Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA nasadia v Estónsku ďalších vojakov v rámci posilnenia východného krídla NATO

Spojené štáty do Estónska vyšlú v najbližších týždňoch ďalších vojakov a posilnia tak východné krídlo NATO. Vo štvrtok to oznámilo estónske ministerstvo obrany, informuje správa agentúry AP.

V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany. Doplní ju salvový raketomet HIMARS a súvisiace veliteľské a riadiace zariadenia a systémy.

"Toto rozhodnutie predstavuje významné posilnenie rotačnej vojenskej prítomnosti USA v Estónsku a pobaltských štátoch," povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa jeho slov "to dokazuje dlhodobý záväzok Spojených štátov k bezpečnosti nášho regiónu".

Estónsko minulý týždeň oznámilo, že od Spojených štátov kúpi šesť salvových raketometov HIMARS vrátane munície za viac ako 200 miliónov dolárov. Pôjde o historicky najväčší nákup zbraní v Estónsku.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ doplní fond, z ktorého financuje vojenskú pomoc Ukrajine, o dve miliardy eur

Členské krajiny Európskej únie doplnia fond, ktorý už bol použitý na prefinancovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom tlačová agentúra Reuters.

Reuters svoje informácie podložil vyjadreniami dvoch nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ.
Krajiny EÚ použili Európsky mierový nástroj (EIP), ktorý bol vytvorený v marci 2021, na nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev.

Finančné zdroje z tohto fondu sa však po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli, aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

Rozpočet EIP, vytvorený s pôvodným cieľom financovať napríklad vojenské akvizície na podporu krajín v Afrike, bol stanovený do roku 2027 vo výške 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa pracovne stretnú v Bruseli na budúci pondelok (12. 12.), čo im poskytne priestor venovať sa aj otázke finančného doplnenia EIP.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev odhaduje, že v ruskom zajatí je 20-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov

V ruskom zajatí je približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a zhruba rovnaký počet civilistov. Uviedol to vo štvrtok Oleksandr Kononenko, zástupca ukrajinského ombudsmana. Informuje o tom denník The Guardian.

Kononenko tvrdí, že civilisti sú nelegálne zadržiavaní pre ich údajné napojenie na ukrajinskú armádu či štát ako vojnoví zajatci. "Toto je celkový počet osôb klasifikovaných ako 'tých, ktorí zmizli za zvláštnych okolností', presné čísla však nemáme. Rusko neposkytlo prístup (k týmto údajom) Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK)," priblížil Kononenko.

MVČK vo štvrtok oznámil, že nedávno mu bol umožnený prístup k ukrajinským aj ruským vojnovým zajatcom. Doteraz mohol zajatecké tábory navštevovať len veľmi sporadicky.

MVČK podľa svojho vyhlásenia navštívil minulý týždeň ukrajinských aj ruských vojakov a "do konca mesiaca" má naplánované aj ďalšie takéto návštevy. Počas návštev mohol skontrolovať stav zajatcov, ich prípadnú liečbu a informovať následne ich príbuzných. Delegáti MVČK zajatcom tiež porozdávali rôzne veci. Najmä knihy, hygienické potreby, prikrývky a teplé oblečenie.

Oleh Kotenko, splnomocnenec ukrajinskej vlády pre nezvestné osoby ešte v júli odhadoval počet ukrajinských vojakov v ruskom zajatí na výrazne nižšie číslo – 7200. Kotenko vtedy dodal, že hoci o niektorých z nezvestných nie sú žiadne správy, Kyjev sa domnieval, že sú nažive a v zajatí.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd rozhodne o prorodinnom balíčku 13. decembra

Ústavný súd (ÚS) SR vyhlási rozhodnutie v otázke ústavnosti takzvaného prorodinného balíčka v utorok 13. decembra. Informovala o tom vo štvrtok Kancelária ÚS.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla sporné časti balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Prorodinný balíček opätovne schválila Národná rada (NR) SR v júni aj po vetovaní hlavou štátu.

Prezidentka v podaní okrem procesných výhrad, ako sú nedostatky v legislatívnom procese, uvádzala aj hmotnoprávne výhrady. Prezidentka deklaruje, že návrh podala nie preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny dvor EÚ: Google musí odstrániť nesprávne informácie, ak ho o to požiadajú. Firma rozhodnutie víta

Spoločnosť Google musí vymazať výsledky vyhľadávania o ľuďoch v Európe, ak dokážu, že informácie sú zjavne nesprávne. Vo štvrtok tak rozhodol Súdny dvor Európskej únie (EÚ).

Na základe princípu známeho ako právo na zabudnutie, majú ľudia v Európe právo požiadať Google a ďalšie vyhľadávače o odstránenie odkazov na neaktuálne alebo trápne informácie o nich, dokonca ak sú aj pravdivé.

Prísne pravidlá ochrany údajov v Európskej únii dávajú ľuďom právo kontrolovať, čo sa zobrazí pri vyhľadávaní ich mena online, no nariadenia často stavajú obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov proti právu verejnosti na informácie, pripomína agentúra AP.

Štvrtkové rozhodnutie súdu sa týka dvoch manažérov v skupine investičných spoločností, ktorí požiadali Google, aby odstránil výsledky vyhľadávania na základe ich mien, ktoré odkazovali na články kritizujúce investičný model skupiny. Články podľa nich obsahovali nepravdivé tvrdenia. Google odmietol vyhovieť ich žiadosti, pretože nevedel či sú dané články pravdivé alebo nie. Súdny dvor preto prízvukoval, že ak niekto predloží relevantné a dostatočné dôkazy preukazujúce „zjavnú nepresnosť“ informácie, vyhľadávač musí žiadosti vyhovieť.

Google rozhodnutie súdu privítal. „Od roku 2014 sme tvrdo pracovali na implementácii práva byť zabudnutý v Európe a na dosiahnutí rozumnej rovnováhy medzi právami ľudí na prístup k informáciám a súkromím," uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Ako dodala, „dotknuté odkazy a miniatúry už nie sú dostupné prostredníctvom vyhľadávania na webe a vyhľadávania obrázkov; sporný obsah je už dlho offline“.

(sita)

Minúta  |  

Rada EÚ neschválila rozšírenie schengenu o Bulharsko a Rumunsko

Bulharsko a Rumunsko zatiaľ nebudú členmi európskeho schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k jednomyseľnému súhlasu pre ich prijatie. Informáciu pre médiá potvrdila eurokomisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorá netajila sklamanie nad hlasovaním v Rade EÚ.

Krátko predtým sa členské krajiny jednomyseľne zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom schengenského priestoru. V prípade Bulharska a Rumunska už konsenzus nepanoval, čo bolo zrejmé ešte pred začiatkom rokovaní Rady EÚ. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po príchode do Bruselu oznámil, že Rakúsko bude vetovať vstup oboch uvedených krajín do Schengenu.

"Som sklamaná výsledkom pre Bulharsko a Rumunsko. Tieto dve krajiny si zaslúžia byť plnohodnotnými členmi Schengenu," povedala komisárka Johanssonová pred novinármi po ministerských rokovaniach. Zároveň dodala, že eurokomisia vynaloží ďalšie úsilie, aby sa obe krajiny do schengenskej zóny dostali v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Na otázku, či je šanca, že o otázke pristúpenia Rumunska a Bulharska do Schengenu budú na budúci týždeň rokovať premiéri a prezidenti počas samitu EÚ, Johanssonová odpovedala, že by bola prekvapená, keby sa tak stalo.

Európska komisia aj Európsky parlament opakovane vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už jedenásť rokov.

Podľa zistení TASR sa české predsedníctvo v Rade EÚsu, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, do poslednej chvíle snažilo presvedčiť všetky krajiny, aby vyšli v ústrety aj Bulharom a Rumunom.

Rumunský premiér Nicolae Ciuca v stredu vyhlásil, že jeho vláda zariadila "stretnutia na najvyššej úrovni" s predstaviteľmi Rakúska, aby zmiernila obavy Viedne. Spresnil, že cez Rumunsko nevedú migračné toky, "ktoré by vyvolávali obavy". Aj Rumunsko, aj Bulharsko v snahe zmierniť obavy niektorých členských krajín umožnili v posledných mesiacoch a týždňoch vyšetrovacie misie EÚ za účasti expertov, aby poukázali na to, ako sa niektoré kritizované veci zlepšili.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.