Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi ostreľovali nemocnicu v Chersone, zasiahli aj detské oddelenie

Nemocnica v meste Cherson na juhu Ukrajiny sa v piatok ráno stala terčom ruského ostreľovania. V príspevku na sociálnej sieti Telegram to oznámil gubernátor a šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Informovala o tom americká televízia CNN.

Podľa Januševyča rakety zasiahli detské oddelenie a nemocničnú márnicu. Doposiaľ neboli hlásené obete na životoch ani zranenia.

Gubernátor tiež dodal, že pri stredajšom ostreľovaní Chersonu, ktorý sa stal terčom takéhoto útoku už 51 ráz, zahynuli dvaja ľudia. Rusi podľa neho útočili na civilné ciele delami, mínometmi, tankami a salvovými raketometmi.

CNN pripomína, že v novembri sa ruské jednotky po ôsmich mesiacoch okupácie stiahli z Chersonu.

Rusko však naďalej ovláda väčšinu Chersonskej oblasti a z tamojších okupovaných území pokračuje v ostreľovaní mesta Cherson.

(tasr)

Minúta  |  

Hirman: Sme blízko dohody o výnimke na export ropných produktov na Ukrajinu

Bratislavská rafinéria Slovnaft by mohla napriek embargu EÚ vyvážať produkty vyrobené z ruskej ropy na Ukrajinu aj po 5. februári budúceho roka. Na piatkovej tlačovej konferencii po návrate z Ukrajiny to povedal minister hospodárstva Karel Hirman. O výnimke na takýto vývoz sa podľa ministra aktuálne rokuje v Bruseli.

"Sme blízko dohody o tom, že po 5. februári bude môcť rafinéria Slovnaft exportovať výrobky z ruskej ropy dovážanej cez ropovod Družba na Ukrajinu," povedal Hirman.

Slovensko má vyrokovanú výnimku z embarga na pokračovanie dovozu ruskej ropy, pohonné hmoty vyrobené z tejto ropy však bude môcť po 5. februári budúceho roka exportovať iba do Česka a aj to iba na obmedzené obdobie. Rafinéria by bez exportu musela obmedziť výrobu a dostala by sa pod hranicu technologického minima.

Slovnaft plánuje túto situáciu vyriešiť čiastočným nahradením ruskej ropy, no spracovanie iného druhu ropy mu zvyšuje náklady a naráža na logistické aj technologické problémy.

(tasr)

Minúta  |  

Litva: Predpokladanej Šojguovej expriateľke anulovali povolenie na pobyt

Správny súd vo Vilniuse vo štvrtok potvrdil rozhodnutie migračných úradov, ktoré Jelene Kaminskasovej, údajnej matke nemanželských detí ruského ministra obrany Sergeja Šojgua, anulovali povolenie na prechodný pobyt v Litve. Proti tomuto rozhodnutiu sa dá odvolať.

Informuje o tom web litovského telerozhlasu LRT, podľa ktorého Kaminskasová má okrem toho aj trojročný zákaz vstupu do krajín schengenského priestoru.

Hovorca okresného správneho súdu vo Vilniuse Audris Kutrevičius informoval, že súd sa stotožnil s názorom migračného úradu, že "sťažovateľka Jelena Kaminskasová predstavuje hrozbu pre bezpečnosť" Litvy z dôvodu svojich väzieb s ruskými vládnymi štruktúrami.

Kaminskasová, za slobodna Šebunovová, je bývalou milenkou ruského ministra obrany Šojgua, ktorý má s ňou dve deti. Je vydatá za podnikateľa Adolfasa Kaminskasa, ktorý má ruské i litovské občianstvo. Podľa LRT sa o jeho občianstve rozhodne v najbližších týždňoch.

LRT spresnil, že Kaminskas získal ruské občianstvo v októbri, najneskôr na jar 2022. Litovským úradom však doteraz neposkytol dokumenty, na ktorých základe by mohol mať dvojaké občianstvo — zákony v Litve ho umožňujú len v ojedinelých prípadoch.

Podľa LRT v Šojguovom oficiálnom životopise sa Jelena Šebunovová neobjavuje. Začiatkom roku 2000 bola letuškou v letke jednotky ruského ministerstva pre mimoriadne situácie, ktoré vtedy viedol Šojgu.
V roku 2006 ruská bulvárna tlač písala, že sa im narodil syn. V roku 2019 investigatívny web The Insider zverejnil článok o prepojení medzi Šebunovovou a ministrom obrany, z ktorého vyplynulo, že by mohli mať ďalšie nemanželské dieťa — dcéru Dariu. Tá má od roku 2019, keď ju Kaminskas adoptoval, litovské občianstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Pokračuje mimoriadna schôdza k odvolávaniu vlády, členovia vlády na nej chýbajú

V Národnej rade (NR) SR dnes pokračuje mimoriadna schôdza k vysloveniu nedôvery vláde. Schôdzu zvolal predseda Národnej rady SR (NR SR) Boris Kollár (Sme rodina) na návrh poslancov strany SaS a Hlas-SD. Začala sa vo štvrtok, dnes pokračuje rozpravou a hlasovanie je naplánované na utorok 13. decembra o 11.00.

Prvou rečníčkou dnes bola bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). V úvode kritizovala, že v sále nesedí žiadny člen vlády. „To je gesto, ktoré vláda ukazuje smerom k slušnému a zodpovednému vládnutiu,“ povedala Kolíková. V prejave uviedla, že spočiatku sa jej podarilo presadiť množstvo reforiem vďaka podpore koalície, no dramaticky sa situácia zmenila po prvej vládnej kríze.

„Namiesto podpory to bolo torpédovanie justičných reforiem, bola som svedkom a terčom osobných urážok, šírenia nechutných klamstiev, politického vydierania od koaličných partnerov a osobitne od ministra financií,“ povedala Kolíková.

Kritizovala rodinný balíček, nezodpovedný rozpočet na rok 2023, nezvládnutú zdravotnícku krízu a vládu premiéra Eduarda Hegera za to, že vystavila Slovensko chaosu a neistote menšinovej vlády v čase kríz. Koalícii vytkla, že rezignovala na boj proti korupcii. „Neslušný a nezodpovedný spôsob vládnutia súčasnej vlády naháňa opačných voličov k volebným urnám,“ skonštatovala Kolíková.

(sita)

Minúta  |  

Globálni ekonomickí lídri privítali zmenu prístupu Číny k ochoreniu COVID-19

Lídri globálnych ekonomických inštitúcií v piatok privítali ústup Číny od tvrdej politiky nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová pritom povedala, že to pomôže oživiť hospodársky rast v krajine aj na celom svete.

Uvoľnenie čínskych blokád pomôže podporiť svetovú ekonomiku, ktorá zápasí s dôsledkami pandémie nového koronavírusu aj ruskej invázie na Ukrajinu, povedala generálna riaditeľka Svetovej obchodnej organizácie (WTO) Ngozi Okonjo-Iweala po konferencii v meste Chuang-šan na východe krajiny, ktorú usporiadal odchádzajúci čínsky premiér Li Kche-čchiang.

Peking v stredu (7.12.) oznámil uvoľnenie svojho prístupu k ochoreniu po rozsiahlych protestoch proti obmedzeniam. Druhá najväčšia svetová ekonomika sa tak po rokoch reštrikcií posúva k životu s koronavírusom.

"Veľmi vítame rozhodné kroky, ktoré prijali čínske úrady s cieľom prehodnotiť svoju covidovú politiku, aby sa vytvoril lepší impulz pre oživenie rastu v Číne," povedala Georgievová na brífingu s predstaviteľmi ďalších veľkých inštitúcií.

Dodala, že snaha o zvýšenie zaočkovanosti a antivírusovej liečby "je veľmi dobrá pre Číňanov, ale je tiež dôležitá aj pre Áziu a zvyšok sveta". Globálnou ekonomikou, ktorá sa ešte nespamätala z pandémie, otriasla tento rok ruská invázia na Ukrajinu a s ňou spojená kríza životných nákladov v mnohých krajinách.

Ústup od nulovej tolerancie ochorenia COVID-19 "pomôže odstrániť jeden súbor neistôt" vo svete, ktorý čelí dôsledkom pandémie, vojny na Ukrajine a klimatických zmien", uviedla na rovnakom brífingu riaditeľka WTO.

Generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathias Cormann vyhlásil, že tieto zmeny "podporia silu oživenia v Číne aj vo svete".

Kroky Pekingu zatiaľ pomohli podporiť globálne akciové trhy, ktoré sa obávajú hroziacej recesie v Spojených štátoch. Analytici však upozornili, že cesta Číny k úplnému otvoreniu ekonomiky zostáva hrboľatá.
Verejná frustrácia z blokád a masového testovania prepukla minulý mesiac, keď demonštranti vyšli do ulíc v mestách po celej krajine, pričom niektorí volali po väčších politických slobodách. Išlo o najväčšie demonštrácie od roku 1989.

Politika nulovej tolerancie COVIDU-19, ktorá bola dlho kritizovaná, keďže narušila globálne dodávateľské reťazce aj výrobu, brzdila tiež čínsku ekonomiku. Analytici preto očakávajú, že Peking nedosiahne tohtoročný cieľ v oblasti hospodárskeho rastu na úrovni 5,5 percenta.

Piatkový brífing sa uskutočnil počas rozlúčkového turné Li Kche-čchianga, ktorý pôsobil ako zástupca prezidenta Si Ťin-pchinga dve päťročné obdobia a teraz je pripravený odísť do dôchodku. Tento 67-ročný muž už totiž nedostal miesto v novom politbyre vládnucej komunistickej strany, čo prezident Si Ťin-pching oznámil v októbri, keď si zabezpečil tretie funkčné obdobie.

(tasr)

Minúta  |  

Požiar, ktorý vypukol v nákupnom centre pri Moskve má minimálne jednu obeť

Mohutný požiar, ktorý vypukol v noci na piatok vo veľkom nákupnom a zábavnom centre v meste Chimki ležiacom severozápadne od Moskvy, si vyžiadal jednu obeť. Podľa agentúry AFP o tom informovalo ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Požiar v nákupnom centre Mega Chimki, vzdialenom približne sedem kilometrov od moskovského letiska Šeremetievo, zachvátil približne 7-tisíc metrov štvorcových. Bojovalo s ním 70 hasičov a 20 hasičských vozidiel.

Úplnú likvidáciu požiaru, ktorý sa zatiaľ podarilo len lokalizovať, komplikuje špecifická konštrukcia budovy a prepadnutá strecha. "V dôsledku zrútenia strechy sa požiar okamžite rozšíril na veľkú plochu," vysvetlila záchranná služba Moskovskej oblasti v statuse na platforme Telegram.

Ruské médiá s odvolaním sa na zdroje zo záchranných služieb informovali, že príčinou požiaru mohlo byť podpaľačstvo. Štátne tlačové agentúry však neskôr citovali iné zdroje, podľa ktorých pravdepodobnejšou príčinou vypuknutia požiaru je porušenie bezpečnostných predpisov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.