Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva tvrdí, že dodrží moratórium na rakety stredného doletu v Európe

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že Rusko bude dodržiavať moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia takéto zbrane v Európe alebo Ázii.

V rozhovore pre televízia Rossija 24, Riabkov však súčasne uviedol, že vývoj, "žiaľ, smeruje k tomuto cieľu".
"Musíme zaručiť svoju bezpečnosť a máme na to všetky zdroje a možnosti," zdôraznil námestník ruského ministra zahraničných vecí.

Podľa správy agentúry Reuters Riabkov objasnil: "Moratórium stále platí, ale ak Spojené štáty rozmiestnia takéto zbrane na európskom alebo ázijskom území, náš prístup k tomuto moratóriu jednoducho nemôže zostať rovnaký. To je zrejmá logika."

Podľa britského denníka Guardian sa Riabkov v podobnom duchu vyjadril aj pred rokom.

Rusko-americká zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) zakazovala obom stranám zaradiť do arzenálu rakety odpaľované zo zeme s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Zmluva INF stratila platnosť, keď sa z jej porušovania vzájomne obviňovali Rusko i USA.

Rusko sa po zániku zmluvy INF v roku 2019 zaviazalo, že v Európe ani v iných častiach sveta neumiestni svoje rakety stredného a krátkeho doletu, ak tak neurobia Američania.

Riabkov tiež v rozhovore pre televíziu Rossija 24 vyhlásil, že "za súčasných podmienok nemá zmysel hovoriť o možnosti návratu Moskvy a Západu k diskusii o bezpečnostných zárukách" vychádzajúcej z minuloročných návrhov predložených Ruskom.

Dodal, že "jednotlivé hlasy" za obnovenie takejto diskusie sú prehlušené zástupom "krikľúňov". Tí podľa neho tvrdia, že "Západ nemôže ustúpiť, že nemá zmysel rokovať s Ruskom a že najdôležitejšie teraz je splniť to", čo si Západ predsavzal dosiahnuť vo vzťahu k Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia navrhla opatrenia na zlepšenie podmienok väzby

Európska komisia (EK) prijala vo štvrtok odporúčania týkajúce sa procesných práv podozrivých a obvinených osôb vo vyšetrovacej väzbe a podmienok väzby.

Komisia vyšla v ústrety žiadosti ministrov spravodlivosti EÚ navrhnúť nelegislatívne opatrenia na zlepšenie podmienok väzby podozrivých a obvinených.

EK vo svojich odporúčaniach navrhuje napríklad minimálne normy pre veľkosť ciel a pobyt zadržaných osôb na vzduchu, vytyčuje podmienky stravovania a zdravotnej starostlivosti a prichádza s iniciatívami zameranými na reintegráciu a sociálnu rehabilitáciu.

Komisia spomína aj konkrétne opatrenia na riešenie otázky radikalizácie väzňov vrátane zvolenia vhodného väzobného režimu pre osoby podozrivé alebo odsúdené za terorizmus a zamedzenia ich kontaktu s obzvlášť zraniteľnými zadržanými osobami.

EK navrhuje aj ďalšie osobitné opatrenia pre ženy a dievčatá. Tiež pre osoby z komunity LGBT, cudzích štátnych príslušníkov, osoby so zdravotným postihnutím a iné zraniteľné zadržiavané osoby.

Odporúčania EK budú predložené na schválenie ministrom na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Titul Osobnosť roka pre Zelenského je odrazom rusofóbie na Západe

Rozhodnutie amerického magazínu Time vymenovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "Osobnosť roka" je odrazom "rusofóbneho" postoja západných krajín. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.

Zelenskyj bol okrem toho vo štvrtok portálom Politico vymenovaný za "Najvplyvnejšiu osobu v Európe".

"Volodymyr Zelenskyj vyburcoval svet spôsobom, aký sme nevideli celé desiatky rokov. Jeho rozhodnutie neutiecť z Kyjeva po tom, ako tam 24. februára začali padať ruské bomby, ale zostať a hľadať podporu, bolo osudové," uvádza Time, ktorý rozhodnutie udeliť tento titul Zelenskému považuje za jedno z "najjednoznačnejších" v dejinách časopisu.

"Redakčná línia magazínu nevybočuje z toho, čo ponúka európsky hlavný prúd, ktorý je absolútne úzkoprsý, protiruský a zbesilo rusofóbny," vyhlásil Peskov v reakcii na toto rozhodnutie.

Titul osobnosť roka udeľuje časopis Time každoročne od roku 1927.

Vlani získal tento titul multimiliardár Elon Musk. Medzi ocenenými boli v uplynulých rokoch aj americký prezident Joe Biden a jeho viceprezidentka Kamala Harrisová, nemecká kancelárka Angela Merkelová, švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová či americký prezident Donald Trump. V roku 2007 tento titul získal ruský prezident Vladimir Putin.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinskému pilotovi udelili rad Zlatej hviezdy. Z poškodeného lietadla sa katapultoval až po zneškodnení cieľov

Ukrajinského pilota Vadyma Vorošylova, ktorý zostrelil dve rakety a päť dronov a až následne sa katapultoval zo svojho poškodeného lietadla, vyhlásili za hrdinu Ukrajiny. Udelený mu bol rad Zlatej hviezdy. Informuje o tom štvrtková správa denníka The Guardian.

K zmienenej operácii došlo 12. októbra vo Vinnyckej oblasti. Fotografia Vorošylova však obehla internet na Ukrajine až tento týždeň. Pilota zachytáva po zmienenej akcii ležiaceho na posteli so zraneniami, avšak so zdvihnutým palcom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v pondelok dekrét, ktorým mu za jeho službu priznal titul hrdinu Ukrajiny a udelil mu s ním spojené vyznamenanie Rad Zlatej hviezdy určené pre príslušníkov armády.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko po raziách proti krajnej pravici očakáva ďalšie zatýkania

Nemeckí predstavitelia očakávajú ďalšie zatýkania po stredajších rozsiahlych raziách, pri ktorých bolo zadržaných 25 členov krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania), ktorí údajne plánovali štátny prevrat. Pre rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk to vo štvrtok povedal minister vnútra spolkovej krajiny Durínsko Georg Maier.

"Z mojej skúsenosti vyplýva, že zvyčajne nasleduje druhá vlna zatýkaní," povedal Maier. Šéf Spolkovej polície Holger Münch pre stanicu ARD vo štvrtok uviedol, že zatiaľ je v kauze 54 podozrivých.
Z 25 zadržaných vzali ešte v stredu do vyšetrovacej väzby 19 osôb, o zvyšných má rozhodnúť sudca vo štvrtok.

Polícia počas stredajších razií našla pušky, muníciu, nepriestrelné vesty či kuše, ako aj plány na vytvorenie "velenia na ochranu vlasti" a dôkazy o náborových aktivitách.

Münch opísal, že ide o "nebezpečnú zmes ľudí s iracionálnymi názormi – jedni majú veľa peňazí, iní majú zbrane a plánujú útoky a rozšírenie svojich štruktúr".

Členovia krajne pravicovej teroristickej skupiny, ktorú založili najneskôr vlani v novembri, chceli podľa vyhlásenia prokuratúry násilne vniknúť do Spolkového snemu, zvrhnúť vládu a nahradiť ju vlastnou formou štátu.

Po plánovanom puči plánovali za hlavu štátu dosadiť jedného zo zatknutých, 71-ročného člena nemeckej šľachtickej rodiny Reussovcov Henricha XIII. Ten stále používa titul "knieža", hoci Nemecko všetky šľachtické tituly zrušilo už pred viac než storočím, približuje agentúra AP.

Medzi zatknutými je aj bývalá členka parlamentnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Birgit Malsacková-Winkemannová, ktorá pôsobí ako sudkyňa v Berlíne. AfD v stredajšom vyhlásení odsúdila plány na zosnovanie puču v krajine a vyjadrila dôveru v zodpovedné orgány, že celú situáciu objasnia.

Durínsky minister vnútra Maier obvinil AfD z toho, že ponúka priestor extrémistom a pestuje fantázie o štátnom prevrate. "Ľudia sa boja a AfD to využíva a ponúka jednoduché riešenia," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Stále existujú riziká pre bezpečnosť Krymu a Sevastopola

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok priznal, že bezpečnosť Krymského polostrova a mesta Sevastopol je stále ohrozená. Ubezpečil však, že sa prijímajú účinné opatrenia na elimináciu hrozby teroristických útokov. Informovala o tom správa agentúry AFP.

"Určite existujú riziká, pretože ukrajinská strana pokračuje vo svojej politike organizovania teroristických útokov. Na druhej strane však informácie, ktoré dostávame, naznačujú, že sa prijímajú účinné protiopatrenia," povedal Peskov na tlačovej konferencii.

Peskov na žiadosť novinárov takto komentoval správu, ktorá sa objavila vo štvrtok ráno a týkala sa zostrelenia dronu nad Čiernym morom, v oblasti neďaleko Sevastopola, ktorý je najväčším mestom na Krymskom polostrove a sídli v ňom ruská námorná základňa.

"Ako zvyčajne, naša armáda vykonala svoju prácu na výbornú," uviedol gubernátor oblasti Michail Razvožajev.

Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014 na základe výsledkov miestneho referenda, ktorého výsledky však Ukrajina ani Západ neuznali. Ruská armáda koncom februára použila Krym ako jedno z území, z ktorého začala svoju vojenskú intervenciu na Ukrajinu.

Zostrelenie dronu nad Čiernym morom nasledovalo po sérii útokov hlboko vo vnútrozemí Ruskej federácie, pri ktorých bola zasiahnutá aj strategicky dôležitá vojenská základňa pre bombardéry v meste Engeľs.

Tieto útoky sú síce pripisované Ukrajine, no tá sa k nim explicitne neprihlásila. Ukrajina neprevzala zodpovednosť ani za masívny útok dronov na ruskú vojenskú flotilu v Sevastopole, ku ktorému došlo v novembri.

K Peskovom spomínaným "účinným protipatreniam" AFP zaradila aj zatknutie dvoch osôb podozrivých z toho, že na Kryme vykonávali špionáž pre Ukrajinu. Podľa tlačovej správy ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) boli zadržané osoby obvinené "z vlastizrady vo forme špionáže v prospech Bezpečnostnej služby Ukrajiny".

Jeden zo zadržaných je "stúpencom ukrajinskej nacionalistickej ideológie a v roku 2016 ho naverbovali ukrajinské tajné služby", uvádza sa vo vyhlásení FSB. Je podozrivý, že "zahraničnej tajnej službe odovzdal údaje o polohe objektov ruského ministerstva obrany", čo by mohlo ohroziť bezpečnosť Ruska, deklarovala FSB.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.