Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Štokholme odovzdali Nobelove ceny; prišli aj laureáti "covidových" ročníkov

Laureáti Nobelových cien v odbore literatúra, medicína, chémia, fyzika a ekonómia sa v sobotu zišli vo švédskom hlavnom meste Štokholm, aby sa osobne zúčastnili na odovzdaní cien spojenom s oficiálnym banketom. Išlo o prvý slávnostný ceremoniál po dvoch rokoch, keď sa pre pandémiu vyvolanú ochorením  COVID-19 tento akt v obvyklom formáte nekonal.

Ako informovala agentúra Reuters, na slávnostné odovzdanie cien pricestovali do Štokholmu aj mnohí laureáti Nobelových cien z rokov 2020 a 2021. Minulý rok sa ceremoniál v Štokholme síce konal, ale žiadni laureáti sa na ňom nezúčastnili - medaily si prevzali vo svojich domovských krajinách.

Ocenenie za fyziológiu a medicínu tento rok získal švédsky expert na evolučnú genetiku Svante Pääbo. Cenu za fyziku si rozdelili Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty s fotónmi. Traja sú aj laureáti v odbore chémia: za molekulárny výskum ju získali Američania Carolyn Bertozziová a Barry Sharpless a Dán Morten Meldal. Nobelovu cenu za literatúru dostala francúzska spisovateľka Annie Ernauxová a cenou za ekonómiu boli vyznamenaní Američania Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig.

Odovzdávanie Nobelových cien sa konalo za prítomnosti švédskej kráľovskej rodiny.

"Vzhľadom na výzvy, ktorým svet čelí, považujeme za mimoriadne dôležité vyzdvihnúť myšlienku Alfreda Nobela o medzinárodnom spoločenstve," povedal Vidar Helgesen, výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie.

Predseda Nobelovej nadácie Carl-Henrik Heldin pri odovzdávaní cien v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a zmenou klímy poznamenal, že "tvárou v tvár tomuto množstvu kríz a výziev svet potrebuje oddaných vedcov, ktorí neúnavne hľadajú pravdu a posúvajú hranice nášho poznania."

Po slávnostnom odovzdávaní Nobelových cien sa na radnici koná banket, na ktorom sa zúčastňuje švédska kráľovská rodina, vládni úradníci a hodnostári a podnikatelia z rôznych krajín.

Na banket sú vždy pozvaní aj zástupcovia švédskych politických strán. Jimmie Akesson, líder protiimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá sa v septembrových voľbách stala druhou najväčšou stranou v krajine, však bol zo zoznamu hostí vynechaný, keďže jeho strana nie je vo Švédsku považovaná za takú, ktorá by bola v súlade s princípmi udeľovania cien.

Nobelova nadácia tento rok zo zoznamu hostí vynechala aj veľvyslancov Ruska a Bieloruska. Dôvodom je invázia ruskej armády na Ukrajinu a postoj Bieloruska k nej. Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali uväznený bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ruská skupina na ochranu ľudských práv Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody.

Agentúra Reuters dodala, že počas tohto týždňa sa laureáti zúčastňovali na rôznych aktivitách, od panelových diskusií až po tlačové konferencie, našli si čas na návštevy škôl, prednášky i účasť na svetelnej šou.

Päť zo šiestich Nobelových cien sa každoročne udeľuje v Štokholme po nominačnom procese, ktorý je ďalších 50 rokov utajovaný. Nobelova cena za mier sa odovzdáva v Osle, kde sa konajú samostatné slávnosti.

Vynálezca dynamitu Alfred Nobel zanechal približne 31 miliónov švédskych korún - dnes by to bolo približne 1,8 miliardy korún (174 miliónov eur) - na financovanie cien za úspechy vo vede, literatúre a za mier, ktoré sa udeľujú každoročne od roku 1901.

(tasr)

Minúta  |  

Rada EÚ schválila pomoc Ukrajine za 18 miliárd eur

Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Návrh prijala Rada EÚ písomným postupom a predloží ho Európskemu parlamentu, ktorý by ho mohol prijať už budúci týždeň. TASR informuje na základe tlačovej správy zverejnenej na webe Rady EÚ.

Tento balík prináša štrukturálne riešenie na finančnú podporu Ukrajiny v roku 2023, píše sa v správe.

Suma, ktorá sa má Ukrajine požičať budúci rok, predstavuje 18 miliárd eur vo forme úverov s desaťročným odkladom. Členské štáty pritom pokryjú prevažnú časť úrokových nákladov z vonkajších pripísaných príjmov. Záruky za tieto výpožičky sa poskytnú buď z rozpočtu EÚ alebo ich poskytnú členské štáty.

Agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z EÚ poukazuje na to, že rozhodnutie bolo prijaté bez súhlasu Maďarska. Podľa pôvodného návrhu eurokomisie bol na prijatie balíka pomoci pre Kyjev nutný súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ. Budapešť však tento balík zablokovala pre možné zmrazenie miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko.

Česko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, preto hľadalo možnosť, ako pomoc pre Ukrajinu schváliť aj bez Maďarska, vysvetľuje DPA.

Riešenie spočíva v tom, že - ak Maďarsko bude naďalej balík vetovať -, budú záruky pre úvery kryté nie z rozpočtu EÚ, ako bolo pôvodne plánované, ale prevezmú ich členské štáty. V tom prípade by by jednomyseľný súhlas potrebný nebol.

"Ukrajina sa môže na EÚ spoľahnúť. Naďalej ju budeme podporovať, aj finančne, a to tak dlho, ako to bude potrebné," zdôraznil minister financií ČR Zbyněk Stanjura.

"Právne predpisy, ktoré sme dnes prijali, znamenajú, že Ukrajina sa môže v roku 2023 spoľahnúť na pravidelnú finančnú pomoc EÚ," dodal.

Cieľom je poskytnúť Ukrajine krátkodobú finančnú pomoc, financovať jej okamžité potreby, obnovu kritickej infraštruktúry a poskytnúť jej počiatočnú podporu povojnovej obnovy s cieľom podporiť Ukrajinu na jej ceste smerom k európskej integrácii.

Časť legislatívneho balíka, t. j. zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách, prijala Rada v zložení ECOFIN už 6. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Zadržaná Kailiová sa nechce vzdať mandátu europoslankyne

Hovorca belgickej federálnej prokuratúry informoval, že vyšetrovatelia v sobotu pokračovali vo vypočúvaní podpredsedníčky Európskeho parlamentu Evy Kailiovej a ďalších štyroch osôb podozrivých v prípade "korupcie a prania špinavých peňazí". Informovala o tom agentúra AFP.

Belgická polícia zadržala Kailiovú v piatok, len niekoľko hodín po tom, ako boli zadržané ďalšie štyri osoby. Najmenej traja z nich boli buď talianski občania, alebo pochádzali z Talianska.

Kailiová je partnerkou jedného zo štyroch zadržaných, Francesca Giorgiho, asistenta jedného z poslancov zo skupiny socialistov a demokratov v Európskom parlamente, uviedol zdroj z belgickej prokuratúry.

Zatknutý bol údajne aj bývalý taliansky europoslanec Pier-Antonio Panzeri, ktorý pôsobil v EP v rokoch 2004-19. Talianske médiá v sobotu informovali, že v Taliansku boli zadržané Panzeriho manželka a dcéra.

Belgická prokuratúra v piatok nezverejnila totožnosť podozrivých ani krajinu, ktorá ich mala korumpovať. Právny zdroj blízky prípadu však neskôr agentúre AFP potvrdil správy belgickej tlače, že dotyčnou krajinou bol Katar, ktorý sa podľa vyšetrovateľov niekoľko mesiacov pokúša nelegálne ovplyvniť ekonomické a politické rozhodnutia Európskeho parlamentu, a to prostredníctvom platieb v hotovosti alebo darov pre vysokopostavených predstaviteľov europarlamentu.

K zatknutiu podozrivých došlo v piatok po sérii razií v Bruseli, pri ktorých sa podľa belgických prokurátorov našlo 600-tisíc eur v hotovosti. Polícia zaistila aj počítače a mobilné telefóny.

Belgický denník L'Echo v sobotu informoval, že v Kailiovej dome v Bruseli, ktorý sa polícia rozhodla prehľadávať po tom, ako jej otca prichytila, ako v kufri preváža veľkú sumu peňazí, sa našlo "niekoľko tašiek plných bankoviek".

Grécke médiá priniesli v piatok večer správy o vylúčení Kailiovej zo strany Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Kailiovej politická skupina v Európskom parlamente –  Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), v piatok oznámila, že s okamžitou platnosťou pozastavuje jej členstvo v skupine, a to "v reakcii na prebiehajúce vyšetrovanie".

Predseda PASOK Nikos Andrulakis v sobotu na platforme Twitter oznámil, že v rámci strany PASOK existuje tlak, aby sa Kailiová vzdala aj mandátu v Európskom parlamente. Tá sa však "v tejto chvíli nechce vzdať svojho kresla, pretože vie, že by to znamenalo stratu poslaneckej imunity," uviedol podľa AFP iný zdroj zo strany PASOK.

Agentúra AFP dodala, že v dôsledku tejto kauzy sa v sobotu objavili výzvy, aby sa od poslancov europarlamentu vyžadovali vyššie štandardy.

"Toto nie je ojedinelý prípad," uviedla organizácia Transparency International, ktorá sa zaoberá bojom proti korupcii. "Aj keď ide možno o najzávažnejší prípad údajnej korupcie, aký Európsky parlament zažil za mnoho rokov, nejde o ojedinelý incident," upozornil podľa agentúry AFP riaditeľ Transparency Michiel van Hulten.

Objasnil, že počas mnohých desaťročí sa v europarlamente vytvorila kultúra beztrestnosti, ktorá "sa prejavuje kombináciou laxných finančných pravidiel a kontrol a úplným nedostatkom nezávislého (alebo dokonca žiadneho) etického dohľadu".

Van Hulten vyzval na zásadnú a rozsiahlu reformu - poukázal na to, že momentálne každý pokus o zlepšenie blokuje predsedníctvo europarlamentu so súhlasom väčšiny jeho poslancov.

(tasr)

Minúta  |  

SaS vníma postoj poslanca Miroslava Kollára ako ďalšiu politickú hru

Strana SaS vníma postoj nezaradeného poslanca Miroslava Kollára ako ďalšiu politickú hru. Podržaním tejto vlády poprie podľa strany všetko, čo spoločne kritizovali. TASR o tom informoval hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Kollár na sneme strany Spolu hovoril, že prichádza k ohrozeniu demokracie, silnie extrémizmus či populizmus. "Tieto slová sú presné, avšak líder Spolu zabudol pomenovať, čo je ich príčinou - a to súčasná vláda. Práve vďaka vládnutiu Igora Matoviča (OĽANO) s Borisom Kollárom (Sme rodina) a prizerajúcemu sa premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽANO) rastie sila Roberta Fica (Smer-SD) a extrémistov," skonštatoval predseda SaS Richard Sulík.

Nezaradený poslanec si podľa SaS vezme na plecia zodpovednosť za všetky ďalšie prešľapy tejto vlády. Zároveň mu pripomína, že ako prvý opustil vládnu koalíciu pre štýl Matovičovho vládnutia a teraz tú istú vládu podrží. "Táto vláda teda s najväčšou pravdepodobnosťou dovládne až do riadneho termínu volieb bez toho, aby prišlo k nejakej zmene, po ktorej volá väčšina občanov Slovenska," poznamenal podpredseda SaS Branislav Gröhling.

Kollár v sobotu informoval, že nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde v parlamente. Návrh SaS vníma ako nezodpovedný hazard s budúcnosťou krajiny. Návrh nepodporí Kollár ani preto, lebo nechce dopomôcť návratu Fica, mafie a extrémistov.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: Pápež František pozýva k solidarite a spolupráci

Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila svoje stretnutie s pápežom Františkom, ktoré sa uskutočnilo v sobotu vo Vatikáne, za ľudsky blízke a dodala, že rozhovor s ním bol hlboký a inšpiratívny.

Vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook prezidentka SR uviedla, že pápež má Slovensko veľmi rád a ďakuje za dni strávené na Slovensku minulý rok, ktoré boli preňho – podľa jeho slov – veľkým povzbudením.

"Žijeme ťažké časy a lepšie cez ne prejdeme, keď všetci tí, ktorí to cítia rovnako, budú otvorení spolupráci a porozumeniu. Keď sa nebudeme uzatvárať do našich názorových svetov, keď sa nebudeme navzájom povyšovať, ale napriek odlišnosti rešpektovať. Vždy máme voľbu, ako sa zachovať. Ako vo svojom dnešnom odkaze pre Slovensko povedal Svätý Otec: jednota je dôležitejšia než konflikt," uvádza sa v statuse prezidentky SR.

Podľa nej prostredníctvom myšlienky, že "sme rôzni, ale všetci sme bratia a sestry", pápež pozýva k solidarite a spolupráci.

Dodala, že pápežove slová, ktoré zazneli počas audiencie vo Vatikáne, "môžu byť pred nadchádzajúcimi vianočnými sviatkami povzbudením pre nás všetkých".

(tasr)

Minúta  |  

Nezaradený poslanec Miroslav Kollár nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde

Nezaradený poslanec a predseda strany Spolu Miroslav Kollár nebude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde v parlamente. Návrh SaS vníma ako nezodpovedný hazard s budúcnosťou krajiny. Zároveň je pripravený rokovať o podpore návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok. Informoval o tom na sobotnej tlačovej konferencii po sneme strany.

Dodal však, že je mnoho dôvodov, prečo by táto vláda nemala dovládnuť do konca volebného obdobia. Nehlasovať za pád súčasnej vlády je jeho vlastné rozhodnutie, pričom berie do úvahy mandát, ktorý dostal, keď kandidoval do NR SR za stranu Za ľudí a pracuje s hodnotovým rámcom, s ktorým kandidoval.

Pripomenul, že bol prvý, kto vládnu koalíciu opustil, pretože nesúhlasil s tým, ako súčasný minister financií Igor Matovič (OĽaNO) viedol vládu. Ako jeden z dôvodov, prečo návrh nepodporí, uviedol, že nešiel do veľkej politiky preto, aby pomohol Robertovi Ficovi (Smer-SD), mafii či extrému k moci. Kľúčovým dôvodom je pre neho aj otázka Ukrajiny, ktorá podľa Kollára bojuje a obetuje životy aj za slobodnú budúcnosť Slovenska.

Vláda však podľa poslanca potrebuje zmeniť spôsob výkonu vládnej moci, pretože inak len bude prehlbovať chaos v spoločnosti a nedôveru voličov v politický systém a demokratické inštitúcie. Kollár je však pripravený diskutovať o predčasnom ukončení volebného obdobia v jesennom termíne.

Doplnil, že jeho záujmom nie je prehlbovanie chaosu a je pripravený rokovať aj o podpore štátneho rozpočtu, no za predpokladu, že v ňom bude vyriešená otázka výdavkových limitov takým spôsobom, aby nedošlo k ohrozeniu čerpania prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, a ani udržateľnosti verejných financií do budúcnosti.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.