Preskočiť na obsah
  |  

USA uistili spojencov, že s Ruskom rokovali iba o prepustení Grinerovej

Spojené štáty vo štvrtok uistili spojencov vrátane Ukrajiny, že dohoda s Ruskom o prepustení basketbalistky Brittney Grinerovej bola "cielená" a nezahŕňala ďalšie spory. Uviedol to vysokopostavený americký predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite. Informovala o tom agentúra AFP.

"Boli to veľmi cielené, veľmi sústredené rokovania," povedal predstaviteľ. Dodal, že o výsledku rozhovorov informovali kľúčových partnerov vrátane Ukrajiny. "Aj oni pochopili, že ide len o jednu vec – o vyriešenie prípadu neoprávneného zadržania," uviedol.

Rusko prepustilo Grinerovú výmenou za obchodníka so zbraňami Viktora Buta, prezývaného "Obchodník so smrťou", ktorý si odpykával trest v USA. "(Grinerová) je v bezpečí, je v lietadle na ceste domov," povedal americký prezident Joe Biden.

Dvojnásobnú olympijskú víťazku Grinerovú (32) v Rusku zadržali vo februári, keď pri colnej kontrole na moskovskom letisku v jej batožine našli konopný olej do elektronických cigariet.

Výmena Grinerovej a Buta sa uskutočnila na letisku v hlavnom meste Spojených arabských emirátov (SAE) Abú Zabí, oznámilo vo štvrtok ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Biden po výmene väzňov povedal, že USA nezabúdajú ani na bývalého príslušníka námornej pechoty Paula Whelana a nikdy sa nevzdajú snáh o jeho prepustenie. Nemenovaný vysokopostavený americký predstaviteľ novinárom povedal, že s Whelanom vo štvrtok o prepustení Grinerovej hovoril predstaviteľ Bidenovej administratívy.

Whelana, ktorý má americký, britský, kanadský aj írsky pas, v júni 2020 odsúdili za špionáž na 16 rokov väzenia s vysokým stupňom stráženia.

(tasr)

  |  

Polícia na Kysuciach zadržala vodiča, ktorý viezol piatich nelegálnych migrantov

Riskantnou jazdou sa snažil vo štvrtok uniknúť pred policajtmi vodič osobného auta s poľským evidenčným číslom na ceste I/11 smerom do Čadce. Policajti ho zadržali v miestnej časti Kysuckého Nového Mesta Budatínska Lehota po úteku z auta, v ktorom našli piatich nelegálnych migrantov. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Vodič podľa polície nereagoval na opakované výzvy na zastavenie a stále unikal. "V zúženom pruhu na križovatke v Kysuckom Novom Meste poškodil vozidlo, ale pokračoval v jazde a zastal v Budatínskej Lehote. Vystúpil a dal sa na útek do stromového porastu k rieke Kysuca.

Hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ho zadržala," doplnila polícia s tým, že pri zásahu sa nikto nezranil.

Prípad si prevzali príslušníci z Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii Úradu hraničnej a cudzineckej polície.

(tasr)

  |  

Nezaradení poslanci z Hlasu-SD podporia odvolanie vlády

Nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD podporia odvolanie vlády. Vyhlásil to vo štvrtok na tlačovej konferencii v parlamente líder strany Peter Pellegrini. Zároveň odmietol "strašenie" tým, čo nastane po prípadnom páde vlády.

Pellegrini podotkol, že ak poslanci nie sú spokojní s touto vládou, budú hlasovať za jej odvolanie. "Buď sú za zachovanie tejto vlády, alebo sú za pád tejto vlády a skončenie tohto marazmu a trápenia sa. Bez ohľadu na to, aké scenáre nás potom môžu alebo nemôžu čakať," zdôraznil.

"Strašenie" poslancov tým, čo nastane po odvolaní vlády, je podľa neho smiešne, pretože všetko bude mať v rukách parlament. Jediným riešením pre Hlas-SD po páde vlády sú predčasné voľby.

Podotkol, že najväčším problémom Slovenska momentálne nie je pandémia, energie, inflácia či vojna na Ukrajine, ale súčasná vláda. Tvrdí, že táto vláda nie je na prospech Slovenska a musí skončiť. Vláda podľa Pellegriniho nikdy nebola tak blízko svojho odvolania.

Vyzval všetkých poslancov, aby sa zúčastnili na hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde. Skonštatoval, že aj svojou neprítomnosťou jej môžu pomôcť.

(tasr)

  |  

Boris Kollár označil SaS za farizejov a odborníkov na rozbíjanie vlád

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) označil SaS za farizejov, pokrytcov a "naslovovzatých odborníkov" na rozbíjanie vlád. Urobil tak počas diskusie k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde, ktorý predložila práve SaS.

Kollár odmietol ich dôvody na pád vlády, najmä to, že kabinet nedokáže pomôcť nízkopríjmovým skupinám obyvateľov. Dodal, že každého poslanca v NR SR považuje za legitímne zvoleného občanmi a dokáže rokovať so všetkými.

"Kto vo vláde bojoval za zrušenie trinástych dôchodkov? No vy, SaS. Kto neustále bojoval na vláde a koaličnej rade, aby sa zrušili vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov? Kto bojoval za zrušenie obedov zadarmo? Vy, SaS. A teraz nám vyčítate, že sme málo pomáhali?" uviedol.

Podotkol tiež, že liberáli vláde vyčítali aj prorodinný balíček. Vyhlásil, že ho schválili aj s poslancami z mimoparlamentnej strany Život a že sa za to nehanbí. "Ale strana SaS nemá hanbu nám to vyčítať a s nimi povaliť vládu, čo ste to za farizeji," kričal na poslancov z SaS.

Vyčítal im, že vládu kritizujú za hlasovania s "fašistami", no teraz ich hlasy potrebujú. "Počítate s každým jedným hlasom ĽSNS, s každým jedným hlasom Republiky," uviedol. Lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi povedal, aby sa pozrel do zrkadla a obvinil ho z tajných rokovaní s Marianom Kotlebom (ĽSNS).

Podotkol tiež, že ak by v akejkoľvek krajine potrebovali povaliť vládu, napríklad v Rusku, Číne či Severnej Kórei, môžu si na to pozvať SaS. "Nášho majstra Richarda Sulíka a stranu SaS ako stranu osvedčených rozbíjačov vlád. Ste strana na toto naslovovzatých odborníkov. Kde prídete, do ktorejkoľvek vlády, tú dokážete do jedného, dvoch rokov povaliť," vyhlásil.

Poukázal aj na argument SaS, že vláda rezignovala na boj s korupciou a mafiánskym štátom. Pripomenul, že návrh na zvolanie schôdze podpísali aj poslanci z mimoparlamentného Hlasu-SD. Spýtal sa ich preto, či závidia obvinenie svojmu straníckemu kolegovi Petrovi Žigovi a či by teda mali byť obvinení aj ďalší z nich.

"Boris, vieš, to je tak, v opozícii si partnerov nevyberáš. Aj preto sme jasne povedali, že nebudeme s nikým rokovať o tom, aby hlasoval za pád vlády, každý nech sa rozhodne, ako chce," reagoval Sulík s tým, že sa zariadia podľa výsledku hlasovania. Priznal, že v roku 2009 sa stretol s Kotlebom, no nič mu nesľuboval.

Jana Bittó Cigániková (SaS) podotkla, že nielen poslanec Žiga čelí obvineniu, ale aj Monika Kavecká (OĽaNO), Martin Borguľa či Patrick Linhart (obaja Sme rodina). Zároveň podčiarkla, že SaS nepočíta so žiadnym hlasom nezaradených poslancov a ráta s tým, že sa každý vyfarbí, či podporuje "tento bordel". Zároveň obvinila Kollára, že sa stretáva s exšéfom Penty Jaroslavom Haščákom v Borguľovom hoteli.

György Gyimesi (OĽaNO) označil Sulíka za politického diletanta a amatéra. "Richard Sulík je profesionálny deformátor všetkého, čoho sa dotkne. Je to kyselina sulíková, ktorá rozloží všetko, na čo položí svoju ruku," povedal s tým, že to robí primitívnym spôsobom, klamstvami a prevracaním kabátov.

(tasr)

  |  

USA nasadia v Estónsku ďalších vojakov v rámci posilnenia východného krídla NATO

Spojené štáty do Estónska vyšlú v najbližších týždňoch ďalších vojakov a posilnia tak východné krídlo NATO. Vo štvrtok to oznámilo estónske ministerstvo obrany, informuje správa agentúry AP.

V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany. Doplní ju salvový raketomet HIMARS a súvisiace veliteľské a riadiace zariadenia a systémy.

"Toto rozhodnutie predstavuje významné posilnenie rotačnej vojenskej prítomnosti USA v Estónsku a pobaltských štátoch," povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa jeho slov "to dokazuje dlhodobý záväzok Spojených štátov k bezpečnosti nášho regiónu".

Estónsko minulý týždeň oznámilo, že od Spojených štátov kúpi šesť salvových raketometov HIMARS vrátane munície za viac ako 200 miliónov dolárov. Pôjde o historicky najväčší nákup zbraní v Estónsku.

(tasr)

  |  

EÚ doplní fond, z ktorého financuje vojenskú pomoc Ukrajine, o dve miliardy eur

Členské krajiny Európskej únie doplnia fond, ktorý už bol použitý na prefinancovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom tlačová agentúra Reuters.

Reuters svoje informácie podložil vyjadreniami dvoch nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ.
Krajiny EÚ použili Európsky mierový nástroj (EIP), ktorý bol vytvorený v marci 2021, na nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev.

Finančné zdroje z tohto fondu sa však po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli, aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

Rozpočet EIP, vytvorený s pôvodným cieľom financovať napríklad vojenské akvizície na podporu krajín v Afrike, bol stanovený do roku 2027 vo výške 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa pracovne stretnú v Bruseli na budúci pondelok (12. 12.), čo im poskytne priestor venovať sa aj otázke finančného doplnenia EIP.

(tasr)