Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kažimír: Desaťpercentná inflácia nie je dôvodom na spomalenie zvyšovania úrokov ECB

Je príliš skoro na to povedať, či rast spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol svoj vrchol. Uviedol to guvernér Slovenskej národnej banky (NBS) a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Peter Kažimír v rozhovore pre agentúru Bloomberg.

Kažimír naznačil, že na budúci týždeň podporí zvýšenie úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov, čo by bolo už tretíkrát po sebe. Dokonca aj po tom, ako sa inflácia v menovom bloku po prvý raz za 1,5 roka spomalila.

Hoci novembrové spomalenie inflácie v eurozóne na 10 percent je vítaná správa, je priskoro vyhlásiť, že to najhoršie z bezprecedentného rastu cien v regióne je za nami, uviedol Kažimír v rozhovore. Vzhľadom na to, že akákoľvek recesia v eurozóne bude mať pravdepodobne krátke trvanie a inflácia zostane nad 2-percentným cieľom ECB aj v roku 2025, predstavitelia banky by podľa neho mali rýchlo zvýšiť sadzby na úroveň, ktorá brzdí hospodársku aktivitu.

"Minulý mesiac to bolo príjemné číslo, ale obávam sa, že na oslavu vrcholu inflácie by bolo príliš skoro," povedal Kažimír v stredu (7. 12.) v Bratislave. "Nebolo by správne spomaľovať sprísňovanie menovej politiky pre jediné lepšie inflačné číslo. Stále vidím veľa dôvodov, prečo pokračovať v nastavenom tempe sprísňovania politiky."

Jeho slová patria medzi najsilnejšie na podporu ďalšieho rázneho zvýšenia nákladov na pôžičky na zasadnutí ECB 14. až 15. decembra. Ale narastajú aj očakávania, že ECB zmierni svoje nedávne tempo zvyšovania úrokov zo 75 na 50 bázických bodov.

Napriek spomaleniu zostáva totiž inflácia v 19-člennej eurozóne päťnásobne vyššia než je cieľ ECB na úrovni 2 percent. Kažimír, jeden z takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdej politiky, zaznamenal na Slovensku rast spotrebiteľských cien o rekordných 14,5 percenta.

Deň pred začiatkom takzvaného obdobia bez komentárov pred zasadnutím ECB, na ktorom sa bude rozhodovať o úrokoch, Kažimír skonštatoval, že na Slovensku stále chýbajú robotníci a ekonomika je odolnejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Pokles hospodárstva eurozóny na pozadí rastúcich nákladov na energie sa pravdepodobne ukáže ako "technická a krátkodobá recesia," vyhlásil.

"To je jeden z dôvodov, prečo by sme mali mať odvahu urobiť ďalší krok podobnej veľkosti," povedal Kažimír. "Uprednostnil by som krok, ktorý by nás posunul do fázy reštriktívnej politiky spôsobom, ktorý by bol relatívne bezbolestný."

Nové ekonomické projekcie ECB, ktoré zverejní na budúci týždeň, ponúknu jej prvý pohľad na rok 2025, pričom Kažimír očakáva, že inflácia sa priblíži k cieľu, ale bude stále nad ním.

Kažimír, ktorý vedie NBS od roku 2019 a predtým bol ministrom financií, v súčasnosti čelí obvineniam z podplácania. Predchádzajúce obvinenia boli začiatkom tohto roka zrušené. Kažimír zopakoval, že akékoľvek previnenie odmieta a nepochybuje o tom, že dokáže svoju nevinu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká šéfka rezortu obrany rokovala v Hanoji o vývoze armádnej techniky do Vietnamu

Česká ministerka obrany Jana Černochová v stredu v Hanoji rokovala s vietnamským ministrom národnej obrany Phanom Van Giangom o kapacitách českého obranného priemyslu a možnostiach vývozu jeho produktov do Vietnamu. Vo štvrtok to uviedlo české ministerstvo obrany.

"Hlavným cieľom cesty je podpora exportu českého obranného priemyslu, ale diskutovali sme aj o spolupráci v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu či vojenskej histórie," komentovala schôdzku Černochová.

Pripomenula tiež, že zástupcovia českých firiem sa zúčastňujú na hanojskom veľtrhu Expo Defence 2022, ktorého cieľom je podporiť medzinárodnú spoluprácu medzi Vietnamom a ďalšími krajinami.

Ministerka hovorila s vietnamským rezortným partnerom aj o bezpečnostnej situácii vo svete v súvislosti s blížiacim sa stretnutím Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

"Česká republika ako predsednícka krajina EÚ podporuje ASEAN a jeho úsilie o mierové riešenie situácie v oblasti juhovýchodnej Ázie," povedala Černochová.

Vietnam je pre Česko podľa rezortu obrany významným partnerom v regióne juhovýchodnej Ázie. K budovaniu vzájomných väzieb prispieva podľa ministerstva aj početná vietnamská komunita v Česku.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Ukrajina útočila na ruské základne upravenými sovietskymi dronmi

Ukrajina použila pri nedávnych útokoch na ruské vojenské základne drony sovietskej výroby, ktoré si sami Ukrajinci špeciálne upravili. Vo štvrtok to uviedol spravodajský portál Politico.

Drony, ktoré tento týždeň údajne zasiahli dve vojenské letecké základne na území Ruska, pričom pri útoku prišli o život traja Rusi a boli poškodené dva bombardéry Tu-95.

Podľa zdrojov portálu Politico boli pri útokoch použité modifikované modely hliadkovacích lietadiel Tupolev Tu-141, ktoré sa na Ukrajine nachádzali ešte od čias Sovietskeho zväzu.

Pracovníci, ktorí sa na celej operácii podieľali, no želali si zostať v anonymite, tvrdia, že použitie takýchto upravených dronov bolo pre Rusko prekvapením, lebo niečo také neočakávalo.

Denník The Guardian pripomína, že Ukrajina už dlhší čas žiada svojich západných spojencov o poskytnutie dronov a striel dlhého doletu. Táto požiadavka však zatiaľ nebola vypočutá pre obavy spojencov, že by ich Ukrajina mohla použiť na útoky na ciele na ruskom území.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Ukrenergo: Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny už viac než tisíc rakiet

Ruské sily vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než tisíc striel a rakiet, uviedol šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenergo Volodymyr Kudryckyj, ktorého citovala agentúra Interfax.

Osem vĺn leteckých útokov na kritickú infraštruktúru vážne poškodilo rozvodnú sieť a viedlo to k núdzovým aj plánovaným výpadkom prúdu po celej Ukrajine. Kudryckyj však poznamenal, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.

"Tieto útoky predstavujú najväčšiu ranu pre elektrickú sieť, akú kedy ľudstvo zažilo. Na elektrické zariadenia a vedenia vrátane rozvodní bolo vypálených viac ako tisíc striel a rakiet," vyhlásil šéf Ukrenergo. "Systém naďalej funguje, je integrovaný, nie je narušený ani odpojený," dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina každým dňom navyšuje prerušené dodávky elektriny, ale poznamenal, že v metropole Kyjev i niekoľkých ďalších regiónoch pretrvávajú problémy.

"Nemali by sme zabúdať…, že je nemožné obnoviť (fungovanie) energetického systému na sto percent, ako to bolo pred začiatkom ruského energetického teroru," povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoprejave. Dodal, že si to vyžiada určitý čas, a preto vo väčšine miest a okresov pokračujú plánované výpadky elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Ukrajina bude cez zimu potrebovať pomoc

Ukrajina bude potrebovať počas tohtoročnej zimy solidaritu a podporu svojich spojencov, aby mohla na jar spustiť ešte väčšiu ofenzívu a opätovne dobyla od Rusov ešte viac svojho územia. Vo štvrtok to na stretnutí predstaviteľov politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente vo Viedni uviedol premiér SR Eduard Heger (OĽaNO).

Heger mal tlačovú konferenciu spolu s predsedom EPP Manfredom Weberom z Nemecka, ktorý slovenského premiéra vyzdvihol ako jednu z kľúčových postáv toho, ako by mala politika EPP vyzerať.

"Slovensko ako susedný štát Ukrajiny poskytlo útočisko státisícom matiek s deťmi, ktoré zo svojej vlasti utekali pred vojnou. Ukrajine však pomáhame aj vojensky, humanitárne a technicky," uviedol Heger.

Dodal, že všetci vidia, čo ruský prezident Vladimir Putin Ukrajincom spôsobuje – ničí ich infraštruktúru a zdroje a necháva ľudí napospas mrazom. Preto je potrebné, aby západní spojenci Ukrajine ešte viac pomáhali, aby dokázala prežiť zimu.

Heger a Weber na tlačovej konferencii odpovedali i na otázky súvisiace s potenciálnym rozšírením Schengenu o Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko. Slovenská republika ich prijatie do schengenskej zóny podporuje, no rakúsky minister vnútra Gerhard Karner medzičasom oznámil, že Rakúsko bude pripojenie Rumunska a Bulharska vetovať.

Podľa premiéra SR je v tomto období narastajúcej migrácie smerom do EÚ dôležité identifikovať koreň problému. Riešením je podľa neho posilnenie vonkajších hraníc Schengenu. Slovensko preto začlenenie troch spomenutých krajín do schengenského priestoru schvaľuje, lebo ich vonkajšie hranice by v takom prípade mohli posilniť aj jednotky pohraničnej stráže zo zahraničia.

Heger dodal, že sa o tejto situácii rozprával s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom. Rozdiel je, že utečenci sa snažia dostať do krajín s vysokým životným štandardom, čo Slovensko stále len dosahuje, preto je SR pre nich len tranzitnou, nie cieľovou krajinou, vysvetlil slovenský premiér.

Posilnenie vonkajších hraníc schengenského priestoru by preto podľa Hegera nemal byť dlhodobý, ale okamžitý cieľ. Ako dodal, v takom prípade potom členské štáty Schengenu nebudú musieť riešiť dlhodobé následky súčasnej situácie.

(tasr)

Minúta  |  

Opätovným nadviazaním príplatkov na minimálnu mzdu vláda poškodzuje zamestnávateľov, tvrdí SaS

Opätovným nadviazaním príplatkov za prácu v neštandardnom čase na minimálnu mzdu vládna koalícia spolu so Smerom poškodzuje zamestnávateľov. Na štvrtkovej tlačovej besede to povedal poslanec NR SR za stranu SaS Ján Oravec.

Upozornil na to, že toto opatrenie má byť pomocou pre zamestnancov. Tento krok však považuje za nedomyslený. „Môže to zamestnancov poškodiť, komplikuje to život zamestnávateľom," povedal.

Poslanec za SaS, bývalý štátny tajomník rezortu hospodárstva, "rozmrazenie" príplatkov za prácu v noci, či cez víkend považuje za podraz, keďže sa tým narušil sociálny dialóg. Upozornil na to, že v lete sa zamestnávatelia a odborári historicky prvýkrát dohodli na zvýšení minimálnej mzdy od začiatku budúceho roka zo súčasných 646 eur na 700 eur.

„Súčasťou tejto dohody bolo, že odbory nebudú otvárať tému zvyšovania príplatkov," povedal Oravec. Celkové výdavky na zamestnanca sa podľa neho týmto krokom zvýšia na jedenásť eur na hodinu, čo bude viac ako v Českej republike a Poľsku.

Príplatky, ktoré sú v súčasnosti v Zákonníku práce stanovené pevnou sumou, sa od začiatku júna budúceho roka opätovne naviažu na minimálnu mzdu. Vyplýva to z novely Zákonníka práce od poslancov za stranu Smer-SD Martina Nemkyho a Borisa Suska, ktorú v stredu schválil parlament. Za opozičnú novelu pracovného kódexu hlasovalo 110 zo 137 prítomných poslancov.

Suma príplatku za prácu v sobotu bude opäť najmenej vo výške 50 percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej 45 percent minimálnej mzdy za hodinu. Výška príplatku za prácu v nedeľu bude sto percent minimálnej mzdy v eurách za hodinu a u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu, najmenej 90 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sa stanovuje na najmenej 40 percent minimálnej mzdy za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej v sume 50 percent minimálnej mzdy. U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, sa umožňuje dohodnúť nižšiu sumu, najmenej však 35 percent minimálnej mzdy za hodinu.

Za sťažený výkon práce bude mzdová kompenzácia najmenej vo výške 20 percent minimálnej mzdy za hodinu. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska sa stanovuje mzdová kompenzácia vo výške najmenej 20 percent minimálnej mzdy za hodinu. Dohodárom sa zvýši hodinová odmena za prácu vo sviatok najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.