Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery vláde

Vládny kabinet nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery vláde. Vyplýva to z materiálu, ktorý schválila vláda na svojom štvrtkovom online zasadnutí.

Argumenty poslancov sú podľa vlády založené na "nepodložených, veľmi všeobecných, vágnych a v mnohých prípadoch aj nepravdivých tvrdeniach".

Poslanci vláde vyčítajú zlyhávanie v manažovaní vážnych kríz, čím ohrozuje obyvateľov. Výsledkom toho je stupňovanie napätia v spoločnosti a zvyšujúca sa nedôvera v inštitúcie a v systém. To priamo podľa poslancov ohrozuje demokraciu. "Tento argument je založený na hlbokej nevedomosti alebo úmyselnom zavádzaní. Žiadna vláda nemala skúsenosti s krízovými situáciami," poukázali ministri.

Tvrdia, že riadenie štátu v krízových situáciách bolo potrebné nastaviť tak, aby reflektovalo na aktuálne potreby. Zároveň pripravili adresné schémy pomoci počas pandémie, energetickej aj inflačnej krízy.

V návrhu ďalej poslanci kritizujú štátny rozpočet na ďalší rok. Vláda preto pripomína, že rozpočet na rok 2023 je rozpočtom pomoci ľuďom. "Neprijatie štátneho rozpočtu by znamenalo, že štát nebude môcť pomáhať s energetickou krízou, budú ohrozené pracovné miesta, valorizácia dôchodkov či zvyšovanie platov zdravotníkom, učiteľom a štátnym zamestnancom," skonštatovala.

Poslanci ďalej tvrdia, že vláda pri rokovaniach so zdravotníkmi ohrozila zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vládny kabinet však v materiáli namieta a poukazuje, že sa s lekármi dohodol. "Na rozdiel od minulosti vláda skutočne riešila požiadavky zdravotníkov v nemocniciach. A to nielen lekárov, ale všetkých 25 zdravotníckych profesií," uviedla vláda s tým, že pripravila, schválila a v parlamente presadila zvyšovanie platov zdravotníkov.

Navrhovatelia vyčítajú vláde, že po vražde na Zámockej ulici v Bratislave nebola schopná aspoň v minimálnej miere uľahčiť život ľuďom hlásiacim sa k LGBT komunite. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) podľa materiálu zaujal k tragickým udalostiam jasný postoj. Vláda tvrdí, že podnikla konkrétne kroky pre bezpečnosť všetkých komunít aj na posilnenie ich práv. "Fakt je, že toto je prvá vláda SR, ktorá to myslí s posilnením práv menšín vážne," skonštatovala.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde sa začne vo štvrtok. Hlasovať o návrhu by sa po jeho prerokovaní mohlo v utorok 13. decembra o 11.00. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozičná SaS.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarská vláda zvýši daň z nadmerného zisku ropnej spoločnosti MOL na 95 percent

Maďarská vláda v súvislosti so sankciami schválenými Európskou úniou rozhodla v prípade ropnej spoločnosti MOL o zvýšení doterajšej 40-percentnej dane z nadmerného zisku na 95 percent. Kabinet to oznámil vo štvrtok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"V dôsledku rozhodnutí Bruselu sú v celej Európe sankčné ceny palív. Odoberieme nadmerné zisky podnikom, ktorých sa to týka, a presmerujeme ich do fondu na ochranu domácností pri platení režijných nákladov," píše sa v príspevku vlády na sociálnej sieti.

Predseda vlády Viktor Orbán 25. mája avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu domácností pri platení ich režijných nákladov, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho nadmerného zisku, ako aj fond obrany na posilnenie armády. Do fondov prispievajú veľkou časťou svojho "nadmerného" zisku banky, poisťovne, obchodné reťazce a letecké spoločnosti. Opatrenie je podľa Orbána ohraničené na roky 2022 a 2023.

Vláda vzhľadom na medzinárodnú krízovú situáciu zrušila s platnosťou od utorka 23.00 cenový strop na pohonné látky. Ten zaviedli 15. novembra 2021 pre základné druhy pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Zrušenie regulovanej ceny paliva odôvodnil kabinet "bruselskými sankciami" a zákazom dodávok ropy do EÚ, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnanci denníka New York Times vstúpili do 24-hodinového štrajku

Odborári z denníka New York Times (NYT) vstúpili vo štvrtok o polnoci (miestneho času) do 24-hodinového štrajku, ktorý je prvý v takomto rozsahu v redakcii týchto novín za posledné štyri desaťročia. Očakáva sa, že sa doň zapojí asi 1 100 zamestnancov NYT.

Vo štvrtok ráno o tom prostredníctvom oznámenia na platforme Twitter informovalo odborové združenie The NewsGuild of New York, ktoré vo svojom spravodajstve citovala spravodajská televízia CNN.

"Rozhodnutie odmietnuť vykonávať prácu, ktorú máte radi, nikdy nie je ľahké, ale naši členovia sú ochotní urobiť všetko, čo je potrebné, aby vybojovali lepšiu redakciu pre všetkých," uviedli odbory.

Rokovania medzi odborármi a zamestnávateľom sa uskutočnili v utorok a v stredu, ale ich stanoviská sa nepriblížili, a to najmä v otázkach zvyšovania miezd a podmienok telepráce.

Ako informovala agentúra AP, odborová organizácia v stredu večer prostredníctvom Twitteru oznámila, že dohoda nebola dosiahnutá a že štrajk sa uskutoční.

Hovorkyňa New York Times Danielle Rhoadesová-Haová však vo svojom vyhlásení uviedla, že v okamihu, keď odbory zverejnili tlačovú správu, že štrajk sa uskutoční, obe strany ešte stále rokovali.

Podľa AP nateraz nie je jasné, aký vplyv bude mať štrajk na štvrtkové spravodajstvo NYT: medzi zástancov štrajku patrí aj redakcia, ktorá pre digitálne médiá pokrýva mimoriadne správy.

Rhoadesová-Haová pre AP uviedla, že existujú plány na tvorbu spravodajstva. Aj za prispenia reportérov a ďalších novinárov, ktorí nie sú členmi odborov.

Zástupca šéfredaktora NYT Cliff Levy v oznámení zaslanom v utorok večer zamestnancom zastúpeným odbormi NewsGuild označil plánovaný štrajk za "znepokojujúci moment v rokovaniach o novej zmluve". Pripomenul, že by to bol prvý štrajk od roku 1981 a prichádza napriek snahám spoločnosti o dosiahnutie dohody s odborármi.

Odbory NewsGuild však v stanovisku podpísanom viac ako tisíc zamestnancami uviedli, že vedenie "naťahuje" vyjednávanie s odborármi už takmer dva roky a "čas na dosiahnutie spravodlivej zmluvy" do konca roka sa kráti.

Odbory tiež informovali, že zamestnávateľ odborárov upozornil, že za čas trvania štrajku nedostanú mzdu. Požiadal ich tiež pracovať nadčas, aby rozpracované texty stihli dokončiť ešte pred štrajkom.

(tasr)

Minúta  |  

Kažimír: Desaťpercentná inflácia nie je dôvodom na spomalenie zvyšovania úrokov ECB

Je príliš skoro na to povedať, či rast spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahol svoj vrchol. Uviedol to guvernér Slovenskej národnej banky (NBS) a člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Peter Kažimír v rozhovore pre agentúru Bloomberg.

Kažimír naznačil, že na budúci týždeň podporí zvýšenie úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov, čo by bolo už tretíkrát po sebe. Dokonca aj po tom, ako sa inflácia v menovom bloku po prvý raz za 1,5 roka spomalila.

Hoci novembrové spomalenie inflácie v eurozóne na 10 percent je vítaná správa, je priskoro vyhlásiť, že to najhoršie z bezprecedentného rastu cien v regióne je za nami, uviedol Kažimír v rozhovore. Vzhľadom na to, že akákoľvek recesia v eurozóne bude mať pravdepodobne krátke trvanie a inflácia zostane nad 2-percentným cieľom ECB aj v roku 2025, predstavitelia banky by podľa neho mali rýchlo zvýšiť sadzby na úroveň, ktorá brzdí hospodársku aktivitu.

"Minulý mesiac to bolo príjemné číslo, ale obávam sa, že na oslavu vrcholu inflácie by bolo príliš skoro," povedal Kažimír v stredu (7. 12.) v Bratislave. "Nebolo by správne spomaľovať sprísňovanie menovej politiky pre jediné lepšie inflačné číslo. Stále vidím veľa dôvodov, prečo pokračovať v nastavenom tempe sprísňovania politiky."

Jeho slová patria medzi najsilnejšie na podporu ďalšieho rázneho zvýšenia nákladov na pôžičky na zasadnutí ECB 14. až 15. decembra. Ale narastajú aj očakávania, že ECB zmierni svoje nedávne tempo zvyšovania úrokov zo 75 na 50 bázických bodov.

Napriek spomaleniu zostáva totiž inflácia v 19-člennej eurozóne päťnásobne vyššia než je cieľ ECB na úrovni 2 percent. Kažimír, jeden z takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdej politiky, zaznamenal na Slovensku rast spotrebiteľských cien o rekordných 14,5 percenta.

Deň pred začiatkom takzvaného obdobia bez komentárov pred zasadnutím ECB, na ktorom sa bude rozhodovať o úrokoch, Kažimír skonštatoval, že na Slovensku stále chýbajú robotníci a ekonomika je odolnejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Pokles hospodárstva eurozóny na pozadí rastúcich nákladov na energie sa pravdepodobne ukáže ako "technická a krátkodobá recesia," vyhlásil.

"To je jeden z dôvodov, prečo by sme mali mať odvahu urobiť ďalší krok podobnej veľkosti," povedal Kažimír. "Uprednostnil by som krok, ktorý by nás posunul do fázy reštriktívnej politiky spôsobom, ktorý by bol relatívne bezbolestný."

Nové ekonomické projekcie ECB, ktoré zverejní na budúci týždeň, ponúknu jej prvý pohľad na rok 2025, pričom Kažimír očakáva, že inflácia sa priblíži k cieľu, ale bude stále nad ním.

Kažimír, ktorý vedie NBS od roku 2019 a predtým bol ministrom financií, v súčasnosti čelí obvineniam z podplácania. Predchádzajúce obvinenia boli začiatkom tohto roka zrušené. Kažimír zopakoval, že akékoľvek previnenie odmieta a nepochybuje o tom, že dokáže svoju nevinu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká šéfka rezortu obrany rokovala v Hanoji o vývoze armádnej techniky do Vietnamu

Česká ministerka obrany Jana Černochová v stredu v Hanoji rokovala s vietnamským ministrom národnej obrany Phanom Van Giangom o kapacitách českého obranného priemyslu a možnostiach vývozu jeho produktov do Vietnamu. Vo štvrtok to uviedlo české ministerstvo obrany.

"Hlavným cieľom cesty je podpora exportu českého obranného priemyslu, ale diskutovali sme aj o spolupráci v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu či vojenskej histórie," komentovala schôdzku Černochová.

Pripomenula tiež, že zástupcovia českých firiem sa zúčastňujú na hanojskom veľtrhu Expo Defence 2022, ktorého cieľom je podporiť medzinárodnú spoluprácu medzi Vietnamom a ďalšími krajinami.

Ministerka hovorila s vietnamským rezortným partnerom aj o bezpečnostnej situácii vo svete v súvislosti s blížiacim sa stretnutím Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN).

"Česká republika ako predsednícka krajina EÚ podporuje ASEAN a jeho úsilie o mierové riešenie situácie v oblasti juhovýchodnej Ázie," povedala Černochová.

Vietnam je pre Česko podľa rezortu obrany významným partnerom v regióne juhovýchodnej Ázie. K budovaniu vzájomných väzieb prispieva podľa ministerstva aj početná vietnamská komunita v Česku.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Ukrajina útočila na ruské základne upravenými sovietskymi dronmi

Ukrajina použila pri nedávnych útokoch na ruské vojenské základne drony sovietskej výroby, ktoré si sami Ukrajinci špeciálne upravili. Vo štvrtok to uviedol spravodajský portál Politico.

Drony, ktoré tento týždeň údajne zasiahli dve vojenské letecké základne na území Ruska, pričom pri útoku prišli o život traja Rusi a boli poškodené dva bombardéry Tu-95.

Podľa zdrojov portálu Politico boli pri útokoch použité modifikované modely hliadkovacích lietadiel Tupolev Tu-141, ktoré sa na Ukrajine nachádzali ešte od čias Sovietskeho zväzu.

Pracovníci, ktorí sa na celej operácii podieľali, no želali si zostať v anonymite, tvrdia, že použitie takýchto upravených dronov bolo pre Rusko prekvapením, lebo niečo také neočakávalo.

Denník The Guardian pripomína, že Ukrajina už dlhší čas žiada svojich západných spojencov o poskytnutie dronov a striel dlhého doletu. Táto požiadavka však zatiaľ nebola vypočutá pre obavy spojencov, že by ich Ukrajina mohla použiť na útoky na ciele na ruskom území.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.