Preskočiť na obsah
  |  

Ruský Belgorod podľa slov tamojšieho gubernátora ostreľujú Ukrajinci

Ukrajinské sily údajne ostreľujú ruské pohraničné mesto Belgorod. Tvrdí to gubernátor rovnomennej oblasti Viačeslav Gladkov, informuje spravodajská stanica CNN.

Gladkov uviedol vo štvrtok na platforme Telegram, že elektrické vedenie v Belgorode, ležiacom zhruba 35 kilometrov od ukrajinských hraníc, poškodil šrapnel. Dodal, že podľa predbežných informácií nedošlo pri ostreľovaní k nijakým civilným obetiam.

CNN pripomína, že to nie je prvýkrát, čo Gladkov hovoril o ostreľovaní Belgorodu. Pri ukrajinskom ostreľovaní tohto mesta podľa jeho slov z 15. novembra zahynuli dvaja ľudia.

Správa o údajnom ostreľovaní Belgorodu sa objavila po tom, ako Moskva obvinila Kyjev z toho, že v pondelok aj utorok útočil dronmi na vojenské letiská na ruskom území, a to hlboko za frontovou líniou.

Podľa CNN tak Moskva nepriamo priznala, že nedokáže plne ochrániť svoje vnútrozemie.

(tasr)

  |  

Ministri vnútra krajín EÚ schválili prijatie Chorvátska do schengenu

Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Informuje o tom TASR na základe oznámenia českého predsedníctva v Rade EÚ na sociálnej sieti Twitter.

Rozhodnutie bolo prijaté v rámci zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť v Bruseli. Informáciu už potvrdili aj predstavitelia chorvátskeho stáleho zastúpenia pri EÚ.

"Bol urobený posledný krok! Rozhodnutie Rady EÚ bolo prijaté. Teraz je oficiálne potvrdené, že Chorvátsko vstúpi do schengenského priestoru 1. januára 2023," uviedlo Stále zastúpenie Chorvátska pri EÚ na svojom účte na Twitteri.

České predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, oznámilo, že schengen sa prvýkrát za posledné desaťročie rozširuje vďaka jeho aktivitám.

Chorvátsko sa tak stane 27. členom schengenského priestoru, zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach, v rámci ktorej môže voľne cestovať viac ako 400 miliónov Európanov.

Rumunsko a Bulharsko boli predmetom separátneho hlasovania Rady ministrov.

(tasr)

  |  

Rusko si s USA vymenilo basketbalistku Grinerovú za obchodníka so zbraňami Buta

Rusko prepustilo väznenú americkú basketbalistku Brittney Grinerovú výmenou za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta, ktorý si odpykáva väzenský trest v USA. Informuje o tom správa agentúry AP, ktorá sa odvoláva na amerických predstaviteľov.

Prepustenie Grinerovej následne potvrdil aj americký prezident Joe Biden. "Je v poriadku, nachádza sa v lietadle. Je na ceste domov," oznámil na Twitteri.

Grinerová je dvojnásobná olympijská víťazka a v Rusku ju zadržali vo februári, keď pri colnej kontrole na moskovskom letisku v jej batožine našli konopný olej do elektronických cigariet.

Podľa agentúry AP rozhodnutie Bidena schváliť prepustenie Buta, prezývaného Obchodník so smrťou, ukazuje, akému tlaku čelila americká administratíva v súvislosti so snahami o prepustenie Grinerovej.

Basketbalistka v novembri nastúpila do ruskej trestaneckej kolónie, kde si mala odpykať deväťročný trest za pašovanie drog.

(tasr)

  |  

Moskva tvrdí, že dodrží moratórium na rakety stredného doletu v Európe

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vyhlásil, že Rusko bude dodržiavať moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho doletu v Európe, pokiaľ Spojené štáty nerozmiestnia takéto zbrane v Európe alebo Ázii.

V rozhovore pre televízia Rossija 24, Riabkov však súčasne uviedol, že vývoj, "žiaľ, smeruje k tomuto cieľu".
"Musíme zaručiť svoju bezpečnosť a máme na to všetky zdroje a možnosti," zdôraznil námestník ruského ministra zahraničných vecí.

Podľa správy agentúry Reuters Riabkov objasnil: "Moratórium stále platí, ale ak Spojené štáty rozmiestnia takéto zbrane na európskom alebo ázijskom území, náš prístup k tomuto moratóriu jednoducho nemôže zostať rovnaký. To je zrejmá logika."

Podľa britského denníka Guardian sa Riabkov v podobnom duchu vyjadril aj pred rokom.

Rusko-americká zmluva o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) zakazovala obom stranám zaradiť do arzenálu rakety odpaľované zo zeme s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Zmluva INF stratila platnosť, keď sa z jej porušovania vzájomne obviňovali Rusko i USA.

Rusko sa po zániku zmluvy INF v roku 2019 zaviazalo, že v Európe ani v iných častiach sveta neumiestni svoje rakety stredného a krátkeho doletu, ak tak neurobia Američania.

Riabkov tiež v rozhovore pre televíziu Rossija 24 vyhlásil, že "za súčasných podmienok nemá zmysel hovoriť o možnosti návratu Moskvy a Západu k diskusii o bezpečnostných zárukách" vychádzajúcej z minuloročných návrhov predložených Ruskom.

Dodal, že "jednotlivé hlasy" za obnovenie takejto diskusie sú prehlušené zástupom "krikľúňov". Tí podľa neho tvrdia, že "Západ nemôže ustúpiť, že nemá zmysel rokovať s Ruskom a že najdôležitejšie teraz je splniť to", čo si Západ predsavzal dosiahnuť vo vzťahu k Ukrajine.

(tasr)

  |  

Eurokomisia navrhla opatrenia na zlepšenie podmienok väzby

Európska komisia (EK) prijala vo štvrtok odporúčania týkajúce sa procesných práv podozrivých a obvinených osôb vo vyšetrovacej väzbe a podmienok väzby.

Komisia vyšla v ústrety žiadosti ministrov spravodlivosti EÚ navrhnúť nelegislatívne opatrenia na zlepšenie podmienok väzby podozrivých a obvinených.

EK vo svojich odporúčaniach navrhuje napríklad minimálne normy pre veľkosť ciel a pobyt zadržaných osôb na vzduchu, vytyčuje podmienky stravovania a zdravotnej starostlivosti a prichádza s iniciatívami zameranými na reintegráciu a sociálnu rehabilitáciu.

Komisia spomína aj konkrétne opatrenia na riešenie otázky radikalizácie väzňov vrátane zvolenia vhodného väzobného režimu pre osoby podozrivé alebo odsúdené za terorizmus a zamedzenia ich kontaktu s obzvlášť zraniteľnými zadržanými osobami.

EK navrhuje aj ďalšie osobitné opatrenia pre ženy a dievčatá. Tiež pre osoby z komunity LGBT, cudzích štátnych príslušníkov, osoby so zdravotným postihnutím a iné zraniteľné zadržiavané osoby.

Odporúčania EK budú predložené na schválenie ministrom na zasadnutí Rady EÚ pre spravodlivosť.

(tasr)

  |  

Kremeľ: Titul Osobnosť roka pre Zelenského je odrazom rusofóbie na Západe

Rozhodnutie amerického magazínu Time vymenovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "Osobnosť roka" je odrazom "rusofóbneho" postoja západných krajín. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.

Zelenskyj bol okrem toho vo štvrtok portálom Politico vymenovaný za "Najvplyvnejšiu osobu v Európe".

"Volodymyr Zelenskyj vyburcoval svet spôsobom, aký sme nevideli celé desiatky rokov. Jeho rozhodnutie neutiecť z Kyjeva po tom, ako tam 24. februára začali padať ruské bomby, ale zostať a hľadať podporu, bolo osudové," uvádza Time, ktorý rozhodnutie udeliť tento titul Zelenskému považuje za jedno z "najjednoznačnejších" v dejinách časopisu.

"Redakčná línia magazínu nevybočuje z toho, čo ponúka európsky hlavný prúd, ktorý je absolútne úzkoprsý, protiruský a zbesilo rusofóbny," vyhlásil Peskov v reakcii na toto rozhodnutie.

Titul osobnosť roka udeľuje časopis Time každoročne od roku 1927.

Vlani získal tento titul multimiliardár Elon Musk. Medzi ocenenými boli v uplynulých rokoch aj americký prezident Joe Biden a jeho viceprezidentka Kamala Harrisová, nemecká kancelárka Angela Merkelová, švédska klimatická aktivistka Greta Thunbergová či americký prezident Donald Trump. V roku 2007 tento titul získal ruský prezident Vladimir Putin.

(tasr)