Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ISW: Putinove ciele sú stále imperialistické a maximalistické

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) sa domnieva, že ciele ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sú "stále jasne imperialistické a maximalistické". ISW dospel k tomuto záveru na základe analýzy prejavu, ktorý Putin predniesol na stredajšom zasadnutí rady pre ľudské práva pôsobiacej pri jeho prezidentskej kancelárii.

Podľa britskej stanice BBC v ňom Putin uviedol, že "špeciálna vojenská operácia" – ako Kremeľ nazýva svoju vojnu proti Ukrajine – je "dlhý proces" a jeho výsledkom by malo byť získanie nových území.

"Putin vytvoril paralely medzi sebou a ruským cárom Petrom I., pričom poznamenal, že Rusko teraz ovláda Azovské more, za ktoré bojoval aj Peter Veľký," tvrdia americkí experti.

"Zmienka o ruskej imperiálnej histórii otvorene stavia súčasné Putinove ciele na Ukrajine ako jasne imperialistické a stále maximalistické," uvádza sa v bilancii ISW.

Americkí analytici vo svojej obvyklej bilancii upozorňujú aj na to, že ruská armáda v stredu – po trojtýždňovej prestávke – na Ukrajine opäť použila drony Šáhid iránskej výroby. Ich útokom boli vystavené viaceré mestá a regióny vrátane Dnipra, Kyjevskej oblasti, Poltavy, Žitomyru a Záporožia.

Ruské jednotky tieto bezpilotné lietadlá pravdepodobne upravili na použitie v chladnejších poveternostných podmienkach a je pravdepodobné, že ich v nadchádzajúcich týždňoch budú čoraz viac využívať na útoky na kritickú ukrajinskú infraštruktúru, upozorňujú v tejto súvislosti odborníci z ISW.

Ukrajinská armáda už dávnejšie predpokladala, že Rusko muselo pozastaviť používanie dronov vyrobených v Iráne, pretože nie sú vhodné na použitie v chladnom počasí. Teraz sa pravdepodobne ruskej armáde podarilo tento problém vyriešiť, konštatuje ISW.

"ISW už v minulosti informoval, že ruská armáda sa čoraz viac spolieha na systémy vyrobené v Iráne kvôli vyčerpaniu ruského arzenálu presne navádzaných zbraní," napísal americký inštitút.

(tasr)

Minúta  |  

FIFA potvrdila smrť robotníka z Filipín v Katare

Počas futbalových MS v Katare prišiel o život robotník pochádzajúci z Filipín. V stredu večer potvrdila úmrtie Medzinárodná futbalová federácia (FIFA).

Podľa The Athletic prišlo k smrti v tímovom hoteli saudskoarabskej delegácie, muž údajne zomrel na následky nehody pri opravárskych prácach.

"FIFA je hlboko zarmútená touto tragédiou. Naše myšlienky smerujú k rodine robotníka," uviedol pre agentúru DPA hovorca federácie. Bližšie detaily tragickej nehody nie sú známe.

(tasr)

Minúta  |  

Do práce či školy do Bratislavského kraja denne prichádza vyše 58-tisíc osôb

Za prácou či do školy do Bratislavského kraja denne prichádza 58 293 osôb. Vyplýva to z minuloročného Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Do Bratislavského kraja denne prichádza 44 550 ľudí za prácou, 13 743 detí s študentov do školy. Inak ako denne za prácou do Bratislavského kraja dochádza 23 581 ľudí a do školy takmer 7-tisíc ľudí," priblížila hovorkyňa pre SODB 2021 Jasmína Stauder.

Najviac ľudí prichádza z Trnavského a Nitrianskeho kraja. "Vysoké percento migrujúcich tvoria aj obyvatelia Banskobystrického a Košického kraja," dodala hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Do obehu idú prvé mince s podobizňou Karola III.

Milióny nových 50-pencových mincí s podobizňou britského kráľa Karola III. sa od štvrtka začnú dostávať do obehu prostredníctvom poštových úradov v Spojenom kráľovstve. Informovala o tom spravodajská stanica BBC News.

Ide o prvú várku sériovo razených mincí s profilom nového panovníka. Mince sa budú vydávať ako drobné zákazníkom, ktorí si na poštových úradoch niečo zakúpia alebo zaplatia za službu.

Príslušné mince s podobizňou zosnulej kráľovnej Alžbety II. sa budú naďalej prijímať v obchodoch.

Na poštové úrady bolo distribuovaných odhadom 4,9 milióna nových mincí, čo je približne polovica z celkového počtu týchto platidiel určených do obehu.

Predmetná minca sa razí v Kráľovskej mincovni (Royal Mint) vo waleskom meste Llantrisant. Portrét nového kráľa na tomto platidle vytvoril sochár Martin Jennings, ktorý vychádzal z fotografií zhotovených na 70. narodeniny vtedajšieho princa Charlesa.

Na opačnej strane novej 50-pencovej mince je kópia motívu použitého na špeciálnej minci z roku 1953, ktorá bola vyrazená pri príležitosti korunovácie kráľovnej Alžbety II.

Obsahuje štyri štvrtiny štátneho znaku Spojeného kráľovstva zobrazené v štíte. Medzi štítmi sú umiestnené emblémy štyroch konštitučných krajín - ruža (Anglicko), bodliak (Škótsko), pór (Wales) a ďatelina (Severné Írsko).

Nové mince nadväzujú na stáročnú tradíciu - profil panovníka je vždy otočený na opačnú stranu ako profil jeho predchodcu; portrét Karola III. teraz smeruje doľava.

Rovnako ako predchádzajúci britskí králi - a na rozdiel od kráľovnej - Karol III. nemá na hlave korunu.

(tasr)

Minúta  |  

Britská vláda schválila výstavbu kontroverznej novej uhoľnej bane

Britská vláda v stredu udelila povolenie na výstavbu kontroverznej novej uhoľnej bane v severnom Anglicku, prvej za uplynulé desaťročia. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Projekt, ktorý bude zrealizovaný v grófstve Cumbria na severozápade Anglicka, už dlho čelí protestom environmentálnych aktivistov. Jeho cieľom bude dosiahnuť prevádzku s čistými nulovými emisiami uhlíka.

Minister pre komunity a miestnu samosprávu Michael Gove je podľa vlastných slov spokojný, že "v súčasnosti existuje britský a európsky trh s uhlím" a "je veľmi pravdepodobné, že globálny dopyt po tejto komodite zostane".

Baňu v blízkosti mesta Whitehaven vybuduje austrálska spoločnosť West Cumbria Mining. V bani sa bude ťažiť uhlie, ktoré sa použije na výrobu ocele, nie na výrobu elektrickej energie, uviedla vláda v Londýne.

Jej záväzok postupne ukončiť výrobu energie z uhlia do roku 2024 zostáva v platnosti, zdôraznila. Environmentálne skupiny však tvrdia, že schválenie výstavby novej bane podkopáva záväzky Británie v oblasti ochrany klímy.

"Vláda riskuje, že sa stane veľmocou v klimatickom pokrytectve, a nie v klimatickom vodcovstve," uviedla organizácia Greenpeace. "Schválenie tejto uhoľnej bane znižuje dôveryhodnosť Británie v oblasti klímy," dodalo združenie Oxfam.

Británia chce byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna a britský expremiér Boris Johnson na vlaňajšej konferencii OSN o zmene klímy COP26 v Glasgowe prisľúbil, že z krajiny urobí "Saudskú Arábiu" veternej energie.

(tasr)

Minúta  |  

V Grónsku objavili DNA ekosystémov starú dva milióny rokov

Vedci v stredu oznámili, že v usadeninách z doby ľadovej v Grónsku objavili DNA starú dva milióny rokov. Ide o doteraz najstaršiu DNA.

"Rúcame bariéru toho, o čom sme si mysleli, že môžeme v oblasti genetických štúdií dosiahnuť," povedal Mikkel Winther Pedersen, spoluautor štúdie, ktorá bola zverejnená vo vedeckom časopise Nature. Experti sa podľa jeho slov dlho domnievali, že najstaršia DNA môže mať najviac jeden milión rokov. Najnovší objav potvrdil, že to môže byť aj dvakrát toľko, dodal Pedersen, ktorý pôsobí na Kodanskej univerzite.

Nájdená DNA je podľa jeho slov usadenina z najsevernejšej časti Grónska a pochádza z prostredia, aké už nikde na svete neexistuje. Zmrazená DNA vo vzdialenej neobývanej oblasti bola veľmi dobre zachovaná.

Nová technológia vedcom umožnila určiť, že 41 častí DNA boli o viac než milión rokov staršie ako najstaršia známa DNA zo sibírskeho mamuta. Na mieste nálezu boli v minulosti objavené aj ďalšie usadeniny vrátane fosílií rastlín a hmyzu vo vynikajúcom stave.

Vedecký tím svoju prácu v tejto oblasti začal v roku 2006. Teraz sa im podarilo vytvoriť obraz o tom, ako táto oblasť vyzerala pred dvomi miliónmi rokov, píše AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.