Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zničené transportéry, výbuch medzi vojakmi. Video zachytilo neúspešný protiútok Ukrajincov pri Bachmute

Pri ukrajinskom Bachmute naďalej zúria kruté boje. Video z dronu zachytilo jeden z pokusov ukrajinskej protiofenzívy, ktorý sa však skončil fiaskom.

Ukrajinci zaútočili na Rusov v obci Bachmutske pod mestom Soledar, len niekoľko kilometrov severovýchodne od ťažko skúšaného mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Avšak bez úspechu. Pri útoku stratili najmenej dve bojové vozidlá pechoty.

„Ukrajinské pokusy o protiofenzívu geolokované na týchto miestach. Bohužiaľ, ruské delostrelectvo bolo príliš silné, čo malo za následok stratu viacerých bojových vozidiel a vojakov. RIP,“ poznamenal nemecký novinár Julian Röpcke.

Kruté boje zúria aj juhozápadne od Bachmutu nad oblastnou metropolou Doneck. Severne od mesta Avdijivka obsadili Rusi časť obce Vesele.

Avdijivka je stále v rukách Ukrajincov. Šéf separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin pre agentúru TASS uviedol, že dobytie tohto mesta je mimoriadne dôležité, aby sa zmiernil delostrelecký tlak Ukrajincov na Doneck. Na ukrajinské pozície v Avdijivke útočia Rusi aj zápalnou muníciou.

https://twitter.com/visegrad24/status/1600626519411462145
https://twitter.com/NOELreports/status/1600568976840482816

(dod)

Minúta  |  

Sulík si po páde vlády vie predstaviť jej rekonštrukciu. Predčasné voľby mu už nedávajú zmysel

Ak by sa podarilo vláde vysloviť nedôveru, mohla by sa riadne a zmysluplne rekonštruovať. V takomto prípade by jej vládnutie strana SaS v Národnej rade (NR) SR podporila.

Uviedol to líder SaS Richard Sulík počas odôvodňovania návrhu na vyslovenie nedôvery kabinetu. Deklaroval, že liberáli by jej súčasťou neboli. Predčasné voľby mu už vzhľadom na termíny nedávajú veľmi zmysel.

"Viem si predstaviť, že po zmysluplnej, dohodnutej rekonštrukcii vlády my dáme hlasy na to, aby takejto vláde bola vyslovená dôvera v NR SR," povedal Sulík.

Ozrejmil, že po páde vlády by mohlo nastať viacero alternatív, jednou z nich je napríklad vznik novej vlády so 76 poslancami v parlamente. Za lepšie riešenie ako pokračovanie súčasného kabinetu v jeho aktuálnom zložení považuje aj prípadnú úradnícku vládu. "Pokračovanie tejto vlády je však to najhoršie riešenie, lebo vládne v takom zložení a takým spôsobom, že zničí aj zvyšky nádeje, ktorú voliči do našej vlády vkladali," skonštatoval.

Za dôvody na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) označil Sulík chaos, neschopnosť zorganizovať samých seba, nemohúcnosť OĽaNO odfiltrovať zlé nápady svojho lídra a ministra financií Igora Matoviča, neschopnosť prijímať veci včas a riadnym legislatívnym procesom či dešpekt voči pravidlám. Tvrdí, že SaS bola vo vláde jedinou oponentúrou Matovičovi a jeho nápadom, pri ktorých sa "chytali za hlavu".

Kritizoval aj množstvo zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní. "Veci nechávajú vyhniť, odsúvajú ich a na poslednú chvíľu pod veľkým tlakom prijímajú. (…) Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť," dodal a vyčítal kabinetu neschopnosť kompromisu a hľadania najlepších riešení. Poukázal na rokovania s lekárskymi odborármi a kritizoval viaceré opatrenia vlády, ich dôsledky pre samosprávy či nezvládnutie migračnej krízy.

Sulík skonštatoval, že vo voľbách v roku 2020 si ľudia po niekoľkých rokoch korupcie a rozkrádania zvolili protikorupčné hnutie na čele s Matovičom, Smer-SD prišiel o hlas a bol na ceste do zabudnutia. Poukázal však na nárast preferencií Smeru-SD, z čoho viní Matoviča. Tvrdí, že ak by SaS nič neurobila, Fico by vyhral voľby. Odmieta, že by liberálom išlo o získavanie preferencií pri podávaní návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Argumentuje povinnosťou a zodpovednosťou zastaviť marazmus v krajine.

Kritiku adresoval Sulík aj premiérovi. Vyčítal mu, že počas letnej vládnej krízy nekonal. Tvrdí, že po odchode SaS z vlády sa kabinet utápa v chaose a občania sú frustrovaní, lebo vláda sa zaoberá najmä sama sebou. "Vláda si možno myslí, že publikum je bezmocné. Ale nie je a ľudia ich poženú kadeľahšie tak, ako pohnali Roberta Fica s jeho partiou," dodal.

Tvrdí, že vláda sklamala aj v boji s korupciou. Podotkol, že ani po takmer troch rokoch nie je zrušený ani obmedzený paragraf 363 Trestného poriadku. "OĽaNO úslužne akceptuje veto svojho koaličného partnera. Paragraf 363 je nedotknuteľný pre protikorupčné hnutie OĽaNO," podčiarkol s tým, že šéf Sme rodina Boris Kollár pritom ignoruje veto OĽaNO na zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami.

(tasr)

Minúta  |  

Alena Karasová, správkyňa Trenčianskej nadácie

Už 22 rokov pomáhajú ľuďom v Trenčianskom kraji

 Ako a kde vznikla Trenčianska nadácia? Za akými projektami v Trenčíne a v Trenčianskom kraji stojí? Ako a kde sa získavajú peniaze, ktoré potom pomáhajú ľuďom? Na tieto aj ďalšie otázky nám prišla do podcastového štúdia terajsok.sk odpovedať správkyňa Trenčianskej nadácie Alena Karasová. 

https://vimeo.com/779247178
Minúta  |  

Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Vyhlásil, že tieto údery ruskej armády sú reakciou na útoky na objekty v Rusku "vrátane Krymského mosta", informovala agentúra AFP.

V príhovore na odovzdávaní štátnych vyznamenaní Zlatá hviezda, udeľovaných za preukázanie výnimočnej odvahy a hrdinstva, Putin pripomenul, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sa začali po októbrových výbuchoch na Krymskom moste, ktorý spája Krymský polostrov, anektovaný Moskvou v roku 2014, s pevninským Ruskom.

Podľa vyjadrení ukrajinských tajných služieb však Rusi začali plánovať útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny skôr, než došlo k výbuchom na Krymskom moste. Kyjev okrem toho zodpovednosť za poškodenie tohto mosta odmietol.

"Kto začal? Kto zasiahol Krymský most, kto vyhodil do vzduchu elektrické vedenie z Kurskej jadrovej elektrárne, kto nedodáva vodu do Donecka?" pýtal sa Putin. Kritizoval, že Západ si nevšíma konanie Ukrajiny voči Rusku, no akýkoľvek odvetný krok Moskvy vyvoláva "vlnu informačného šumu".

Ruský prezident v súvislosti s tým vyhlásil, že reakcie tretích strán na kroky Ruska, ani šírenie "dezinformácií a nezmyslov" Moskve nezabránia "v plnení bojových úloh" na Ukrajine a "povinností voči našim občanom".

(tasr)

Minúta  |  

Ruský Belgorod podľa slov tamojšieho gubernátora ostreľujú Ukrajinci

Ukrajinské sily údajne ostreľujú ruské pohraničné mesto Belgorod. Tvrdí to gubernátor rovnomennej oblasti Viačeslav Gladkov, informuje spravodajská stanica CNN.

Gladkov uviedol vo štvrtok na platforme Telegram, že elektrické vedenie v Belgorode, ležiacom zhruba 35 kilometrov od ukrajinských hraníc, poškodil šrapnel. Dodal, že podľa predbežných informácií nedošlo pri ostreľovaní k nijakým civilným obetiam.

CNN pripomína, že to nie je prvýkrát, čo Gladkov hovoril o ostreľovaní Belgorodu. Pri ukrajinskom ostreľovaní tohto mesta podľa jeho slov z 15. novembra zahynuli dvaja ľudia.

Správa o údajnom ostreľovaní Belgorodu sa objavila po tom, ako Moskva obvinila Kyjev z toho, že v pondelok aj utorok útočil dronmi na vojenské letiská na ruskom území, a to hlboko za frontovou líniou.

Podľa CNN tak Moskva nepriamo priznala, že nedokáže plne ochrániť svoje vnútrozemie.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri vnútra krajín EÚ schválili prijatie Chorvátska do schengenu

Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Informuje o tom TASR na základe oznámenia českého predsedníctva v Rade EÚ na sociálnej sieti Twitter.

Rozhodnutie bolo prijaté v rámci zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť v Bruseli. Informáciu už potvrdili aj predstavitelia chorvátskeho stáleho zastúpenia pri EÚ.

"Bol urobený posledný krok! Rozhodnutie Rady EÚ bolo prijaté. Teraz je oficiálne potvrdené, že Chorvátsko vstúpi do schengenského priestoru 1. januára 2023," uviedlo Stále zastúpenie Chorvátska pri EÚ na svojom účte na Twitteri.

České predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, oznámilo, že schengen sa prvýkrát za posledné desaťročie rozširuje vďaka jeho aktivitám.

Chorvátsko sa tak stane 27. členom schengenského priestoru, zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach, v rámci ktorej môže voľne cestovať viac ako 400 miliónov Európanov.

Rumunsko a Bulharsko boli predmetom separátneho hlasovania Rady ministrov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.