Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko po raziách proti krajnej pravici očakáva ďalšie zatýkania

Nemeckí predstavitelia očakávajú ďalšie zatýkania po stredajších rozsiahlych raziách, pri ktorých bolo zadržaných 25 členov krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania), ktorí údajne plánovali štátny prevrat. Pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk to vo štvrtok povedal minister vnútra spolkovej krajiny Durínsko Georg Maier.

"Z mojej skúsenosti vyplýva, že zvyčajne nasleduje druhá vlna zatýkaní," povedal Maier. Šéf Spolkovej polície Holger Münch pre stanicu ARD vo štvrtok uviedol, že zatiaľ je v kauze 54 podozrivých.
Z 25 zadržaných vzali ešte v stredu do vyšetrovacej väzby 19 osôb, o zvyšných má rozhodnúť sudca vo štvrtok.

Polícia počas stredajších razií našla pušky, muníciu, nepriestrelné vesty či kuše, ako aj plány na vytvorenie "velenia na ochranu vlasti" a dôkazy o náborových aktivitách.

Münch opísal, že ide o "nebezpečnú zmes ľudí s iracionálnymi názormi – jedni majú veľa peňazí, iní majú zbrane a plánujú útoky a rozšírenie svojich štruktúr".

Členovia krajne pravicovej teroristickej skupiny, ktorú založili najneskôr vlani v novembri, chceli podľa vyhlásenia prokuratúry násilne vniknúť do Spolkového snemu, zvrhnúť vládu a nahradiť ju vlastnou formou štátu.

Po plánovanom puči plánovali za hlavu štátu dosadiť jedného zo zatknutých, 71-ročného člena nemeckej šľachtickej rodiny Reussovcov Henricha XIII. Ten stále používa titul "knieža", hoci Nemecko všetky šľachtické tituly zrušilo už pred viac než storočím, približuje agentúra AP.

Medzi zatknutými je aj bývalá členka parlamentnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Birgit Malsacková-Winkemannová, ktorá pôsobí ako sudkyňa v Berlíne. AfD v stredajšom vyhlásení odsúdila plány na zosnovanie puču v krajine a vyjadrila dôveru v zodpovedné orgány, že celú situáciu objasnia.

Durínsky minister vnútra Maier obvinil AfD z toho, že ponúka priestor extrémistom a pestuje fantázie o štátnom prevrate. "Ľudia sa boja a AfD to využíva a ponúka jednoduché riešenia," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Stále existujú riziká pre bezpečnosť Krymu a Sevastopola

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok priznal, že bezpečnosť Krymského polostrova a mesta Sevastopol je stále ohrozená. Ubezpečil však, že sa prijímajú účinné opatrenia na elimináciu hrozby teroristických útokov. Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Určite existujú riziká, pretože ukrajinská strana pokračuje vo svojej politike organizovania teroristických útokov. Na druhej strane však informácie, ktoré dostávame, naznačujú, že sa prijímajú účinné protiopatrenia," povedal Peskov na tlačovej konferencii.

Peskov na žiadosť novinárov takto komentoval správu, ktorá sa objavila vo štvrtok ráno a týkala sa zostrelenia dronu nad Čiernym morom, v oblasti neďaleko Sevastopola, ktorý je najväčším mestom na Krymskom polostrove a sídli v ňom ruská námorná základňa.

"Ako zvyčajne, naša armáda vykonala svoju prácu na výbornú," uviedol gubernátor oblasti Michail Razvožajev.

Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014 na základe výsledkov miestneho referenda, ktorého výsledky však Ukrajina ani Západ neuznali. Ruská armáda koncom februára použila Krym ako jedno z území, z ktorého začala svoju vojenskú intervenciu na Ukrajinu.

Zostrelenie dronu nad Čiernym morom nasledovalo po sérii útokov hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie, pri ktorých bola zasiahnutá aj strategicky dôležitá vojenská základňa pre bombardéry v meste Engeľs.

Tieto útoky sú síce pripisované Ukrajine, no tá sa k nim explicitne neprihlásila. Ukrajina neprevzala zodpovednosť ani za masívny útok dronov na ruskú vojenskú flotilu v Sevastopole, ku ktorému došlo v novembri.

K Peskovom spomínaným "účinným protipatreniam" AFP zaradila aj zatknutie dvoch osôb podozrivých z toho, že na Kryme vykonávali špionáž pre Ukrajinu. Podľa tlačovej správy ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) boli zadržané osoby obvinené "z vlastizrady vo forme špionáže v prospech Bezpečnostnej služby Ukrajiny".

Jeden zo zadržaných je "stúpencom ukrajinskej nacionalistickej ideológie a v roku 2016 ho naverbovali ukrajinské tajné služby", uvádza sa vo vyhlásení FSB. Je podozrivý, že "zahraničnej tajnej službe odovzdal údaje o polohe objektov ruského ministerstva obrany", čo by mohlo ohroziť bezpečnosť Ruska, deklarovala FSB.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti narušili prevádzku letiska v Mníchove

Klimatickí aktivisti z kontroverznej skupiny Posledná generácia zablokovali vo štvrtok na krátky čas jednu z dvoch pristávacích a vzletových dráh na letisku v bavorskej metropole Mníchov, ku ktorej sa prilepili. Uviedol to hovorca letiska Henner Euting, informuje agentúra DPA.

Protest podľa Eutinga spôsobil mierne meškanie letov, no prevádzka letiska pokračovala a lietadlá boli presmerované na druhú pristávaciu dráhu. Aktivisti sa síce pokúšali dostať aj k nej, avšak zabránila im v tom polícia.

Hovorkyňa tohto kontroverzného hnutia Aimée van Baalenová povedala, že jeho prívrženci sú vždy pripravení na konštruktívny dialóg, avšak vzhľadom na klimatickú krízu sú potrebné činy, nielen slová.

Aktivisti z tejto skupiny, ktorí v poslednom čase pravidelne blokujú ulice v Mníchove aj Berlíne a protestujú i v múzeách, vyzýva nemeckú vládu, aby podnikla dôraznejšie kroky v boji proti klimatickej zmene. Medzi ich požiadavky patrí okrem iného obmedzenie rýchlosti na diaľniciach na sto kilometrov za hodinu a deväťeurový vlakový lístok pre celé Nemecko.

Klimatický protest sa vo štvrtok odohral aj na letisku Willyho Brandta Berlín-Brandenbursko, kde sa dve aktivistky dostali na pristávaciu dráhu, ku ktorej sa prilepili. Ďalším šiestim sa na dráhu preniknúť nepodarilo.

V tomto prípade podľa hovorkyne letiska prevádzka výrazne narušená nebola a polícia medzičasom zásah ukončila. Po incidente z 24. novembra, keď aktivisti na takmer dve hodiny prerušili premávku letiska, bola totiž prítomnosť polície posilnená, čo jej umožnilo vo štvrtok rýchlo zareagovať.

(tasr)

Minúta  |  

Belgicko hlási, že mu chýba 5-tisíc vodičov kamiónov

V Belgicku je potrebné obsadiť najmenej 5-tisíc pozícií vodičov kamiónov. Uviedla to vo štvrtok tlačová agentúra Belga s odkazom na údaje Belgickej kráľovskej federácie dopravcov a poskytovateľov logistických služieb (Febetra).

Febetra tento údaj zverejnila pri príležitosti Dňa vodičov kamiónov. V tento deň odborárski aktivisti a firmy vzdali hold vodičom kamiónov a poďakovali im za ich každodennú prácu.

Podľa zverejnených údajov v súčasnosti je v Belgicku v oblasti cestnej prepravy tovarov aktívnych 10 491 spoločností, čo predstavuje 115 332 pracovných miest.

To však neznamená, že tento sektor nie je personálne poddimenzovaný. Febetra spresnila, že rovnako ako ostatné kľúčové sektory, aj sektor kamiónovej prepravy bol zasiahnutý "vážnym nedostatkom pracovnej sily".

"Dnes je v našej krajine potrebné obsadiť najmenej 5-tisíc pozícií vodičov kamiónov. Bez vodičov kamiónov zostávajú regály supermarketov prázdne, staveniská stoja a továrne nefungujú. Ak sa spýtate samotných vodičov, je to nepochybne veľmi dobrá práca a určite aj práca s budúcnosťou," uvádza sa v stanovisku Febetry.

Pracovníci z ostatných členských krajín EÚ nemajú žiadne právne ani administratívne bariéry získať prácu a pracovné povolenie v Belgicku.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery vláde

Vládny kabinet nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery vláde. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda na svojom štvrtkovom online zasadnutí.

Argumenty poslancov sú podľa vlády založené na "nepodložených, veľmi všeobecných, vágnych a v mnohých prípadoch aj nepravdivých tvrdeniach".

Poslanci vláde vyčítajú zlyhávanie v manažovaní vážnych kríz, čím ohrozuje obyvateľov. Výsledkom toho je stupňovanie napätia v spoločnosti a zvyšujúca sa nedôvera v inštitúcie a v systém. To priamo podľa poslancov ohrozuje demokraciu. "Tento argument je založený na hlbokej nevedomosti alebo úmyselnom zavádzaní. Žiadna vláda nemala skúsenosti s krízovými situáciami," poukázali ministri.

Tvrdia, že riadenie štátu v krízových situáciách bolo potrebné nastaviť tak, aby reflektovalo na aktuálne potreby. Zároveň pripravili adresné schémy pomoci počas pandémie, energetickej aj inflačnej krízy.

V návrhu ďalej poslanci kritizujú štátny rozpočet na ďalší rok. Vláda preto pripomína, že rozpočet na rok 2023 je rozpočtom pomoci ľuďom. "Neprijatie štátneho rozpočtu by znamenalo, že štát nebude môcť pomáhať s energetickou krízou, budú ohrozené pracovné miesta, valorizácia dôchodkov či zvyšovanie platov zdravotníkom, učiteľom a štátnym zamestnancom," skonštatovala.

Poslanci ďalej tvrdia, že vláda pri rokovaniach so zdravotníkmi ohrozila zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vládny kabinet však v materiáli namieta a poukazuje, že sa s lekármi dohodol. "Na rozdiel od minulosti vláda skutočne riešila požiadavky zdravotníkov v nemocniciach. A to nielen lekárov, ale všetkých 25 zdravotníckych profesií," uviedla vláda s tým, že pripravila, schválila a v parlamente presadila zvyšovanie platov zdravotníkov.

Navrhovatelia vyčítajú vláde, že po vražde na Zámockej ulici v Bratislave nebola schopná aspoň v minimálnej miere uľahčiť život ľuďom hlásiacim sa k LGBT komunite. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) podľa materiálu zaujal k tragickým udalostiam jasný postoj. Vláda tvrdí, že podnikla konkrétne kroky pre bezpečnosť všetkých komunít aj na posilnenie ich práv. "Fakt je, že toto je prvá vláda SR, ktorá to myslí s posilnením práv menšín vážne," skonštatovala.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok. Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská vláda zvýši daň z nadmerného zisku ropnej spoločnosti MOL na 95 percent

Maďarská vláda v súvislosti so sankciami schválenými Európskou úniou rozhodla v prípade ropnej spoločnosti MOL o zvýšení doterajšej 40-percentnej dane z nadmerného zisku na 95 percent. Kabinet to oznámil vo štvrtok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"V dôsledku rozhodnutí Bruselu sú v celej Európe sankčné ceny palív. Odoberieme nadmerné zisky podnikom, ktorých sa to týka, a presmerujeme ich do fondu na ochranu domácností pri platení režijných nákladov," píše sa v príspevku vlády na sociálnej sieti.

Predseda vlády Viktor Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu domácností pri platení ich režijných nákladov, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany na posilnenie armády. Do fondov prispievajú veľkou časťou svojho "nadmerného" zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Opatrenie je podľa Orbána ohraničené na roky 2022 a 2023.

Vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od utorka 23.00 cenový strop na pohonné látky. Ten zaviedli 15. novembra 2021 pre základné druhy pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Zrušenie regulovanej ceny paliva odôvodnil kabinet "bruselskými sankciami" a zákazom dodávok ropy do EÚ, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.