Preskočiť na obsah
  |  

Rada EÚ neschválila rozšírenie schengenu o Bulharsko a Rumunsko

Bulharsko a Rumunsko zatiaľ nebudú členmi európskeho schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k jednomyseľnému súhlasu pre ich prijatie. Informáciu pre médiá potvrdila eurokomisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorá netajila sklamanie nad hlasovaním v Rade EÚ.

Krátko predtým sa členské krajiny jednomyseľne zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom schengenského priestoru. V prípade Bulharska a Rumunska už konsenzus nepanoval, čo bolo zrejmé ešte pred začiatkom rokovaní Rady EÚ. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po príchode do Bruselu oznámil, že Rakúsko bude vetovať vstup oboch uvedených krajín do Schengenu.

"Som sklamaná výsledkom pre Bulharsko a Rumunsko. Tieto dve krajiny si zaslúžia byť plnohodnotnými členmi Schengenu," povedala komisárka Johanssonová pred novinármi po ministerských rokovaniach. Zároveň dodala, že eurokomisia vynaloží ďalšie úsilie, aby sa obe krajiny do schengenskej zóny dostali v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Na otázku, či je šanca, že o otázke pristúpenia Rumunska a Bulharska do Schengenu budú na budúci týždeň rokovať premiéri a prezidenti počas samitu EÚ, Johanssonová odpovedala, že by bola prekvapená, keby sa tak stalo.

Európska komisia aj Európsky parlament opakovane vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už jedenásť rokov.

Podľa zistení TASR sa české predsedníctvo v Rade EÚsu, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, do poslednej chvíle snažilo presvedčiť všetky krajiny, aby vyšli v ústrety aj Bulharom a Rumunom.

Rumunský premiér Nicolae Ciuca v stredu vyhlásil, že jeho vláda zariadila "stretnutia na najvyššej úrovni" s predstaviteľmi Rakúska, aby zmiernila obavy Viedne. Spresnil, že cez Rumunsko nevedú migračné toky, "ktoré by vyvolávali obavy". Aj Rumunsko, aj Bulharsko v snahe zmierniť obavy niektorých členských krajín umožnili v posledných mesiacoch a týždňoch vyšetrovacie misie EÚ za účasti expertov, aby poukázali na to, ako sa niektoré kritizované veci zlepšili.

(tasr)

  |  

Rusko neplánuje anexiu ďalších ukrajinských území. Kremeľ: Máme stále "veľa práce na juhu a východe“

Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko v rámci pokračujúcej ofenzívy v súčasnosti neplánuje anektovať ďalšie časti ukrajinského územia. Informujú o tom správy agentúry DPA a britských médií.

Na otázku, či Moskva chce včleniť do Ruskej federácie ďalšie regióny okrem častí nezákonne anektovanej Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol: "O ničom takom sa nehovorí." Dodal, že "prinajmenšom v tejto veci nepadli žiadne vyjadrenia".

Rusko má podľa jeho slov ešte "veľa práce" s "oslobodením" anektovaných území na juhu a východe Ukrajiny, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. "Mám na mysli Doneckú republiku, ako aj to, čo sa stalo súčasťou Ruskej federácie a potom bolo znova okupované ukrajinskými silami," povedal.

Rusko 30. septembra v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri ukrajinské oblasti, pričom ani jedna z nich nebola pod úplnou kontrolou ruských síl, konštatuje denník The Guardian.

Kyjev odvtedy oslobodil viaceré časti okupovaných území. Ukrajina vytlačila ruské sily z malej časti Luhanskej oblasti a v novembri sa ruská armáda stiahla zo západného brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti vrátane metropoly Cherson, pripomína stanica Sky News.

Peskov odmietol vyhlásenia Nemecka, že Ukrajina sa pri obranných operáciách nemusí obmedzovať výlučne na svoje vlastné územie. Varoval, že takéto konanie by viedlo k eskalácii konfliktu. Rusko čelí v posledných týždňoch opakovanému ostreľovaniu svojho územia.

(tasr)

  |  

Zničené transportéry, výbuch medzi vojakmi. Video zachytilo neúspešný protiútok Ukrajincov pri Bachmute

Pri ukrajinskom Bachmute naďalej zúria kruté boje. Video z dronu zachytilo jeden z pokusov ukrajinskej protiofenzívy, ktorý sa však skončil fiaskom.

Ukrajinci zaútočili na Rusov v obci Bachmutske pod mestom Soledar, len niekoľko kilometrov severovýchodne od ťažko skúšaného mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Avšak bez úspechu. Pri útoku stratili najmenej dve bojové vozidlá pechoty.

„Ukrajinské pokusy o protiofenzívu geolokované na týchto miestach. Bohužiaľ, ruské delostrelectvo bolo príliš silné, čo malo za následok stratu viacerých bojových vozidiel a vojakov. RIP,“ poznamenal nemecký novinár Julian Röpcke.

Kruté boje zúria aj juhozápadne od Bachmutu nad oblastnou metropolou Doneck. Severne od mesta Avdijivka obsadili Rusi časť obce Vesele.

Avdijivka je stále v rukách Ukrajincov. Šéf separatistickej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin pre agentúru TASS uviedol, že dobytie tohto mesta je mimoriadne dôležité, aby sa zmiernil delostrelecký tlak Ukrajincov na Doneck. Na ukrajinské pozície v Avdijivke útočia Rusi aj zápalnou muníciou.

https://twitter.com/visegrad24/status/1600626519411462145
https://twitter.com/NOELreports/status/1600568976840482816

(dod)

  |  

Sulík si po páde vlády vie predstaviť jej rekonštrukciu. Predčasné voľby mu už nedávajú zmysel

Ak by sa podarilo vláde vysloviť nedôveru, mohla by sa riadne a zmysluplne rekonštruovať. V takomto prípade by jej vládnutie strana SaS v Národnej rade (NR) SR podporila.

Uviedol to líder SaS Richard Sulík počas odôvodňovania návrhu na vyslovenie nedôvery kabinetu. Deklaroval, že liberáli by jej súčasťou neboli. Predčasné voľby mu už vzhľadom na termíny nedávajú veľmi zmysel.

"Viem si predstaviť, že po zmysluplnej, dohodnutej rekonštrukcii vlády my dáme hlasy na to, aby takejto vláde bola vyslovená dôvera v NR SR," povedal Sulík.

Ozrejmil, že po páde vlády by mohlo nastať viacero alternatív, jednou z nich je napríklad vznik novej vlády so 76 poslancami v parlamente. Za lepšie riešenie ako pokračovanie súčasného kabinetu v jeho aktuálnom zložení považuje aj prípadnú úradnícku vládu. "Pokračovanie tejto vlády je však to najhoršie riešenie, lebo vládne v takom zložení a takým spôsobom, že zničí aj zvyšky nádeje, ktorú voliči do našej vlády vkladali," skonštatoval.

Za dôvody na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO) označil Sulík chaos, neschopnosť zorganizovať samých seba, nemohúcnosť OĽaNO odfiltrovať zlé nápady svojho lídra a ministra financií Igora Matoviča, neschopnosť prijímať veci včas a riadnym legislatívnym procesom či dešpekt voči pravidlám. Tvrdí, že SaS bola vo vláde jedinou oponentúrou Matovičovi a jeho nápadom, pri ktorých sa "chytali za hlavu".

Kritizoval aj množstvo zákonov schválených v skrátenom legislatívnom konaní. "Veci nechávajú vyhniť, odsúvajú ich a na poslednú chvíľu pod veľkým tlakom prijímajú. (…) Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť," dodal a vyčítal kabinetu neschopnosť kompromisu a hľadania najlepších riešení. Poukázal na rokovania s lekárskymi odborármi a kritizoval viaceré opatrenia vlády, ich dôsledky pre samosprávy či nezvládnutie migračnej krízy.

Sulík skonštatoval, že vo voľbách v roku 2020 si ľudia po niekoľkých rokoch korupcie a rozkrádania zvolili protikorupčné hnutie na čele s Matovičom, Smer-SD prišiel o hlas a bol na ceste do zabudnutia. Poukázal však na nárast preferencií Smeru-SD, z čoho viní Matoviča. Tvrdí, že ak by SaS nič neurobila, Fico by vyhral voľby. Odmieta, že by liberálom išlo o získavanie preferencií pri podávaní návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Argumentuje povinnosťou a zodpovednosťou zastaviť marazmus v krajine.

Kritiku adresoval Sulík aj premiérovi. Vyčítal mu, že počas letnej vládnej krízy nekonal. Tvrdí, že po odchode SaS z vlády sa kabinet utápa v chaose a občania sú frustrovaní, lebo vláda sa zaoberá najmä sama sebou. "Vláda si možno myslí, že publikum je bezmocné. Ale nie je a ľudia ich poženú kadeľahšie tak, ako pohnali Roberta Fica s jeho partiou," dodal.

Tvrdí, že vláda sklamala aj v boji s korupciou. Podotkol, že ani po takmer troch rokoch nie je zrušený ani obmedzený paragraf 363 Trestného poriadku. "OĽaNO úslužne akceptuje veto svojho koaličného partnera. Paragraf 363 je nedotknuteľný pre protikorupčné hnutie OĽaNO," podčiarkol s tým, že šéf Sme rodina Boris Kollár pritom ignoruje veto OĽaNO na zmenu Ústavy SR v súvislosti s predčasnými voľbami.

(tasr)

  |  

Alena Karasová, správkyňa Trenčianskej nadácie

Už 22 rokov pomáhajú ľuďom v Trenčianskom kraji

 Ako a kde vznikla Trenčianska nadácia? Za akými projektami v Trenčíne a v Trenčianskom kraji stojí? Ako a kde sa získavajú peniaze, ktoré potom pomáhajú ľuďom? Na tieto aj ďalšie otázky nám prišla do podcastového štúdia terajsok.sk odpovedať správkyňa Trenčianskej nadácie Alena Karasová. 

https://vimeo.com/779247178
  |  

Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Vyhlásil, že tieto údery ruskej armády sú reakciou na útoky na objekty v Rusku "vrátane Krymského mosta", informovala agentúra AFP.

V príhovore na odovzdávaní štátnych vyznamenaní Zlatá hviezda, udeľovaných za preukázanie výnimočnej odvahy a hrdinstva, Putin pripomenul, že útoky na ukrajinskú infraštruktúru sa začali po októbrových výbuchoch na Krymskom moste, ktorý spája Krymský polostrov, anektovaný Moskvou v roku 2014, s pevninským Ruskom.

Podľa vyjadrení ukrajinských tajných služieb však Rusi začali plánovať útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny skôr, než došlo k výbuchom na Krymskom moste. Kyjev okrem toho zodpovednosť za poškodenie tohto mosta odmietol.

"Kto začal? Kto zasiahol Krymský most, kto vyhodil do vzduchu elektrické vedenie z Kurskej jadrovej elektrárne, kto nedodáva vodu do Donecka?" pýtal sa Putin. Kritizoval, že Západ si nevšíma konanie Ukrajiny voči Rusku, no akýkoľvek odvetný krok Moskvy vyvoláva "vlnu informačného šumu".

Ruský prezident v súvislosti s tým vyhlásil, že reakcie tretích strán na kroky Ruska, ani šírenie "dezinformácií a nezmyslov" Moskve nezabránia "v plnení bojových úloh" na Ukrajine a "povinností voči našim občanom".

(tasr)