukrajinu viac než 100 rakiet
Rusko spustilo v pondelok novú vlnu raketových útokov na územie Ukrajiny, oznámili tamojšie úrady. Sirény leteckého poplachu sa ozvali vo viacerých oblastiach vrátane hlavného mesta Kyjev, informuje TASR na základe správy britského denníka Guardian. Vystrelenie rakiet potvrdil aj hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Podrobnosti o prípadných škodách či obetiach neboli bezprostredne známe. Podľa denníka Guardian malo ísť o viac než 100 rakiet s plochou dráhou letu vypálených z bombardérov a z mora.
Niektoré z rakiet už dosiahli územie Ukrajiny, pričom čas dopadu Kyjev odhadol na 14.15 h miestneho času (13.15 h SEČ). Mohlo by pritom dôjsť aj k odpáleniu druhej vlny rakiet namierených na Kyjev, a to v priebehu niekoľkých minút, spresňuje britský denník. "Neignorujte poplach," upozornil šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
13:22 Kremeľ: Strop na cenu ropy nezabráni Rusku financovať vojenskú operáciu na Ukrajine
Strop na cenu ruskej ropy, ktorý v piatok (2. 12.) zaviedol Západ, destabilizuje globálne energetické trhy. Ale neovplyvní schopnosť Ruska pokračovať v tom, čo nazýva "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra Reuters.
Peskov uviedol, že Rusko pripravuje svoju reakciu na krok skupiny G7 a jej spojencov, ktorého cieľom je stlačiť príjmy Moskvy z energií a obmedziť jej schopnosť viesť vojnu. "Rusko a ruská ekonomika majú kapacitu na to, aby plne uspokojili potreby a požiadavky špeciálnej vojenskej operácie," odpovedal Peskov novinárom na otázku, či tento krok podkope vojenské úsilie Moskvy. Podľa neho "je zrejmé a nesporné, že prijatie týchto rozhodnutí je krokom k destabilizácii svetových energetických trhov".
Rozhodnutie G7, Európskej únie (EÚ) a Austrálie umožní ostatným krajinám pokračovať v dovoze ruskej ropy po mori, ale zakáže lodným, poisťovacím a zaisťovacím spoločnostiam podieľať sa manipulácii s nákladmi ruskej ropy, pokiaľ sa nebude predávať za menej ako 60 dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Samotná EÚ od pondelka zakázala námorný dovoz ruskej ropy.
11:22 Na dvoch vojenských letiskách vraj došlo k výbuchom, úrady sa nevyjadrujú
Na ruskú vojenskú základňu Engeľs v Saratovskej oblasti údajne v pondelok zaútočil dron a poškodil dva strategické bombardéry typu Tu-95. Na letisku neďaleko Riazane juhovýchodne od Moskvy zas vybuchla cisterna, pričom zahynuli traja ľudia a ďalších šesť bolo zranených. Ruské úrady sa k týmto správam zatiaľ nevyjadrili, informuje TASR, ktorá čerpala z talianskej agentúry ANSA a Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL).
Na sociálnych sieťach sa objavili videozábery zverejnené obyvateľmi miest Engeľs a Saratov, podľa ktorých došlo na leteckej základni Engeľs v pondelok o 6.00 h miestneho času k najmenej jednému silnému výbuchu.
Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin vydal medzitým vyhlásenie, v ktorom občanov vyzval, aby zachovali pokoj. Správy o výbuchu na základni však nepotvrdil ani nevyvrátil.
"Nie je dôvod na znepokojenie. Nebola poškodená žiadna civilná infraštruktúra. Informácie o udalostiach vo vojenských objektoch preverujú bezpečnostné zložky," vyhlásil gubernátor.
RFE/RL cituje nezávislý ruský telegramový kanál Astra, ktorý s odvolaním sa na anonymné zdroje napísal, že pri útoku na základňu Engeľs utrpeli zranenia aj dvaja členovia tamojšieho personálu.
O výbuchu cisterny na letisku pri Riazani informovala aj ruská agentúra RIA Novosti s tým, že poškodené bolo jedno lietadlo. Výbuch sa podľa spravodajského portálu Visegrád 24, citovaného Rádiom Slobodná Európa, odohral na leteckej základni Ďagilevo, kde sa tiež nachádzajú strategické bombardéry. Úrady v Riazanskej oblasti sa k týmto správam nevyjadrili.
Two TU-95 planes supposedly damaged after a reported drone attack on an air base in Russian Engels, Saratov region.
Engels airbase is one of the take-off sites for Russian planes that launch rockets on Ukraine. pic.twitter.com/ArQ9rZVRmw
09:46 Ruské letectvo výrazne obmedzilo svoje operácie na Ukrajine, píšu Briti
Ruské vojenské lietadlá výrazne obmedzili svoje operácie na Ukrajine, vyplýva z najnovšej analýzy britských tajných služieb, uviedla agentúra DPA. V súčasnosti podnikajú lietadlá ruského letectva v priemere niekoľko desiatok misií denne, pričom v marci ich počet dosahovať až 300 za deň, uviedlo britské ministerstvo obrany.
Ruské letectvo prišlo doposiaľ na Ukrajine o viac než 60 lietadiel, z toho len v priebehu minulého týždňa o taktický bombardér typu Suchoj Su-24 a pozemné útočné lietadlo Suchoj Su-25. "Pokles počtu letov sa dá zrejme pripísať pokračujúcej silnej hrozbe zo strany ukrajinskej protivzdušnej obrany, obmedzeniu dostupných letových hodín pre ruské lietadlá a zhoršujúcemu sa počasiu," uvádza ministerstvo s odvolaním sa na poznatky britských tajných služieb.
Napriek tomu bude ruské letectvo aj počas zimy pokračovať v svojich operáciách, pretože pozemné jednotky sú odkázané na identifikáciu svojich cieľov zo vzduchu, dodáva britský rezort obrany. Londýn zverejňuje informácie spravodajských služieb Spojeného kráľovstva o priebehu vojny na Ukrajine už od jej začiatku vo februári a robí to s cieľom oponovať ruským správam a posilňovať podporu Ukrajiny na Západe. Moskva v tejto súvislosti obviňuje Britániu z cielenej dezinformačnej kampane, píše DPA.
06:05 Ukrajinský GP: Sexuálne násilie zo strany ruských vojakov výrazne vzrástlo
Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin odsúdil "dramatický nárast" sexuálneho násilia zo strany ruských vojakov. Týka sa všetkých pohlaví a vekových skupín, detí aj starých ľudí, povedal Kostin v rozhovore pre denníky nemeckej mediálnej skupiny Funke a francúzske noviny Ouest-France, informuje agentúra DPA.
Ruskí vojaci podľa neho používajú sexuálne násilie cielene ako "spôsob vedenia vojny na poníženie Ukrajincov". Zatiaľ čo pred štyrmi mesiacmi bolo zaregistrovaných len 40 prípadov sexuálneho násilia, teraz je to viac ako 110 prípadov a trend je výrazne rastúci. K tomu treba prirátať vysoký počet neohlásených prípadov.
"V mnohých prípadoch sú ľudia znásilnení, mučení a potom zabití ruskými vojakmi. Znásilnenia sa často dejú pred príbuznými a deťmi," tvrdí Kostin. Postihnuté sú najmä okupované oblasti. Podľa Kostina ruskí velitelia často znásilnenia nariaďovali alebo ich aspoň podporovali.
03:12 Zelenskyj: Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme prežili túto zimu
S ohľadom na súčasné chladné počasie vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obyvateľstvo na vytrvalosť a odolnosť.
"Nepriateľ dúfa, že využije zimu proti nám — zima a útrapy sa stali súčasťou jeho teroru," uviedol v nedeľu večer vo svojom každodennom videoposolstve, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. "Musíme urobiť všetko, aby sme túto zimu prežili, bez ohľadu na to, aká bude krutá," dodal.
Vydržať túto zimu znamená podľa Zelenského vydržať všetko. Rusko má výhodu v podobe rakiet a delostrelectva. "My však máme niečo, čo okupant nemá a nebude mať. Chránime si svoj domov, a to nám dáva najväčšiu možnú motiváciu," zdôraznil ukrajinský prezident.
Ukrajinský ľud bojuje za slobodu a bráni pravdu. "Aby sme prežili zimu, musíme byť odolnejší a jednotnejší ako kedykoľvek predtým," povedal.
"Stojí za to vnímať túto zimu nie ako skúšku, ale ako čas, ktorý nás približuje k víťazstvu. Každý z týchto 90 zimných dní," konštatoval Zelenskyj.
NEDEĽA
19:12 Kyjev kritizuje Macrona za vyjadrenia o ústupkoch pre Rusko
Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a pobaltských štátov v nedeľu kritizovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vyjadrenia, že Rusku by mali byť poskytnuté bezpečnostné záruky v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Aprávu publikovala webová stránka denníka Financial Times (FT). Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť "budúcu bezpečnostnú architektúru".
Kyjev podľa FT odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky. "Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov," uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. "Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami," dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše FT. Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. "Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet," napísal na Twitteri.
18:32 V Chersone sa výrazne zlepšili dodávky elektriny
Dodávky elektriny juhoukrajinskému mestu Cherson sú obnovené na 85 percent, uviedli v nedeľu tamojší predstavitelia. Správu priniesol portál americkej spravodajskej televízie CNN. Je to výrazné zlepšenie situácie v meste za posledných pár dní.
V nedávno oslobodenom Chersone obnovili v piatok dodávky zhruba na tri štvrtiny kapacity, ale po ruskom ostreľovaní bolo mesto zasa úplne odpojené od elektriny. V sobotu technici obnovili dodávky elektriny v meste na 75 percent a v nedeľu sa podarilo ďalšie zlepšenie.
16:44 Rusko má v Čiernom a Stredozemnom mori sto striel Kalibr
Ruské ozbrojené sily majú v dvoch moriach lode so 100 strelami Kalibr. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na príspevok ukrajinského námorníctva na sociálnej sieti Facebook. Podľa neho má Rusko v Čiernom mori štyri lode s 24 raketami Kalibr a v Stredozemnom mori päť plavidiel so 76 strelami.
Predstaviteľ ukrajinského ministerstva obrany Vadym Skibickyj v sobotu povedal, že ruská armáda pokračuje v odpaľovaní svojich strategických rakiet a v súčasnosti používa stále viac nových striel, pričom niektoré sú vyrobené až v auguste. To podľa neho naznačuje, že niektoré rakety sa používajú ledva vyjdú „z montážnej linky“.
15:53 Ukrajinskí vojaci sa už zúčastňujú na výcviku v Česku
Ukrajinskí vojaci sa už zúčastňujú na výcviku vo vojenskom výcvikovom priestore Libavá v Olomouckom kraji v ČR. Celkom by sa ich na výcviku malo zúčastniť 4-tisíc. Náčelník Generálneho štábu Armády ČR generál Karel Řehka pre iDnes.cz potvrdil, že ukrajinskí vojaci sa už nachádzajú v tomto výcvikovom priestore na severovýchode ČR. Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR tento výcvik schválila v utorok 29. novembra. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až 800 vojakov.
"Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády; v budúcnosti však bude zaradený pod asistenčnú misiu EÚ, píše iDnes.cz.
14:27 Bez elektriny je na Ukrajine stále vyše 500 obcí
Po týždňoch ruských vzdušných útokov na energetickú sieť na Ukrajine je bez dodávok elektriny stále viac než 500 obcí. Uviedol to v nedeľu predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra. Informuje o tom agentúra AFP. "Nepriateľ pokračuje v útokoch na základnú infraštruktúru krajiny. V súčasnosti je od dodávok elektriny odrezaných 507 obcí v ôsmich oblastiach našej krajiny," povedal pre ukrajinskú televíziu námestník ministra vnútra Jevhenij Jenin.
Najhoršie zasiahnutá je podľa neho Charkovská oblasť na severovýchode, kde je izolovaných 112 dedín. Ďalších 90 dedín nemá elektrinu v Doneckej a Chersonskej oblasti, zvyšné sú v Mykolajivskej, Zápozožskej a Luhanskej oblasti. V sobotu ukrajinskí predstavitelia opätovne vyzvali civilistov, aby vydržali v situácii zhoršujúceho sa zimného počasia a pravidelných výpadkov prúdu. Bez tepla alebo svetla pri nich zostávajú milióny ľudí v čase, keď vonkajšie teploty klesli pod nulu.
13:37 Macron: Posielanie zbraní na Ukrajinu neoslabuje obranu Francúzska
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol kritiku, že jeho krajina bude mať nedostatok zbraní v dôsledku dodávok na Ukrajinu. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA. "Je to nepravdivé a súčasne nebezpečné," povedal Macron pre noviny Le Parisien v rozhovore zverejnenom v nedeľu. "Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl vás môžem ubezpečiť, že vždy, keď niečo dodávame, robíme to tak, aby sme zachovali všetky naše obranné kapacity."
Pravicová politička Marine Le Penová predtým v televízii CNews povedala, že Francúzsko nemôže dodávať zbrane Ukrajine na úkor vlastnej bezpečnosti. Materiál odoslaný na Ukrajinu Francúzsku chýba, tvrdila s tým, že Paríž by nemal Kyjevu poskytnúť ďalšie húfnice Caesar. Macron Le Penovú obvinil z toho, že vedie "kapitulačnú debatu", pretože je priateľkou ruskej štátnej moci. "Keby sme húfnice Caesar nedodali, Ukrajinci by prišli o územie," povedal francúzsky prezident. "Chcem, aby naši spoluobčania vedeli, že peniaze, ktoré vynakladáme, vynakladáme na obranu našich hodnôt a našej slobody."
Francúzsko dosiaľ Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar. Ďalšie dodávky zbraní by mali nasledovať. Vo vysielaní stanice TF1 už predtým Macron uisťoval, že zbrojný priemysel bude vyrábať viac a rýchlejšie a Francúzsko získať späť aj niektoré zbrane predané iným krajinám, ktoré ich nepotrebujú.
13:28 Nulandová navštívila Kyjev, Putin podľa nej nemyslí mierové rokovania úprimne
Ruský prezident Vladimir Putin nemyslí mierové rokovania s Ukrajinou úprimne, zatiaľ čo vojnu posúva na novú úroveň "barbarstva" tým, že útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V sobotu to uviedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová počas návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev, informovala agentúra Reuters. Nulandová sa v Kyjeve stretla s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími vysokopostavenými ukrajinskými predstaviteľmi, aby im vyjadrila podporu v čase ruských úderov na ukrajinskú energetickú sieť. "Diplomacia je samozrejme cieľom každého, ale musíte mať ochotného partnera... A je úplne jasné, či už ide o útoky na energetickú infraštruktúru, či už ide o rétoriku z Kremľa a jeho všeobecný postoj, že Putin v tomto smere nie je úprimný alebo nie je pripravený," povedala Nulandová.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok uviedol, že je pripravený rokovať s Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Kremeľ však takýto návrh odmietol, keď poukázal na to, že Washington komplikuje akékoľvek rozhovory tým, že odmieta uznať územia štyroch ukrajinských administratívnych celkov – oblasti Doneckú a Luhanskú a časti oblastí Chersonskej a Záporožskej – za súčasť Ruskej federácie. Nulandová povedala, že táto reakcia Moskvy ukázala, "ako to celé nemyslia vážne". Putin podľa nej pozdvihol vojnu na Ukrajine na novú úroveň barbarstva, keď ju preniesol do "každej jednej ukrajinskej domácnosti" tým, že útočí na energetickú infraštruktúru, aby "dosiahol to, čo nedokáže na bojisku".
Na tieto slová reagovala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, ktorá uviedla, že Nulandová by sa mala pozrieť na to, koľko energetických sietí zničili Spojené štáty a Severoatlantická aliancia pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999.
10:47 Boje na Ukrajine sa na zimu spomaľujú, tvrdia Američania
Vojna na Ukrajine sa spomaľuje a toto tempo bude zrejme pokračovať aj v nadchádzajúcich zimných mesiacoch, predpokladajú americké tajné služby. Ich riaditeľka Avril Hainesová na obrannom fóre v Kalifornii povedala, že boje sa spomalili po stiahnutí ruských vojakov zo západu Chersonskej oblasti v novembri a v súčasnosti sa sústreďujú okolo Bachmutu v Doneckej oblasti. Zatiaľ podľa nej nie sú dôkazy, že by odpor zo strany ukrajinských síl slabol, informuje spravodajský portál BBC.
Ukrajinské a ruské sily sa podľa Hainesovej pokúsia „vybaviť, doplniť a reorganizovať“ na akúkoľvek protiofenzívu na jar. „Ale v skutočnosti máme značnú dávku skepticizmu, pokiaľ ide o to, či Rusi budú alebo nebudú pripravení to urobiť. V tomto časovom horizonte myslím optimistickejšie o Ukrajincoch,“ skonštatovala. Hainesová tiež uviedla, že americké tajné služby veria, že ruský vodca Vladimir Putin v tejto fáze vojny nemá úplný obraz o tom, ako veľmi jeho armáda čelí problémom. „Vidíme nedostatok munície, morálky, zásobovania, logistiky, celý rad vecí, ktorým čelia,“ vysvetlila.
03:47 NASA: Rusko zozbieralo približne 5,8 milióna ton ukrajinskej pšenice
Rusko počas tohto roka zozbieralo z ukrajinských polí pšenicu v hodnote približne jednej miliardy dolárov. Tvrdí to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Z polí v oblastiach "mimo kontrolu Ukrajiny" bolo zožatých zhruba 5,8 milióna ton pšenice, vyplýva zo zistení programu NASA Harvest, ktorý sa zameriava na potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo.
Na prieskum boli v spolupráci s niekoľkými partnerskými inštitúciami použité satelitné údaje a modelovanie, informovala v sobotu tlačová agentúra DPA. Podľa odhadov vedcov zapojených do tohto výskumného projektu sa v priebehu roka na území Ukrajiny zozbieralo celkovo približne 26,6 milióna ton pšenice, čo je výrazne viac, ako sa pôvodne predpokladalo. Hoci je to menej ako minuloročná rekordná úroda 33 miliónov ton, blíži sa to k päťročnému priemeru 27,9 milióna ton. Ukrajina však nemala prístup k 22 percentám tejto pšenice vo východnej časti krajiny z dôvodu prebiehajúcej ruskej invázie.
SOBOTA
22:11 Ukrajinska pravda: Zadržaným oligarchom v Británii je Michail Fridman
Britská Národná kriminálna agentúra (NCA) vo štvrtok zadržala ruského miliardára Michaila Fridmana pre podozrenie z prania špinavých peňazí a neskôr ho prepustila na kauciu, píše Ukrajinska pravda. NCA predtým o zadržaní ruského podnikateľa informovala bez zverejnenia jeho mena. Okrem Fridmana zadržala britská NCA ešte ďalšie dve osoby, aj tie však prepustila na kauciu.
20:58 Strop 60 dolárov za barel je pre Rusko príliš pohodlný, vyhlásil Zelenskyj
Cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 amerických dolárov za barel, na ktorom sa dohodli Európska únia, skupina krajín G7 a Austrália, nie je "seriózny", pretože je pre Moskvu "celkom pohodlný". V sobotu večer to v pravidelnom príhovore vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Logika je jasná: ak bude cenový strop na ruskú ropu 60 dolárov namiesto napríklad 30 dolárov, ako navrhovalo Poľsko a pobaltské štáty, potom bude do ruského rozpočtu pribúdať okolo sto miliárd dolárov ročne…," vysvetlil ukrajinský prezident.
19:42 Satelitné snímky ukazujú novú ruskú základňu v Mariupole
Rusko upevňuje svoju vojenskú prítomnosť v obsadenom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Satelitné zábery zverejnené spoločnosťou Maxar ukazujú, že tam má ruská armáda zjavne novú veľkú vojenskú základňu. Budova v tvare U je blízko centra mesta a na streche je červeno-bielo-modrá hviezda ruskej armády a nápis „pre ľudí Mariupola“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
19:32 Macron: Západ by mal uvažovať o bezpečnostných zárukách pre Rusko
Západ by mal zvážiť, ako riešiť žiadosť Ruska o bezpečnostné záruky, ak by ruský prezident Vladimir Putin súhlasil s rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedol to francúzsky prezident Emmanuel Macron v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Macron povedal, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru. "To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko," uviedol francúzsky prezident v rozhovore, ktorý bol natočený počas jeho tohtotýždňovej návštevy v Spojených štátoch.
17:38 Ukrajina zadržala osem ľudí za krádež Banksyho graffiti v Hostomeli
Ukrajinská polícia zadržala osem ľudí za krádež jedného zo siedmich grafitov vytvorených na Ukrajine tajomným britským street-artovým umelcom Banksym. Podozriví vyrezali dielo spolu so zatepľovacou izolačnou vrstvou z múru domu v meste Hostomeľ v Kyjevskej oblasti. Obraz zmizol v piatok, dodali úrady. Na ukradnutom diele, vytvorenom na žltej omietke domu, je vyobrazená žena oblečená v župane a s natáčkami na hlave, ktorá má na tvári plynovú masku a v ruke hasiaci prístroj.
17:35 Šojgu v Minsku rokoval s bieloruským ministrom obrany Chreninom
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v bieloruskej metropole Minsk rokoval so svojím bieloruským kolegom Viktarom Chreninom. V sobotu to uviedla bieloruská štátna agentúra Belta. Ministri diskutovali o bilaterálnej vojenskej spolupráci a doplnili dohodu o "spoločnom zabezpečení regionálnej bezpečnosti", napísala Belta. Ďalšie detaily o stretnutí nepriniesla.
17:06 Británia v rámci zásahov voči oligarchom zatkla bohatého ruského podnikateľa
Britské úrady zatkli bohatého ruského podnikateľa na základe podozrení z prania špinavých peňazí. Ide o súčasť úsilia Británie narušiť zločinecké aktivity oligarchov a ďalších osôb prepojených s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Britská Národná kriminálna agentúra (NCA) podnikateľa (58) zatkla ešte vo štvrtok 1. decembra. Jeho meno však neuviedla. NCA uviedla, že viac než 50 príslušníkov špeciálnej jednotky sa vo štvrtok zúčastnilo na razii v dome tohto podnikateľa v Londýne, ktorý má hodnotu niekoľko miliónov libier. Úrady na mieste zhabali viacero digitálnych zariadení a "značné" množstvo finančných prostriedkov v hotovosti.
16:23 Putin navštívi Donbas, keď nadíde správny čas, povedal Peskov
Ruský prezident Vladimir Putin navštívi Ruskom anektovaný región Donbas na východe Ukrajiny, keď nadíde správny čas. V sobotu to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre ruské médiá. "V pravý čas sa to, samozrejme, stane. Je to región Ruskej federácie," uviedol Peskov. Bližšie však nešpecifikoval, kedy by ruský prezident mohol takúto návštevu absolvovať. Peskov navštívil Donbas v novembri. Zavítal do mesta Luhansk na východe Ukrajiny a stretol sa tam s miestnymi novinármi a predstaviteľmi proruských úradov.
16:10 Kremeľ neprijme cenový strop na ropu a pripravuje reakciu
Kremeľ v sobotu oznámil, že neprijme cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ, a pripravuje reakciu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Moskva dohodu o cenovom strope analyzuje a pripravuje odpoveď. Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. "Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy," napísal.
15:17 Estónsko kúpi od USA šesť raketometov HIMARS za viac ako 200 miliónov dolárov
Estónsko kúpi od Spojených štátov šesť salvových raketometov HIMARS vrátane munície za viac ako 200 miliónov dolárov, oznámilo v sobotu Estónske centrum pre obranné investície (ECDI). Ide o najväčší nákup zbraní v histórii Estónska. ECDI spresnilo, že nákup zahŕňa rakety, ktoré dokážu zasiahnuť ciele do vzdialenosti 300 kilometrov, a tiež strely kratšieho doletu. Tallin očakáva prvé zásielky v rámci tejto zmluvy v roku 2024.
13:36 Podozrivé balíky dostalo 17 ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov, oznámil Kuleba
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu uviedol, že listové bomby alebo krvavé balíky obsahujúce oči zvierat dostalo v uplynulých dňoch 17 ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov. Podozrivé balíky dostali ukrajinské veľvyslanectvá v Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Chorvátsku, Taliansku či v Česku. K zaslaniu listových bômb sa zatiaľ nikto neprihlásil. "Cítim pokušenie rovno pomenovať Rusko, pretože v prvom rade si musíte odpovedať na otázku, komu to prospieva?" reagoval šéf ukrajinskej diplomacie na otázku, kto podľa neho za zásielkami stojí. "Možno je táto teroristická odpoveď ruskou reakciou na diplomatickú hrôzu, ktorú sme vytvorili pre Rusko na medzinárodnej scéne," dodal Kuleba.
13:22 Ukrajina považuje cenový strop skupiny G7 na ruskú ropu za príliš vysoký
Pre rýchlejšie „zničenie“ ruského nepriateľa by bolo potrebné stanoviť cenový strop na 30 dolárov za barel, uviedol v sobotu šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak na Telegrame. Zároveň však privítal dohodu skupiny G7 a Austrálie na cenovom stope. „Aj tak dosiahneme náš cieľ a ruská ekonomika bude aj tak zničená. A Rusko samotné bude musieť zaplatiť a zodpovedať sa za svoje zločiny,“ dodal Jermak.
13:12 V Chersonskej oblasti zneškodnili viac než 7000 náloží
V Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny našli a zneškodnili celkovo 7042 výbušných zariadení, odkedy sa z jej časti stiahli ruskí vojaci. Vyplýva to z údajov ukrajinskej Štátnej pohotovostnej služby. Ukrajinskí pracovníci podľa pohotovostnej služby dosiaľ preskúmali takmer 700 hektárov otvoreného územia, 60 kilometrov železničných tratí a 326 domácností. Podľa nedávnej správy britského denníka The Guardian by zbavenie Chersonu mín mohlo trvať celé roky.
11:45 Britský minister: Putin by mohol využiť mierové rozhovory na prezbrojenie armády
Ruský prezident Vladimir Putin by prípadné mierové rozhovory s Ukrajinou mohol využiť na doplnenie výzbroje svojej armády pred tým, ako by spustil nový útok. Uviedol to v sobotu britský minister zahraničných vecí James Cleverly. Spochybnil, či by Putin viedol dialóg v dobrej viere. "Musíme byť veľmi, veľmi opatrní, ak 'mierové' rozhovory… iniciuje Vladimir Putin," povedal šéf britskej diplomacie.
9:59 Obsadenie Bachmutu je symbolickým a politickým cieľom Ruska, tvrdia Briti
Obsadenie mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny sa pre Rusko stalo zrejme symbolickým a politickým cieľom. Vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany. Rusko podľa neho naďalej investuje veľkú časť svojho celkového vojenského úsilia a palebnej sily, aby mesto obkľúčilo taktickými postupmi na sever a juh. Dobytie mesta by malo obmedzenú operačnú hodnotu, konštatuje rezort. Potenciálne by ale mohlo umožniť Rusku hroziť väčším mestským oblastiam, ako napríklad Kramatorsk a Sloviansk.
8:51 Z ruského zajatia sa dosiaľ podľa Zelenského vrátilo 1331 Ukrajincov
Z ruského zajatia bolo počas vojny na Ukrajine doposiaľ oslobodených 1331 jej občanov, uviedol v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinský líder vo večernom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti súčasne zdôraznil, že jeho krajina musí zabezpečiť návrat všetkých svojich občanov, ktorí sa dostali do zajatia ruských síl. Rusko a Ukrajina sa počas vojny, ktorú Moskva rozpútala napadnutím susednej krajiny vo februári tohto roka, opakovane dohodli na výmenách zajatcov. Najnovšiu výmenu zorganizovali tento piatok a obe krajiny pri nej prepustili po 50 príslušníkov ozbrojených síl.
7:13 Skupina G7 sa dohodla na stanovení cenového stropu na ruskú ropu rovnako ako EÚ
Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 spolu s Austráliou sa v noci na sobotu oficiálne dohodla na stanovení cenového stropu na ruskú ropu na 60 USD (56,94 eura) za barel (159 litrov), čo je rovnaká suma, akú v piatok schválila Európska únia. V spoločnom vyhlásení predstaviteľov krajín G7 a Austrálie sa uvádza, že cenový strop za barel ruskej ropy dopravovanej po mori "vstúpi do platnosti 5. decembra alebo veľmi krátko nato".
7:09 Ruská armáda zámerne útočí na ukrajinské kultúrne inštitúcie, tvrdí PEN
Ruské jednotky na Ukrajine zámerne útočia na múzeá, knižnice a iné kultúrne inštitúcie. Vyplýva to zo správy, ktorú spoločne vypracovali americká a ukrajinská pobočka Medzinárodného PEN klubu, celosvetového združenia spisovateľov. Autori správy však pripúšťajú, že v jednotlivých prípadoch sa nedá vždy jednoznačne stanoviť, či išlo o zámerný útok, alebo o dôsledok ostreľovania, ktoré nerozlišovalo civilné a vojenské ciele. Na zozname zničených objektov figuruje aj divadlo v juhoukrajinskom Mariupole, kde v dôsledku marcového ruského útoku zahynulo približne 600 ľudí.
PIATOK
20:34 USA zaradili k subjektom porušujúcim náboženskú slobodu aj Vagnerovu skupinu
Spojené štáty v piatok zaradili Kubu, Nikaraguu a ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu na čiernu listinu subjektov porušujúcich náboženskú slobodu, čím otvorili cestu k prípadnému uvaleniu sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.
Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken vo svojom vyhlásení uviedol, že tieto dve krajiny Latinskej Ameriky a Vagnerova (Wagnerova) súkromná vojenská spoločnosť, ktorá má blízko ku Kremľu, boli priradené k štátom ako Čína, Saudská Arábia či Irán "za páchanie alebo tolerovanie obzvlášť závažného porušovania slobody náboženského vyznania".
Agentúra AFP dodala, že podľa Blinkenovho vyhlásenia boli vagnerovci na zoznam zaradení za násilnosti v Stredoafrickej republike, kde takmer desaťročie bojov postavilo kresťanov proti moslimom.
19:54 Čavušoglu viní Rusko a USA z nesplnenia sľubov týkajúcich sa Kurdov
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu v piatok vyhlásil, že Spojené štáty a Rusko nesplnili svoje sľuby o "vyčistení" hranice Sýrie s Tureckom od kurdských militantov, čo Ankaru prinútilo, aby tam vojensky zasiahla.
Vo svojom prejave na fóre pre dialóg v Stredomorí, ktoré sa koná v Ríme, Čavušoglu podľa agentúry AP uviedol, že Turecko sa snaží o zmierenie so sýrskou vládou, aby takto uľahčilo návrat utečencov, spoluprácu v boji proti extrémistom i ukončenie konfliktu v Sýrii. AP objasnila, že Čavušoglu mal na mysli samostatné dohody uzavreté s Moskvou a Washingtonom v roku 2019, na základe bolo dohodnuté, že tieto krajiny vytlačia sýrskych kurdských bojovníkov zo širokého pásma územia južne od hraníc s Tureckom.
17:14 Ruská okupačná správa začne evakuovať zdravotne postihnutých z mesta Kachovka
Ruské sily začnú od soboty evakuovať niektorých obyvateľov s obmedzenou pohyblivosťou z okupovaného mesta Kachovka ležiacom v Chersonskej oblasti - na východnom (ľavom) brehu rieky Dneper. Oznámila to v piatok ruská okupačná správa, z ktorej vyhlásenia cituje spravodajská stanica CNN.
"V sobotu 3. decembra sa začne evakuácia ležiacich a zdravotne postihnutých obyvateľov z Kachovky do jedného z penziónov v Heničeskom rajóne," uviedla okupačná správa na platforme Telegram.
Predstaviteľ ukrajinskej Chersonskej oblastnej samosprávy Serhij Chlaň tento týždeň informoval, že predstavitelia proruskej okupačnej správy už opustili obce na východnom brehu Dnepra a samosprávu si zriadili v meste Heničesk, ktoré leží bližšie k anektovanému polostrovu Krym. "Určili ho za centrum okupovanej oblasti a teraz sú tam zhromaždení všetci prívrženci (Ruska) aj kolaboranti," dodal.
16:50 Superjachta oligarchu Medvedčuka sa predá na aukcii v prospech Ukrajiny
Superjachta za 200 miliónov dolárov, ktorú vlastnil Viktor Medvedčuk, ukrajinský oligarcha a priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, pôjde do dražby. Plavidlo úrady skonfiškovali v marci v chorvátskom meste Rijeka v súvislosti so sankciami uvalenými na Medvedčuka.
Podľa ukrajinskej vlády chorvátsky súd rozhodol, že Medvedčukova superjachta Royal Romance s dĺžkou 92,5 metra by sa mala previesť na Ukrajinskú agentúru pre vymáhanie a správu majetku (Arma). Tá tvrdí, že "zachová jej ekonomickú hodnotu predajom na aukcii", informoval v piatok denník Guardian. Bol by to prvý takýto predaj v prospech Ukrajiny, odkedy západné vlády po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu uvalili obmedzenia na majetok stoviek oligarchov. Medvedčuk (68), prokremeľský ukrajinský politik, bol v apríli zatknutý na Ukrajine a v septembri ho v rámci výmeny väzňov vydali do Ruska. Vladimir Putin je krstným otcom jeho dcéry Daryny.
16:18 Ukrajina uvalila sankcie na viacero ľudí spojených s pravoslávnou cirkvou
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) uvalila sankcie na viaceré osoby spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), vrátane niekoľkých duchovných. Dané osoby sú podozrivé z prepojenia na Moskvu. Na zozname sankcionovaných sú údajne mená asi desiatich osôb vrátane predstaveného kláštora Kyjevsko-pečerská lavra a vikára kyjevskej metropolie Pavla a bývalého poslanca Vadyma Novynského.
S odvolaním sa na web denníka Ukrajinska pravda, ktorý citoval vlastné zdroje, o tom v piatok informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Tieto sankcie boli uvalené na základe výnosu podpísaného prezidentom Volodymyrom Zelenským v piatok, a to na základe výsledkov zasadnutia RNBO, ktoré sa konalo vo štvrtok.
Mních a žena kráčajú na území pravoslávneho kláštora Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve 1. decembra 2022.
15:44 Na Ukrajinu bolo dopravených viac ako 80 tisíc generátorov
Ukrajina dostala v posledných týždňoch viac ako 80.000 generátorov, uviedol v piatok v statuse na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. Informuje o tom americká spravodajská televíza CNN.
"Od 9. do 30. novembra bolo na Ukrajinu dovezených 82 124 elektrocentrál a 3075 elektrických transformátorov," spresnil poslanec. Železňak, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre financie, dane a dovoznú politiku, dodal, že za rovnaké obdobie bolo na Ukrajinu dovezených aj 266.596 prenosných zdrojov elektriny.
Železňak o tom informoval v čase, keď predstavitelia viacerých krajín avizovali, že Ukrajine darujú generátory na výrobu elektriny, aby počas zimy pomohli zabezpečiť vykurovanie, keďže pri ostreľovaní ruskou armádou bola časť kritickej civilnej infraštruktúry vážne poškodená.
13:45 Scholz vyzval Putina, aby stiahol armádu z ukrajinského územia
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok naliehal na ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil vojnu na Ukrajine diplomatickým riešením a stiahol ruské vojská z ukrajinského územia. Uviedol to hovorca nemeckého kancelára Steffen Hebestreit po telefonáte oboch lídrov, informuje o tom agentúra AFP. "Kancelár vyzval ruského prezidenta, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu vrátane stiahnutia ruských jednotiek," povedal Hebestreit.
Scholz počas hodinového telefonátu odsúdil najmä ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zdôraznil odhodlanie Nemecka naďalej "podporovať Ukrajinu pri zabezpečovaní obranyschopnosti proti ruskej agresii". Obaja lídri diskutovali aj o svetovej potravinovej bezpečnosti, ktorú rusko-ukrajinský konflikt ohrozuje. Scholz a Putin sa zároveň dohodli, že "zostanú v kontakte". Spolkový kancelár a ruský prezident spolu naposledy telefonovali v polovici septembra. V rozhovore, ktorý vtedy trval 90 minút, Scholz taktiež vyzval Putina, aby čo najskôr dospel k diplomatickému riešeniu konfliktu, založenom na mieri.
13:15 Putin povedal Scholzovi, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú nevyhnutné
Ruský prezident Vladimir Putin v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú "nevyhnutné". Putin zároveň obvinil Západ, že presadzuje "deštruktívnu" politiku, uviedol Kremeľ. Správu publikovala agentúra AFP. "Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru," napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.
"Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu," dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy vedie k tomu, že "Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní", píše agentúra Reuters. Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia. Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako "teroristické útoky" na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ.
12:38 Pri ostreľovaní Chersonskej oblasti zahynuli najmenej traja ľudia
Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalších sedem osôb utrpelo zranenia za uplynulých 24 hodín pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V piatok to uviedol tamojší gubernátor Jaroslav Januševyč, informuje stanica Sky News. Januševyč spresnil, že ruské jednotky ostreľovali za uplynulý deň mesto Cherson a iné časti Chersonskej oblasti celkovo 42-krát.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.
11:15 Nemecko dodá Ukrajine ďalšie stovky elektrických generátorov
Nemecko posiela po masívnom ruskom ostreľovaní na Ukrajinu ďalších 320 elektrických generátorov, uviedla agentúra DPA. Nemecká Spolková agentúra pre technickú pomoc (THW) doteraz dodala na Ukrajinu už takmer 150 takýchto zariadení. Niektoré z úplne nových generátorov sa posielajú priamo ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho na zabezpečenie dočasných dodávok elektriny pre dôležité prevádzky.
11:02 Rusko nemôže útočiť pre logistické problémy a nedostatok munície, tvrdia Briti
Nedostatok munície umocnený logistickými problémami je jedným z hlavných faktorov obmedzujúcich potenciál Ruska obnoviť útočné operácie na Ukrajine. V najnovšej správe to tvrdí britské ministerstvo obrany. Stiahnutie ruských jednotiek zo západného brehu Dnipra v novembri podľa Britov poskytlo ozbrojeným silám Ukrajiny príležitosť zasiahnuť ďalšie ruské logistické uzly a komunikačné linky. „Táto hrozba s vysokou pravdepodobnosťou podnietila ruských logistov, aby presunuli zásobovacie uzly, vrátane železničných prekladísk, ďalej na juh a východ,“ píše sa v správe britského ministerstva obrany.
Najmä ruské logistické jednotky musia vykonávať dodatočné časovo náročné operácie nakladania a vykladania zo železničnej na cestnú dopravu. Cestná doprava na zásobovanie ruských predsunutých obranných pozícií je zároveň zraniteľná pre ukrajinské delostrelectvo. Britská spravodajská služba taktiež uviedla, že v oblasti Pavlivka a Vugledar v Doneckej oblasti trvajú ťažké boje bez výrazného pohybu frontu a Rusko tam pravdepodobne nedosiahne operačný prielom.
10:08 Der Spiegel: Nemecko plánuje Ukrajine dodať ďalších 7 protilietadlových systémov
Nemecko plánuje dodať na Ukrajinu ďalších sedem samohybných protilietadlových systémov Gepard na pomoc v boji proti ruským inváznym jednotkám. V piatok o tom napísal nemecký denník Der Spiegel, informuje agentúra Reuters. Samohybné protilietadlové systémy Gepard, určené pre Ukrajinu, v súčasnosti opravujú v nemeckej zbrojárskej spoločnosti Krauss-Maffei Wegmann (KWM). Tieto zbraňové systémy majú Ukrajine pomôcť brániť mestá a kritickú infraštruktúru pred ruskými útokmi.
Berlín dodal Kyjevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 30 systémov Gepard, všíma si Reuters. Spolková vláda plánuje Ukrajine dodať aj muníciu pre tieto protilietadlové systémy. Dodávanie munície pre systémy Gepard Kyjevu je však problematické, keďže Švajčiarsko, ktoré má zásoby danej munície, ju z dôvodu svojho neutrálneho statusu odmieta vyexportovať.
09:24 Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému
Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému. V piatok to oznámilo ruské ministerstvo obrany, informuje spravodajská stanica Sky News. Test sa údajne uskutočnil v piatok na polygóne raketových vojsk síl strategického určenia Sary-Šagan v Kazachstane. Moskva tvrdí, že test bol úspešný, avšak bližšie informáci neposkytla.
Deje sa tak po tom, ako v pondelok ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísali v Moskve novú dohodu o vzájomnej spolupráci. Dokument sa týka prehĺbenia spolupráce v oblasti politiky, ekonomiky, obrany, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a športu.
09:01 Scholz hovoril o návrate Európy k predvojnovému mierovému poriadku s Ruskom
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému "mierovému poriadku" vo vzťahoch s Ruskom. Uviedla to webová stránka stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na Scholzove vyjadrenia na bezpečnostnej konferencii v Berlíne. Európa by mala takisto s Moskvou vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.
Scholz by podľa svojich slov rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril "vôľu" rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet, píše Sky News. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie. Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj, konštatuje Sky News a dodáva, že tieto krajiny už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.
Jens Stoltenberg a Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. "Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme," povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda. Nemecko bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu "tak dlho, ako to bude potrebné" – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.
Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí "všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou".
08:50 Fínska premiérka: Európa nie je dosť silná na to, aby sama čelila Rusku
Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok zhodnotila spôsobilosti Európy v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, pričom otvorene uviedla, že "nie sme dosť silní", aby sme sami čelili Rusku.
Marinová povedala, že ruská invázia a okupácia Ukrajiny odhalila slabé stránky Európy a strategické chyby pri rokovaní s Ruskom. "Musím k vám byť veľmi úprimná, brutálne úprimná, Európa momentálne nie je dostatočne silná. Bez Spojených štátov by sme boli v problémoch," uviedla Marinová na pôde Lowyho inštitútu, think-tanku v austrálskom Sydney.
Fínska premiérka zdôraznila, že Ukrajine treba dať "čokoľvek" na to, aby vyhrala vojnu. Dodala, že USA zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore Kyjeva s dodávkami zbraní a finančnou i humanitárnou pomocou potrebnou na spomalenie postupu Ruska. "Musíme sa uistiť, že budujeme aj tieto spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu a európsky obranný priemysel. Musíme zabezpečiť, aby sme si dokázali poradiť v rôznych situáciách," povedala Marinová.
06:10 Podoľak: Od začiatku ruskej vojny bolo zabitých do 13 000 ukrajinských vojakov
Od začiatku ruskej ofenzívy bolo zabitých od 10 000 do 13 000 ukrajinských vojakov. Pre stanicu Channel 24 to vo štvrtok povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa odvolával na údaje generálneho štábu ukrajinskej armády. Podoľak dodal, že prezident Volodomyr Zelenskyj zverejní oficiálne údaje o padlých vojakoch "keď príde ten správny okamih".
V júni, keď sa ruské sily zameriavali na úplné ovládnutie východoukrajinskej Luhanskej oblasti, Zelenskyj uviedol, že Ukrajina prichádza o "60 až 100 vojakov denne" ktorí sú zabití v bojových akciách a okolo 500 vojakov utrpí denne v bojoch zranenia. Ruský minister obrany Sergej Šojgu v septembri povedal, že za v tom čase sedem mesiacov trvajúcej vojny bolo usmrtených 5937 ruských vojakov.
Agentúra AFP konštatuje, že Moskva i Kyjev zrejme zámerne udávajú nižší počet svojich strát, aby sa vyhli zníženiu morálky svojich jednotiek.
05:33 Rusko: Do platnosti vstúpil zákon s rozšírenou definíciou zahraničného agenta
Rusko vo štvrtok uviedlo do platnosti novú verziu zákona o zahraničných agentoch. Rozširuje v nej právomoci kompetentných úradov, ktoré teraz môžu za takéhoto agenta označiť kohokoľvek, kto podľa ich názoru "koná pod vplyvom zo zahraničia". Informuje o tom agentúra AP.
V súlade s predchádzajúcim znením zákona museli úrady pred vyhlásením niekoho za zahraničného agenta dokázať, že predmetná organizácia alebo jednotlivec dostávajú finančnú či materiálnu podporu z cudzích krajín. "Za zahraničný vplyv sa považuje poskytnutie podpory zo zahraničného zdroja jednotlivcovi alebo ovplyvňovanie jednotlivca, a to i nátlakom či presviedčaním," uviedla vo svojom stanovisku dolná komora ruského parlamentu Štátna duma.
02:22 Zelenskyj: Ukrajina chce obmedziť náboženské organizácie napojené na Rusko
"Rada národnej bezpečnosti a obrany poverila vládu, aby predložila (parlamentu) návrh zákona o zákaze aktivít náboženských organizácií na Ukrajine, ktoré sú prepojené s centrami vplyvu v Rusku," vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Stalo sa tak po tom, čo sa na zasadnutí rady pre bezpečnosť spomínali mnohé fakty o prepojení náboženských kruhov a Ruska, doplnil.
Predstavitelia Ukrajiny zodpovední za bezpečnosť štátu by mali podľa slov Zelenského "zintenzívniť opatrenia na identifikáciu a boj proti podvratným aktivitám ruských špeciálnych služieb v náboženskom priestore na Ukrajine." Zelenskyj podľa agentúry DPA povedal, že Ukrajina musí obhajovať svoju nezávislosť aj v náboženskej oblasti. "Nikdy nikomu nedovolíme, aby si postavil impérium vo vnútri ukrajinskej duše," zdôraznil.
Ruský patriarcha Kirill je dôležitým spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rusko obviňuje Ukrajinu, že sa snaží obmedzovať náboženskú slobodu.
00:38 Ukrajinskí vojaci si budú môcť aj počas stanného práva vziať platené voľno
Ukrajinskí vojaci si odteraz budú môcť napriek stále platnému stannému právu vziať platené voľno. Vyplýva to z nového zákona, schváleného vo štvrtok, informuje denník The Guardian odvolávajúc sa na správy ukrajinských médií.
Každý ukrajinský vojak má v súlade s prijatou legislatívou nárok na desať dní plateného voľna ročne. "Počas osobitého obdobia stanného práva môže byť vojakom poskytnutá časť zo základnej ročnej dovolenky, ako aj voľno z rodinných či iných opodstatnených dôvodov, a to so zachovaním finančnej podpory," uviedol ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak v príspevku na platforme Telegram.
23:48 Kyjev tvrdí, že Rusi sa sťahujú z niektorých pozícií v Záporožskej oblasti
Ukrajinská armáda vo svojej najnovšej správe tvrdí, že ruskí vojaci sa sťahujú z niektorých svojich pozícií v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Rusi sa tiež údajne pripravujú na evakuáciu "zamestnancov okupačných samospráv" niektorých obcí v tejto oblasti. Uvádza sa to v štvrtkovej správe generálneho štábu ukrajinskej armády, z ktorej citujú spravodajská stanica CNN a denník The Guardian.
Ruské sily podľa správy opustili obce Mychajlivka, Polohy a Inženerne ležiace južne od mesta Záporožie. Ukrajinský generálny štáb tiež uvádza, že v obci Burčak vykonávajú okupačné úrady sčítanie obyvateľstva, a to za účelom tzv. dobrovoľnej evakuácie.
21:05 Macron: Zelenskyj má "skutočnú ochotu" vykročiť k mieru na Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy USA vo štvrtok prisľúbil ďalšiu pomoc Ukrajine, pričom zdôraznil, že ju nebude tlačiť do mierových rozhovorov s Ruskom, ak si to ona sama nebude želať. Macron to vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome.
"Nikdy nebudeme tlačiť Ukrajincov ku kompromisu, ktorý nebude pre nich prijateľný," zdôraznil Macron.
Podľa vlastných slov vidí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má "skutočnú ochotu" vykročiť smerom k dosiahnutiu mieru na Ukrajine. "Je našou úlohou spolupracovať s ním," dodal.
20:29 Biden je pripravený hovoriť s Putinom, ak sa bude snažiť skončiť s vojnou
Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Šéf Bieleho domu to vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome.
Ako však pokračoval americký prezident, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine "neuveriteľné jatky", pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. "To, čo robí (Putin), je choré," vyhlásil.
Ak sa Putin bude snažiť ukončiť tento konflikt, Biden je vraj pripravený – po konzultácii s Francúzskom a ďalšími spojencami v NATO – sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a zistiť, o čo mu ide.
Najvyšší americký predstaviteľ zároveň zdôraznil, že v súčasnej situácii je zo strany USA a Západu najdôležitejšie podporovať Ukrajinu. "Myšlienka, že Putin niekedy porazí Ukrajinu, je za hranicou chápania," dodal americký prezident.
19:36 Biden a Macron sa v spoločnom vyhlásení zaviazali podporovať Ukrajinu
Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky partner Emmanuel Macron sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny.
Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať svoje kroky v súvislosti s "výzvou", ktorú predstavuje Čína v oblasti "medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv". Vyzvali tiež na stabilitu v Taiwanskom prielive.
S Čínou však chcú spolupracovať v globálnych otázkach vrátane klimatickej zmeny.
Najvyšší predstavitelia USA a Francúzska zároveň vyjadrili "rešpekt Iráncom, najmä ženám a mládeži, ktorí statočne protestujú za svoje ľudské práva a slobody, ku ktorým sa Irán zaviazal, avšak ich porušuje".
18:55 Rusko údajne sťahuje vojakov z niektorých miest na ľavom brehu Dnepra
Ukrajinská armáda vo štvrtok uviedla, že Rusko stiahlo časť svojich vojakov z niektorých miest na ľavom brehu rieky Dneper. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Odkedy sa ruské invázne vojská v novembri stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson na druhý (ľavý) breh Dnepra, tvorí táto rieka hlavnú frontovú líniu na juhu Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia už predtým informovali, že Rusko stiahlo časť svojho delostrelectva na ľavom brehu Dnepra do bezpečnejších lokalít ďalej od rieky, ktoré nie sú v dosahu ukrajinského ostreľovania.
Rusko tiež vyzvalo na evakuáciu civilného obyvateľstva z obcí ležiacich vo vzdialenosti do 15 kilometrov od rieky a stiahlo úradníkov okupačnej správy z tamojšieho mesta Nova Kachovka.
Ukrajinská armáda teraz tvrdí, že Rusko stiahlo z obcí nachádzajúcich sa druhom brehu Dnepra oproti Chersonu aj časť svojich vojenských síl.
"Bol pozorovaný pokles počtu ruských vojakov a vojenskej techniky v meste Olešky," uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda.
Nepriateľské jednotky sa podľa nej stiahli z viacerých obcí ležiacich na ľavom brehu Dnepra a rozptýlili sa v zalesnených pásoch, ktoré sa nachádzajú pozdĺž zhruba 25 kilometrov dlhej cesty vedúcej pozdĺž rieky a spájajúcej mestá Olešky a Nova Prystaň.
18:26 Ukrajina a separatisti si vymenili po 50 vojnových zajatcov
Ukrajina a proruskí separatisti si vo štvrtok vymenili po 50 vojnových zajatcov. TASR správu prevzala zo stanice CNN, podľa ktorej o najnovšej výmene informovali predstavitelia oboch strán.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že od februárového začiatku ruskej invázie bolo zo zajatia prepustených už viac než 1300 zajatých Ukrajincov.
"Po dnešnej výmene je už 1319 hrdinov, ktorí sa vrátili domov. Naše úsilie nepoľaví, kým nedostaneme späť všetkých našich ľudí," napísal Zelenskyj na Instagrame, informuje agentúra AFP.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sieti Telegram uviedol, že medzi 50 prepustenými ukrajinskými vojakmi sú bojovníci, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ, i zajatci z väznice pri obci Olenivka ležiacej v separatistami ovládanej časti Doneckej oblasti.
Výmenu zajatcov potvrdil na Telegrame aj najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin, podľa ktorého bolo prepustených 50 príslušníkov ruských a proruských síl.
Medzi prepustenými zajatcami je podľa neho 12 bojovníkov z tzv. Doneckej ľudovej republiky a osem z Luhanskej ľudovej republiky, ktoré vyhlásili proruskí separatisti v nimi obsadených oblastiach ukrajinského Donbasu.
Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom vo štvrtok odvolala Jurija Černyčuka z funkcie riaditeľa Ruskom okupovanej jadrovej elektrárne v juhoukrajinskom meste Záporožie (ZAES).
Černyčuka za riaditeľa ZAES vymenovala v stredu spoločnosť Rosenergoatom, ktorá elektráreň riadi za ruskú stranu. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o oficiálnom prevzatí elektrárne do rúk Ruska v októbri.
Riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vo štvrtok vo svojom vyhlásení, zverejnenom aj na sociálnej sieti Telegram, Černyčuka obvinil, že "zradil Ukrajinu a prešiel na stranu nepriateľa", keď sa namiesto snahy o čo najrýchlejšie oslobodenie atómovej elektrárne "rozhodol pomôcť ruským okupantom legalizovať jej zabratie". Tiež ho obvinil, že k podobnému konaniu nabáda aj ďalších zamestnancov elektrárne.
16:23 Macron chce v najbližších dňoch hovoriť s Putinom
Francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje v najbližších dňoch hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Povedal to vo štvrtok v rozhovore pre americkú televíziu ABC. Podľa vlastných slov dúfa, že je "stále možné" rokovať o skončení vojny na Ukrajine. "Keďže veríme v štátnu zvrchovanosť, nemôžeme vyhlásiť, že podmienkou na začatie rozhovorov je zmena režimu," povedal Macron v súvislosti s Ruskom.
Na margo postupu ukrajinských jednotiek na fronte vyjadril Macron podľa agentúry AFP optimizmus, avšak varoval, že "by bolo zrejme privčas hovoriť, že vyhrávajú vojnu". Ako pokračoval, verí, že je stále možné dosiahnuť na Ukrajine udržateľný mier. Upozornil však, že "dobrý mier nemôže byť Ukrajincom nanútený inými stranami". Na otázku, či Putinovi možno veriť pri mierových rokovaniach, Macron reagoval, že ak by mal odpoveď, už by s ním sedel za rokovacím stolom.
15:25 Zasadnutie OBSE odštartovalo jasným odsúdením ruskej vojny na Ukrajine
Zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa dnes v poľskej Lodži začalo silným odsúdením ruskej vojny na Ukrajine. OBSE donedávna predstavovalo, spolu s OSN, jedinečné fórum, na ktorom sa mohli Rusko a západné mocnosti stretnúť a prediskutovať bezpečnostné otázky, a stretnutie v Lodži je prvým na vysokej úrovni, odkedy Rusko vo februári zaútočilo na Ukrajinu. Odvtedy sa tak aj OBSE stalo pôdou ďalších konfliktov medzi Ruskom a Západom.
Na stretnutí chýba aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý sa chcel zúčastniť, no Poľsko, ktoré v súčasnosti organizácii predsedá, mu zakázalo vstup do krajiny. Lavrov je tiež na sankčnom zozname Európskej únie, ktorej členom je Poľsko. Ruský šéf diplomacie zákaz vo štvrtok kritizoval, pričom Poľsko obvinil z „protipredsedníckeho“ správania a konštatoval, že dosiaľ nikto nespôsobil organizácii také škody, keď bol na jej čele. „Naši poľskí susedia kopú organizácii hrob ničením posledných zvyškov kultúry konsenzu,“ uviedol Lavrov počas videorozhovoru s novinármi.
Poľský úradujúci predseda, minister zahraničných vecí Zbigniew Rau však podľa vlastných slov nesie zodpovednosť za ochranu „základných princípov“ OBSE a kontroval, že nie Poľsko, ale Rusko poškodzuje organizáciu blokovaním veľkej časti jej práce. Rusko tiež obvinil zo šírenia dezinformácií proti Poľsku. „Povedal by som, že je nehorázne, že Rusko obviňuje predsedníctvo z toho, že vytláča OBSE do priepasti, ničí jej základy a porušuje procedurálne pravidlá,“ dodal Rau.
14:15 Šéf ruskej diplomacie obvinil NATO z eskalácie napätia v Juhočínskom mori
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok obvinil Severoatlantickú alianciu z eskalácie napätia v Juhočínskom mori, ktorá predstavuje riziko pre Rusko, uviedla agentúra Reuters. "Juhočínske more sa v súčasnosti stáva jedným z tých regiónov, kde sa NATO nebráni eskalácii napätia, ako to bolo kedysi na Ukrajine," povedal Lavrov na tlačovej konferencii.
"Vieme, ako vážne Čína berie takéto provokácie, nehovoriac o Taiwane a Taiwanskom prielive. Rozumieme, že hranie sa s ohňom v týchto regiónoch zo strany NATO prináša pre Ruskú federáciu hrozby a riziká," uviedol šéf ruskej diplomacie. Lavrov dodal, že práve pre nebezpečné správanie Severoatlantickej aliancie Rusko rozvíja vojenskú spoluprácu s Čínou a majú aj spoločné vojenské manévre. "To, že sa tam členské štáty NATO pod vedením Spojených štátov snažia vytvoriť výbušnú situáciu v nadväznosti na Európu, všetci dobre chápu," pokračoval.
Minister neposkytol dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale narážal na vytvorenie bezpečnostného paktu AUKUS medzi Austráliou, Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom. Lavrov tiež obvinil NATO zo snahy o zatiahnutie Indie do "protiruskej a protičínskej" aliancie. To všetko sa podľa neho deje v čase, keď sa Západ snaží medzinárodne zdiskreditovať Rusko.
14:03 Ukrajina vyzvala EÚ, aby uvalila sankcie na ruský raketový priemysel
Ukrajina vyzvala vo štvrtok Európsku úniu, aby do svojho ďalšie balíka protiruských sankcií zahrnula aj sankcie voči ruskému raketovému priemyslu. Tieto sankcie majú byť podľa Kyjeva reakciou na ruské raketové útoky mierené na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Správu priniesla agentúra AFP.
"Ďakujem Európskej únii za jej pokračujúcu obrannú pomoc a poukazujem na to, že ďalšie sankcie EÚ by mali zahŕňať aj také, ktoré zasiahnu priemysel produkujúci ruské rakety. Musí sa to skončiť," napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti.
13:17 Šéf diplomacie EÚ Borrell v Poľsku: Rusko musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vo štvrtok pred rokovaním Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskom meste Lodž vyhlásil, že plánuje diskutovať o právnych prostriedkoch, aby Rusko zaplatilo za obnovu Ukrajiny zničenej vojnou. Informovala o tom agentúra AFP.
V Lodži sa koná tohtoročné dvojdňové 29. zasadnutie Ministerskej rady OBSE, Slovensko na ňom zastupuje minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Stretnutie bude príležitosťou na zhodnotenie bezpečnostnej situácie v euroatlantickom a eurázijskom priestore. Hlavnou témou zasadnutia bude pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine.
Josep Borrell a poľský minister zahranièných vecí Zbigniew Rau. Foto: TASR/AP
"Dnes sa stretnem so svojimi kolegami, ministrami zahraničných vecí... Budeme skúmať všetky právne možnosti, aby sme zaistili, že Rusko zaplatí za skazu, ktorú spôsobilo na Ukrajine," povedal Borrell novinárom. Pripomenul, že EÚ zmrazila od začiatku invázie ruské majetky v hodnote takmer 20 miliárd eur a že západné sankcie viedli aj k zablokovaniu 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky po celom svete. "Tieto rezervy sú zablokované. Ale medzi zablokovaním a skonfiškovaním je veľký rozdiel," upozornil Borrell. "A existujú právne procedúry, ktoré treba preskúmať. Ale náš návrh je už na stole... Rusko musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny," zdôraznil.
13:29 Takmer polovica ukrajinskej energetickej siete je stále poškodená
V dôsledku ruských útokov je stále poškodených 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry, oznámila vo štvrtok najväčšia súkromná ukrajinská energetická firma DTEK. Informuje o tom denník Guardian. "Rusko zničilo svojimi teroristickými raketovými útokmi 40 percent ukrajinského energetického systému... Technici robia všetko pre to, aby stabilizovali situáciu týkajúcu sa energetických dodávok," uviedla DTEK vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Podľa spoločnosti pracujú jej technici "vo dne aj v noci", aby infraštruktúru čo najrýchlejšie opravili.
Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemalo v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie na Ukrajine takmer šesť miliónov ľudí. Americkí aj európski predstavitelia obviňujú Moskvu, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny a vykurovania sa podľa nich rovná vojnovému zločinu.
12:30 Stoltenberg: Potrebujeme silnú a pripravenú nemeckú armádu
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg požiadal Nemecko, aby pokračovalo v posilňovaní svojej armády. Šéf NATO to povedal vo štvrtok na bezpečnostnej konferencii v Berlíne, uviedla agentúra DPA. "Rozhodnutie Nemecka podstatne zvýšiť výdavky na obranu je historické s investíciami do nových bojových lietadiel, vrtuľníkov, lodí a ponoriek," povedal Stoltenberg. Podľa jeho slov ide o bod obratu, ktorý odráža zmenené bezpečnostné prostredie. "Potrebujeme silný a pripravený Bundeswehr. Je to dôležité pre bezpečnosť Nemecka, je to dôležité pre bezpečnosť Európy a je to dôležité pre svetovú bezpečnosť," uviedol šéf NATO.
Stoltenberg tiež vyzval na ďalšiu podporu pre Ukrajinu v boji proti ruským inváznym jednotkám. "Nemali by sme podceňovať Rusko. Ruské rakety a drony naďalej dopadajú na ukrajinské mestá, civilistov a kritickú infraštruktúru a spôsobujú obrovské ľudské utrpenie, keďže začína zima," dodal. Zároveň ocenil nemeckú finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc pre Ukrajinu, ktorá podľa neho pomáha na bojisku. Šéf NATO tiež zopakoval svoju výzvu postaviť sa proti autoritárskym režimom, akým je Rusko. "Trvalý mier nemôže existovať, ak zvíťazí agresor, ak útlak a autokracia zvíťazia nad slobodou a demokraciou. Takže najlepší spôsob, ako podporiť trvalý mier, je podporiť Ukrajinu," povedal.
Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP
12:20 Lavrov skritizoval pápeža
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok označil vyjadrenia pápeža Františka o krutosti ruských etnických menšín vo vojne na Ukrajine za "nekresťanské". "Pápež František vyzýva na rozhovory, ale nedávno urobil aj nepochopiteľné vyhlásenie, úplne nekresťanské, v ktorom vyčlenil dve ruské národnosti do nejakej kategórie, od ktorej možno očakávať zverstvá počas nepriateľských akcií," povedal Lavrov v televíznom príhovore. "Samozrejme, že to nepomôže veci a ani autorite Svätej stolice," dodal.
12:00 Lavrov: Západ mal šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine
Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu. Vyhasil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Šéf ruskej diplomacie na tlačovej konferencii v Moskve zároveň uviedol, že Spojené štáty a Severoatlantická aliancia sú priamo zapojené do vojny na Ukrajine, pretože podporujú Kyjev. "Nehovorte, že USA a NATO sa nezúčastňujú na tejto vojne – zúčastňujete sa na nej priamo. Nielen tým, že dodávate zbrane, ale aj cvičením vojakov. Cvičíte (ukrajinskú) armádu na svojom území," povedal Lavrov.
Práve dodávaním západných zbraní na Ukrajinu Lavrov odôvodnil ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. "Ochromujeme energetické zariadenia (na Ukrajine), ktoré umožňujú (Západu) dodávať smrtonosné zbrane na Ukrajine na zabíjanie Rusov," vyhlásil. Zároveň upozornil, že je nutné sa vyhnúť akejkoľvek konfrontácii medzi jadrovými veľmocami vrátane použitia konvenčných zbraní. "Takáto eskalácia by sa mohla stať nekontrolovateľnou," uviedol Lavrov.
11:10 V Chersone hlásia po ruskom ostreľovaní výpadky elektriny
Úrady v Chersone na juhu Ukrajiny hlásia po rozsiahlom ruskom ostreľovaní výpadky elektriny. Vyplýva to zo štvrtkového vyhlásenia gubernátora Chersonskej oblasti Jaroslava Januševyča, uviedla agentúra Reuters. Januševyč na sociálnej sieti Telegram napísal, že technici pracujú na obnovení dodávok elektriny.
Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper. V tomto juhoukrajinskom meste čiastočne obnovili dodávky elektriny iba minulý týždeň, pripomína Reuters.
11:02 Nemecko chce uznaním genocídy na Ukrajine zakryť svoju nacistickú minulosť, tvrdia Rusi
Krok Nemecka uznať hladomor na Ukrajine za genocídu sovietskeho komunistického režimu je protiruskou provokáciou a snahou Nemecka o zakrytie svojej nacistickej minulosti. Vyhlásilo vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje denník Guardian. Rusko takto reagovalo na rozhodnutie nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu). Ten v stredu schválil uznesenie, v ktorom označil hladomor, v dôsledku ktorého zomreli milióny Ukrajincov, za genocídu. Tento krok vzapätí privítal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Rusko vo štvrtok odmietlo tvrdenie o genocíde s tým, že v dôsledku hladomoru trpeli milióny ľudí v celom Sovietskom zväze vrátane Ruska. "Je to ďalšia snaha o odôvodnenie a ďalšie presadzovanie kampane - ktorú založila Ukrajina a podporuje ju Západ - zameranej na démonizáciu Ruska a štvanie Ukrajincov proti Rusom," uvádza ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. "Nemci sa snažia prepísať svoje dejiny... zľahčiť svoju vlastnú vinu a zakryť spomienky na bezprecedentnú povahu nespočetného množstva zločinov spáchaných nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny," dodáva ruská diplomacia. Zároveň obvinila nemecký parlament z toho, že schválením rezolúcie o hladomore "oživuje fašistickú ideológiu rasovej nenávisti a diskriminácie v snahe zbaviť sa vlastnej zodpovednosti za vojnové zločiny".
10:00 USA chcú výrazne rozšíriť výcvik ukrajinských vojakov
Washington uvažuje nad výrazným rozšírením výcviku, ktorý ukrajinským vojakom poskytuje americká armáda. Spravodajskej televízii CNN to vo štvrtok potvrdilo viacero amerických zdrojov. Výcvik by mesačne mohlo absolvovať až 2 500 ukrajinských vojakov na vojenskej základni USA v Nemecku, dodali zdroje.Američania by tak nielen pomohli pri výcviku väčšieho množstva Ukrajincov, ale ich výcvik by bol omnoho všestrannejší. V súčasnosti sú ukrajinskí vojaci cvičení väčšinou v malých skupinách pre konkrétne zbraňové systémy.
Ak dostane nový program "zelenú", budú sa doň môcť zapojiť "oveľa väčšie skupiny ukrajinských vojakov a naučia sa sofistikovanejšiu bojovú taktiku", píše CNN.
09:43 Zelenskyj: Bez elektriny je v prvý zimný deň takmer šesť miliónov Ukrajincov
Takmer šesť miliónov ľudí na Ukrajine nemá v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje denník Guardian. V priebehu stredy okrem toho pri požiaroch zomrelo na Ukrajine deväť ľudí. Príčinou požiarov je porušenie bezpečnostných pravidiel v snahe zohriať svoje domovy, oznámila ukrajinská štátna záchranná služba. "Len za uplynulý deň vypuklo na Ukrajine 131 požiarov z toho 106 v obytných štvrtiach. Deväť ľudí zomrelo a osem utrpelo zranenia," uviedla záchranná služba.
06:08 Zelenskyj pozval Elona Muska na Ukrajinu, aby lepšie porozumel situácii
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu kritizoval amerického miliardára a podnikateľa Elona Muska za návrh "mierovej dohody" na ukončenie vojny na Ukrajine a pozval ho na návštevu svojej vojnou zmietanej krajiny.
"Myslím si, že buď na neho má niekto vplyv, alebo si nejakým spôsobom vyvodzuje závery sám," povedal Zelenskyj prostredníctvom videospojenia k účastníkom konferencie DealBook organizovanej denníkom The New York Times.
"Ak chcete pochopiť, čo tu Rusko urobilo, príďte na Ukrajinu a uvidíte to na vlastné oči. A potom nám poviete, ako túto vojnu ukončiť, kto ju začal a kedy ju možno ukončiť," odkázal Muskovi ukrajinský prezident.
01:51 Najvyšší duchovný anglikánskej cirkvi pricestoval na návštevu Kyjeva
Britský canterburský arcibiskup Justin Welby v stredu pricestoval na trojdňovú návštevu Kyjeva, aby prejavil solidaritu s ukrajinským obyvateľstvom a cirkevnými spoločenstvami. Stretne sa s predstaviteľmi tamojších cirkví, utečencami a vnútorne vysídlenými ľuďmi.
Najvyšší duchovný anglikánskej cirkvi po príchode do Kyjeva vyzdvihol odvahu ukrajinského ľudu, s ktorou čelí "ruskej nezákonnej, nespravodlivej a brutálnej invázii". Dodal, že jeho návšteva Kyjeva je prejavom solidarity s Ukrajincami v súvislosti s blížiacimi sa zimnými mesiacmi, ktoré pre nich budú mimoriadne náročné.
"Teším sa na stretnutie s predstaviteľmi cirkví a miestnymi kresťanskými komunitami v Kyjeve, aby som zistil, ako ich môžem podporovať uprostred tohto ničenia, strát a skazy, ktoré priniesla vojna," vyhlásil Welby.
STREDA
21:50 Ukrajina: SBU zaistila pri prehliadke domov bývalého proruského politika zbrane
Zbrane a hotovosť v rubľoch našli v stredu predstavitelia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) počas prehľadávania nehnuteľností v okolí Kyjeva spojených s bývalým proruským politikom Jevhenijom Murajevom.
SBU vo vyhlásení uviedla, že vykonala prehliadky v domoch a kanceláriách patriacich Murajevovi, ktorý sa podľa SBU "ukrýva pred spravodlivosťou v zahraničí", ako aj v priestoroch jeho spolupracovníkov. Išlo o súčasť vyšetrovania súvisiaceho s podozreniami z vlastizrady.
Politická strana Naši, ktorú Murajev viedol od roku 2018, a tento rok v júni ju súd zakázal, ako aj televízna stanica pod jeho kontrolou, boli považované za nástroje presadzujúce záujmy Kremľa na Ukrajine ešte pred začiatkom ruskej invázie.
21:32 Nemecký Bundestag uznal ukrajinský hladomor za genocídu
Nemecký Spolkový snem (Bundestag) v stredu schválil uznesenie, podľa ktorého bol hladomor na Ukrajine v 30. rokoch minulého storočia genocídou spáchanou sovietskym komunistickým režimom.
Za návrh hlasovali poslanci vládnej koalície zloženej zo sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných (FDP) a tiež opoziční poslanci z CDU/CSU. Hlasovania sa podľa AFP zdržali iba strany z okrajov ľavo-pravého spektra.
"Ďakujem Bundestagu za toto historické rozhodnutie," reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri. "Pravda vždy zvíťazí," dodal.
O hladomore z rokov 1932 – 1933 hovorí vláda v Kyjeve ako o úmyselnej genocíde zo strany režimu Josifa V. Stalina, ktorého cieľom bolo vykynožiť ukrajinských roľníkov. Komunisti v rámci násilnej kolektivizácie zhabali ukrajinským roľníkom úrodu a nechali ich hladovať.
21:00 Londýn: Kráľ otvoril centrum pre ukrajinských utečencov, sprevádzala ho Zelenská
Britský kráľ Karol III. otvoril v stredu v Londýne prijímacie centrum pre ukrajinských utečencov, ktoré si následne prezrel spoločne s prvou dámou Ukrajiny Olenou Zelenskou. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.
Centrum sa nachádza pri ukrajinskej gréckokatolíckej Katedrále Svätej rodiny v Londýne, ktorú zmienená dvojica taktiež navštívila. Kráľovi a ukrajinskej prvej dáme v rámci prehliadky prijímacieho centra predviedli niektoré zo služieb, ktoré toto zariadenie ponúka, ako napríklad klub konverzácie v angličtine, kurz arteterapie a klub pre matky s batoľatami.
Karol zaželal prítomným po ukrajinsky veselé Vianoce. Zároveň dostal špeciálny darček. Biskup Kenneth Nowakowski mu odovzdal zarámovanú fotografiu, ktorá zachytáva britského panovníka pri tom, ako v roku 1981 tancuje so skupinou ukrajinských folkloristov tradičný ukrajinský tanec hopak. Karol na dar reagoval so smiechom.
20:56 V Kyjeve osadia "vianočný stromček neporaziteľnosti"
V centre Kyjeva plánujú osadiť 12 metrov vysoký "vianočný stromček neporaziteľnosti". Bude ozdobený úsporným osvetlením napojeným na generátor elektrickej energie. Oznámil to v stredu starosta Kyjeva Vitalij Kličko.
Strom bude stáť na Sofijskom námestí a bude vraj ozdobený rovnako ako predchádzajúce roky, teda tisíckou vianočných gúľ a iných dekorácií a tiež 500 bielymi holubicami. Zaplatia to miestni podnikatelia. Na špici stromu bude umiestnený ukrajinský štátny znak. Naspodku budú zase vlajky krajín podporujúcich Kyjev počas vojny.
Pod vianočným stromom si budú môcť ľudia nabíjať svoje mobilné telefóny. Po sviatkoch dodávateľ odovzdá generátor ukrajinskej armáde.
19:54 EK sa ospravedlnila za von der Leyenovej "zmätočný" údaj o ukrajinských stratách
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v rámci svojho stredajšieho príhovoru o Ukrajine spôsobila zmätok v súvislosti s počtom vojnových strát na strane ukrajinskej armády. EK sa za uvedenie sporného údaju neskôr ospravedlnila.
Von der Leyenová povedala, že na Ukrajine od začiatku ruskej invázie prišlo o život približne 100.000 príslušníkov ukrajinskej armády a 20.000 civilistov. The Guardian pripomína, že Ukrajina veľa informácií o počte obetí vojny neudáva, keďže presné čísla by podľa nej mohli Rusku poskytnúť isté výhody.
Eurokomisia sa neskôr ospravedlnila a uviedla, že údaje v príhovore von der Leyenovej boli nepresné. Odhadovaný počet obetí na strane ukrajinskej armády totiž podľa EK nezahŕňal len mŕtvych, ale i ranených. Sporná veta bola následne z prepisu príhovoru na webstránke Komisie zmazaná a rovnako bolo upravená i videonahrávka von der Leyenovej prejavu.
19:03 NATO prisľúbilo podporu Moldavsku, Gruzínsku aj Bosne
Členské krajiny NATO v stredu prisľúbili susedom Ruska, že im pomôžu udržať si svoju nezávislosť. Zároveň uviedli, že výsledok vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude mať pre krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko "existenčný význam".
Podporu Moldavsku, Gruzínsku, ale aj Bosne a Hercegovine – teda krajinám ležiacim v susedstve Aliancie – vyslovili členské krajiny NATO v Bukurešti po stretnutí ich ministrov zahraničných vecí s ministrami dotknutých krajín. Informujú o tom stanica Sky News a agentúra AP.
"Odkaz je jasný: Všetky členské krajiny NATO sú si vedomé toho, že šelma (Rusko) chce ovládnuť aj západný Balkán a my týmto krajinám musíme pomôcť prežiť, a to pomocou, ktorú je možné prakticky dodať," povedal estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu.
"Ťažiskovým pre tieto krajiny – Moldavsko a Gruzínsko – je, samozrejme, výsledok tejto vojny (na Ukrajine). Ten bude mať existenčný význam pre ich územnú celistvosť a ich právo zvoliť si v budúcnosti svoj spôsob života," dodal šéf estónskej diplomacie.
18:06 Ukrajina: Stúpa počet nehôd zapríčinených alternatívnym vykurovaním
Deväť ľudí zahynulo za posledných 24 hodín na Ukrajine pri požiaroch spôsobených nedodržaním pravidiel požiarnej bezpečnosti, informuje v stredu agentúra AFP.
K takýmto nehodám dochádza podľa miestnych úradov čoraz viac, keďže Ukrajinci sú v dôsledku ruských útokov na energetickú sieť nútení uchyľovať sa k alternatívnym spôsobom vykurovania.
Ruské útoky v ostatných týždňoch odrezali v ostatných týždňoch od dodávok prúdu a vody na Ukrajine milióny ľudí. Mnohí z nich sa tak uchýlili k využívaniu núdzových generátorov a tlakových fliaš, respektíve plynových bômb.
Výpadky prúdu spôsobené útokmi viedli podľa ukrajinskej záchrannej služby k nárastu nehôd zapríčinených porušením pravidiel požiarnej bezpečnosti. Za uplynulých 24 hodín vypuklo podľa záchranárov vyše 130 takýchto požiarov, pri ktorých zahynulo deväť ľudí a osem utrpelo zranenia.
16:39 Z Odesy odstránia sochu ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej
Predstavitelia mestskej rady v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa hlasovali za odstránenie a premiestnenie pamätníka Zakladateľom Odesy so sochou ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej nachádzajúcou sa v jeho strede, ktorý aktivisti od začiatku ruskej invázie najmenej dva razy natreli červenou farbou, informuje agentúra Reuters. Mestská rada Odesy oznámila svoje rozhodnutie v stredu na svojej webstránke. Poslanci schválili tiež presun pamätníka ruskému generálovi z 18. storočia Alexandrovi Suvorovovi.
Tesná väčšina obyvateľov Odesy odsúhlasila predtým odstránenie sochy Kataríny II. Veľkej, zakladateľky tohto juhoukrajinského mesta, v on-line prieskume verejnej mienky. Na odstránenie sochy nachádzajúcej sa na námestí v centre Odesy, vyzývali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj mnohé petície. Zaujímavosťou je, že Katarína II. Veľká nebola etnická Ruska, ale Nemka.
Reuters pripomína, že právomoci v týchto veciach majú len miestne orgány. Verejnoprávna vysielacia spoločnosť Suspiľne spresnila, že pamätník, ktorého súčasťou sú aj sochy ďalších osobností z éry cárskeho Ruska, bude premiestnené do dočasného depozitára a neskôr ho presunú do múzea. Tento pamätník bol po prvý raz odhalený v roku 1900, no v roku 1920 za sovietskych čias bol demontovaný a na svoje miesto sa opäť vrátil v roku 2007.
15:38 Blinken v Bukurešti odsúdil ruské útoky na infraštruktúru Ukrajiny
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu odsúdil ruské útoky na civilnú infraštruktúru Ukrajiny a označil ich za "barbarské", uviedla agentúra AFP. "Za posledných niekoľko týždňov Rusko zbombardovalo viac ako tretinu ukrajinskej energetickej infraštruktúry, čím vystavilo milióny ľudí zime," povedal Blinken po stretnutí s rezortnými kolegami z členských krajín NATO v Bukurešti. "Toto sú nové ciele (ruského) prezidenta (Vladimira) Putina... Táto brutálnosť voči ukrajinskému ľudu je barbarská," dodal.
Ministri zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v utorok vyjadrili solidaritu s Ukrajinou v boji proti ruskej agresii a prisľúbili pomoc pri oprave ukrajinskej infraštruktúry zničenej pri ruských útokoch. Blinken avizoval, že západní spojenci zriaďujú skupinu na koordináciu podpory pri obnove ukrajinskej infraštruktúry. Ďalej uviedol, že Spojené štáty a spojenci poskytnú Kyjevu súbežne s tým protivzdušné systémy "na vybudovanie najlepšej možnej obrany". Šéf americkej diplomacie tiež uviedol, že Spojené štáty podporujú dosiahnutie "spravodlivého a trvalého mieru", ale nálety ukázali, že Moskva oň nemá záujem. "Útoky Ruska na ukrajinských civilistov sú poslednou ukážkou toho, že prezident Putin v súčasnosti nemá záujem o zmysluplnú diplomaciu," dodal Blinken.
14:12 Vývoz ukrajinského obilia cez územie Poľska vzrástol od leta o 50 percent
Ukrajina vyváža v súčasnosti mesačne cez územie Poľska približne 450-tisíc ton obilia. To je o 50 percent viac než v polovici tohto roka, Uviedol to v stredu poľský minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk. Informovala o tom agentúra Reuters.
"V rámci takzvaných ciest solidarity vyváža Ukrajina v súčasnosti cez územie Poľska zhruba 452-tisíc ton obilia. To je viac než 50-percentný nárast v porovnaní so situáciou v polovici roka," povedal Adamczyk. Zároveň dodal, že v porovnaní s októbrom minulého roka sa transport ukrajinského obilia cez Poľsko zvýšil viac než 16-násobne.
14:05 Káčer: Kroky Ruska ukazujú nebezpečenstvo závislosti od nedemokratických režimov
Kroky Ruska a jeho agresia proti Ukrajine nám pripomínajú, aké nebezpečné sú závislosti na nedemokratických režimoch. V stredu to počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bukurešti uviedol šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
"Ruská agresia proti Ukrajine nám nastavuje zrkadlo. Dostali sme bolestivú, ale potrebnú lekciu," povedal Káčer. Rôzne hybridné hrozby podľa neho jasne ukázali nebezpečenstvo závislosti na krajinách, s ktorými nemáme rovnaké hodnoty a videnie sveta. "Je preto našou povinnosťou čo najviac diverzifikovať vzťahy v ekonomike, energetike, kritických technológiách a ďalších oblastiach citlivých pre našu bezpečnosť," zdôraznil s tým, že nesmieme opakovať chyby a vytvárať nové škodlivé závislosti.
13:42 Ukrajinca vymenovali za nového šéfa záporožskej elektrárne okupovanej Rusmi
Ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka vymenovala Moskva v stredu za nového šéfa Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), okupovanej ruskými silami už od prvých dní invázie na Ukrajinu. Správu priniesla agentúra AFP. Niekdajší hlavný inžinier jadrovej elektrárne Černičuk uviedol, že s prevzatím funkcie súhlasí, lebo je to "podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie". Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami.
Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je "zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností". Vo vyhlásení ocenil "statočnosť" zamestnancov záporožskej elektrárne. "Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ," dodal. "Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady," upozornil.
11:55 Ukrajina má horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať
Ukrajina má od septembra zriadenú horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať. Súčasťou tohto projektu s názvom "Chcem žiť" sú aj odkazové aplikácie. V stredu to uviedol webový portál britskej stanice BBC a následne denník Guardian. Horúca linka a odkazové aplikácie ako Telegram či WhatsApp umožňujú ruským vojakom vzdať sa ukrajinským ozbrojeným silám. Ukrajinská vláda uviedla, že takýchto ruských žiadostí majú 100 denne.
Predstavitelia v Kyjeve pre BBC uviedli, že mali už vyše 3 500 žiadostí ruských vojakov a ich rodín – niektorí vojaci boli na frontovej línii, ďalší v Rusku pred vyslaním do bojov na Ukrajinu. Výrazný nárast týchto volaní zaznamenali odvtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin známil mobilizáciu státisícov ruských záložníkov, a od oslobodenia juhoukrajinského mesta Cherson.
10:32 Pre vojnu na Ukrajine plánuje EÚ zhabať majetok ruského štátu a oligarchov
Európska komisia (EK) by mala v stredu predstaviť možnosti, ako zhabať majetok ruského štátu a oligarchov a potrestať aj touto cestou Rusko za vojnové zločiny páchané na Ukrajine. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na svojom účte na Twitteri v stredu ráno uviedla, že "Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny. "Zmrazením prostriedkov oligarchov a aktív jeho centrálnej banky sa s našimi partnermi postaráme o to, aby Rusko zaplatilo za skazu, ktorú spôsobilo," uviedla šéfka exekutívy EÚ.
Eurokomisia v tejto súvislosti rozoslala veľvyslancom členských krajín pri EÚ (COREPER) potrebné dokumenty s možnosťami, ako postihovať ruských oligarchov. Týždenník Politico už minulý týždeň informoval o týchto plánoch, o skúmaní právnych možností konfiškovania ruského štátneho a súkromného majetku ako spôsobu platby za rekonštrukciu Ukrajiny, pričom upozornil, že ide o nevyskúšanú legálnu cestu. Cieľom EK je "identifikovať spôsoby na posilnenie sledovania, identifikácie, zmrazenia a správy majetku ako predbežných krokov na možnú konfiškáciu," odvoláva sa Politico na dokument eurokomisie.
Výsledkom by mohlo byť získanie takmer 300 miliárd dolárov zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako aj aktív a príjmov jednotlivcov a subjektov uvedených na sankčnom zozname EÚ. Politico pripomenul, že táto myšlienka vznikla už v máji tohto roku a okrem samotnej Ukrajiny má aj podporu Poľska, Slovenska či troch pobaltských krajín. Šéfovia vlád a štátov na októbrovom summite EÚ poverili eurokomisiu, aby preskúmala právne možnosti zhabania ruských aktív, ktoré sú v súčasnosti zmrazené v rámci sankcií.
10:14 Ruské straty sa do konca roka vyšplhajú na 100-tisíc mŕtvych, vraví Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že do konca roka počet zabitých ruských okupantov na Ukrajine dosiahne hranicu 100-tisíc vojakov. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to v nočnom videopríhovore k národu.
„Rusko tento rok stratí 100-tisíc svojich vojakov a len Boh vie, koľko žoldnierov. Ukrajina to ustojí a svet urobí všetko pre to, aby každý, kto je vinný za túto zločinnú vojnu, čelil spravodlivosti,“ povedal Zelenskyj.
Podotkol, že situácia na fronte zostáva zložitá. Okupanti sa podľa neho napriek obrovským stratám stále snažia postupovať v Doneckej oblasti, uchytiť sa v Luhanskej oblasti, pohybovať sa v Charkovskej oblasti a plánujú južný smer.
„Držíme však obranu a najmä nedovolíme nepriateľovi uskutočniť jeho zámery. Povedali, že dobyjú Doneckú oblasť – na jar, v lete, na jeseň… Tento týždeň už začína zima. Obetovali tam svojich najschopnejších vojakov, denne tam strácajú stovky zmobilizovaných a žoldnierov, používajú tam blokačné jednotky,“ zdôraznil Zelenskyj.
09:35 Rusko podniklo v noci ďalšie raketové útoky v Záporožskej oblasti
Šéf vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v stredu informoval, že ruské útoky v oblasti počas noci zasiahli plynovú distribučnú stanicu. Spôsobilo to požiar, ktorý medzičasom uhasili. Správu priniesol v stredu portál britského denníka The Guardian.
"V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia," napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram.
09:04 Staruch. Rusko podniklo v noci ďalšie raketové útoky v Záporožskej oblasti
Šéf vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v stredu informoval, že ruské útoky v oblasti počas noci zasiahli plynovú distribučnú stanicu. Spôsobilo to požiar, ktorý medzičasom uhasili. Správu priniesol v stredu portál britského denníka The Guardian.
"V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia," napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram.
07:14 ISW: Rusi sú nútení spoliehať sa na zle vycvičené formácie s nízkou morálkou
Ruskí okupanti sú nútení spoliehať sa na nedostatočne vycvičené a dočasne organizované formácie po tom, ako upustili od koncepcie práporových taktických skupín. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Inštitút poukázal na tvrdenia britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruské sily pravdepodobne prestali v ostatných troch mesiacoch nasadzovať práporové taktické skupiny, pretože sa takéto skupiny ukázali ako neúčinné v bojoch na Ukrajine. Podľa ISW boli takéto skupiny degradované po neúspešných vojenských operáciách vrátane útokov na Kyjev, Mariupoľ, Severodoneck a Lysyčansk.
Namiesto toho Rusi pravdepodobne vrhli svoje zostávajúce sily a nový personál, vrátane zmobilizovaných osôb, do zle vycvičených, vybavených a dočasne organizovaných formácií s nízkou morálkou a disciplínou.
06:05 Vdova po plukovníkovi, ktorý sa zastrelil, poslala Putinovi list
Vdova po ruskom plukovníkovi Vadimovi Bojkovi, ktorého našli v polovici novembra zastreleného v jeho kancelárii, napísala rozhnevaný otvorený list ruskému prezidentovu Vladimirovi Putinovi.
Uvádza v ňom, že z jej manžela, ktorý mal na starosti odvody brancov, urobili pre nedostatky nariadenej mobilizácie "obetného baránka" a donútili ho k "poprave samého seba".
Bojko (44) bol zástupcom riaditeľa Makarovovej pacifickej vyššej námornej školy vo Vladivostoku a v rámci mobilizácie zohrával významnú úlohu. Našli ho 16. novembra mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii.
O jeho smrti sa v ruských médiách objavili protichodné informácie. Viaceré médiá uvádzali, že smrť bola klasifikovaná ako samovražda. Ruský spravodajský server BAZA však poukazoval na isté nezrovnalosti, napríklad aj na to, že pred smrťou plukovníka sa z jeho kancelárie ozvalo až päť výstrelov.
03:50 K pobrežiu Afriky vyplávala z Holandska prvá loď s nákladom hnojív z Ruska
Prvá loď so zásielkou hnojív z Ruska vyplávala v utorok z Holandska a smeruje do afrického štátu Malawi. Predchádzalo tomu niekoľko dní administratívnych prieťahov súvisiacich so západnými sankciami uvalenými na Rusko.
Plavidlo MV Greenwich si prenajal Svetový potravinový program (WFP) a preváža 20.000 ton hnojiva určeného pre Malawi.
Táto zásielka je prvou z približne 260.000 ton hnojív z Ruska uskladnených v prístavoch po celej Európe. Ich preprava k príjemcom by podľa OSN pomohla zabrániť "katastrofickým stratám na úrode v Afrike", kde práve prebieha výsadba pred novou pestovateľskou sezónou, približuje tlačová agentúra AP.
01:22 USA poskytnú 53 miliónov dolárov na podporu elektrizačnej sústavy na Ukrajine
Spojené štáty poskytnú 53 miliónov dolárov na podporu elektrizačnej prenosovej sústavy na Ukrajine. Zmienené finančné prostriedky budú použité na urýchlené zabezpečenie "kľúčového vybavenia" pre ukrajinskú energetickú sieť pred nadchádzajúcou zimou.
Balík má obsahovať distribučné transformátory, ističe, zvodiče prepätia, odpojovače, vozidlá a ďalšie zariadenia.
Zmienenú 53-miliónovú pomoc oznámil už pred podrobnosťami zverejnenými ministerstvom zahraničných vecí USA šéf tohto rezortu Antony Blinken, a to na stretnutí ministrov formátu G7+ , ktoré sa konalo v utorok v Bukurešti pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO.
UTOROK
21:26 Ruské sily zabili počas okupácie Charkovskej oblasti aj spisovateľa Vakulenka
Počas ruskej okupácie Charkovskej oblasti bol unesený a následne zabitý aj ukrajinský spisovateľ a básnik Volodymyr Vakulenko, ktorý bol autorom detských kníh.
Vakulenka spoločne s jeho synom Vitalijom zadržali ruské sily koncom marca neďaleko mesta Izium. Rodina spisovateľa až doteraz nevedela, čo sa s ním stalo. Po septembrovom oslobodení Iziumu spod ruskej okupácie sa však neďaleko tohto mesta našlo masové pohrebisko s viac ako štyristo hrobmi popravených civilistov a vojakov. Nedávne testy DNA pochovaných obetí potvrdili, že je medzi nimi aj Vakulenko.
Spisovateľ stihol pred upadnutím do zajatia zakopať v záhrade svoje texty, ktoré budú teraz odovzdané Charkovskému literárnemu múzeu. Vakulenko, ktorý by mal v súčasnosti päťdesiat rokov, bol na Ukrajine oceňovaným spisovateľom. Získal napríklad medzinárodnú literárnu cenu Olesa Uľjanenka a bol tiež laureátom ukrajinskej literárnej súťaže Lesa Martovyča či medzinárodnej súťaže Korunovácia slov.
21:07 V Kyjeve pre výpadky elektriny stúpol počet obetí dopravných nehôd
V dôsledku výpadkov dodávok elektriny sa v Kyjeve šesťnásobne zvýšil počet ľudí, ktorí zahynuli pri dopravných nehodách. Uviedol to v utorok predstaviteľ kyjevskej polície Andrij Molokojedov. Podľa Molokojedova sa viac ako zdvojnásobil aj počet nehôd na priechodoch pre chodcov. Úrady tam preto inštalujú ďalšie reflexné dopravné značky a dopravu na križovatkách začali riadiť aj regulovčíci.
BBC pripomenula, že energetická infraštruktúra Ukrajiny, najmä Kyjeva, utrpela v dôsledku ruských raketových útokov veľké škody. Energetici postupne obnovujú dodávky elektriny, no v záujme šetrenia zaviedli v Kyjeve systém riadených odstávok.
20:05 Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy Patriot
Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby sa mohla lepšie chrániť pred útokmi Ruska. Nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany USA v reakcii na otázku, či Washington zvažuje dodávku Patriotov na Ukrajinu, povedal, že zatiaľ sú "v hre" rôzne možnosti.
"Patriot je jeden z prostriedkov protivzdušnej obrany, o ktorom sa uvažuje," povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu. Posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny pritom označil za "hlavnú prioritu" Spojených štátov. "Skúmanie, čo môžu v tomto smere urobiť USA, čo môžu podniknúť naši spojenci a partneri a preverujeme aj možné kombinácie prostriedkov, ktoré by mohli byť užitočné," cituje CNN činiteľa Pentagónu.
19:48 Nemecko dodá Ukrajine vyše 350 generátorov
Nemecká vláda v utorok oznámila, že poskytne Ukrajine viac než 350 generátorov elektrickej energie, aby dokázala zvládnuť výpadky prúdu spôsobené ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru. Nemecký kancelár Olaf Scholz počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským prisľúbil, že Berlín dodá Kyjevu elektrické generátory a zároveň poskytne finančnú pomoc na opravu poškodenej energetickej infraštruktúry vo výške 56 miliónov eur.
Ukrajina v súčasnosti žiada od spojencov najmä pomoc pri obnove zničenej energetickej infraštruktúry, ako aj generátory, transformátory a ďalšie zariadenia na zaistenie dodávok elektriny. Požaduje tiež posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, aby mohla lepšie odolávať cieleným ruským útokom na civilnú infraštruktúru.
19:26 Poslanci schválili výcvik ukrajinských vojakov v Česku
Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v utorok podporila výcvik ukrajinských vojakov v Českej republike. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Vládny návrh musia ešte posúdiť senátori, pričom schvaľovať by ho mali vo štvrtok. "Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová.
Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až osemsto vojakov. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády, výhľadovo však prebehne pod asistenčnou misiou EÚ. Do asistenčnej misie EÚ Česko podľa návrhu vyčlení 55 ľudí. Budú môcť pôsobiť v akomkoľvek členskom štáte vo veliteľských štruktúrach, prípadne na pozíciách inštruktorov.
Pri výcviku ukrajinských vojakov získa podľa Černochovej skúsenosti aj česká armáda. "Budeme získavať informácie priamo od ukrajinských zástupcov. Budeme lepšie vedieť, ako Rusi bojujú a aké majú slabé a silné stránky. Myslím si, že väčšina z nás to ocení," dodala česká ministerka.
18:53 Zelenská v Londýne vyzvala na zriadenie tribunálu pre zločiny spáchané Ruskom
Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská v utorok v Londýne v prejave k poslancom oboch komôr britského parlamentu vyzvala Britániu, aby Ukrajine vo vojne s Ruskom pomohla nielen dosiahnuť víťazstvo, ale aj spravodlivosť.
Po druhej svetovej vojne by podľa Zelenskej bolo nemysliteľné, aby nacisti nečelili spravodlivosti. Rovnako je nemysliteľné, že by rovnaký osud nepostihol aj Rusko, konštatovala. Apelovala v tejto súvislosti na Britániu, aby pomohla pri zriadení "osobitného tribunálu", pred ktorým by sa Rusko zodpovedalo za vojnové zločiny a terorizmus. Zelenská dodala, že Spojené kráľovstvo by sa mohlo stať svetovým lídrom v tejto oblasti.
Vo svojom prejave Zelenská hovorila aj o tom, že ukrajinská armáda po oslobodení našla vo viacerých mestách a obciach objekty, ktoré opísala ako mučiarne. Hovorila aj o prípadoch sexuálneho násilia, ktorého sa mali dopustiť ruskí vojaci. Zmienila sa aj o výpadkoch v dodávkach elektrickej energie, ktoré Ukrajina zažíva v posledných týždňoch, i o tom, že na veľkej časti územia Ukrajiny sú ešte stále nastražené míny alebo je tam nevybuchnutá munícia, ktorú zanechali ustupujúce ruské jednotky.
18:40 Maďarsko trvá na zachovaní doterajších rozhodnutí NATO súvisiacich s Ukrajinou
Cieľom Maďarska na schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bukurešti je dosiahnuť to, aby doterajšie spoločné rozhodnutia NATO prijaté v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostali v platnosti. Vyhlásil to v utorok pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1 šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Zo spoločných rozhodnutí Szijjártó vyzdvihol tie, ktoré potvrdzujú, že NATO nie je stranou rusko-ukrajinského konfliktu, ako aj rozhodnutie, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.
Britský denník Financial Times (FT) v súvislosti so schôdzkou NATO v Bukurešti napísal, že Maďarsko zabránilo tomu, aby sa na dvojdňovom rokovaní zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa s účastníkmi schôdzky stretne iba na pracovnej večeri.
18:25 Ministri NATO prisľúbili pomoc pri oprave ukrajinskej infraštruktúry
Ministri zahraničných vecí krajín Severoatlantickej aliancie v utorok vyjadrili solidaritu s Ukrajinou v boji proti ruskej agresii a prisľúbili pomoc pri oprave ukrajinskej infraštruktúry zničenej pri ruských útokoch.
"Odsudzujeme kruté činy Ruska namierené voči civilnému obyvateľstvu Ukrajiny, a tiež prípady porušovania ľudských práv, ako sú nútené deportácie, mučenie, barbarské zaobchádzanie so ženami, deťmi a zraniteľnými osobami," uvádza sa v spoločnom vyhlásení ministrov vydanom v prvý deň dvojdňového zasadnutia Severoatlantickej rady (NAC) v Bukurešti.
Ministri tiež avizovali, že NATO bude naďalej posilňovať svoje partnerstvo s Ukrajinou v rámci jej snáh o integráciu do euroatlantických štruktúr.
17:30 Steinmeier kritizuje politikov, ktorí vyzývajú Kyjev a Moskvu na rokovania
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vyhlásil, že vyhlásenie prímeria na Ukrajine by teraz bolo nespravodlivé, a kritizoval politikov, ktorí vyzývajú Kyjev a Moskvu, aby si sadli za rokovací stôl. Ak sa teraz na Ukrajine vyhlási prímerie, podľa Steinmeiera to len zakonzervuje "už vzniknutú nespravodlivosť".
Spresnil, že by to v praxi znamenalo, že Rusko si ponechá okupované územia, čím sa de facto odobrí negovanie princípu o neporušiteľnosti hraníc, nerešpektovanie medzinárodného práva a rozkrádanie cudzích území. "Toto nemôže byť účel prímeria," zdôraznil Steinmeier.
V rozhovore pre DW Steinmeier tiež vyhlásil, že na formulovanie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu sa mu zdá byť ešte priskoro. "Ak teraz nie je jasné, ako sa vojna skončí, potom je priskoro hovoriť o bezpečnostných zárukách," objasnil. Steinmeier sa v rozhovore vyjadril aj na margo kritiky nemeckej vlády v súvislosti s jej neochotou poskytnúť Ukrajine tanky, o ktoré Kyjev žiada od začiatku vojny. Uviedol, že Nemecko sa rozhodlo Ukrajine pomôcť protivzdušnou obranou, keďže práve ona pomáha chrániť ukrajinské mestá pred raketami a dronmi nasadzovanými do útokov ruskou armádou.
16:29 Ukrajina rokovala v Izraeli o systéme varovania pred raketovými útokmi
Izrael minulý týždeň navštívila vojenská delegácia z Ukrajiny, ktorá žiadala jeho predstaviteľov o pomoc pri budovaní systému včasného varovania pred raketovými útokmi. Izrael údajne sľúbil, že ho pre Ukrajinu vytvorí, napísal v utorok denník The Times of Israel (TOI) s odvolaním sa na spravodajstvo izraelskej televízie Rešet. Ukrajinská delegácia tiež požiadala Izrael o dodávky zbraní, čo však židovský štát naďalej odmieta a poskytuje Kyjevu len humanitárnu pomoc a ochranné vybavenie.
Toto odmietanie zo strany Izraela sa považuje za pokus Jeruzalema udržať si dobré vzťahy s Moskvou vzhľadom na skutočnosť, že Rusko ovláda vzdušný priestor Sýrie, v ktorom izraelské lietadlá vykonali už stovky náletov zameraných na údajné sklady zbraní z Iránu. Izrael sa takto pokúša zabrániť Teheránu a jeho spojeneckým silám, aby posilnili svoj vojenský vplyv v Sýrii a vybudovali tam oporné body pre svoj boj proti židovskému štátu.
Požiadavky Kyjeva na dodávku systémov protivzdušnej obrany z Izraela a jeho verejná kritika za jej odmietnutie sa v posledných týždňoch zintenzívnili, keďže drony dodané Rusku Iránom zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu pri vzdušných útokoch ruskej armády na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru.
15:49 Káčer: Aliancii sa zbrane nemíňajú, Ukrajinu musí ďalej všestranne podporovať
Severoatlantická aliancia musí Ukrajinu podporovať morálne, finančne i vojensky, aby mohla spravodlivo brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť voči ruskej agresii. Vyhlásil to pri príchode na dvojdňové rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bukurešti slovenský minister Rastislav Káčer. Potvrdil, že na schôdzke sa bude rokovať aj o možnom prijatí Ukrajiny do NATO, pričom si nemyslí, že Aliancii sa podporou Ukrajiny zásadným spôsobom míňajú zbrane.
Káčer zdôraznil, že Rusko vpádom na Ukrajinu porušilo všetky zásady medzinárodného práva a pokračuje v agresii "tým najstrašnejším spôsobom, aký si vôbec dokážeme predstaviť." Ohľadne budúcnosti vzťahov NATO s Ruskom Káčer povedal, že sa "nemôžeme tváriť, akoby sa nič nestalo". Ako pokračoval, témou schôdzky je aj rokovanie s predstaviteľmi "zraniteľných krajín" – Moldavska, Gruzínska a Bosny a Hercegoviny.
Podľa neho je potrebné hovoriť aj o výzvach súvisiacich s Čínou a závislosti členských krajín Aliancie od nej. Rokovania budú podľa Káčera o tom, ako premeniť tieto výzvy na partnerstvo vo vzťahu postavenom na pravidlách. Ďalšími kľúčovými témami je šírenie dezinformácií ako súčasť hybridnej vojny a tiež energetická bezpečnosť, uviedol slovenský minister. Rusko podľa neho nie je schopné na Ukrajine zvíťaziť vojensky, takže sa uchyľuje k čoraz "zbabelejším metódam". Chce Ukrajincom čo najviac znepríjemniť život a zlomiť ich vôľu bojovať a vôľu spojencov podporovať Ukrajinu. "To sa však nestane," vyhlásil Káčer.
15:31 Moskva o zrušení rokovaní o jadrových zbraniach s USA tvrdí, že nemala na výber
Moskve nezostala iná možnosť, než zrušiť rozhovory o strategických jadrových zbraniach so Spojenými štátmi, vyhlásil v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Washington chcel totiž diskutovať iba o obnovení inšpekcií, zatiaľ čo Moskva mala iné priority. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské médiá. "Celkovo bola situácia taká, že sme nemali inú možnosť. Rozhodnutie padlo na politickej úrovni," povedal Riabkov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.
"Opakovane sme vysvetľovali naše stanovisko..., ale na americkej strane sme nevideli ani najmenšiu ochotu pohnúť sa týmto smerom," zdôvodnil Riabkov rozhodnutie Moskvy podľa agentúry TASS. Podľa neho je nepravdepodobné, že by sa stretnutie uskutočnilo ešte tento rok. Americké ministerstvo zahraničných vecí v pondelok oznámilo, že Rusko jednostranne odložilo konanie rozhovorov o jadrovom odzbrojovaní, ktoré sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira.
14:41 Rusi, ktorí prišli na Krym po ruskej anexii, budú vyhostení, hovorí Taševová
Ukrajina zvažuje vyhostenie všetkých ruských občanov, ktorí prišli na Krymský polostrov po tom, čo ho v roku 2014 anektovalo Rusko, uviedla stála predstaviteľka ukrajinského prezidenta pre Krym Tamila Taševová. Informuje o tom, denník Guardian. V komentári pre ukrajinský spravodajský portál Ukrajinska pravda Taševová uviedla: "Podľa ukrajinských zákonov sa všetci cudzinci, ktorí vstúpili na polostrov po roku 2014 inak ako cez ukrajinské kontrolné miesta, nachádzajú na území Krymu nelegálne."
Podľa Taševovej toto rozhodnutie nie je v rozpore s medzinárodným právom. "Ľudia, ktorí prišli na územie polostrova protizákonne, musia opustiť Krymskú autonómnu republiku a Sevastopoľ, a to buď dobrovoľne alebo núteným vyhostením," napísala Taševová. Zároveň dodala, že Ukrajina neuznáva pasy, ktoré Rusko "nútene" rozdalo obyvateľom Krymu v čase jeho okupácie. "Všetci sú a ostanú občanmi Ukrajiny," uviedla ukrajinská predstaviteľka.
14:38 Nemecko označilo ničenie energetickej infraštruktúry Ukrajiny za vojnový zločin
Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann označil v utorok ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny za "vojnový zločin". Správu publikovala agentúra AFP. "Systematické ničenie dodávok tepla a elektriny" pred začínajúcou zimou je podľa jeho slov "hrozný vojnový zločin". Vyjadril sa tak po zasadnutí ministrov spravodlivosti krajín G7 v Berlíne.
Ministri chcú podporiť snahu o vyšetrovanie a potrestanie vojnových zločinov na Ukrajine. "Vojnové zločiny nesmú zostať nepotrestané," povedal Buschmann a dodal, že krajiny G7 musia byť vo svojom úsilí pridať, píše spravodajský portál Tagesschau.
14:20 Rusko diskutuje s Kazachstanom a Uzbekistanom o vytvorení plynárenskej únie
Rusko diskutuje s predstaviteľmi Kazachstanu a Uzbekistanu o prípadnom vytvorení "plynárenskej únie," ktorá by mala podporiť dodávky plynu medzi krajinami. Uviedli to v utorok predstavitelia ruskej vlády, informuje agentúra Reuters. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak povedal, že okrem podpory vzájomných dodávok bude cieľom únie aj zlepšenie dodávok do ďalších krajín vrátane Číny. Ďalšie detaily však nezverejnil. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dodal, že o podrobnostiach sa musí ešte rokovať, hlavnou myšlienkou je však koordinácia plánov dodávok.
Ako príklad uviedol severný Kazachstan, ktorý dováža plyn z Ruska a kde kazašská vláda zvažuje výstavbu plynovodu na dodávky kazašského plynu. V rovnakom čase Rusko zvyšuje produkciu na východnej Sibíri, dodal Peskov, pričom naznačil, že Kazachstan by sa mohol nákupom ruského plynu vyhnúť výdavkom "za desiatky miliárd dolárov" na výstavbu nových plynovodov. Hovorca kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva reagoval, že ruský prezident Vladimir Putin predložil takýto plán Tokajevovi počas stretnutia v pondelok (28. 11.), podrobnosti však nezverejnil.
13:55 Putin oznámil zriadenie federálnych súdov v štyroch anektovaných oblastiach Ukrajiny
V štyroch ukrajinských oblastiach anektovaných Ruskom budú zriadené federálne súdy a tie budú "čo najskôr" zahrnuté do ruského justičného systému. V utorok to vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, ktorého citovala webová stránka americkej spravodajskej televie CNN. "Súčasťou Ruska sa stali štyri nové subjekty - DĽR (Donecká ľudová republika), LĽR (Luhanská ľudová republika), Záporožská oblasť a Chersonská oblasť. Na týchto územiach je naplánované zriadenie (ruských) federálnych súdov," oznámil prezident Putin v príhovore na X. celoruskom zjazde sudcov v Kremli.
"Najvyšší súd, spolu s ostatnými orgánmi, čaká mnoho práce pri zriaďovaní nových súdov, pri ich personálnom zložení a pri urýchlenom začleňovaní do ruského justičného systému. A toto treba urobiť čo najskôr," dodal Putin. Moskva v procese anexie ukrajinských území, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom, uznala uvedené štyri ukrajinské oblasti za územia Ruskej federácie.
13:21 Ukrajinskí vojaci dávajú svoje kabáty obyvateľom Chersonu, ktorých trápi zima
Ukrajinskí vojaci dávajú svoje teplé vojenské kabáty obyvateľom Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, pretože už nastupuje zima. V utorok o tom informovala webová stránka britskej spravodajskej televízie Sky News. Dobrovoľník v armáde Seva Košeľ povedal, že v autobuse stretol dvoch ukrajinských vojakov, ktorí nemali kabáty od uniformy, pretože ich darovali ľuďom v meste Cherson. Obyvatelia reagovali na tento dar "so slzami a úsmevom". Vojaci Košeľovi uviedli, že "ľudia veľmi, veľmi plakali a vojakov objímali".
Rusko vedie útočnú vojnu na Ukrajine už desiaty mesiac a teraz sa pokúša využiť zimu ako zbraň – preto útočí raketami na životne dôležitú energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine, píše Sky News. To spôsobuje výpadky v dodávkach elektriny a ľudia nemajú ani vodu a teplo.
13:05 Šéf NATO: Putin na Ukrajine zlyháva a využíva zimu ako zbraň
Ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine zlyháva a chce "využiť zimu ako zbraň", povedal v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín Aliancie v Bukurešti. Správu priniesli agentúra AFP a spravodajská stanica Sky News. Podľa šéfa organizácie NATO treba byť pripravený na to, že v dôsledku ruského "zámerného útoku na kritické služby, kúrenie, svetlo, vodu či plyn príde do zvyšku Európy viac utečencov".
Stoltenberg ďalej uviedol, že spojenci dodali Ukrajine generátory a náhradné diely s cieľom pomôcť Kyjevu obnoviť poškodené energetické zariadenia. Dodal, že NATO v reakcii na vojenské neúspechy Ruska očakáva ďalšie raketové útoky na civilné ciele, píše agentúra DPA.
12:42 Káčer: Rusko sa pokúša na Ukrajine o humanitárnu pohromu, ale to sa mu nepodarí
Musíme odvrátiť humanitárnu katastrofu, ktorú sa Rusko pokúša vytvoriť svojimi brutálnymi útokmi na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine, napísal slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer v utorok na Twitteri po prílete do rumunskej metropoly Bukurešť. Zúčastní sa tam na dvojdňových rokovaniach s kolegami z členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO).
Rokovania ministrov budú venované pomoci Ukrajine, predovšetkým počas zimných mesiacov. "Musíme v pomoci Ukrajine vytrvať tak dlho, ako to bude potrebné," apeloval Káčer aj na Facebooku. "Prečo to robíme? Pretože Ukrajina dnes nebojuje len za seba, ale aj za budúcu podobu bezpečnosti v Európe," zdôraznil.
"So spojencami v NATO vyšleme z Bukurešti jasný odkaz do Kyjeva aj Moskvy," uviedol. "Diskutovať chceme o ďalšej praktickej a politickej podpore pre Ukrajinu, ale tiež o posilňovaní obrany a odolnosti Aliancie pred súčasnými bezpečnostnými hrozbami," dodal.
Šéf slovenskej diplomacie má v utorok o 16.35 h SEČ naplánované stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom.
Rusko podľa Káčera stratilo akékoľvek zábrany a bombardovaním civilnej infraštruktúry a ukrajinských miest sa otvorene snaží vyvolať humanitárnu katastrofu a zlomiť tak vôľu Ukrajiny brániť sa. "Lenže to sa Rusku nepodarí, história to už viackrát ukázala!" uviedol slovenský minister.
12:13 Rusko vyjadrilo Vatikánu protest pre pápežovu kritiku krutosti na Ukrajine
Ruský veľvyslanec vo Vatikáne Alexandr Avdejev tlmočil Svätej stolici nespokojnosť Moskvy v súvislosti s nedávnymi slovami pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre jezuitský časopis America odsúdil "krutosť" ruských činov na Ukrajine.
"Vyjadril som pohoršenie nad takýmito narážkami a poukázal na to, že nič nemôže otriasť súdržnosťou a jednotou mnohonárodnostného ruského ľudu," uviedol v utorok Avdejev pre RIA Novosti. Zároveň dodal, že diplomatickú službu Vatikánu navštívil v pondelok večer, aby jej tlmočil rozhodný protest Moskvy.
Rusko takto reagovalo na vyjadrenie Františka, ktorý v rozhovore pre časopis America povedal: "Keď hovorím o Ukrajine, tak hovorím o krutosti, pretože mám veľa informácií o krutosti vojakov, ktorí tam prišli. Vo všeobecnosti sú najkrutejší možno tí, ktorí sú z Ruska, ale nemajú korene v ruskej tradícii – takými sú napríklad Čečenci či Buriati. Rozhodne tí, ktorí (v minulosti) napádali (aj) ruský štát. To je veľmi jasné".
11:11 Stoltenberg: NATO bude podporovať Ukrajinu, kým bude treba
Severoatlantická aliancia nepoľaví v podporovaní Ukrajiny, vyhlásil v utorok generálny tajomníka NATO Jens Stoltenberg. Zároveň vyzval spojencov, aby Kyjevu prisľúbili viac pomoci v súvislosti s prichádzajúcou zimou.
"NATO bude hájiť Ukrajinu tak dlho, ako bude treba. Nestiahneme sa... Sústredíme sa najmä na podporu Ukrajiny a zaistenie toho, aby (ruský) prezident nezvíťazil," uviedol Stoltenberg pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v rumunskej Bukurešti. Dodal, že dobré podmienky pre začiatok rokovaní je možné vytvoriť len postupom Ukrajiny na bojisku.
Ministri zahraničných vecí NATO sa na stretnutí v Bukurešti sústredia na navýšenie vojenskej pomoci ako sú napríklad obranné systémy a munícia pre Ukrajinu. Rokovať budú aj o nevojenskej pomoci, ako sú napríklad pohonné hmoty, medicínske alebo zimné vybavenie. Ukrajina sa v čase ruských útokov na objekty energetickej infraštruktúry pripravuje na chladnejšie počasie.
11:00 Ukrajina vyšetruje prípady ruského mučenia v Chersone
Ukrajinské úrady v Chersone vyšetrujú miesta, kde údajne ruskí vojaci mučili obyvateľov. V utorok o tom informoval portál britského denníka The Guardian.
Vyšetrovatelia vyše dva týždne po stiahnutí ruských okupačných síl z Chersonu oznámili, že objavili päť mučiarní priamo v meste a štyri ďalšie takéto miestnosti v jeho širšom okolí.
Ukrajinci obviňujú Rusov, že ich väznili, zväzovali, bili, dávali im elektrické šoky, vypočúvali ich a vyhrážali sa im smrťou, informovala tlačová agentúra AP. Odborníci na ľudské práva varovali, že doteraz oznámené obvinenia sú iba začiatok vyšetrovania.
Podľa ukrajinskej polície ruskí vojaci spáchali v donedávna okupovaných oblastiach Chersonu vyše 460 vojnových zločinov.
10:30 Starosta Kyjeva: Nedovolíme Putinovi, aby nám ukradol Vianoce
Úrady v Kyjeve plánujú v celom meste postaviť vianočné stromčeky bez svetiel a ukázať tak nezlomného ducha obyvateľov. Doprajú si ich napriek tomu, že mesto trápia výpadky elektriny po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru krajiny.
"Nikto nám nezruší Nový rok ani Vianoce. Atmosféra Nového roka by tu mala byť," povedal starosta Kyjeva Vitalij Kličko pre tlačovú agentúru RBC-Ukraine. "Nedovolíme Putinovi, aby nám ukradol Vianoce," dodal.
Stromčeky budú bez osvetlenia a dekoračných reťazí a nespotrebujú elektrinu, napísal na svojej stránke na Facebooku Sergej Kovalenko, šéf energetickej spoločnosti JASNO.
09:14 Zelenskyj sľúbil, že jeho vláda obnoví všetky objekty, ktoré zničilo Rusko
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil, že jeho vláda obnoví každý objekt, ktorý zničili ruskí okupanti a varoval pred pokračujúcimi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru. Povedal to vo svojom pravidelnom videoodkaze zverejnenom v noci na utorok. Správu priniesla britská spravodajská stanicá Sky News. "Ukrajina nikdy nebude miestom na spustošenie. Ukrajina nikdy neprijme príkazy od 'súdruhov' z Moskvy. Urobíme všetko pre to, aby sme obnovili každý objekt, každý dom, každý podnik zničený okupantami," uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že za uplynulý týždeň čelila Chersonská oblasť na juhu Ukrajiny ruskému ostreľovaniu 258-krát. Útoky podľa jeho slov zasiahli tunajších 30 obcí. Dodal, že ruské údery poškodili zariadenie, ktoré dodáva vodu do mesta Mykolajiv.
08:37 Rusi za týždeň spustili 258 útokov na sídla v Chersonskej oblasti, povedal Zelenskyj
Rusi za týždeň spustili 258 útokov na sídla v Chersonskej oblasti. Vo svojom pravidelnom nočnom príhovore to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje portál Ukrajinská pravda.
„Dnes, ako každý iný deň, okupanti opäť bombardovali Cherson a komunity v oblasti. Za jediný týždeň vypálil nepriateľ 258-krát na 30 sídel v našej Chersonskej oblasti,“ povedal Zelenskyj a dodal, že ruská armáda okrem iného zničila vodáreň, ktorá zásobovala mesto Mykolajiv.
05:52 Ukrajina potrebuje transformátory a účinnejšiu protivzdušnú obranu, povedal Kuleba
Ukrajina potrebuje transformátory a vylepšenú protivzdušnú obranu, aby mohla odvracať ruské nálety na svoju energetickú infraštruktúru, povedal v pondelok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v Kyjeve na schôdzke so siedmimi šéfmi diplomacie severských a pobaltských krajín.
Kyjev na znak podpory Ukrajine navštívili ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska s Švédska pred schôdzkou šéfov diplomacií NATO, ktorá sa v utorok a v stredu uskutoční v Bukurešti.
"Na obnovenie systému potrebujeme dve veci," povedal Kuleba na tlačovej konferencii, kým sa zamestnanci verejných služieb na Ukrajine snažili obnoviť elektrinu a i ďalšie služby po minulotýždňových ruských útokoch.
"Potrebujeme transformátory. Toto je najväčší prvok energetickej infraštruktúry, ktorú treba obnoviť. A potrebujeme protivzdušnú obranu, ktorá nám umožní zostreliť ruské rakety namierené na našu infraštruktúru," zdôraznil.
02:30 Museli sme sa deliť o jedlo i spacie vaky, tvrdí demobilizovaný študent
Študent, ktorého prepustili z radov proruských jednotiek na Ukrajine, tvrdí, že k dispozícii mal pušku zo sovietskej éry a po prvom vyslaní na front sa musel deliť o potraviny a spací vak.
"Keď boli ťažké časy, mali sme určitý počet ľudí a pre každého nebolo dosť spacích vakov; mohli ste sa zakryť len pršiplášťom. Dokázali sme dostať dvoch alebo troch ľudí do jedného spacieho vaku, aby sme sa zohriali," povedal Vladimir, ktorý podľa Reuters vyzeral byť mladší než 20 rokov.
"Najprv sme nemali dosť jedla. Potom bolo so zásobami všetko v poriadku, boli postačujúce, ale najprv sme si ho museli medzi sebou deliť. Pomáhať si navzájom, to bola jediná cesta," uviedol ďalej reportérom.
Správy o mladých mužoch, ktorí sú vysielaní do bojov na Ukrajine s nevhodným vybavením a oblečením, vyvolali u ruskej verejnosti hlboké znepokojenie, konštatuje Reuters.
PONDELOK
22:58 Rusi údajne zakázali vstup do ZAES zamestnancom, ktorí s nimi nepodpísali zmluvy
Ukrajinská armáda v pondelok uviedla, že Moskva zakázala vstup do Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) ukrajinským technikom, ktorí odmietli podpísať zmluvy s ruským štátnym energetickým gigantom Rosatom, informuje agentúra Reuters.
ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Rusi ju obsadili už v marci, napriek tomu ju však naďalej prevádzkovali ukrajinskí technici. "Podľa dostupných informácií zakázali okupanti od dnešného dňa vstup na územie záporožskej elektrárne... zamestnancom, ktorí odmietli podpísať zmluvu s Rosatomom," uviedol ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej zvodke. Rusko sa k informácii dosiaľ nevyjadrilo.
21:25 Zacharovovú pohoršili pápežove slová o krutosti Čečencov a Buriatov na Ukrajine
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila rozhorčenie nad výrokmi pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre kresťanský mesačník America označil čečenských a buriatských vojakov za jedných z najbrutálnejších aktérov vojny na Ukrajine. V pondelok o tom informovala britská stanica BBC. Pápež v rozhovore pre jezuitmi založený mesačník America uviedol: "Keď hovorím o Ukrajine, hovorím o ľuďoch, ktorí sú mučení. Ak máte mučených ľudí, máte (tiež) niekoho, kto ich umučí".
V rozhovore pápež povedal, že má veľa informácií o krutosti jednotiek, ktoré tam prichádzajú. Spresnil, že "vo všeobecnosti sú najkrutejší možno tí, ktorí síce sú z Ruska", resp. Ruskej federácie, ale nemajú korene v ruskej tradícii, "ako sú Čečenci, Buriati a podobne." V reakcii na tento pápežov výrok Zacharovová napísala: "To už nie je rusofóbia, to je úchylka, ani neviem akej úrovne". Dodala, že ide o "nehorázne prekrúcanie pravdy".
Zacharovová súčasne poukázala na to, že 90. rokoch 20. storočia a v začiatkom tretieho tisícročia sa "hovoril pravý opak: že "Rusi, Slovania, mučia národy Kaukazu" a "teraz nám hovoria, že to sú národy Kaukazu, ktoré mučia Rusov". Na pápežove slová reagoval aj prezident Buriatskej republiky Alexej Cydenov. Uviedol, že počuť hlavu katolíckej cirkvi, ako hovorí o krutosti konkrétnych národov - konkrétne Buriatov a Čečencov, "ktorí chránia civilné obyvateľstvo, je prinajmenšom zvláštne". Cydenov dodal, že v dejinách je mnoho príkladov ničenia miest, krajín a dokonca aj národov tými, ktorí boli považovaní za predstaviteľov civilizovaných národov.
21:01 Morawiecki: Poľsko zváži prijatie nemeckých patriotov, ak nemôžu ísť na Ukrajinu
Poľsko zváži, že by prijalo od Nemecka zariadenia protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo Berlín vyhlásil, že na Ukrajinu ich nepošle z dôvodu obmedzení v rámci NATO. Zároveň však Varšava chce, aby tieto systémy chránili aj ukrajinský vzdušný priestor. Povedal to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje agentúra PAP.
Nemecko minulý týždeň ponúklo Poľsku systém protivzdušnej obrany Patriot po tom, čo na poľské územie blízko hraníc s Ukrajinou dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany. Poľsko na túto ponuku reagovalo vyhlásením, že systém by mal byť radšej dodaný Ukrajine. Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová nato uviedla, že Nemecko tento systém Ukrajine nemôže dodať. "Tieto patrioty sú súčasťou integrovanej protivzdušnej obrany NATO, z čoho vyplýva, že môžu byť rozmiestnené iba na území NATO," vysvetlila.
Morawiecki na pondelkovej tlačovej konferencii dostal otázku, či by Poľsko prijalo tieto patrioty, keď ich Nemecko odmieta poslať na Ukrajinu. "Áno, zvažovali by sme tento variant, samozrejme, avšak chceli by sme zdôrazniť, že nikto nechce výzbroj na to, aby iba stála," povedal poľský premiér. Dodal, že na západnej Ukrajine v dôsledku ruských raketových útokov umierajú ľudia. "Takže dodané zbrane by mali slúžiť čo najviac na ochranu ukrajinského vzdušného priestoru. Takto by zároveň chránili aj poľský vzdušný priestor," dodal.
20:26 Ukrajina popiera tvrdenia Ruska, že Bachmut je takmer obkľúčený
V okolí východoukrajinského mesta Bachmut pokračovali v pondelok ťažké boje. Potvrdili to ruské i ukrajinské zdroje. Ukrajina však popiera tvrdenia Rusov, že mesto je takmer obkľúčené. Informuje o tom americká spravodajská televízia CNN. Tá poznamenáva, že pre ruské sily ide o dôležitý cieľ po nedávnych neúspechoch na fronte. Na sociálnych sieťach sa šíria videá zo zničených budov v meste, v ktorom sa stále nachádzajú tisícky civilistov, a to bez dodávok elektriny či vody.
Najvyšší predstaviteľ separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky už takmer obkľúčili Bachmut. "Situácia v Bachmute je naďalej zložitá, ale naše jednotky, predovšetkým z Vagnerovej skupiny, jednoznačne postupujú," povedal Pušilin v ruskej televízii. Ukrajinci priznávajú ruskú ofenzívu v oblasti, avšak popierajú postup Rusov. Hovorca východného krídla ukrajinskej armády Serhij Čerevatyj označil v pondelok v ukrajinskej televízii Bachmut za hlavné bojisko na Ukrajine. Ruská armáda tam vypáli približne 180 až 200 delostreleckých granátov denne, spresnil.
19:50 Zelenská: Svet musí reagovať na ruské zločiny sexuálneho násilia
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v pondelok vyzvala svet, aby reagoval na využívanie sexuálneho násilia ako zbrane vo vojne na Ukrajine. Prokuratúra v Kyjeve podľa nej vyšetruje viac než 100 takýchto zločinov, ktorých sa mali dopustiť ruskí vojaci, informuje agentúra AFP. Zelenská v prejave na londýnskej konferencii o predchádzaní sexuálnemu násiliu v ozbrojených konfliktoch uviedla, že uvedené vyšetrovania sú len malým zlomkom skutočného počtu takýchto zločinov, ktoré sa odohrali vo vojne na Ukrajine.
"Príležitosti na ponižovanie Ukrajincov sa pre okupantov rozšírili a žiaľ, sexuálne násilie a sexuálne zločiny sa nachádzajú v ich arzenáli," povedala manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Každý vie o veľkom množstve znásilnení," povedala delegátom počas prvého dňa konferencie. "Oni (ruskí vojaci) sú v tomto veľmi otvorení," dodala. Obete však podľa nej majú strach hovoriť o tejto stigme a obávajú sa tiež, že páchatelia týchto činov by sa mohli vrátiť a urobiť to znova. "Preto je extrémne dôležité, aby sa to uznalo za vojnový zločin a aby sa potrestali všetci vinníci," zdôraznila. "Na to musí existovať globálna reakcia. Žiaľ, takéto vojnové zločiny budú vo svete pokračovať, pokiaľ si vojaci budú myslieť, že môžu vyviaznuť bez akéhokoľvek trestu," dodala Olena Zelenská.
19:33 Reznikov: Rusko doteraz vystrelilo na Ukrajinu 16-tisíc rakiet
Rusko od začiatku vojny vypálilo na Ukrajinu viac než 16-tisíc rakiet, z ktorých 97 percent mierilo na civilné objekty, vyhlásil v pondelok na Twitteri ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. "Bojujeme proti teroristickému štátu. Ukrajina však zvíťazí a vojnových zločincov dostane pred súd," napísal Reznikov.
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP
19:26 Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo pre ruské ostreľovanie bez pitnej vody
Ukrajinské mesto Mykolajiv zostalo v dôsledku ruského ostreľovania odrezané od dodávok pitnej vody. Povedal to v pondelok starosta tohto mesta Olexandr Sienkevyč, ktorého cituje denník The Guardian a spravodajská stanica CNN. Ruské útoky podľa slov Sienkevyča poškodili čerpaciu stanicu na území susednej Chersonskej oblasti, ktorá dodáva pitnú vodu aj do Mykolajiva. Úrady sú tak momentálne nútené do mesta dovážať úžitkovú vodu z ústia rieky Južný Bug.
Vodovod dovážajúci pitnú vodu do Mykolajiva pritom podľa slov starostu opravili len pred približne týždňom, a to po tom, ako bolo mesto Cherson oslobodené od ruských okupantov. "Máme do činenia so skutočnými teroristami, ktorí sú proti našej armáde bezmocní, a preto 'bojujú' s civilným obyvateľstvom," uviedol Sienkevyč. "Ihneď, ako to bezpečnostná situácia dovolí, urýchlene opravíme čerpaciu stanicu a znovu dovedieme pitnú vodu do Mykolajiva," dodal. Sienkevyč tiež informoval, že úrady sa momentálne snažia opraviť aj vodárenské systémy, ktoré poškodila kontaminácia slanou vodou.
18:18 Šéf NATO upozornil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú sieť
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg upozornil, že Rusko pravdepodobne bude pokračovať v útokoch proti ukrajinskej energetickej sieti, plynárenskej infraštruktúre a základným službám. „Takéto konanie na začiatku zimy ukazuje, že prezident Vladimir Putin sa teraz snaží použiť ... zimu ako vojnovú zbraň proti Ukrajine," povedal Stoltenberg novinárom v Bukurešti pred dvojdňovým zasadaním ministrov zahraničných vecí NATO. Informuje o tom web Guardian.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľňajšom večerom príhovore Ukrajincov tiež upozornil, aby sa pripravili na sériu nových ruských raketových útokov. „Máme vedomosti, že teroristi pripravujú nové údery. Vieme to určite. A nanešťastie, kým budú mať rakety, neprestanú s tým," povedal.
17:30 Poľsko vyzvalo EÚ a členské štáty, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu
Poľsko v pondelok apelovalo na Európsku úniu a jej členské štáty, aby zvýšili množstvo humanitárnej pomoci pre Ukrajinu a takisto podporili aj krajiny, ktoré poskytujú útočisko pre ľudí utekajúcich pred ruskou ofenzívou. Správu priniesla agentúra PAP. "Požiadal som členské štáty EÚ a predovšetkým Európsku úniu, aby zvýšili humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, aby mohla obnoviť svoju energetickú infraštruktúru a vybudovať dočasné prístrešky pre ľudí utekajúcich pred vojnou," uviedol námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski na stretnutí ministrov krajín EÚ zodpovedných za oblasť rozvoja.
"Potrebujeme väčšiu podporu pre Ukrajinu a tiež väčšiu podporu pre štáty, akým je i Poľsko, ktoré prijímajú utečencov," povedal s tým, že Poľsko spomedzi krajín EÚ prijalo najviac utečencov z Ukrajiny a vynaložilo na pomoc pre nich miliardy zlotých. "Je neprijateľné, že EÚ si v tejto situácii udržuje odstup, neangažuje sa a nepodporuje štáty, ktoré prijímajú utečencov," tvrdil Jablonski.
16:27 Ukrajinská SBU pokračuje v raziách v objektoch pravoslávnej cirkvi
Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) začala vyšetrovať ďalšie dve kauzy spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), ktorá donedávna plne podliehala moskovskému patriarchátu. Ako uviedla v pondelok britská stanica BBC, oba prípady súvisia s nálezom propagandistických materiálov, ktoré "popierajú existenciu ukrajinského ľudu, jeho jazyka, ako aj práva Ukrajiny na štátnosť". Tieto písomnosti sa našli počas razie v teologickom seminári a eparchii patriacej pod moskovský patriarchát v Ivanofrankovskej oblasti na juhozápade Ukrajiny.
Vo vyhlásení SBU sa špecifikuje, že pri razii boli zhabané "brožúry a knihy xenofóbneho a nenávistného obsahu s urážlivými výmyslami o iných národnostiach a náboženstvách". Ich autormi sú väčšinou osobnosti z Ruska. Knihy vyšli v ruských vydavateľstvách. SBU v posledných týždňoch vykonala prehliadky v niekoľkých objektoch patriacich UPC. Tajná služba vysvetlila, že takéto opatrenia prijíma ako súčasť boja "proti podvratným aktivitám ruských tajných služieb na Ukrajine".
16:03 Rusko odložilo rozhovory o jadrovom odzbrojovaní s USA
Rusko jednostranne odložilo konanie rozhovoroch o jadrovom odzbrojovaní, ktoré sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa na pondelňajšiu správu ruského denníka Kommersant, ktorý v tejto súvislosti citoval americkú ambasádu. Odloženie rokovaní krátko nato potvrdilo aj ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré však neuviedlo dôvod tohto kroku. Oznámilo len, že plánované rozhovory sa tento týždeň v Káhire neuskutočnia a prebehnú v neskoršom, (nespresnenom) termíne. Americká ambasáda však informovala, že išlo o jednostranné rozhodnutie Moskvy.
Predstavitelia Ruska a USA mali od utorka 29. novembra do 6. decembra rokovať v Káhire o obnovení inšpekcií podľa Novej dohody START (New START; SNV-III), ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín. Inšpekcie prebiehajúce v rámci tejto zmluvy boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nepodarilo dosiahnuť dohodu o ich obnovení.
15:43 OPCW: Vojna na Ukrajine zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia
Invázia ruskej armády na Ukrajinu opäť zvýšila hrozbu použitia zbraní hromadného ničenia, uviedol v pondelok generálny riaditeľ Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) Fernando Arias. "Situácia na Ukrajine opäť zvýšila reálnu hrozbu, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia vrátane chemických zbraní," povedal Arias na úvod výročného zasadnutia OPCW v Haagu, ako informuje AFP.
Tento stav podľa Ariasa "vyostril existujúce napätie do bodu, keď nemožno predpokladať jednotu medzinárodného spoločenstva v spoločných globálnych výzvach súvisiacich s medzinárodnou bezpečnosťou a mierom." Medzinárodné odzbrojovacie organizácie ako OPCW - laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2013 - sa "teraz stali miestami konfrontácií a nezhôd," uviedol Arias s poľutovaním. AFP pripomenula, že vyhrážky a obvinenia o možnom použití jadrových, chemických a biologických zbraní sa objavili krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine vo februári tohto roku, no bez akýchkoľvek dôkazov o ich nasadení.
Generálny riaditeľ OPCW vo svojom prejave pripomenul Rusku a Ukrajine, že patria medzi 193 krajín, ktoré sa zaviazali, že "nikdy a za žiadnych okolností nebudú vyvíjať, vyrábať, získavať, skladovať, prenášať alebo používať chemické zbrane". Dodal, že OPCW "naďalej pozorne sleduje vážnu situáciu (na Ukrajine) a zostáva v kontakte so stálymi zastúpeniami Ruskej federácie i Ukrajiny".ň
14:29 Putin a Tokajev so po nezhodách ohľadom Ukrajiny stretli v Moskve
Ruský prezident Vladimir Putin sa v pondelok v Kremli stretol so svojím kazašským náprotivkom Kasymom-Žomartom Tokajevom. Počas stretnutia obaja potvrdili historické väzby spájajúce ich krajiny napriek nezhodám, ktoré medzi nimi nastali v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP.
Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Ako uvádza AFP nemal v nich nijakých skutočných oponentov. Tokajev (69) pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické. "Je to moja prvá zahraničná cesta od tejto udalosti a to samo o sebe má samozrejme politický význam, ide o istú symboliku," uviedol Tokajev pred rokovaniami sediac vedľa Putina.
"Pre Kazachstan Rusko vždy bolo a je strategickým partnerom," dodal. Putin mu zase na oplátku povedal, že vzťahy Moskvy s Astanou majú "špeciálny charakter". Šéf Kremľa tiež vyzval na posilnenie ekonomických vzťahov, čo by podľa neho bolo v súčasnosti veľmi príhodné vzhľadom na krízu v medzinárodnom obchode.
Kasymo-Žomart Tokajev a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
14:22 Kyjev na znak podpory navštívilo sedem ministrov zahraničných vecí
Ministri zahraničných vecí Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska pricestovali v pondelok do Kyjeva na znak podpory Ukrajine, informuje denník Guardian. "My, ministri zahraničných vecí z Estónska, Fínska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska, sme dnes v Kyjeve v plnej solidarite s Ukrajinou. Napriek spŕškam ruských bômb a barbarskej brutalite Ukrajina zvíťazí!" napísal šéf litovskej diplomacie Gabrielius Landsbergis na sociálnej sieti Twitter.
Fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto na Twitteri písal o "bezútešnosti vojny" a vyjadril obdiv "odvahe a odhodlaniu" Ukrajincov pri "obrane svojej nezávislosti". "Ukrajinu budeme naďalej podporovať, kým to bude potrebné. Rusko musí zastaviť svoju útočnú vojnu a stiahnuť sa," napísal Haavisto. Šéfka nórskej diplomacie Anniken Huitfeldtová zdieľala z návštevy v ukrajinskom hlavnom meste aj fotografie a uviedla, že Nórsko je solidárne s Ukrajinou. "Späť v Kyjeve. Dnes som späť, aby som vyjadrila nórsku solidaritu s ukrajinským ľudom. Naša podpora Ukrajincom v ich oprávnenom boji za slobodu zostáva pevná," citoval Huitfeldtovú Guardian.
13:43 Sankcie voči Rusku zvyšujú závislosť Západu od palív z Ázie a Blízkeho východu
Vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej západné štáty uvalili sankcie na ruský energetický sektor, posilňuje pozíciu Ázie a Blízkeho východu ako dodávateľov nafty a benzínu, surovín kľúčových pre fungovanie svetovej ekonomiky. Uviedla to agentúra Bloomberg. V reakcii na útok na Ukrajinu sa Európa a USA rozhodli znížiť svoju závislosť od dovozu palív z Ruska. V rovnakom období však čelia nedostatku vlastných zásob. To vytvára nebývalé možnosti pre obrie rafinérie, napríklad v Číne a Kuvajte. "Európa a USA sa obrátili chrbtom k ruským ropným produktom, čo znamená zvýšenie ich závislosti od dodávok surovín z krajín Blízkeho východu a Ázie," povedal Eugene Lindell z poradenskej spoločnosti FGE so sídlom v Londýne.
Závislosť rastie aj v dôsledku toho, že západné krajiny v minulých rokoch výrazne skresali svoju rafinérsku kapacitu, naopak, druhá strana sveta v tejto oblasti expandovala. Západné trhy, vrátane Európy a Amerík, zredukovali podľa FGE rafinérsku kapacitu v posledných troch rokoch o 2,4 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov), zatiaľ čo Blízky východ a Ázia 2,5 milióna barelov pridali. Tento rozdiel bude pritom v nasledujúcom období rásť. Podľa odhadov Rystad Energy sa v najbližších troch rokoch rafinérska kapacita zvýši o 8 miliónov barelov denne, pričom najviac sa na tom bude podieľať Ázia a Blízky východ a najmenej Európa.
13:10 USA a Rusko majú spôsob na zvládnutie jadrových rizík, tvrdí americká diplomatka
Rusko a Spojené štáty majú na úrovni spravodajských služieb spôsoby na zvládnutie jadrových rizík. Uviedla to v pondelok pre ruské médiá americká chargé d'affaires v Moskve Elizabeth Roodová s tým, že v súčasnosti nie sú medzi americkou a ruskou stranou naplánované stretnutia. Informuje o tom agentúra Reuters. "Spojené štáty majú k dispozícii kanály na zvládanie rizík – predovšetkým jadrových – s Ruskou federáciou. To bolo cieľom stretnutia riaditeľa CIA Burnsa s jeho ruským náprotivkom," uviedla Roodová pre ruskú agentúru RIA Novosti.
Reagovala takto na stretnutie riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa s riaditeľom ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergejom Naryškinom, ktoré sa uskutočnilo začiatkom novembra v Turecku. Podľa Bieleho domu Burns na tomto stretnutí varoval Naryškina pred dôsledkami akéhokoľvek použitia jadrových zbraní ruskou stranou. Moskva pritom uviedla, že na stretnutí sa diskutovalo o "citlivých" záležitostiach, a odmietla ho bližšie komentovať. "Riaditeľ Burns nič nevyrokoval a nediskutoval o urovnaní konfliktu na Ukrajine," uviedla Roodová. Zároveň dodala, že ak bude na tejto úrovni potrebné ďalšie stretnutie, tak sa uskutoční. "Naplánované teraz, pokiaľ viem, nie je žiadne," povedala americká diplomatka.
12:56 Vatikán: Pápež je pripravený sprostredkovať mier na Ukrajine
Pápež František v pondelok uviedol, že je pripravený pokúsiť sa sprostredkovať mier medzi Ukrajinou a Ruskom, informovala agentúra ANSA. František v rozhovore pre americký jezuitský žurnál povedal, že pozíciou Svätej stolice je "hľadať mier a porozumenie". "Diplomacia Svätej stolice sa uberá týmto smerom a očividne je vždy ochotná sprostredkovávať," dodal. Pápež podľa svojich vyjadrení premýšľa o ceste a rozhodol sa, že ak vycestuje, navštívi Moskvu aj Kyjev - nie len jedno z týchto miest.
11:50 Rusko privítalo návrh Vatikánu na sprostredkovanie rozhovorov s Ukrajinou
Kremeľ privítal v pondelok ponuku Vatikánu na poskytnutie platformy pre rokovania zamerané na urovnanie ukrajinského konfliktu, avšak postoj Kyjeva rokovania znemožňuje, tvrdí kremeľský hovorca Dmitrij Peskov. Informuje o tom televízia Sky News. "Vieme, že celý rad zahraničných vládnych predstaviteľov a krajín hlási, že sú pripravení poskytnúť svoju platformu (pre rokovania). Bezpochyby takúto politickú vôľu vítame," uviedol Peskov s tým, že v súčasnej situácii vzhľadom na postoj Kyjeva takúto ponuku využiť nemožno.
Peskov takto reagoval na vyhlásenie pápeža Františka, ktorý v rozhovore pre taliansky denník La Stampa, zverejnený pred desiatimi dňami, uviedol, že Vatikán je pripravený spraviť všetko pre sprostredkovanie ukončenia vojny na Ukrajine.
10:53 Nový veľvyslanec Kyjeva v Nemecku žiada ďalšiu pomoc proti výpadkom elektriny
Nový ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Olexij Makejev apeloval v pondelok na Nemecko, aby poskytlo jeho krajine zariadenia, ktoré zabránia výpadkom elektriny, uviedla agentúra DPA. "Potrebujeme generátory elektriny a autotransformátory, ktoré sú obzvlášť účinnou pomocou po ruských raketových útokoch, (ktoré ničia energetickú infraštruktúru na Ukrajine)," povedal Makejev pre verejnoprávnu stanicu ZDF. V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev fungujú dodávky elektrina iba niekoľko hodín denne.
Makejev dodal, že Ukrajine potrebuje od Nemecka aj systémy protivzdušnej obrany, ako napríklad Iris-T, ktorý už Berlín poskytol, a tiež ďalšie zbrane. Nespomenul konkrétne bojové tanky. "Nemecké zbrane zachraňujú životy," povedal veľvyslanec a doplnil, že diskusie s nemeckou vládou o ďalších dodávkach sa už začali. Makejev znovu vyhlásil, že Ukrajine chce získať naspäť celé svoje územie obsadené Ruskom, teda aj Krymský polostrov, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014.
Veľvyslanec sa nepriamo dištancoval od svojho predchodcu Andrija Meľnyka, ktorého provokačné vyhlásenia a ostrá rétorika vyvolávali v Berlíne pobúrenie. Makejev povedal, že jeho hlavnou úlohou je vybudovať dôveru a docieliť vzájomnú podporu. "Podporu Nemecka veľmi potrebujeme," uviedol.
09:40 Rusi naďalej ostreľujú Cherson, v nedeľu tam hlásili 54 útokov
Ruské sily aj naďalej každodenne delostrelecky ostreľujú juhoukrajinské mesto Cherson a počas nedele odtiaľ hlásili 54 útokov. Informuje o tom pondelňajšia správa britského ministerstva obrany. Vo štvrtok 24. novembra prišlo v meste o život desať osôb. Väčšinu škôd podľa britského rezortu obrany spôsobili viachlavňové salvové raketomety typu BM-21 Grad.
Cherson bolo oslobodený 11. novembra. Rusko v tento deň oznámilo stiahnutie viac než 30-tisíc vojakov a Kyjev oznámil, že do mesta vstúpili ukrajinské sily. Cherson je však zraniteľný, pretože je v dosahu väčšiny delostreleckých systémov Moskvy. Ruské vojská ho teraz ostreľujú z novovytvorenej obrannej línie na východnom brehu rieky Dneper, píše ministerstvo.
09:20 Záporožská elektráreň ostáva pod kontrolou Ruska, tvrdia proruské úrady
Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je aj naďalej pod kontrolou Ruska. Oznámila to v pondelok Ruskom dosadená samospráva okupovaného ukrajinského mesta Enerhodar, ktoré leží pri ZAES. Ukrajina v nedeľu naznačila, že ruské sily sa pripravujú na opustenie elektrárne. Informuje o tom agentúra Reuters. "Médiá aktívne rozširujú nepravdivé správy o tom, že Rusko sa údajne plánuje stiahnuť z Enerhodaru a opustiť (ZAES). Táto informácia nie je pravdivá," uvádza proruská samospráva Enerhodaru na sociálnej sieti Telegram.
Šéf ukrajinského štátneho energetického podniku Enerhoatom Petro Kotin v nedeľu uviedol, že boli spozorované náznaky, že Rusko by sa mohlo pripravovať na opustenie záporožskej elektrárne. Jeho armáda ju obsadila ešte v marci krátko po začiatku invázie. Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok tiež oznámil, že ukrajinským jednotkám sa podarilo minulý týždeň zničiť približne šesť kusov ruského vojenského vybavenia počas bojov blízko Enerhodaru. Počas bojov mali tiež utrpieť zranenia približne 30 ruskí vojaci. Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázal nezávisle overiť.
08:43 Česko darovalo zo svojich rezerv Ukrajine zdravotnícky materiál za 85 miliónov korún
Česko darovalo Ukrajine od začiatku konfliktu zdravotnícky materiál za 85 miliónov korún (3,5 milióna eur). Na pomoc poslalo lôžka, držiaky na infúzie, kolieskové kreslá, matrace, vankúše i obväzový materiál. Ako zistila rozhlasová stanica Český rozhlas Radiožurnál, 950 paliet odvezených zásob sa však nedoplnilo.
Na Ukrajinu zamierili zo skladov Správy štátnych hmotných rezerv (SSHR) aj striekačky a ihly, ktoré Česko v roku 2021 nakúpilo za takmer päť miliónov korún (205-tisíc eur) z Číny z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 a nevyužilo. "Tam sme posielali všetky naše zásoby, čo sme mali – ktoré zostali aj z covidu –, to znamená, že sme tam museli poslať aj tieto integrované ihly a striekačky," uviedol riaditeľ SSHR Pavel Švagr, ktorého v pondelok citoval Radiožurnál.
06:11 Kyjev tvrdí, že ruské útoky od februára poškodili 32-tisíc civilných objektov
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poškodilo ruské ostreľovanie približne 32-tisíc civilných objektov. V nedeľu to uviedol námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhenij Jenin.
"Ako sa od teroristov dalo očakávať, Rusi sa zameriavajú na civilné ciele. Dodnes bolo ruským ostreľovaním a raketovými útokmi poškodených asi 32-tisíc takýchto cieľov. Ide predovšetkým o súkromné domy alebo civilné bytovky," povedal Jenin v rozhovore pre ukrajinské médiá. Dodal, že iba tri percentá zaznamenaných ruských útokov zasiahli vojenské ciele.
Jenin tiež uviedol, že ruské útoky poškodili aj viac ako 700 zariadení ukrajinskej kritickej infraštruktúry. "Dodnes bolo zasiahnutých viac ako 700 zariadení kritickej infraštruktúry – letiská, mosty, sklady, a podobne," povedal. Podľa jeho slov má Moskva "maniakálnu túžbu ponoriť Ukrajinu do tmy a nie je dôvod veriť, že prestanú".
03:39 Zelenskyj: Rusko určite plánuje ďalšie raketové útoky na Ukrajinu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Rusko sa s určitosťou chystá podniknúť ďalšie raketové útoky na Ukrajinu. Zelenskyj to povedal vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.
"Chápeme, že teroristi plánujú nové útoky. Vieme to s istotou," uviedol Zelenskyj. Dodal, že útoky neutíchnu, kým bude mať Moskva rakety. "Naše obranné sily sa pripravujú. Celá krajina sa pripravuje. Vypracovali sme všetky scenáre," pokračoval.
Ukrajinský prezident upozornil, že nasledujúci týždeň môže byť rovnako náročný, ako ten predchádzajúci, počas ktorého spôsobilo ruské bombardovanie doposiaľ najhoršie škody na ukrajinskej energetickej infraštruktúre. V dôsledku stredajších ruských raketových útokov zostali milióny ľudí na Ukrajine bez svetla, vody a tepla.
01:22 Ukrajina: Kličko označil Zelenského kritiku za nezmyselnú
Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko v nedeľu reagoval na kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho spojencov v súvislosti so zriaďovaním núdzových centier na pomoc obyvateľom, ktorí sú v dôsledku ruských útokov bez elektriny a tepla. Podľa Klička ide o "nezmyselnú" kritiku uprostred vojny.
Kličko povedal, že v Kyjeve je zriadených 430 núdzových centier na pomoc ľudom po ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V prípade zhoršenia situácie je podľa jeho slov naplánovaných ďalších 100 takýchto centier.
Po ničivom ruskom ostreľovaní ukrajinskej energetickej infraštruktúry Ukrajina zriadila tisícky takzvaných "centier neporaziteľnosti", kde majú ľudia prístup k teplu, vode či internetovej a mobilnej sieti.
"Nechcem sa zapájať do politických bojov, najmä v súčasnej situácii. Je to nezmyselné. Mám čo robiť v meste," povedal Kličko vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že mesto čelilo kritike aj od Zelenského spojencov, ktorí navyše na internete zverejnili "nepochopiteľné fotografie".
Čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval v stredu do Saudskej Arábie. Trojdňová návšteva by sa mala zameriavať na väzby v oblasti energie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Si Ťin-pching má rokovať so saudskoarabským kráľom Salmánom, korunným princom Muhammadom bin Salmánom a zúčastní sa aj na summite šesťčlennej Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu (GCC), či na ďalšom summite krajín z tejto oblasti.
Ide o tretiu zahraničnú cestu čínskeho prezidenta od začiatku pandémie koronavírusu. Na návšteve Saudskej Arábie je po prvý raz od roku 2016. Čína je najväčším odberateľom ropy od Saudskej Arábie a obe krajiny pravdepodobne chcú v období hospodárskeho chaosu a geopolitickej prestavby prehĺbiť svoje vzťahy, píše AFP. Saudskoarabský minister energetiky princ Abdulaziz bin Salmán v stredu povedal, že jeho krajina "zostane dôveryhodným a spoľahlivým partnerom Číny" na svetovom trhu s ropou.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že Saudská Arábia je aj naďalej kľúčovým spojencom USA. Upozornil však na "vplyv, ktorý si chce Čína získať po celom svete".
Oficiálna tlačová agentúra SPA uviedla, že do Saudskej Arábie v rokoch 2005-2020 smerovalo viac než 20 percent čínskych investícií v arabských krajinách, čo je najviac v tomto regióne. Trhy s ropou sú v bilaterálnych rozhovoroch medzi oboma krajinami kľúčové najmä v spojitosti s nestabilitou na trhoch od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, píše AFP.
Krajská prokuratúra (KP) v Trenčíne preveruje ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) a policajného prezidenta Štefana Hamrana v súvislosti s nelegálnou migráciou. Prokuratúra koná na pokyn generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku. Upozornil na to Denník N, TASR to potvrdil aj hovorca Generálnej prokuratúry (GP) SR Dalibor Skladan.
"Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná vec je v štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné, nebudeme sa k nej ani k interným postupom v súčasnosti vyjadrovať," doplnil.
Ministerstvo vnútra (MV) SR sa voči iniciatíve dôrazne ohradzuje. "Obávame sa, že snahou v tejto iniciatíve je prekrytie iných vážnych tém a takýto druh komunikácie je príslušným skôr pre politickú opozíciu," uviedla pre TASR hovorkyňa MV Zuzana Eliášová. Doplnila, že rezort vnútra bude v tejto veci príslušným orgánom plne súčinný.
Kroky, ktoré ministerstvo vykonalo, boli podľa nej v súlade tak s medzinárodným právom, ako aj v záujme Slovenska. "Kontroly na hraničných priechodoch s Maďarskom by v pomere efektivity, nákladov a personálneho vyťaženia neboli v boji proti nelegálnej migrácii efektívne," poznamenala hovorkyňa.
Poukázala, že Mikulec od svojho nástupu komunikoval na európskej úrovni potrebu dlhodobého riešenia nelegálnej migrácie, a to tak v krajinách pôvodu, ako aj v krajinách, ktoré ležia na hlavných migračných trasách. "Od začiatku tohto roka MV reagovalo na vývoj nelegálnej migrácie, a to napriek tomu, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície, ako aj iné zložky MV SR boli vyťažené zabezpečovaním prác v súvislosti s príchodom osôb z vojnou postihnutej Ukrajiny," skonštatovala Eliášová.
Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka dal ešte v novembri preveriť, či pri plnení úloh v súvislosti so zabezpečovaním kontroly hraníc SR a ochranou SR pred nelegálnou migráciou nedošlo k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo marenia úlohy verejným činiteľom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil v stredu Rusko zo spáchania tzv. ekocídy, a to pre skazu, akú invázia napáchala vo voľnej prírode na Ukrajine.
Na brehy Čierneho mora podľa Zelenského vyplavilo tisícky uhynutých morských cicavcov vrátane desaťtisícov delfínov. "A to je len malá časť z ničivých následkov (vojny)," povedal. "Ruská vojna má obrovský dosah na prírodu v našej krajine," dodal a odsúdil ruskú "ekocídu na Ukrajine".
Na vládnej platforme United24, zameranej na získavanie darov pre Ukrajinu, Zelenskyj zverejnil správu o situácii v prírodnej rezervácii Tuzlovské lagúny v Odeskej oblasti.
"Odhadujeme, že v dôsledku vojny uhynulo prinajmenšom 50-tisíc delfínov," tvrdí v nej Ivan Rusev, výskumný pracovník rezervácie. Dodáva, že to je zhruba 20 percent z celkového počtu delfínov v Čiernom mori.
Mnoho vedcov vrátane Ruseva obviňujú z tejto tragédie sonary ruských bojových lodí. Pomocou sonarov dokážu identifikovať nepriateľské ponorky aj na veľkú vzdialenosť. Pre mnoho morských cicavcov však spôsobujú v ich prostredí nadmerný hluk, ktorý môže mať fatálne následky.
Rusev ešte v auguste odhadoval v rozhovore pre AFP úbytok čiernomorskej populácie delfínov spôsobený inváziou na asi dve percentá (5 000 uhynutých zvierat).
AFP pripomína, že v Čiernom mori žili v 20. storočí približne dva milióny delfínov; k ich úbytku však prispeli rybolov a znečistenie. V roku 2020 ich tam podľa prieskumu bolo už len približne 250-tisíc.
Veľkú kultúru Ruska nemožno zrušiť bez ohľadu na to, do akých vojen sa jeho lídri pustia. V stredu to povedal taliansky prezident Sergio Mattarella pred premiérou opery Boris Godunov v milánskej La Scale a vyslúžil si za to potlesk v stoji. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry ANSA.
Počas slávnostnej večere s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou pred predstavením Mattarella hovoril aj o spore uviesť túto ruskú operu v čase vojny na Ukrajine a možnom propagandistickom víťazstve ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Sú to názory, ktoré nezdieľam ani v kultúrnej, ani v politickej rovine. Veľká ruská kultúra je neoddeliteľnou súčasťou európskej kultúry. Je to prvok, ktorý nemožno zrušiť. Zodpovednosť za túto vojnu však musí niesť vláda tejto krajiny a určite nie ruský ľud alebo jeho kultúra," povedal Mattarella (81).
Boris Godunov je jediná dokončená opera od ruského skladateľa Modesta Musorgského. Dielo vzniklo v rokoch 1868 – 1873 v Petrohrade a všeobecne je považovaná za majstrovské dielo. Dej opery sa odohráva v rokoch 1598 – 1605 počas tzv. obdobia zmätkov za vlády cára Godunova.
Tisíce ruských turistov sa v snahe obísť medzinárodné cestovné reštrikcie a užiť si slnečnú dovolenku uchýlili na venezuelský ostrov Isla de Margarita, kde našli priateľské prijatie, informuje v stredu agentúra AFP.
Vážne vnútropolitické a ekonomické problémy, ktoré Venezuelu sužujú už dlhé roky, odrádzajú väčšinu zahraničných turistov. Mnoho západných krajín preto svojich obyvateľov pred cestou do tejto juhoamerickej krajiny varuje. Pre tisícky Rusov túžiacich po slnečnej dovolenke v zahraničí bez vízových a ďalších cestovných obmedzení pre inváziu na Ukrajine sa však Venezuela stala ideálnou destináciou.
Venezuelský prezident Nicolás Maduro vníma cestovný ruch ako nástroj na revitalizáciu ekonomiky. Po rokoch hyperinflácie sa totiž objavujú letmé známky oživenia. S Ruskom podpísal dohodu, ktorá do konca aktuálneho roka umožní príchod 100-tisíc ruských turistov.
AFP uvádza, že za ostatné dva mesiace využilo nové priame letecké spojenie medzi Moskvou a venezuelským Isla de Margarita približne 3-tisíc ruských dovolenkárov.
Letecké spojenie sa obnovilo 2. októbra, po sedemmesačnej odmlke pre vojnu na Ukrajine. Trasy letov sa museli zmeniť, aby sa vyhli vzdušnému priestoru krajín, ktoré zaviedli proti Rusku sankcie.
Štrnásťhodinový let z Moskvy a pobyt na venezuelskom ostrove zároveň mnoho Rusov vníma ako cenovo dostupnú dovolenku. Jeden z ruských dovolenkárov AFP povedal, že za let a 12-dňový pobyt na ostrove zaplatil asi 3 300 eur.
Ruských dovolenkárov po pristátí na ostrove vítajú nápisy v ruštine a čaká ich organizovaný program zahŕňajúci napríklad prehliadku ostrova. K dispozícii majú ruskojazyčných tlmočníkov a sprievodcov, pričom hotel bez nich neopúšťajú.
Prezident Peru Pedro Castillo v stredu oznámil rozpustenie Kongresu, vytvorenie krízovej vlády a žiada nové parlamentné voľby. TASR správu prevzala z agentúry AP a webovej stránky stanice BBC.
Castillo to oznámil v čase, keď Kongres rokoval o ústavnej obžalobe voči nemu za údajnú korupciu. Rozhodnutie o rozpustení parlamentu podľa svojich slov prijal pre "prekážky", ktoré jeho vláde vytvára zákonodarný zbor.
Prezident okrem toho oznámil, že vláda bude riadiť krajinu prostredníctvom nariadení a v Peru bude platiť zákaz vychádzania od 22.00 h do 4.00 h. Takisto budú zhabané zbrane, ktoré sú vo vlastníctve civilistov, píše BBC. Castillo tiež oznámil, že reorganizuje súdny systém a políciu v krajine.
Prezident tieto kroky podnikol krátko pred tým, ako mal Kongres hlasovať o jeho odvolaní, píše AP. Jeho protivníci tvrdia, že "morálne" nie je schopný viesť krajinu.
Castillo, niekdajší vidiecky učiteľ, po voľbách v roku 2021 prevzal moc od tradičnej politickej elity v Peru. Medzičasom prežil dva pokusy o impeachment a vedú voči nemu šesť vyšetrovaní za údajné úplatkárstvo a plagiátorstvo. Prezident obvinenia odmieta.
Európska komisia (EK) v stredu predložila návrh deviateho balíka sankcií voči Rusku v reakcii na vojnu, ktorú Kremeľ vedie na Ukrajine. Je zameraný proti ruským ozbrojeným silám, ďalším bankám a desiatkam ruských predstaviteľov, informuje TASR.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia chce tiež obmedziť dodávky dronov pre Rusko a vyradiť z vysielania ďalšie štyri ruské "propagandistické" stanice.
"Rusko naďalej prináša na Ukrajinu smrť a ničenie. Stojíme pri Ukrajine a nútime Rusko platiť za jeho krutosť," povedala von der Leyenová vo videu zverejnenom na Twitteri. Doterajších osem súborov sankcií EÚ podľa nej už Rusko tvrdo pocítilo.
Návrh EK obsahuje zaradenie ďalších takmer 200 osôb a organizácií na sankčný zoznam EÚ. Sankcie sa týkajú aj ďalších troch ruských bánk a obmedzí sa prístup Moskvy k dronom priamo aj prostredníctvom dodávateľov z tretích krajín ako Irán.
EK podľa svojej šéfky navrhuje tiež nové obmedzenia vývozu pre tovar dvojakého použitia, ktorý by mohla zneužiť ruská vojnová mašinéria, ako aj ekonomické opatrenia voči ruskému energetickému a ťažobnému sektoru.
Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na nepriateľský útok, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin. Nukleárne zbrane podľa neho slúžia na ochranu Ruska a jeho spojencov a ako odstrašujúci prostriedok. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a DPA.
Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. "Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť," citovala ho DPA. Rusko podľa šéfa Kremľa vníma svoje zbrane ako "ochranu".
Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové zbrane do zvýšenej pohotovosti. Bolo to vnímané ako hrozba voči USA a štátom NATO, aby sa nezapájali do vojny, pripomína DPA. Exprezident Dmitrij Medvedev okrem toho opakovane hovoril o možnosti atómovej vojny. V Rusku sa diskutovalo aj o použití taktickej jadrovej zbrane na Ukrajine s cieľom rýchlejšie dosiahnuť výsledky. Vzhľadom na celosvetové pobúrenie Rusko podobné hrozby v poslednom čase výrazne obmedzilo.
Putin napriek tomu na stredajšom stretnutí povedal, že "nebezpečenstvo jadrovej vojny" sa zvyšuje. Súčasne zdôraznil, že Rusko na rozdiel od USA nemá svoje nukleárne zbrane na území iných krajín. Napriek tomu však svojich spojencov nimi chráni a táto výzbroj slúži ako odstrašujúci prostriedok, nie na vyvolávanie konfliktov, dodal.
Včerajšie vystúpenie špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a jeho správa vyvolali ostré polemiky v pléne, dnes sa voči jeho vyjadreniam ohradila SIS. Ide o neobvyklý krok.
Vo vyjadrení, ktoré SIS poskytla médiám, padajú tvrdé slová a obvinenia z absolútnej lži: "Špeciálny prokurátor počas prezentácie svojej správy v parlamente uviedol lživé tvrdenia o tom, že SIS údajne brzdí trestné stíhania podliehajúce dozoru Úradu špeciálnej prokuratúry. Tieto tvrdenia služba verejne označuje za absolútnu lož, a preto vyzýva špeciálneho prokurátora, aby takéto tvrdenia aj podložil a ukázal verejnosti, o čo opiera svoje útoky na spravodajskú službu."
Napriek tomu však parlament vzal na vedomie správu špeciálneho prokurátora, za jej schválenie hlasovalo 71 poslancov OĽaNO, SaS a nezaradených poslancov, ktorí vo voľbách kandidovali za stranu Za ľudí alebo OĽaNO. Poslanci Sme rodina sa pri hlasovaní zdržali, opoziční poslanci zo Smeru, Hlasu a Republiky boli proti.
V Správe špeciálneho prokurátora o činnosti jeho úradu sa uvádzalo mnoho faktických tvrdení o stave vyšetrovania závažných a politicky citlivých káuz, úrad si nepriznal žiadne chyby a špeciálny prokurátor kritizoval návrh opozičného poslanca Tarabu na zmenu sadzieb ekonomických trestných činov.
Podľa Lipšica na to nie je teraz dôvod, opísal, že v minulom roku výrazne stúpol počet osôb, ktoré sa spájajú so zločinom založenia a podporovania zločineckej skupiny. Spomenul, že stúpli aj prípady ekonomickej trestnej činnosti. Práve tu kritizoval návrh poslanca Tarabu: „Vie mi niekto vysvetliť, aký je iný dôvod tejto legislatívnej smršti než ten, že prebiehajú hlavné pojednávania a vyšetrovanie vplyvných osôb z verejného života a podnikateľskej sféry a pred súdom stoja mnohí oligarchovia?“
Jeho vystúpenie vyvolalo v pléne búrlivú diskusiu a ostrú reakciu Roberta Fica. Ten o vysokej miere odbornosti prokurátorov ÚŠP povedal: „Rozprávate tu o nejakých elitných vyšetrovateľoch, ktorí sú pripravení zapaľovať svojim kolegom, vyšetrovateľom z tímu Oblúk, autá, prepichovať pneumatiky. Sú to ľudia, ktorí sú pripravení nainštalovať čierne GPS.“
Problémom, za ktorý čelí Lipšicov úrad kritike, je, že niektoré obvinenia sa nadkvalifikujú, že sa používajú vynútené priznania alebo dochádza k iným manipuláciám, čo napokon nemusí obstáť pred súdmi a môže výrazne poškodiť právny štát na Slovensku. Generálna prokuratúra v týchto prípadoch intervenuje a používa paragraf 363, aby korigovala prácu svojich kolegov. V prípade obvinenia bývalého šéfa SIS jej už dal za pravdu aj Najvyšší súd. ÚŠP tieto obvinenia odmieta a namiesto kritiky do svojich radov, napríklad po ospravedlnení sa štátu Jaroslavovi Haščákovi, vidí problém v útokoch na prokurátorov UŠP, ktoré považuje za reakciu na úspešné vyšetrovania úradu.
Na obranu svojho úradu Daniel Lipšic uvádza, že v roku 2021 bolo vznesené obvinenie veľkému počtu osôb, ktoré "pôsobili vo vysokých verejných funkciách alebo mali výrazný (nezákonný) vplyv na fungovanie orgánov verejnej moci". Dodáva, že tento trend pokračuje. Podľa úradu boli reakciou na tieto skutočnosti opakované a stupňujúce sa útoky na jeho prokurátorov či sudcov Špecializovaného trestného súdu.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic bol spokojný s prácou svojho úradu. V parlamente uviedol, že počet osôb stíhaných za trestné činy, vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom v minulom roku, výrazne narástol. Stúpol aj celkový počet vecí zapísaných do trestných registrov. Nebola podaná žiadna obžaloba za trestné činy terorizmu. Výrazne narástol počet vznesených obvinení voči osobám, ktoré pôsobili vo vysokých verejných funkciách.
Lipšicov úrad konštatuje, že v minulom roku bol výrazný nárast trestne stíhaných osôb za trestné činy, ktoré sú štatisticky vykazované ako trestné činy spáchané organizovaným zločinom. "Počet páchateľov trestne stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa paragrafu 296 Trestného zákona stúpol oproti roku 2020 o 17 osôb na celkovo trestne stíhaných 89 osôb," píše sa v správe. Celkovo bolo podľa ÚŠP za organizovaný zločin v minulom roku stíhaných 247 obvinených a obžalovaných 167 osôb, právoplatne odsúdených bolo celkovo 63 osôb.
