Stovky etnických Srbov v sobotu barikádami prehradili cestu na severe Kosova, čím zablokovali dopravu cez dva hlavné hraničné priechody smerom do Srbska, uviedla tamojšia polícia. Ako zátarasy použili nákladné autá, sanitky a poľnohospodárske stroje, informovala agentúra AFP.
Miestne médiá objasnili, že protestujúci chceli zabrániť prevozu policajta, ktorý bol zadržaný pre podozrenie z účasti na nedávnych útokoch na kosovských policajtov, do kosovského hlavného mesta Priština. Pri jednom z týchto útokov bol vo štvrtok zranený policajt patriaci k albánskemu etniku.
Kosovská vláda uviedla, že polícia - prevažne etnickí Albánci - bola na severe Kosova nasadená po tom, ako miestni Srbi hromadne odstúpili z funkcií úradníkov, sudcov a policajtov na protest proti rozhodnutiu Kosova nahradiť poznávacie značky áut vydané v Belehrade poznávacími značkami z Prištiny.
Srbi z Kosova na protest proti vydávaniu poznávacích značiek organizovali v septembri každodenné protesty a blokovali dopravu na dvoch hraničných priechodoch Kosova so Srbskom. Zo zodpovednosti za eskláciu sa kosovskí Srbi a kosovskí Albánci obviňovali navzájom.
AFP pripomenula, že základným zdrojom napätia je však stále vyhlásenie nezávislosti Kosova v roku 2008, ktoré Srbsko neuznáva a nabáda srbskú menšinu, aby zostala lojálna Belehradu.
V Kosove žije asi 120.000 Srbov. Väčšinu v tomto štáte s približne 1,8 miliónom obyvateľov tvoria etnickí Albánci.
Krátko po postavení zátarás kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v tlačovom vyhlásení oznámila, že komunálne voľby na severe Kosove budú pre narastajúce etnické napätie preložené z decembrového termínu na 23. apríla budúceho roku.
Ruský obchodník so zbraňami Viktor But, ktorý si donedávna v USA odpykával 25-ročný trest väzenia, v rozhovore pre Kremľom podporovanú televíziu RT vyhlásil, že "plne podporuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine" a že by sa prihlásil ako dobrovoľník na front, keby mal "príležitosť a potrebné zručnosti".
"Prečo sme to neurobili skôr?" pýtal sa But - podľa agentúry AFP - s odkazom na rozkaz začať ofenzívu proti Ukrajine vydaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom 24. februára.
But sa tento týždeň dostal z amerického väzenia v rámci výmeny za americkú basketbalistku Brittney Grinerovú odsúdenú v Rusku na trest odňatia slobody.
Exiloví ruskí novinári predpokladali, že Kremeľ sa Buta bude snažiť využiť na propagandistické ciele. Domnievajú sa tiež, že ruské vedenie možno bude chcieť využiť jeho kontakty, ktoré nadobudol ako obchodník so zbraňami v krajinách tzv. tretieho sveta.
V rozhovore pre RT, ktorý bol odvysielaný v sobotu, But povedal, že vo svojej väzenskej cele v Spojených štátoch mal Putinov portrét. Vyhlásil, že je hrdý na to, že je Rus a že prezidentom Ruska je Putin.
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, tento bývalý pilot sovietskeho letectva v 40-minútovom rozhovore vyhlásil: "Viem, že zvíťazíme." Dodal, že po návrate do Ruska si užíva sneh a "ovzdušie slobody".
Rozhovor s Butom robila Marija Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.
Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy. Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.
But v rozhovore skonštatoval, že sa stal jednou z prvých obetí Západu, pričom poznamenal, že bol viac ako 20 rokov pod sankciami. "Všetko, čo sa stalo mne, sa teraz deje našej krajine," tvrdil.
Butinová, ktorá je poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu, počas rozhovoru povedala, že americké úrady Buta uvrhli do väzenia, "pretože je Rus".
Grinerovej, s ktorou sa pri výmene križovali na pristávacej ploche letiska v Abú Zabí, But podľa svojich slov zaželal veľa šťastia. "Každému treba zaželať šťastie," dodal.
But, ktorý bol obvinený z vyzbrojovania povstalcov v niektorých z najkrvavejších konfliktov na svete, bol v roku 2008 zatknutý v Thajsku pri americkej operácii, následne bol vydaný do Spojených štátov a v roku 2012 odsúdený na 25 rokov väzenia.
Jeho životný príbeh bol námetom pre hollywoodsky film Obchodník so smrťou s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, v ktorom tento antihrdina unikol spravodlivosti.
V rozhovore s Butinovou But uviedol, že vo väzení čítal veľa kníh a na začiatku dňa sa nútil do smiechu, aby si udržal dobrú náladu. Sťažoval sa na kvalitu jedla v amerických väzniciach a povedal, že mu chýbala chuť cesnaku a lesných jahôd. Doplnil, že v určitom okamihu stratil záujem o jedlo a preto veľmi schudol.
Laureáti Nobelových cien v odbore literatúra, medicína, chémia, fyzika a ekonómia sa v sobotu zišli vo švédskom hlavnom meste Štokholm, aby sa osobne zúčastnili na odovzdaní cien spojenom s oficiálnym banketom. Išlo o prvý slávnostný ceremoniál po dvoch rokoch, keď sa pre pandémiu vyvolanú ochorením COVID-19 tento akt v obvyklom formáte nekonal.
Ako informovala agentúra Reuters, na slávnostné odovzdanie cien pricestovali do Štokholmu aj mnohí laureáti Nobelových cien z rokov 2020 a 2021. Minulý rok sa ceremoniál v Štokholme síce konal, ale žiadni laureáti sa na ňom nezúčastnili - medaily si prevzali vo svojich domovských krajinách.
Ocenenie za fyziológiu a medicínu tento rok získal švédsky expert na evolučnú genetiku Svante Pääbo. Cenu za fyziku si rozdelili Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty s fotónmi. Traja sú aj laureáti v odbore chémia: za molekulárny výskum ju získali Američania Carolyn Bertozziová a Barry Sharpless a Dán Morten Meldal. Nobelovu cenu za literatúru dostala francúzska spisovateľka Annie Ernauxová a cenou za ekonómiu boli vyznamenaní Američania Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig.
Odovzdávanie Nobelových cien sa konalo za prítomnosti švédskej kráľovskej rodiny.
"Vzhľadom na výzvy, ktorým svet čelí, považujeme za mimoriadne dôležité vyzdvihnúť myšlienku Alfreda Nobela o medzinárodnom spoločenstve," povedal Vidar Helgesen, výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie.
Predseda Nobelovej nadácie Carl-Henrik Heldin pri odovzdávaní cien v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a zmenou klímy poznamenal, že "tvárou v tvár tomuto množstvu kríz a výziev svet potrebuje oddaných vedcov, ktorí neúnavne hľadajú pravdu a posúvajú hranice nášho poznania."
Po slávnostnom odovzdávaní Nobelových cien sa na radnici koná banket, na ktorom sa zúčastňuje švédska kráľovská rodina, vládni úradníci a hodnostári a podnikatelia z rôznych krajín.
Na banket sú vždy pozvaní aj zástupcovia švédskych politických strán. Jimmie Akesson, líder protiimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá sa v septembrových voľbách stala druhou najväčšou stranou v krajine, však bol zo zoznamu hostí vynechaný, keďže jeho strana nie je vo Švédsku považovaná za takú, ktorá by bola v súlade s princípmi udeľovania cien.
Nobelova nadácia tento rok zo zoznamu hostí vynechala aj veľvyslancov Ruska a Bieloruska. Dôvodom je invázia ruskej armády na Ukrajinu a postoj Bieloruska k nej. Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali uväznený bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ruská skupina na ochranu ľudských práv Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody.
Agentúra Reuters dodala, že počas tohto týždňa sa laureáti zúčastňovali na rôznych aktivitách, od panelových diskusií až po tlačové konferencie, našli si čas na návštevy škôl, prednášky i účasť na svetelnej šou.
Päť zo šiestich Nobelových cien sa každoročne udeľuje v Štokholme po nominačnom procese, ktorý je ďalších 50 rokov utajovaný. Nobelova cena za mier sa odovzdáva v Osle, kde sa konajú samostatné slávnosti.
Vynálezca dynamitu Alfred Nobel zanechal približne 31 miliónov švédskych korún - dnes by to bolo približne 1,8 miliardy korún (174 miliónov eur) - na financovanie cien za úspechy vo vede, literatúre a za mier, ktoré sa udeľujú každoročne od roku 1901.
Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Návrh prijala Rada EÚ písomným postupom a predloží ho Európskemu parlamentu, ktorý by ho mohol prijať už budúci týždeň. TASR informuje na základe tlačovej správy zverejnenej na webe Rady EÚ.
Tento balík prináša štrukturálne riešenie na finančnú podporu Ukrajiny v roku 2023, píše sa v správe.
Suma, ktorá sa má Ukrajine požičať budúci rok, predstavuje 18 miliárd eur vo forme úverov s desaťročným odkladom. Členské štáty pritom pokryjú prevažnú časť úrokových nákladov z vonkajších pripísaných príjmov. Záruky za tieto výpožičky sa poskytnú buď z rozpočtu EÚ alebo ich poskytnú členské štáty.
Agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z EÚ poukazuje na to, že rozhodnutie bolo prijaté bez súhlasu Maďarska. Podľa pôvodného návrhu eurokomisie bol na prijatie balíka pomoci pre Kyjev nutný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. Budapešť však tento balík zablokovala pre možné zmrazenie miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko.
Česko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, preto hľadalo možnosť, ako pomoc pre Ukrajinu schváliť aj bez Maďarska, vysvetľuje DPA.
Riešenie spočíva v tom, že - ak Maďarsko bude naďalej balík vetovať -, budú záruky pre úvery kryté nie z rozpočtu EÚ, ako bolo pôvodne plánované, ale prevezmú ich členské štáty. V tom prípade by by jednomyseľný súhlas potrebný nebol.
"Ukrajina sa môže na EÚ spoľahnúť. Naďalej ju budeme podporovať, aj finančne, a to tak dlho, ako to bude potrebné," zdôraznil minister financií ČR Zbyněk Stanjura.
"Právne predpisy, ktoré sme dnes prijali, znamenajú, že Ukrajina sa môže v roku 2023 spoľahnúť na pravidelnú finančnú pomoc EÚ," dodal.
Cieľom je poskytnúť Ukrajine krátkodobú finančnú pomoc, financovať jej okamžité potreby, obnovu kritickej infraštruktúry a poskytnúť jej počiatočnú podporu povojnovej obnovy s cieľom podporiť Ukrajinu na jej ceste smerom k európskej integrácii.
Časť legislatívneho balíka, t. j. zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách, prijala Rada v zložení ECOFIN už 6. decembra.
Hovorca belgickej federálnej prokuratúry informoval, že vyšetrovatelia v sobotu pokračovali vo vypočúvaní podpredsedníčky Európskeho parlamentu Evy Kailiovej a ďalších štyroch osôb podozrivých v prípade "korupcie a prania špinavých peňazí". Informovala o tom agentúra AFP.
Belgická polícia zadržala Kailiovú v piatok, len niekoľko hodín po tom, ako boli zadržané ďalšie štyri osoby. Najmenej traja z nich boli buď talianski občania, alebo pochádzali z Talianska.
Kailiová je partnerkou jedného zo štyroch zadržaných, Francesca Giorgiho, asistenta jedného z poslancov zo skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente, uviedol zdroj z belgickej prokuratúry.
Zatknutý bol údajne aj bývalý taliansky europoslanec Pier-Antonio Panzeri, ktorý pôsobil v EP v rokoch 2004-19. Talianske médiá v sobotu informovali, že v Taliansku boli zadržané Panzeriho manželka a dcéra.
Belgická prokuratúra v piatok nezverejnila totožnosť podozrivých ani krajinu, ktorá ich mala korumpovať. Právny zdroj blízky prípadu však neskôr agentúre AFP potvrdil správy belgickej tlače, že dotyčnou krajinou bol Katar, ktorý sa podľa vyšetrovateľov niekoľko mesiacov pokúša nelegálne ovplyvniť ekonomické a politické rozhodnutia Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom platieb v hotovosti alebo darov pre vysokopostavených predstaviteľov europarlamentu.
K zatknutiu podozrivých došlo v piatok po sérii razií v Bruseli, pri ktorých sa podľa belgických prokurátorov našlo 600-tisíc eur v hotovosti. Polícia zaistila aj počítače a mobilné telefóny.
Belgický denník L'Echo v sobotu informoval, že v Kailiovej dome v Bruseli, ktorý sa polícia rozhodla prehľadávať po tom, ako jej otca prichytila, ako v kufri preváža veľkú sumu peňazí, sa našlo "niekoľko tašiek plných bankoviek".
Grécke médiá priniesli v piatok večer správy o vylúčení Kailiovej zo strany Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Kailiovej politická skupina v Európskom parlamente – Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), v piatok oznámila, že s okamžitou platnosťou pozastavuje jej členstvo v skupine, a to "v reakcii na prebiehajúce vyšetrovanie".
Predseda PASOK Nikos Andrulakis v sobotu na platforme Twitter oznámil, že v rámci strany PASOK existuje tlak, aby sa Kailiová vzdala aj mandátu v Európskom parlamente. Tá sa však "v tejto chvíli nechce vzdať svojho kresla, pretože vie, že by to znamenalo stratu poslaneckej imunity," uviedol podľa AFP iný zdroj zo strany PASOK.
Agentúra AFP dodala, že v dôsledku tejto kauzy sa v sobotu objavili výzvy, aby sa od poslancov europarlamentu vyžadovali vyššie štandardy.
"Toto nie je ojedinelý prípad," uviedla organizácia Transparency International, ktorá sa zaoberá bojom proti korupcii. "Aj keď ide možno o najzávažnejší prípad údajnej korupcie, aký Európsky parlament zažil za mnoho rokov, nejde o ojedinelý incident," upozornil podľa agentúry AFP riaditeľ Transparency Michiel van Hulten.
Objasnil, že počas mnohých desaťročí sa v europarlamente vytvorila kultúra beztrestnosti, ktorá "sa prejavuje kombináciou laxných finančných pravidiel a kontrol a úplným nedostatkom nezávislého (alebo dokonca žiadneho) etického dohľadu".
Van Hulten vyzval na zásadnú a rozsiahlu reformu - poukázal na to, že momentálne každý pokus o zlepšenie blokuje predsedníctvo europarlamentu so súhlasom väčšiny jeho poslancov.
Strana SaS vníma postoj nezaradeného poslanca Miroslava Kollára ako ďalšiu politickú hru. Podržaním tejto vlády poprie podľa strany všetko, čo spoločne kritizovali. TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.
Kollár na sneme strany Spolu hovoril, že prichádza k ohrozeniu demokracie, silnie extrémizmus či populizmus. "Tieto slová sú presné, avšak líder Spolu zabudol pomenovať, čo je ich príčinou - a to súčasná vláda. Práve vďaka vládnutiu Igora Matoviča (OĽANO) s Borisom Kollárom (Sme rodina) a prizerajúcemu sa premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) rastie sila Roberta Fica (Smer-SD) a extrémistov," skonštatoval predseda SaS Richard Sulík.
Nezaradený poslanec si podľa SaS vezme na plecia zodpovednosť za všetky ďalšie prešľapy tejto vlády. Zároveň mu pripomína, že ako prvý opustil vládnu koalíciu pre štýl Matovičovho vládnutia a teraz tú istú vládu podrží. "Táto vláda teda s najväčšou pravdepodobnosťou dovládne až do riadneho termínu volieb bez toho, aby prišlo k nejakej zmene, po ktorej volá väčšina občanov Slovenska," poznamenal podpredseda SaS Branislav Gröhling.
Kollár v sobotu informoval, že nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde v parlamente. Návrh SaS vníma ako nezodpovedný hazard s budúcnosťou krajiny. Návrh nepodporí Kollár ani preto, lebo nechce dopomôcť návratu Fica, mafie a extrémistov.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila svoje stretnutie s pápežom Františkom, ktoré sa uskutočnilo v sobotu vo Vatikáne, za ľudsky blízke a dodala, že rozhovor s ním bol hlboký a inšpiratívny.
Vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook prezidentka SR uviedla, že pápež má Slovensko veľmi rád a ďakuje za dni strávené na Slovensku minulý rok, ktoré boli preňho – podľa jeho slov – veľkým povzbudením.
"Žijeme ťažké časy a lepšie cez ne prejdeme, keď všetci tí, ktorí to cítia rovnako, budú otvorení spolupráci a porozumeniu. Keď sa nebudeme uzatvárať do našich názorových svetov, keď sa nebudeme navzájom povyšovať, ale napriek odlišnosti rešpektovať. Vždy máme voľbu, ako sa zachovať. Ako vo svojom dnešnom odkaze pre Slovensko povedal Svätý Otec: jednota je dôležitejšia než konflikt," uvádza sa v statuse prezidentky SR.
Podľa nej prostredníctvom myšlienky, že "sme rôzni, ale všetci sme bratia a sestry", pápež pozýva k solidarite a spolupráci.
Dodala, že pápežove slová, ktoré zazneli počas audiencie vo Vatikáne, "môžu byť pred nadchádzajúcimi vianočnými sviatkami povzbudením pre nás všetkých".
Nezaradený poslanec a predseda strany Spolu Miroslav Kollár nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde v parlamente. Návrh SaS vníma ako nezodpovedný hazard s budúcnosťou krajiny. Zároveň je pripravený rokovať o podpore návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Informoval o tom na sobotnej tlačovej konferencii po sneme strany.
Dodal však, že je mnoho dôvodov, prečo by táto vláda nemala dovládnuť do konca volebného obdobia. Nehlasovať za pád súčasnej vlády je jeho vlastné rozhodnutie, pričom berie do úvahy mandát, ktorý dostal, keď kandidoval do NR SR za stranu Za ľudí a pracuje s hodnotovým rámcom, s ktorým kandidoval.
Pripomenul, že bol prvý, kto vládnu koalíciu opustil, pretože nesúhlasil s tým, ako súčasný minister financií Igor Matovič (OĽaNO) viedol vládu. Ako jeden z dôvodov, prečo návrh nepodporí, uviedol, že nešiel do veľkej politiky preto, aby pomohol Robertovi Ficovi (Smer-SD), mafii či extrému k moci. Kľúčovým dôvodom je pre neho aj otázka Ukrajiny, ktorá podľa Kollára bojuje a obetuje životy aj za slobodnú budúcnosť Slovenska.
Vláda však podľa poslanca potrebuje zmeniť spôsob výkonu vládnej moci, pretože inak len bude prehlbovať chaos v spoločnosti a nedôveru voličov v politický systém a demokratické inštitúcie. Kollár je však pripravený diskutovať o predčasnom ukončení volebného obdobia v jesennom termíne.
Doplnil, že jeho záujmom nie je prehlbovanie chaosu a je pripravený rokovať aj o podpore štátneho rozpočtu, no za predpokladu, že v ňom bude vyriešená otázka výdavkových limitov takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, a ani udržateľnosti verejných financií do budúcnosti.
Ruské dronové útoky na energetické zariadenia v juhoukrajinskom meste Odesa spôsobili, že bez elektriny zostala v sobotu celá tamojšia infraštruktúra s výnimkou kritickej, medzi ktorú patria nemocnice či pôrodnice. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na lokálnych predstaviteľov.
"Vzhľadom na rozsah škôd boli všetci odberatelia v Odese – okrem kritickej infraštruktúry – odpojení od elektriny," uviedol na Facebooku starosta Odesy Hennadij Truchanov.
Gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko na platforme Telegram napísal, že Moskva použila počas útokov v noci z piatka na sobotu tzv. kamikadze drony, ktoré namiesto vypaľovania munície vlietavajú do svojich cieľov. Priblížil, že dva takéto drony zostrelila nad Čiernym morom ukrajinská protivzdušná obrana.
"V dôsledku útoku nie je elektrina v takmer žiadnom okrese či komunite v našom regióne," uviedol Marčenko. Zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že "situácia zostáva ťažká, ale je pod kontrolou".
V Odese, najväčšom prístavnom meste Ukrajiny, žilo pred začiatkom vojny vyše milión obyvateľov. Kyjev v piatok uviedol, že južné regióny Ukrajiny vrátane Odesy zažívajú vôbec najhoršie výpadky prúdu. Táto situácia nastala po tom, čo Rusko v pondelok vypálilo desiatky rakiet na tamojšie energetické zariadenia.
AFP pripomína, že Rusko začalo intenzívne útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra v dôsledku ponižujúcich vojenských porážok, ktorým jeho armáda čelí zo strany ukrajinských síl. Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok zdôraznil, že Moskva bude v týchto útokoch pokračovať. Kyjev ich považuje za vojnové zločiny, ktoré majú devastačné následky na životy civilistov. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok priznal, že ruské útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne.
Strana Spolu má v projekte bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu svoje miesto a môže zohrať úlohu v úsilí zabrániť vláde "Smeru A, Smeru B, hnedých a populistov". Predseda strany Miroslav Kollár je o projekte informovaný. Keď bude hotový, predstavia ho širokej verejnosti. Dzurinda to uviedol v príhovore na sobotnom sneme strany Spolu v Senci. "Polpercentná strana" podľa neho nie je bezvýznamná.
Najdôležitejšou udalosťou dnešného snemu strany Spolu je vyhlásenie Miroslava Kollára, že podrží Hegerovu vládu a nepodporí návrh SaS a Hlasu na vyslovenie nedôvery. Kollár počínanie SaS nazval nezodpovedným hazardom. Ak by všetci poslanci vládnej koalície a odídenci, ktorí s ňou hlasujú, podporili vládu, tak spolu s Miroslavom Kollárom majú v tejto chvíli 75 hlasov, takže vláda by nepadla.
Otázne je však hlasovanie poslanca Sme rodina Borguľu, ktorý chce vláde vysloviť nedôveru, ak nepodá demisiu minister vnútra Mikulec. Naopak, opozičná poslankyňa Slavěna Vorobelová, ktorá kandidovala s ĽSNS, uvažuje, že vládu podrží.
V každom prípade, po dnešnom vyhlásení Miroslava Kollára prudko vzrástli šance na pokračovanie Hegerovej vlády. Kollár už avizoval, že podporí aj štátny rozpočet.
Druhou najvýznamnejšou udalosťou snemu sa stalo vystúpenie bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu.
O čom sníva Dzurinda
Dzurinda v príhovore potvrdil, že sa už dva roky stretáva s mladými ľuďmi, ktorí sa chcú venovať reformnej politike. Vytvárajú projekt a myslí si, že sú na dobrej ceste.
"Je potrebné sa pokúsiť vytvoriť zmysluplnú politickú alternatívu pre Slovensko tak, aby mohlo vzniknúť reformné, zodpovedné a proeurópske politické zoskupenie, ktoré sa problémom krajiny prestane vyhýbať, ale práve naopak, tieto skutočné problémy začne riešiť," skonštatoval expremiér.
To, čo sa na Slovensku odohráva v posledných dňoch, expremiérovi pripomína 90. roky za vlády Vladimíra Mečiara, tento zápas vraj cíti v kostiach. Na Slovensku sa podľa Dzurindu rozhoduje o tom, či tu bude vládnuť kompetentnosť, zodpovednosť, profesionalita, odbornosť.
"Toto rozhodlo v 90. rokoch. To nám umožnilo vymaniť sa z čiernej diery, integrovať sa s vyspelým svetom a dnes ide o to, aby sme sa z vyspelého sveta svojou hlúposťou, zbabelosťou a slabosťou sami nenechali vytlačiť," poznamenal.
Ako pokračoval, budúcu vládu nebude možné zostaviť na pôdoryse súčasných vládnucich strán. Liberálno-konzervatívne sily sa podľa neho musia spojiť, aby zabránili nástupu súčasnej parlamentnej opozície. Podľa Dzurindu je potrebné na Slovensku udržať liberálnu demokraciu – nie liberalizmus, ale vládu, ktorá myslí na slabších, podporuje slobodu v najširšom zmysle a udržiava právny štát.
Kollár vo svojom prejave hovoril o trieštení demokratických síl na Slovensku. Podľa neho silnie extrémizmus, populizmus a spochybňovanie členstva Slovenska v NATO a Európskej únii.
"Zvýrazňuje to potrebu spolupráce a spájania s cieľom vytvorenia jasnej občiansko-demokratickej alternatívy pre stredopravého voliča," podotkol Kollár. Zároveň poukázal na to, že v posledných parlamentných voľbách ostalo takmer pol milióna hlasov občanov mimo Národnej rady.
Kollár apeloval, že ak Slovensko pustí k moci mafiu a extrémistov, tí sa postarajú o to, aby krajina prestala byť západnou demokraciou s perspektívou dobrého života.
Na sneme vystúpil s príhovorom aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Slovensko podľa neho potrebuje plán, aby sa mafia nevrátila. Dosiahnuť sa to dá iba vtedy, keď sa prestanú strany "medzi sebou požierať".
Kto čaká na Dzurindovu ponuku
Na snem Spolu prišli aj hostia Jana Žitňanská, Ondrej Dostál, Martin Klus a Juraj Šeliga či predseda mimoparlamentnej strany ODS generál Pavel Macko a tiež predseda strany Šanca Viliam Novotný, niekdajší Dzurindov poradca pre zdravotníctvo a neskôr podpredseda SDKÚ.
Kollár bol pred týždňom na sneme Mackovej ODS spolu s Luciou Ďuriš Nicholsonovou. Po sneme informoval, že europoslankyňa – ktorá má tiež svoj projekt – ho s ponukou na spoluprácu neoslovila.
Strana Spolu kandidovala v parlamentných voľbách vo februári 2020 v koalícii s Progresívnym Slovenskom. Získali spoločne iba 6,96 percenta hlasov, čím nedosiahli sedempercentné kvórum potrebné na vstup do parlamentu. Miroslav Kollár, ktorý sa do parlamentu dostal ako člen strany Za ľudí exprezidenta Andreja Kisku, ako prvý poslanec opustil vládnu koalíciu. Dnes od jeho hlasu závisí jej prežitie v parlamente. Vláda od štvrtka čelí odvolávaniu v parlamente, hlasovať by sa malo v utorok.
Diaľkové „šesťstovkové” vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., (ZSSK) na hlavnej domácej železničnej trase Bratislava – Žilina – Košice a opačne menia kategóriu z rýchlikov na expresy Tatran.
Jazdný čas na trati Košice – Bratislava skrátia o 24 minút a medzi Žilinou a Bratislavou o 20 minút. Ako vyplýva z nového cestovného poriadku na železniciach, s platnosťou od nedele 11. decembra, vlaky Ex 6xx budú z Bratislavy po novom odchádzať v nepárnu hodinu a 27. minútu a prichádzať v párnu hodinu a 33. minútu, z Košíc majú odchod v nepárnu hodinu a 7. minútu a príchod v párnu hodinu a 53. minútu. Takt vlakov sa posúva zhruba o hodinu pre vytvorenie prípojov v Košiciach.
Ďalšou zmenou je zrušenie zastavovania týchto expresov v staniciach Leopoldov, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom a Trenčianska Teplá. „Cestujúci z týchto staníc, ktorí cestujú z a do Košíc, využijú na cestovanie vlaky REX 17xx s prestupom v Trenčíne na a z vlakov Ex 6xx s prestupným časom 18 minút smerom do Košíc a 19 minút smerom z Košíc," informovala ZSSK. Všetky vlaky Ex 6xx budú môcť ísť na rekonštruovaných úsekoch na západe Slovenska rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.
Pre posun taktu vlakov Ex 6xx budú rozviazané prípoje v Bratislave na a z medzištátnych EC vlakov smer Praha a Budapešť, v Bratislave na a z rýchlikov (R) v smere Banská Bystrica, a v Púchove na a z vlakov EC smerom na Púchov. Z toho istého dôvodu vzniknú nové prípojné väzby v Košiciach na a z REX vlakov smer Humenné s prestupným časom 8 minút, v Košiciach na a z rýchlikov smer Zvolen s prestupným časom 29 minút od 6xx do Zvolena, resp. 23 minút zo Zvolena na Ex 6xx, v Žiline na a z rýchlikov a EC vlakov smer Ostrava/Praha s prestupným časom 9 minút z Košíc smer Česko a 8 minút opačne. „Vo Vrútkach ostávajú prípojné väzby zachované aj naďalej, kde budú mať cestujúci čas na prestup 6, resp. 5 minút od a na vlaky R smer Banská Bystrica a Zvolen," uviedla ZSSK.
Nočné spojenie z a do Bratislavy hlavnej stanice zabezpečia vlaky R 614 (Humenné 21:51 - Bratislava hl. st. 5:33) a R 615 (Bratislava hl. st. 22:57 - Humenné 6:33) s možným prestupom v Bratislave na vlaky rjx 160/167 Bratislava - Zürich. V oboch rýchlikoch bude radený autovozeň Humenné - Bratislava hl. st. Nočné vlaky R 614 a 615 Zemplín budú aj naďalej povinne miestenkové v úseku Poprad-Tatry - Trenčín a budú zastavovať ako doteraz.
Naviac je pridaných osem „šesťstovkových” expresných vlakov. Ex 620 (Trenčín 5:24 - Bratislava 6:33) ide v pondelok až sobotu, Ex 621 (Bratislava 14:27 - Poprad-Tatry 18:30) jazdí v pondelok až štvrtok, v piatky pokračuje ako posilový vlak až do Humenného ako Ex 15621 Šarišan, Ex 622 (Martin 4:50 – Bratislava 7:33) premáva v pracovné dni, Ex 623 (Bratislava 16:27 - Vrútky 18:58) ide v pondelok až štvrtok, v piatky ako posilový vlak až do Košíc ako Ex 15623 Tatran, Ex 624 (Martin 5:49 – Bratislava 8:33) je vedený denne, Ex 626 (Poprad-Tatry 5:30 – Bratislava 9:33) je v prevádzke v pracovné dni, Ex 627 (Bratislava 20:27 – Vrútky 23:05) funguje denne a Ex 629 (Bratislava 21:27 – Trenčín 22:35) jazdí v pondelok až piatok a v nedeľu. Tieto vlaky majú zväčša obmedzenia, pričom niektoré nejdú vo vybraných dátumoch.
