Preskočiť na obsah
  |  

Opätovným nadviazaním príplatkov na minimálnu mzdu vláda poškodzuje zamestnávateľov, tvrdí SaS

Opätovným nadviazaním príplatkov za prácu v neštandardnom čase na minimálnu mzdu vládna koalícia spolu so Smerom poškodzuje zamestnávateľov. Na štvrtkovej tlačovej besede to povedal poslanec NR SR za stranu SaS Ján Oravec.

Upozornil na to, že toto opatrenie má byť pomocou pre zamestnancov. Tento krok však považuje za nedomyslený. „Môže to zamestnancov poškodiť, komplikuje to život zamestnávateľom," povedal.

Poslanec za SaS, bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva, "rozmrazenie" príplatkov za prácu v noci, či cez víkend považuje za podraz, keďže sa tým narušil sociálny dialóg. Upozornil na to, že v lete sa zamestnávatelia a odborári historicky prvýkrát dohodli na zvýšení minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 646 eur na 700 eur.

„Súčasťou tejto dohody bolo, že odbory nebudú otvárať tému zvyšovania príplatkov," povedal Oravec. Celkové výdavky na zamestnanca sa podľa neho týmto krokom zvýšia na jedenásť eur na hodinu, čo bude viac ako v Českej republike a Poľsku.

Príplatky, ktoré sú v súčasnosti v Zákonníku práce stanovené pevnou sumou, sa od začiatku júna budúceho roka opätovne naviažu na minimálnu mzdu. Vyplýva to z novely Zákonníka práce od poslancov za stranu Smer-SD Martina Nemkyho a Borisa Suska, ktorú v stredu schválil parlament. Za opozičnú novelu pracovného kódexu hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Suma príplatku za prácu v sobotu bude opäť najmenej vo výške 50 percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej 45 percent minimálnej mzdy za hodinu. Výška príplatku za prácu v nedeľu bude sto percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, najmenej 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sa stanovuje na najmenej 40 percent minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 percent minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Za sťažený výkon práce bude mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20 percent minimálnej mzdy za hodinu. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa stanovuje mzdová kompenzácia vo výške najmenej 20 percent minimálnej mzdy za hodinu. Dohodárom sa zvýši hodinová odmena za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

(sita)

  |  

Rakúsko bude vetovať vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu, vyhlásil rakúsky minister vnútra

Rakúsko bude vetovať vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru, vyhlásil pred štvrtkovým zasadnutím ministrov vnútra členských krajín EÚ v Bruseli rakúsky minister Gerhard Karner. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Na zasadnutí sa očakáva schválenie vstupu Chorvátska do schengenského priestoru v januári 2023.

"Dnes budem hlasovať proti rozšíreniu Schengenu o Rumunsko a Bulharsko," citovala Karnera agentúra APA. "Nie je správne, ak sa systém, ktorý na mnohých miestach nefunguje, má na tomto mieste ešte rozšíriť," povedal.

Vysvetlil, že Rakúsko tento rok zaznamenalo viac než 100-tisíc nelegálnych prekročení svojej hranice. Dôkazom nefunkčnosti systému sú aj terajšie mimoriadne hraničné kontroly mnohých štátov vnútri schengenského priestoru, dodal rakúsky minister.

Podľa agentúry Reuters je proti prijatiu Bulharska do schengenského priestoru aj Holandsko, ktoré v tomto prípade okrem nelegálnej migrácie poukazuje aj na problémy s riadením štátu.

Agentúra s odvolaním sa na nemenovaného diplomata činného v Bruseli uviedla, že v prípade odmietnutia si budú musieť Rumunsko a Bulharsko počkať najmenej pol roka alebo rok na opätovné prehodnotenie ich žiadosti o vstup do európskeho priestoru voľného pohybu.

(tasr)

  |  

Občiansko-demokratická platforma v OĽaNO určite nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde

Občiansko-demokratická platforma v rámci hnutia OĽaNO nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Pre agentúru SITA to povedal poslanec Národnej rady SR a člen platformy Tomáš Šudík.

„Podporujeme vládu premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) a určite nebudeme hlasovať za populistický návrh predsedu strany SaS Richarda Sulíka," uviedol poslanec. Šudík je presvedčený, že by to nič dobré pre Slovensko neprinieslo a v súčasnosti má vláda plnú podporu Občiansko-demokratickej platformy.

Poslanec si zároveň myslí, že hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde sa skončí rozdielom jedného, maximálne dvoch hlasov. „Pevne verím, že demokratickí poslanci v strane SaS majú dostatok zdravého rozumu a nepodporia pád protikorupčnej vlády," uviedol.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala strana SaS spolu s Hlasom-SD. Ako dôvod uviedli, že vláda ohrozuje základy ústavnosti a dôvery v demokratický režim. Vyčítajú jej návrh rozpočtu na rok 2023, rezignovanie na boj proti korupcii či zvyšovanie napätia v spoločnosti. Mimoriadna schôdza parlamentu sa začne vo štvrtok 8. decembra o 14.00, hlasovať sa bude v utorok 13. decembra o 11.00.

(sita)

  |  

Títo dôchodcovia by neobsadili ani radnicu v San Maríne, reaguje k razii na Ríšskych občanov Bystroň z AfD

„Štátny prevrat s 50 dôchodcami?“ Takto reagoval poslanec nemeckej protiimigračnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Petr Bystroň na stredajšiu raziu polície proti členom krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania).

",Štátny prevrat‘ s 50 dôchodcami? Neobsadili by ani ani radnicu v San Maríne! Snahy o vykonštruovanie ,nebezpečenstva sprava‘ sú čoraz absurdnejšie,“ napísal na Twitteri Bystroň, ktorý má český pôvod. Zároveň upozornil na vraždy v mestách Illerkirchberg, Kandel a Würzburgu. Pravdepodobne mal na mysli útoky migrantov.

https://twitter.com/PetrBystronAfD/status/1600446439129108480

Podľa denníka Bild patrili k vodcom skupiny 71-ročný Heinrich Reuss (člen nemeckej šľachtickej rodiny Reussovcov, samozvaný princ Henrich XIII.), ale aj niekdajšia poslankyňa Spolkového snemu za AfD a sudkyňa Birgit Malsacková-Winkemannová.

Reuss, ktorý je podnikateľom v oblasti nehnuteľností, žije neďaleko Frankfurtu nad Mohanom. Po úspešnom prevrate mal prevziať vládu ako regent.

https://twitter.com/MikeStuchbery_/status/1600503790154797056

Podľa novín Ostthüringer Zeitung Reuss vlastní v Durínsku malý lovecký kaštieľ, kde sa „vraj“ môže nachádzať sklad zbraní.

Podľa denníka sa sa rodina Reussovcov v minulosti dištancovala od Henricha XIII. Knieža Henrich XIV. sa o ňom údajne vyjadril ako o čiastočne „zmätenom starom mužovi“, ktorý verí „konšpiračným teóriám“.

Plány na revolúciu

Ako informovala agentúra DPA a denník Die Welt, nemecká polícia prehľadala v stredu ráno počas rozsiahlych razií zameraných voči členom krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania) zhruba 100 objektov v 11 spolkových krajinách. Zadržali 25 osôb, ktoré prokuratúra obviňuje z plánovania štátneho prevratu.

Die Welt uviedol, že podľa jeho informácií plánovali Ríšski občania násilnú "zmenu systému". Niektorí členovia hnutia vlastnili aj zbrane. Ich cieľom malo byť zvrhnutie súčasnej vlády. Na tento účel chcelo hnutie podľa Spolkovej prokuratúry do svojich radov naverbovať najmä príslušníkov nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehr) a polície.

Agentúra AFP citujúc prokuratúru uvádza, že členovia krajne pravicovej teroristickej skupiny "vykonali konkrétne prípravy na násilné preniknutie do nemeckého parlamentu s malou ozbrojenou skupinou".

V nasadení bolo približne 3 000 policajtov, uviedla pre DPA hovorkyňa Spolkovej prokuratúry v Karlsruhe. Dvadsaťdva zatknutých je podľa jej slov členmi teroristického zoskupenia a zvyšní traja figurujú ako ich podporovatelia. Hovorkyňa doplnila, že obvineniam čelí ďalších 27 osôb. "Zatiaľ nemáme pomenovanie pre toto (teroristické) združenie," uviedla hovorkyňa s tým, že sa zakladá na konšpiračných mýtoch.

DPA píše, že tzv. Ríšski občania neuznávajú legitimitu nemeckého štátu a jeho demokratické princípy, často odmietajú platiť dane a zhromažďujú nelegálne zbrane. Hnutie tvoria menšie skupiny, ktoré nesú názvy ako "Konfederácia Nemeckej ríše" či "Nemecké kráľovstvo". Podľa odhadov Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) má toto hnutie okolo 21 000 prívržencov.

K zatknutiam došlo v Bádensku-Württembersku, Bavorsku, Berlíne, Hesensku, Dolnom Sasku, Sasku a Durínsku. Jednu osobu zadržali v Rakúsku a tiež v Taliansku. Razie prebehli okrem toho aj v Brandenbursku, Severnom Porýní-Vestfálsku, Porýní-Falcku a Sársku.

Spolkový minister spravodlivosti Marco Buschmann na sociálnej sieti Twitter označil stredajšiu akciu polície za "protiteroristickú operáciu". Ako napísal, "existuje podozrenie, že bol plánovaný ozbrojený útok na ústavné orgány".        

Ruská stopa?

Henrich XIII. podľa prokuratúry nadviazal kontakt s ruskými predstaviteľmi s cieľom prediskutovať "nový štátny poriadok". Nič však nenasvedčuje tomu, že by kontaktné osoby zareagovali na jeho žiadosť kladne, doplnila prokuratúra. Medzi zatknutými osobami je aj Ruska Vitalija B., ktorá tieto kontakty údajne sprostredkovala.

Ruské veľvyslanectvo v Berlíne odmietlo akékoľvek väzby na krajne pravicovú teroristickú skupinu v Nemecku, ktorej 25 členov zadržala v stredu polícia počas celoštátnych razií. Dôvodom boli obvinenia, že plánovali zvrhnúť vládu.

"Ruské veľvyslanectvo v Nemecku upozorňuje na skutočnosť, že ruské diplomatické a konzulárne úrady v Nemecku neudržiavajú kontakty s predstaviteľmi teroristických skupín či iných nelegálnych subjektov," uviedla ambasáda vo vyhlásení, ktoré zverejnili ruské tlačové agentúry.

(tasr, dod)

  |  

Slovensko už zrejme začalo podľa analytikov vymierať

Slovensko s vysokou pôrodnosťou už dlhé roky problém nemá, trápi ho skôr nízky počet detí. Aj keď sa úhrnná plodnosť po svojom minime v roku 2001 začala zotavovať, nikdy znovu neprekročila ani hodnotu 1,7 dieťaťa na jednu ženu.

„To znamená, že počet obyvateľov krajiny sa bez masívnej imigrácie už bude dlhodobo znižovať. Je celkom možné, že maximum má miestny počet obyvateľov už za sebou,“ konštatujú analytici VÚB banky vo svojej analýze.

Počet obyvateľov v produktívnom veku sa na Slovensku podľa nich znižuje od roku 2011. Spolu klesol už viac ako o 300-tisíc ľudí. Pokračovanie tohto trendu bude podľa analytikov dlhodobo spôsobovať problémy na trhu práce, z ktorého každý rok viac ľudí odchádza do dôchodku, ako naň vstupuje zo škôl. Ale aj dôchodkovému systému, ktorý je založený najmä na priebežnom financovaní penzistov z odvodov aktuálne pracujúcich.

„Nezachráni to ani znovunadviazanie dôchodkového veku na dĺžku dožitia, ktoré nedávno prešlo v parlamente,“ myslia si analytici VÚB. Vplyv tohto opatrenia totiž podľa nich negatívne prevážili sociálne opatrenia ako takzvaný rodinný balíček, dôchodok po 40 odpracovaných rokoch, či rodičovský bonus k dôchodkom. Dosiahnutie stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude preto podľa analytikov veľmi náročné, treba na to úsporné opatrenia až za 5,2 percenta HDP.

Podľa nich by to nezachránila zrejme ani liberálna imigrácia. Pretože ak budeme ekonomicky a spoločensky za podobnými krajinami naďalej zaostávať, nebudeme veľmi príťažliví ani pre mnohých migrantov.

Detí sa na Slovensku rodí najmenej od roku 2007 a ich počet sa už bude dlhodobo len znižovať. Silné ročníky, takzvané Husákove deti, už majú vyše 40 a s rodením končia. „Starší možno síce začnú čerpať z úspor naakumulovaných počas života a miera ich úspor klesá až do záporných hodnôt, no s nižším mesačným príjmom spotrebúvajú menej, ako keď pracovali, čo pôsobí naďalej deflačne. Žiadna zázračná pilulka tak pre nasledujúce dekády neexistuje,“ uzatvárajú analytici VÚB banky.

(sita)

  |  

V Moskve zadržali zástupcu šéfa leteckej spoločnosti spájanej s vagnerovcami

Pre podozrenie z korupcie zadržali v Moskve predstaviteľa leteckej spoločnosti ruského ministerstva obrany, ktorá údajne pomáha pri preprave žoldnierov naverbovaných do súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova (Wagnerova) skupina.

Ako s odvolaním sa na investigatívny web The Insider vo štvrtok spresnila britská stanica BBC, správa o zadržaní zástupcu vedúceho spoločnosti 223. letecký oddiel Jurija Butusova sa objavila v stredu. Butusova zadržali pre podozrenie z korupcie a bol na dva mesiace vzatý do väzby.

Spoločnosť 223. letecký oddiel patrí do siete letiek ruského ministerstva obrany, ktorá pokrýva Blízky východ a Afriku. Okrem iného sa venovala i preprave vagnerovcov z Ruska do Sýrie, Sudánu, Líbye a Stredoafrickej republiky, napísal web The Insider, ktorý je v Rusku označený za nežiaducu organizáciu a figuruje v registri takzvaných zahraničných agentov.

BBC pripomenula, že Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) už v roku 2019 zverejnila dokumenty potvrdzujúce, že 223. letecký oddiel dopravil lietadlami ruského ministerstva obrany do Sudánu skupinu vagnerovcov.

V súčasnosti sa Vagnerova skupina opäť aktívne venuje verbovaniu ľudí, vrátane väzňov, aby sa zapojili do bojov na Ukrajine. BBC dodala, že zamestnanec jedného z väzenských táborov v strednom Rusku pod podmienkou zachovania anonymity povedal, že náborári k nim do väznice prišli už dvakrát.

(tasr)