Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boris Kollár označil SaS za farizejov a odborníkov na rozbíjanie vlád

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) označil SaS za farizejov, pokrytcov a "naslovovzatých odborníkov" na rozbíjanie vlád. Urobil tak počas diskusie k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý predložila práve SaS.

Kollár odmietol ich dôvody na pád vlády, najmä to, že kabinet nedokáže pomôcť nízkopríjmovým skupinám obyvateľov. Dodal, že každého poslanca v NR SR považuje za legitímne zvoleného občanmi a dokáže rokovať so všetkými.

"Kto vo vláde bojoval za zrušenie trinástych dôchodkov? No vy, SaS. Kto neustále bojoval na vláde a koaličnej rade, aby sa zrušili vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov? Kto bojoval za zrušenie obedov zadarmo? Vy, SaS. A teraz nám vyčítate, že sme málo pomáhali?" uviedol.

Podotkol tiež, že liberáli vláde vyčítali aj prorodinný balíček. Vyhlásil, že ho schválili aj s poslancami z mimoparlamentnej strany Život a že sa za to nehanbí. "Ale strana SaS nemá hanbu nám to vyčítať a s nimi povaliť vládu, čo ste to za farizeji," kričal na poslancov z SaS.

Vyčítal im, že vládu kritizujú za hlasovania s "fašistami", no teraz ich hlasy potrebujú. "Počítate s každým jedným hlasom ĽSNS, s každým jedným hlasom Republiky," uviedol. Lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi povedal, aby sa pozrel do zrkadla a obvinil ho z tajných rokovaní s Marianom Kotlebom (ĽSNS).

Podotkol tiež, že ak by v akejkoľvek krajine potrebovali povaliť vládu, napríklad v Rusku, Číne či Severnej Kórei, môžu si na to pozvať SaS. "Nášho majstra Richarda Sulíka a stranu SaS ako stranu osvedčených rozbíjačov vlád. Ste strana na toto naslovovzatých odborníkov. Kde prídete, do ktorejkoľvek vlády, tú dokážete do jedného, dvoch rokov povaliť," vyhlásil.

Poukázal aj na argument SaS, že vláda rezignovala na boj s korupciou a mafiánskym štátom. Pripomenul, že návrh na zvolanie schôdze podpísali aj poslanci z mimoparlamentného Hlasu-SD. Spýtal sa ich preto, či závidia obvinenie svojmu straníckemu kolegovi Petrovi Žigovi a či by teda mali byť obvinení aj ďalší z nich.

"Boris, vieš, to je tak, v opozícii si partnerov nevyberáš. Aj preto sme jasne povedali, že nebudeme s nikým rokovať o tom, aby hlasoval za pád vlády, každý nech sa rozhodne, ako chce," reagoval Sulík s tým, že sa zariadia podľa výsledku hlasovania. Priznal, že v roku 2009 sa stretol s Kotlebom, no nič mu nesľuboval.

Jana Bittó Cigániková (SaS) podotkla, že nielen poslanec Žiga čelí obvineniu, ale aj Monika Kavecká (OĽaNO), Martin Borguľa či Patrick Linhart (obaja Sme rodina). Zároveň podčiarkla, že SaS nepočíta so žiadnym hlasom nezaradených poslancov a ráta s tým, že sa každý vyfarbí, či podporuje "tento bordel". Zároveň obvinila Kollára, že sa stretáva s exšéfom Penty Jaroslavom Haščákom v Borguľovom hoteli.

György Gyimesi (OĽaNO) označil Sulíka za politického diletanta a amatéra. "Richard Sulík je profesionálny deformátor všetkého, čoho sa dotkne. Je to kyselina sulíková, ktorá rozloží všetko, na čo položí svoju ruku," povedal s tým, že to robí primitívnym spôsobom, klamstvami a prevracaním kabátov.

(tasr)

Minúta  |  

USA nasadia v Estónsku ďalších vojakov v rámci posilnenia východného krídla NATO

Spojené štáty do Estónska vyšlú v najbližších týždňoch ďalších vojakov a posilnia tak východné krídlo NATO. Vo štvrtok to oznámilo estónske ministerstvo obrany, informuje správa agentúry AP.

V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany. Doplní ju salvový raketomet HIMARS a súvisiace veliteľské a riadiace zariadenia a systémy.

"Toto rozhodnutie predstavuje významné posilnenie rotačnej vojenskej prítomnosti USA v Estónsku a pobaltských štátoch," povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa jeho slov "to dokazuje dlhodobý záväzok Spojených štátov k bezpečnosti nášho regiónu".

Estónsko minulý týždeň oznámilo, že od Spojených štátov kúpi šesť salvových raketometov HIMARS vrátane munície za viac ako 200 miliónov dolárov. Pôjde o historicky najväčší nákup zbraní v Estónsku.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ doplní fond, z ktorého financuje vojenskú pomoc Ukrajine, o dve miliardy eur

Členské krajiny Európskej únie doplnia fond, ktorý už bol použitý na prefinancovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom tlačová agentúra Reuters.

Reuters svoje informácie podložil vyjadreniami dvoch nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ.
Krajiny EÚ použili Európsky mierový nástroj (EIP), ktorý bol vytvorený v marci 2021, na nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev.

Finančné zdroje z tohto fondu sa však po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli, aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

Rozpočet EIP, vytvorený s pôvodným cieľom financovať napríklad vojenské akvizície na podporu krajín v Afrike, bol stanovený do roku 2027 vo výške 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa pracovne stretnú v Bruseli na budúci pondelok (12. 12.), čo im poskytne priestor venovať sa aj otázke finančného doplnenia EIP.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev odhaduje, že v ruskom zajatí je 20-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov

V ruskom zajatí je približne 10-tisíc ukrajinských vojakov a zhruba rovnaký počet civilistov. Uviedol to vo štvrtok Oleksandr Kononenko, zástupca ukrajinského ombudsmana. Informuje o tom denník The Guardian.

Kononenko tvrdí, že civilisti sú nelegálne zadržiavaní pre ich údajné napojenie na ukrajinskú armádu či štát ako vojnoví zajatci. "Toto je celkový počet osôb klasifikovaných ako 'tých, ktorí zmizli za zvláštnych okolností', presné čísla však nemáme. Rusko neposkytlo prístup (k týmto údajom) Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK)," priblížil Kononenko.

MVČK vo štvrtok oznámil, že nedávno mu bol umožnený prístup k ukrajinským aj ruským vojnovým zajatcom. Doteraz mohol zajatecké tábory navštevovať len veľmi sporadicky.

MVČK podľa svojho vyhlásenia navštívil minulý týždeň ukrajinských aj ruských vojakov a "do konca mesiaca" má naplánované aj ďalšie takéto návštevy. Počas návštev mohol skontrolovať stav zajatcov, ich prípadnú liečbu a informovať následne ich príbuzných. Delegáti MVČK zajatcom tiež porozdávali rôzne veci. Najmä knihy, hygienické potreby, prikrývky a teplé oblečenie.

Oleh Kotenko, splnomocnenec ukrajinskej vlády pre nezvestné osoby ešte v júli odhadoval počet ukrajinských vojakov v ruskom zajatí na výrazne nižšie číslo – 7200. Kotenko vtedy dodal, že hoci o niektorých z nezvestných nie sú žiadne správy, Kyjev sa domnieval, že sú nažive a v zajatí.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd rozhodne o prorodinnom balíčku 13. decembra

Ústavný súd (ÚS) SR vyhlási rozhodnutie v otázke ústavnosti takzvaného prorodinného balíčka v utorok 13. decembra. Informovala o tom vo štvrtok Kancelária ÚS.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla sporné časti balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Prorodinný balíček opätovne schválila Národná rada (NR) SR v júni aj po vetovaní hlavou štátu.

Prezidentka v podaní okrem procesných výhrad, ako sú nedostatky v legislatívnom procese, uvádzala aj hmotnoprávne výhrady. Prezidentka deklaruje, že návrh podala nie preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny dvor EÚ: Google musí odstrániť nesprávne informácie, ak ho o to požiadajú. Firma rozhodnutie víta

Spoločnosť Google musí vymazať výsledky vyhľadávania o ľuďoch v Európe, ak dokážu, že informácie sú zjavne nesprávne. Vo štvrtok tak rozhodol Súdny dvor Európskej únie (EÚ).

Na základe princípu známeho ako právo na zabudnutie, majú ľudia v Európe právo požiadať Google a ďalšie vyhľadávače o odstránenie odkazov na neaktuálne alebo trápne informácie o nich, dokonca ak sú aj pravdivé.

Prísne pravidlá ochrany údajov v Európskej únii dávajú ľuďom právo kontrolovať, čo sa zobrazí pri vyhľadávaní ich mena online, no nariadenia často stavajú obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov proti právu verejnosti na informácie, pripomína agentúra AP.

Štvrtkové rozhodnutie súdu sa týka dvoch manažérov v skupine investičných spoločností, ktorí požiadali Google, aby odstránil výsledky vyhľadávania na základe ich mien, ktoré odkazovali na články kritizujúce investičný model skupiny. Články podľa nich obsahovali nepravdivé tvrdenia. Google odmietol vyhovieť ich žiadosti, pretože nevedel či sú dané články pravdivé alebo nie. Súdny dvor preto prízvukoval, že ak niekto predloží relevantné a dostatočné dôkazy preukazujúce „zjavnú nepresnosť“ informácie, vyhľadávač musí žiadosti vyhovieť.

Google rozhodnutie súdu privítal. „Od roku 2014 sme tvrdo pracovali na implementácii práva byť zabudnutý v Európe a na dosiahnutí rozumnej rovnováhy medzi právami ľudí na prístup k informáciám a súkromím," uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Ako dodala, „dotknuté odkazy a miniatúry už nie sú dostupné prostredníctvom vyhľadávania na webe a vyhľadávania obrázkov; sporný obsah je už dlho offline“.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.