Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Premiér: Nekradneme, pomáhame. Určite neprebieha žiadne kupovanie poslancov

Určite neprebieha žiadne kupovanie poslancov v súvislosti s hlasovaním za vyslovenie nedôvery vláde. V sobotu (10. 12.) to uviedol premiér Eduard Heger (OĽANO).

"Nekradneme, pomáhame, spolupresadzujeme reformy. Bol by som nerád, ak by sme šli do takejto rétoriky práve v súvislosti s demokratickými stranami. Naozaj to nerobme, prosím," odpovedal predseda vlády na otázku o kupovaní hlasov.

Za dobrý nápad nepovažuje výmenu celej vlády tesne pred Vianocami a vstupom do najväčšej energetickej krízy za 30 rokov Slovenska. "Som zástancom toho, že každé voľby má nasledovať štvorročné obdobie tých strán, ktoré si občania zvolia," podotkol Heger.

(tasr)

Minúta  |  

Kresťania prechádzajú do druhej časti adventu, slávia tretiu adventnú nedeľu

Kresťania v nedeľu slávia tretiu adventnú nedeľu, čím sa dostávajú do druhej polovice obdobia duchovnej prípravy na slávenie Vianoc. Katolíci i evanjelici počas tohto dňa zapaľujú tretiu sviečku na adventnom venci.

Obdobie adventu je charakteristické i spoveďami, ktoré sa konajú takmer vo všetkých kostoloch na Slovensku. Kňazi katolíckej cirkvi odhadujú, že v tomto období je počet ľudí, ktorí prídu na spoveď, niekoľkonásobne vyšší ako počas roka. Pred spovednicami sa často tvoria rady. Situáciu kňazi riešia tak, že spovedajú viac hodín denne, alebo im prídu vypomôcť duchovní z iných farností.

V mnohých katolíckych i evanjelických chrámoch sa konajú adventné koncerty alebo pásma slova a hudby venované adventu, či modlitbové stretnutia veriacich.

(tasr)

Minúta  |  

Časť europoslancov chce zablokovať liberalizáciu vízového režimu s Katarom

Poslanci z politických skupín zelených, socialistov a demokratov v Európskom parlamente budú v pondelok proti začiatku rokovaní o liberalizácii vízového režimu EÚ pre obyvateľov Kataru. Toto rozhodnutie súvisí s podozreniami z korupcie na pôde europarlamentu, ktoré sa zrejme týkajú tejto krajiny, informovala v sobotu spravodajská televízia BFM.

Očakávalo sa, že poslanci Európskeho parlamentu na svojom pondelkovom zasadnutí v Štrasburgu schvália začatie rozhovorov medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ s cieľom prijať návrh, ktorým sa zjednoduší vízový režim pre cestujúcich z Kataru a Kuvajtu.

Text, ktorému dali členské štáty zelenú už koncom júna, by štátnych príslušníkov Kataru a Kuvajtu cestujúcich do EÚ oslobodil od vízovej povinnosti až na 90 dní, a to na základe recipročnej dohody s oboma krajinami.

Piatková protikorupčná operácia belgickej polície, pri ktorej bola zatknutá aj jedna z podpredsedníčok parlamentu - grécka socialistka Eva Kailiová -, však teraz zrejme naruší program rokovania, predpokladá BFM.

Spravodajca návrhu, nemecký europoslanec Erik Marquardt zo skupiny zelených/Európska slobodná aliancia, oznámil, že bude proti začatiu spomínaných rokovaní. Jeho stanovisko podporila aj jeho politická skupina.

"Nulová tolerancia voči korupcii. Zelení budú v pondelok proti mandátu začať rokovania o liberalizácii vízového režimu s Katarom," uviedol na Twitteri spolupredseda EP za zelených Terry Reintke.

Poslanecký klub skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) tiež požaduje "zastavenie práce na všetkých spisoch a hlasovaniach týkajúcich sa štátov Perzského zálivu, najmä pokiaľ ide o liberalizáciu víz".

Medzi osobami zadržanými v piatok belgickou políciou sú okrem gréckej socialistky Evy Kailiovej aj jej partner Francesco Giorgi, ktorý je asistentom poslanca EP, ako aj bývalý socialistický europoslanec Pier-Antonio Panzeri, ktorý vykonával mandát v rokoch 2004-19.

Časť poslancov Európskeho parlamentu súčasne v sobotu spochybnila postoj poslancov S&D počas rozpravy a hlasovania z 24. novembra, ktoré sa týkalo uznesenia odsudzujúceho porušovanie ľudských práv v Katare.

Eva Kailiová vtedy povedala, že emirát je "lídrom v oblasti pracovných práv" a že Európania "nemajú morálne právo ho poučovať", čím v pléne vyvolala rozruch.

Pierre Karleskind (Obnovme Európu) sa pozastavil nad tým, prečo socialisti najprv hlasovali proti princípu uznesenia a potom spolu s pravicou (EPP) a krajnou pravicou zabránili prijatiu viacerých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov vrátane tých, ktoré odsudzovali postoj FIFA k potláčaniu práv LGBTIQ ľudí.

"Obávam sa, že teraz už chápem…", reagoval v sobotu francúzsky europoslanec na Twitteri.

"Už v novembri som upozorňovala na agresívny lobbing Kataru … Už lepšie chápeme prečo," povedala europoslankyňa Manon Aubryová.

(tasr)

Minúta  |  

Stovky Srbov opäť prehradili cesty na severe Kosova

Stovky etnických Srbov v sobotu barikádami prehradili cestu na severe Kosova, čím zablokovali dopravu cez dva hlavné hraničné priechody smerom do Srbska, uviedla tamojšia polícia. Ako zátarasy použili nákladné autá, sanitky a poľnohospodárske stroje, informovala agentúra AFP.

Miestne médiá objasnili, že protestujúci chceli zabrániť prevozu policajta, ktorý bol zadržaný pre podozrenie z účasti na nedávnych útokoch na kosovských policajtov, do kosovského hlavného mesta Priština. Pri jednom z týchto útokov bol vo štvrtok zranený policajt patriaci k albánskemu etniku.

Kosovská vláda uviedla, že polícia - prevažne etnickí Albánci - bola na severe Kosova nasadená po tom, ako miestni Srbi hromadne odstúpili z funkcií úradníkov, sudcov a policajtov na protest proti rozhodnutiu Kosova nahradiť poznávacie značky áut vydané v Belehrade poznávacími značkami z Prištiny.

Srbi z Kosova na protest proti vydávaniu poznávacích značiek organizovali v septembri každodenné protesty a blokovali dopravu na dvoch hraničných priechodoch Kosova so Srbskom. Zo zodpovednosti za eskláciu sa kosovskí Srbi a kosovskí Albánci obviňovali navzájom.

AFP pripomenula, že základným zdrojom napätia je však stále vyhlásenie nezávislosti Kosova v roku 2008, ktoré Srbsko neuznáva a nabáda srbskú menšinu, aby zostala lojálna Belehradu.

V Kosove žije asi 120.000 Srbov. Väčšinu v tomto štáte s približne 1,8 miliónom obyvateľov tvoria etnickí Albánci.

Krátko po postavení zátarás kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v tlačovom vyhlásení oznámila, že komunálne voľby na severe Kosove budú pre narastajúce etnické napätie preložené z decembrového termínu na 23. apríla budúceho roku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prepustený But tvrdí, že by sa prihlásil ako dobrovoľník do vojny proti Ukrajine

Ruský obchodník so zbraňami Viktor But, ktorý si donedávna v USA odpykával 25-ročný trest väzenia, v rozhovore pre Kremľom podporovanú televíziu RT vyhlásil, že "plne podporuje ruskú vojenskú ofenzívu na Ukrajine" a že by sa prihlásil ako dobrovoľník na front, keby mal "príležitosť a potrebné zručnosti".

"Prečo sme to neurobili skôr?" pýtal sa But - podľa agentúry AFP - s odkazom na rozkaz začať ofenzívu proti Ukrajine vydaný ruským prezidentom Vladimirom Putinom 24. februára.

But sa tento týždeň dostal z amerického väzenia v rámci výmeny za americkú basketbalistku Brittney Grinerovú odsúdenú v Rusku na trest odňatia slobody.

Exiloví ruskí novinári predpokladali, že Kremeľ sa Buta bude snažiť využiť na propagandistické ciele. Domnievajú sa tiež, že ruské vedenie možno bude chcieť využiť jeho kontakty, ktoré nadobudol ako obchodník so zbraňami v krajinách tzv. tretieho sveta.

V rozhovore pre RT, ktorý bol odvysielaný v sobotu, But povedal, že vo svojej väzenskej cele v Spojených štátoch mal Putinov portrét. Vyhlásil, že je hrdý na to, že je Rus a že prezidentom Ruska je Putin.

Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, tento bývalý pilot sovietskeho letectva v 40-minútovom rozhovore vyhlásil: "Viem, že zvíťazíme." Dodal, že po návrate do Ruska si užíva sneh a "ovzdušie slobody".

Rozhovor s Butom robila Marija Butinová, ktorá pred štyrmi rokmi skončila v americkom väzení ako agentka cudzej mocnosti.

Americký súd ju v roku 2019 poslal na 18 mesiacov do väzenia po tom, ako sa priznala, že sa ako agentka cudzej mocnosti snažila preniknúť do vplyvnej Národnej asociácie držiteľov zbraní (NRA) s cieľom získať informácie o vplyvných Američanoch a cez ruského sprostredkovateľa ich odovzdať do Moskvy. Hneď po odpykaní trestu, do ktorého sa jej započítalo deväť mesiacov vo väzbe, bola z USA vyhostená.

But v rozhovore skonštatoval, že sa stal jednou z prvých obetí Západu, pričom poznamenal, že bol viac ako 20 rokov pod sankciami. "Všetko, čo sa stalo mne, sa teraz deje našej krajine," tvrdil.

Butinová, ktorá je poslankyňa dolnej komory ruského parlamentu, počas rozhovoru povedala, že americké úrady Buta uvrhli do väzenia, "pretože je Rus".

Grinerovej, s ktorou sa pri výmene križovali na pristávacej ploche letiska v Abú Zabí, But podľa svojich slov zaželal veľa šťastia. "Každému treba zaželať šťastie," dodal.

But, ktorý bol obvinený z vyzbrojovania povstalcov v niektorých z najkrvavejších konfliktov na svete, bol v roku 2008 zatknutý v Thajsku pri americkej operácii, následne bol vydaný do Spojených štátov a v roku 2012 odsúdený na 25 rokov väzenia.

Jeho životný príbeh bol námetom pre hollywoodsky film Obchodník so smrťou s Nicolasom Cageom v hlavnej úlohe, v ktorom tento antihrdina unikol spravodlivosti.

V rozhovore s Butinovou But uviedol, že vo väzení čítal veľa kníh a na začiatku dňa sa nútil do smiechu, aby si udržal dobrú náladu. Sťažoval sa na kvalitu jedla v amerických väzniciach a povedal, že mu chýbala chuť cesnaku a lesných jahôd. Doplnil, že v určitom okamihu stratil záujem o jedlo a preto veľmi schudol.

(tasr, red)

Minúta  |  

V Štokholme odovzdali Nobelove ceny; prišli aj laureáti "covidových" ročníkov

Laureáti Nobelových cien v odbore literatúra, medicína, chémia, fyzika a ekonómia sa v sobotu zišli vo švédskom hlavnom meste Štokholm, aby sa osobne zúčastnili na odovzdaní cien spojenom s oficiálnym banketom. Išlo o prvý slávnostný ceremoniál po dvoch rokoch, keď sa pre pandémiu vyvolanú ochorením  COVID-19 tento akt v obvyklom formáte nekonal.

Ako informovala agentúra Reuters, na slávnostné odovzdanie cien pricestovali do Štokholmu aj mnohí laureáti Nobelových cien z rokov 2020 a 2021. Minulý rok sa ceremoniál v Štokholme síce konal, ale žiadni laureáti sa na ňom nezúčastnili - medaily si prevzali vo svojich domovských krajinách.

Ocenenie za fyziológiu a medicínu tento rok získal švédsky expert na evolučnú genetiku Svante Pääbo. Cenu za fyziku si rozdelili Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger za experimenty s fotónmi. Traja sú aj laureáti v odbore chémia: za molekulárny výskum ju získali Američania Carolyn Bertozziová a Barry Sharpless a Dán Morten Meldal. Nobelovu cenu za literatúru dostala francúzska spisovateľka Annie Ernauxová a cenou za ekonómiu boli vyznamenaní Američania Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig.

Odovzdávanie Nobelových cien sa konalo za prítomnosti švédskej kráľovskej rodiny.

"Vzhľadom na výzvy, ktorým svet čelí, považujeme za mimoriadne dôležité vyzdvihnúť myšlienku Alfreda Nobela o medzinárodnom spoločenstve," povedal Vidar Helgesen, výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie.

Predseda Nobelovej nadácie Carl-Henrik Heldin pri odovzdávaní cien v súvislosti s vojnou na Ukrajine, energetickou krízou a zmenou klímy poznamenal, že "tvárou v tvár tomuto množstvu kríz a výziev svet potrebuje oddaných vedcov, ktorí neúnavne hľadajú pravdu a posúvajú hranice nášho poznania."

Po slávnostnom odovzdávaní Nobelových cien sa na radnici koná banket, na ktorom sa zúčastňuje švédska kráľovská rodina, vládni úradníci a hodnostári a podnikatelia z rôznych krajín.

Na banket sú vždy pozvaní aj zástupcovia švédskych politických strán. Jimmie Akesson, líder protiimigračnej strany Švédski demokrati, ktorá sa v septembrových voľbách stala druhou najväčšou stranou v krajine, však bol zo zoznamu hostí vynechaný, keďže jeho strana nie je vo Švédsku považovaná za takú, ktorá by bola v súlade s princípmi udeľovania cien.

Nobelova nadácia tento rok zo zoznamu hostí vynechala aj veľvyslancov Ruska a Bieloruska. Dôvodom je invázia ruskej armády na Ukrajinu a postoj Bieloruska k nej. Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali uväznený bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ruská skupina na ochranu ľudských práv Memorial a ukrajinské Centrum pre občianske slobody.

Agentúra Reuters dodala, že počas tohto týždňa sa laureáti zúčastňovali na rôznych aktivitách, od panelových diskusií až po tlačové konferencie, našli si čas na návštevy škôl, prednášky i účasť na svetelnej šou.

Päť zo šiestich Nobelových cien sa každoročne udeľuje v Štokholme po nominačnom procese, ktorý je ďalších 50 rokov utajovaný. Nobelova cena za mier sa odovzdáva v Osle, kde sa konajú samostatné slávnosti.

Vynálezca dynamitu Alfred Nobel zanechal približne 31 miliónov švédskych korún - dnes by to bolo približne 1,8 miliardy korún (174 miliónov eur) - na financovanie cien za úspechy vo vede, literatúre a za mier, ktoré sa udeľujú každoročne od roku 1901.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.