Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pokračuje mimoriadna schôdza k odvolávaniu vlády, členovia vlády na nej chýbajú

V Národnej rade (NR) SR dnes pokračuje mimoriadna schôdza k vysloveniu nedôvery vláde. Schôdzu zvolal predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov strany SaS a Hlas-SD. Začala sa vo štvrtok, dnes pokračuje rozpravou a hlasovanie je naplánované na utorok 13. decembra o 11.00.

Prvou rečníčkou dnes bola bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). V úvode kritizovala, že v sále nesedí žiadny člen vlády. „To je gesto, ktoré vláda ukazuje smerom k slušnému a zodpovednému vládnutiu,“ povedala Kolíková. V prejave uviedla, že spočiatku sa jej podarilo presadiť množstvo reforiem vďaka podpore koalície, no dramaticky sa situácia zmenila po prvej vládnej kríze.

„Namiesto podpory to bolo torpédovanie justičných reforiem, bola som svedkom a terčom osobných urážok, šírenia nechutných klamstiev, politického vydierania od koaličných partnerov a osobitne od ministra financií,“ povedala Kolíková.

Kritizovala rodinný balíček, nezodpovedný rozpočet na rok 2023, nezvládnutú zdravotnícku krízu a vládu premiéra Eduarda Hegera za to, že vystavila Slovensko chaosu a neistote menšinovej vlády v čase kríz. Koalícii vytkla, že rezignovala na boj proti korupcii. „Neslušný a nezodpovedný spôsob vládnutia súčasnej vlády naháňa opačných voličov k volebným urnám,“ skonštatovala Kolíková.

(sita)

Minúta  |  

Globálni ekonomickí lídri privítali zmenu prístupu Číny k ochoreniu COVID-19

Lídri globálnych ekonomických inštitúcií v piatok privítali ústup Číny od tvrdej politiky nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pritom povedala, že to pomôže oživiť hospodársky rast v krajine aj na celom svete.

Uvoľnenie čínskych blokád pomôže podporiť svetovú ekonomiku, ktorá zápasí s dôsledkami pandémie nového koronavírusu aj ruskej invázie na Ukrajinu, povedala generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ngozi Okonjo-Iweala po konferencii v meste Chuang-šan na východe krajiny, ktorú usporiadal odchádzajúci čínsky premiér Li Kche-čchiang.

Peking v stredu (7.12.) oznámil uvoľnenie svojho prístupu k ochoreniu po rozsiahlych protestoch proti obmedzeniam. Druhá najväčšia svetová ekonomika sa tak po rokoch reštrikcií posúva k životu s koronavírusom.

"Veľmi vítame rozhodné kroky, ktoré prijali čínske úrady s cieľom prehodnotiť svoju covidovú politiku, aby sa vytvoril lepší impulz pre oživenie rastu v Číne," povedala Georgievová na brífingu s predstaviteľmi ďalších veľkých inštitúcií.

Dodala, že snaha o zvýšenie zaočkovanosti a antivírusovej liečby "je veľmi dobrá pre Číňanov, ale je tiež dôležitá aj pre Áziu a zvyšok sveta". Globálnou ekonomikou, ktorá sa ešte nespamätala z pandémie, otriasla tento rok ruská invázia na Ukrajinu a s ňou spojená kríza životných nákladov v mnohých krajinách.

Ústup od nulovej tolerancie ochorenia COVID-19 "pomôže odstrániť jeden súbor neistôt" vo svete, ktorý čelí dôsledkom pandémie, vojny na Ukrajine a klimatických zmien", uviedla na rovnakom brífingu riaditeľka WTO.

Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann vyhlásil, že tieto zmeny "podporia silu oživenia v Číne aj vo svete".

Kroky Pekingu zatiaľ pomohli podporiť globálne akciové trhy, ktoré sa obávajú hroziacej recesie v Spojených štátoch. Analytici však upozornili, že cesta Číny k úplnému otvoreniu ekonomiky zostáva hrboľatá.
Verejná frustrácia z blokád a masového testovania prepukla minulý mesiac, keď demonštranti vyšli do ulíc v mestách po celej krajine, pričom niektorí volali po väčších politických slobodách. Išlo o najväčšie demonštrácie od roku 1989.

Politika nulovej tolerancie COVIDU-19, ktorá bola dlho kritizovaná, keďže narušila globálne dodávateľské reťazce aj výrobu, brzdila tiež čínsku ekonomiku. Analytici preto očakávajú, že Peking nedosiahne tohtoročný cieľ v oblasti hospodárskeho rastu na úrovni 5,5 percenta.

Piatkový brífing sa uskutočnil počas rozlúčkového turné Li Kche-čchianga, ktorý pôsobil ako zástupca prezidenta Si Ťin-pchinga dve päťročné obdobia a teraz je pripravený odísť do dôchodku. Tento 67-ročný muž už totiž nedostal miesto v novom politbyre vládnucej komunistickej strany, čo prezident Si Ťin-pching oznámil v októbri, keď si zabezpečil tretie funkčné obdobie.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar, ktorý vypukol v nákupnom centre pri Moskve má minimálne jednu obeť

Mohutný požiar, ktorý vypukol v noci na piatok vo veľkom nákupnom a zábavnom centre v meste Chimki ležiacom severozápadne od Moskvy, si vyžiadal jednu obeť. Podľa agentúry AFP o tom informovalo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Požiar v nákupnom centre Mega Chimki, vzdialenom približne sedem kilometrov od moskovského letiska Šeremetievo, zachvátil približne 7-tisíc metrov štvorcových. Bojovalo s ním 70 hasičov a 20 hasičských vozidiel.

Úplnú likvidáciu požiaru, ktorý sa zatiaľ podarilo len lokalizovať, komplikuje špecifická konštrukcia budovy a prepadnutá strecha. "V dôsledku zrútenia strechy sa požiar okamžite rozšíril na veľkú plochu," vysvetlila záchranná služba Moskovskej oblasti v statuse na platforme Telegram.

Ruské médiá s odvolaním sa na zdroje zo záchranných služieb informovali, že príčinou požiaru mohlo byť podpaľačstvo. Štátne tlačové agentúry však neskôr citovali iné zdroje, podľa ktorých pravdepodobnejšou príčinou vypuknutia požiaru je porušenie bezpečnostných predpisov.

(tasr)

Minúta  |  

Zahraničný obchod v októbri 2022 skončil s prebytkom takmer 200 miliónov eur

Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v októbri 2022 hodnotu 9,4 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,3 percenta. Ešte o niečo vyšším tempom sa zvýšil aj celkový dovoz tovaru, a to o 21,6 percenta na 9,2 miliardy eur. Bilancia zahraničného obchodu s tovarom skončila s prebytkom 199,5 milióna eur. V rovnakom období minulého roka bol o 177 miliónov eur vyšší. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast v októbri 2022 osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu – stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov.

Po sezónnom očistení údajov v októbri 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,7 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,6 percenta. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 21,6 percenta na 8,7 miliardy eur.

Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 22,2 milióna eur, bolo o 182,4 milióna eur nižšie ako v októbri 2021.

Za prvých desať mesiacov tohto roka sa medziročne zvýšil celkový vývoz tovaru o 17,7 percenta na 85,1 miliardy eur a celkový dovoz o 24,7 percenta na 87,6 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,5 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 2,1 miliardy eur.

ätasr)

Minúta  |  

V Turecku sa oživuje debata o nosení moslimských šatiek

Turecká vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) s islamskými koreňmi predloží na budúci týždeň parlamentu novelu ústavy, ktorá zakotvuje právo žien nosiť šatky v práci a v každodennom živote. Informovala o tom v piatok agentúra AFP s tým, že v Turecku, ktoré je oficiálne sekulárnym štátom, sa tak opäť oživí citlivá téma.

Podľa AFP ide o značne spolitizované rozhodnutie AKP, ktoré prichádza len šesť mesiacov pred prezidentskými voľbami. Tento súboj, v ktorom sa súčasný prezident Recep Tayyip Erdogan bude uchádzať o znovuzvolenie, bude podľa analytikov veľmi tesný.

K nastoleniu témy šatiek a úvahám o príslušných ústavných zmenách, o ktorých by sa mohlo konať referendum, Erdogana zrejme dotlačil jeho pravdepodobný vyzývateľ zo sekulárnej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu. Ten sa snaží získať Erdoganových hlavných stúpencov a odobrať AKP časť hlasov. Prezidenta obvinil, že "drží zahalené ženy ako rukojemníkov".

Súčasne priznal, že CHP "urobila v minulosti chyby", keď zaviedla obmedzenia týkajúce sa nosenia šatiek. Zdôraznil však, že teraz chce iniciovať, aby právo žien na zahalenie v školách a v práci bolo potvrdené aj zákonom.

Erdogan odmieta Kiličdaroglove výroky, že v Turecku existuje diskriminácia zahalených či nezahalených žien v školách alebo vo verejnej službe. Tvrdí, že sloboda v rozhodovaní o šatkách bola dosiahnutá práve za jeho vlády.

Zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk sa snažil vyriešiť otázku zahaľovania žien už pred sto rokmi, keď vybudoval súčasné Turecko "z popola Osmanskej ríše", napísala AFP. V mene modernosti boli postupne zakázané šatky v školách a na úradoch. AKP to začala meniť v roku 2008, keď zrušila zákaz nosenia šatiek na univerzitách, vysokých školách a neskôr aj v štátnej službe, parlamente a polícii.

Turkyne tieto opatrenia v drvivej väčšine privítali, uviedla historička Berrin Sonmezová, ktorá je zároveň horlivou obhajkyňou práv žien. "Tí, čo považujú šatky za náboženský symbol, ktorý je v rozpore so zásadami sekularizmu, by mali pochopiť, že (ich myslenie) je diskriminačné," povedala Sonmezová.

"Zakázaná alebo povinná šatka porušuje práva žien len vtedy, ak pravidlá jej nosenia určuje štát," myslí si Sonmezová, ktorá šatku nosí. Zahaleným ženám by podľa nej pomohli záruky, že môžu nosiť šatku, keď chodia do školy alebo do práce.

Vzhľadom na absenciu novších štúdií Sonmezová citovala prieskum z roku 2012, podľa šatkou sa v Turecku zahaľuje 65 percent žien. Odhadla, že v súčasnosti tak robí asi polovica žien a dievčat.

Turecké feministky, ktoré horlivo podporujú protesty v susednom Iráne, vyvolané smrťou Kurdky vo väzbe, považujú Erdoganove postoje týkajúce sa nosenia šatky zväčša za snahu zabezpečiť si podporu najkonzervatívnejších skupín obyvateľstva.

"Zákaz nosenia šatky, ktorý zaviedli sekularisti, ako aj Erdoganov 'demokratizačný balíček', ktorý ho zrušil, boli zavedené v mene emancipácie žien," napísala Gönül Tolová, riaditeľka programu pre Turecko v americkom Middle East Institute.

"V skutočnosti sa však obe strany snažili vnútiť spoločnosti svoju vlastný obraz ideálnej ženy," uviedla.
"Kľúčom k skutočnému oslobodeniu žien je posilniť ich postavenie ako jednotlivcov a uzákoniť právo žien, aby sa rozhodovali slobodne," dodala Tolová.

(tasr)

Minúta  |  

Naď si prevzal od Zelenského ocenenie Rád Jaroslava Múdreho druhého stupňa

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) si vo štvrtok 8.decembra prevzal od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského významné ocenenie Rad Jaroslava Múdreho druhého stupňa.

Ukrajinský prezident týmto vzdal hold predstaviteľom iných štátov za služby, ktoré poskytovali Ukrajine a na znak toho, že si tieto krajiny váži. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Som nesmierne poctený a úprimne si vážim ocenenie prezidenta Ukrajiny Zelenského, ktoré mi odovzdal v Kyjeve. Rad Jaroslava Múdreho mi bude navždy pripomínať všetky náročné rozhodnutia, ktoré sú doma politicky zneužívané, no na Ukrajine zachraňujú životy,” povedal šéf rezortu obrany s tým, že mu bude toto ocenenie pripomínať všetkých vojakov a civilov, ktorí stoja za bezpečnou prepravou životne dôležitého materiálu.

„Budem v ňom vždy vidieť vďaku Ukrajincov, s ktorými som sa mohol osobne stretnúť a vyjadriť našu solidaritu. A bude mi hovoriť, že úprimné odhodlanie, viera a spoločný záujem s dobrým úmyslom sú silnejšie než akékoľvek koncentrované zlo,” dodal Naď.

Minister obrany absolvoval cestu na Ukrajinu spolu s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislavom Káčerom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.