Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SMK zablokovala hlasovanie Republikovej rady Aliancie, chce zrušiť jej platformy

Strana maďarskej komunity (SMK) zablokovala v sobotu (10. 12.) hlasovanie Republikovej rady Aliancie po tom, ako maďarské strany diskutovali o zrušení jej platforiem. SMK chce zrušiť platformy v strane, Most-Híd a Spolupatričnosť ich chcú zachovať. Republiková rada nebola po odchode SMK z rokovania uznášaniaschopná. Informovala o tom hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

Predstavitelia Mosta-Híd a Spolupatričnosti sa zhodli, že hlasovanie o uznesení v súvislosti so zrušením alebo zachovaním platforiem "by bolo logickým vyústením výmeny názorov a prejavom úcty aj voči delegátom". "Zhodli sa aj na tom, že situácia je síce neštandardná, ale intenzívnymi rokovaniami sa vyriešiť dá," podotkla Magdeme. Dodala, že republiková rada nemá kompetencie na zrušenie platforiem strany, ale k samotnej otázke môže zaujať stanovisko.

Delegáti republikovej rady zároveň v sobotu vyhodnotili výsledky krajských a samosprávnych volieb. Za Alianciu zvolili ľudia 1 700 poslancov a 22 primátorov, čo podľa predsedu republikovej rady strany Lászlóa Sólymosa jednoznačne potvrdzuje správnosť rozhodnutia ukončiť viac než desaťročné politické súperenie maďarských strán.

Podpredseda strany Szabolcs Mózes tvrdí, že výsledok komunálnych volieb je šancou na to, aby sa politika maďarskej komunity na Slovensku vybrala novým smerom a bola zastúpená na každej úrovni.

Strana Aliancia vznikla v roku 2021 po dohode troch maďarských mimoparlamentných strán – SMK–MKP, Most-Híd a Összefogás-Spolupatričnosť. Strany v rámci Aliancie fungujú formou platforiem. SMK má v republikovej rade 35 delegátov, Most-Híd 21 a Spolupatričnosť 14.  

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Putin hovorili o Sýrii, dodávkach obilia aj energetických projektoch

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby Rusko zariadilo odsun kurdských síl zo severnej Sýrie. Putin a Erdogan sa rozprávali aj o dodávkach obilia cez Čierne more a spoločných energetických projektoch, najmä čo sa týka plynu. Informujú agentúry AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na vyhlásenie tureckej prezidentskej kancelárie a Kremľa.

Erdogan podľa svojho úradu v rozhovore s Putinom tlmočil "úprimné želanie, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila čo najskôr".

Vyjadril okrem iného záujem o rozšírenie dohody o vývoze ukrajinského obilia aj na iné komodity. Ankara a Moskva by mohli podľa tureckej prezidentskej kancelárie postupne začať s prípravou na export potravín a iných produktov.

Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyrokovať OSN a Turecko.

Kremeľ v tejto súvislosti uviedol, že daná dohoda má "komplexný" charakter a naliehal hlavne na odstránenie obmedzení týkajúcich sa vývozu ruského obilia a hnojív. Moskva vyzvala OSN, aby zatlačila na Západ ohľadom zrušenia niektorých sankcií, ktoré by zaistili voľný export hnojív a poľnohospodárskych produktov z Ruska. Podľa Moskvy ide o časť dohody o vývoze obilia, ktorá dosiaľ nebola implementovaná.

Putin a Erdogan podľa Kremľa hovorili aj o iniciatíve zameranej na vytvorenie lokality na export ruského plynu v Turecku. Tento návrh predložil Putin v októbri. Jeho cieľom je presmerovať do Európy dodávky z ruských plynovodov Nord Stream, ktoré boli poškodené pri septembrových výbuchoch.

Erdogan Putinovi povedal, že je "dôležité odpratať (kurdských bojovníkov) z (turecko-sýrskej) hranice do hĺbky najmenej 30 kilometrov". Dodal, že to predstavuje prioritu Ankary.

Erdogan hrozí spustením novej vojenskej invázie na severe Sýrie s cieľom vytlačiť kurdské sily, ktorým Ankara pripisuje zodpovednosť za novembrový bombový útok v Istanbule, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 osôb utrpelo zranenia. Kurdské Ľudové obrané jednotky (YPG) akúkoľvek účasť na predmetnom čine popierajú.

Turecké sily od 20. novembra uskutočňujú nálety na pozície kurdských milícií na severe Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom a pokračujú aj delostrelecké útoky.

Na základe dohody z roku 2019 medzi Moskvou a Ankarou bola ukončená pozemná ofenzíva vytvorením 30-kilometrovej "bezpečnej zóny", ktorá má Turecko chrániť pred cezhraničnými útokmi z územia Sýrie. Erdogan však viní Rusko, podporujúce sýrskeho prezidenta Baššára Asada, z toho, že túto dohodu porušuje.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada plánuje zrýchliť povoľovanie ťažby kritických nerastných surovín

Kanada chce zvýšiť produkciu kritických nerastných surovín, ktoré sú nevyhnutné na odklon od fosílnych palív a prechod na čistejšie zdroje energie. Preto plánuje urýchliť povoľovacie procesy. Poukazuje na to najnovšia stratégia, ktorú kanadská vláda zverejnila koncom tohto týždňa. Informuje agentúra AFP.

V Kanade sa nachádzajú rozsiahle a do veľkej miery nevyužívané ložiská lítia, grafitu, niklu, kobaltu, medi a prvkov vzácnych zemín, uvádza sa v 58-stranovom dokumente. Súčasný povoľovací proces je však mimoriadne dlhý. Vzhľadom na fakt, že dopyt po kritických nerastných surovinách rýchlo rastie, pričom drvivú väčšinu dodávok na svetové trhy zabezpečuje Čína, kanadský minister pre prírodné zdroje Jonathan Wilkinson uviedol, že pre Kanadu aj jej spojencov je kľúčové mať zabezpečený zásobovací reťazec v tejto oblasti.

Nová stratégia vytvorí Kanade podmienky na to, aby sa stala svetovým dodávateľom kritických nerastných surovín. Tie sú potrebné napríklad pri výrobe batérií do elektromobilov, solárnych panelov, veterných turbín či polovodičov. "Kritické nerastné suroviny sú kľúčové pre zelenú a digitálnu ekonomiku. Bez nich sa prechod k čistej energii nedá realizovať," uvádza sa v dokumente.

Firmy, ktoré žiadajú o povolenie na otvorenie nových baní, však musia podstupovať dlhý a prísny schvaľovací proces. Wilkinson preto prisľúbil, že tento proces Kanada urýchli, napríklad aj zrušením duplicitného preverovania na federálnej aj provinčnej úrovni. Vláda okrem toho plánuje urýchliť výstavbu ciest a prístavov potrebných na zlepšenie prístupu k ložiskám.

S cieľom zmierniť dominanciu Číny v oblasti ťažby a dodávok kritických nerastných surovín na svetové trhy Kanada, USA a ďalšie západné štáty prisľúbili, že zvýšia produkciu, spracovanie a recykláciu v tomto odvetví. Koncom októbra Ottawa sprísnila pravidlá v oblasti investícií, čím sťažila zahraničným firmám akvizície v tomto sektore. Reagovala tak práve na čínske investície v Kanade. Po sprísnení podmienok budú nové kontrakty schvaľované iba "výnimočne". Zároveň začiatkom novembra nariadila trom čínskym spoločnostiam, aby predali svoje podiely v kanadských ťažobných firmách, ktoré pôsobia v oblasti ťažby kritických nerastných surovín.

(tasr)

Minúta  |  

Belgická prokuratúra obvinila štyri osoby podozrivé z korupcie v Európskom parlamente

Belgická prokuratúra obvinila štyri osoby podozrivé z údajnej korupcie v Európskom parlamente (EP) v spojitosti so zasahovaním zo strany Kataru a potvrdila ich väzbu. V nedeľu to oznámila prokuratúra s tým, že ďalšie dve zadržané osoby boli prepustené na slobodu, informuje agentúra AFP.

Hoci prokuratúra identitu štvorice osôb nezverejnila, zdroj z justície pre AFP uviedol, že je medzi nim aj podpredsedníčka EP, grécka europoslankyňa Eva Kailiová. Prokuratúra tiež oznámila, že v sobotu večer bol prehľadaný byt ďalšieho europoslanca. Podľa belgických médií ide o socialistického politika Marka Tarabellu z Belgicka.

Štvorica osôb čelí obvineniam zo "zapojenia sa do zločineckej organizácie, prania špinavých peňazí a korupcie", uviedla prokuratúra v nedeľu v Bruseli. Tento jeden z dosiaľ najväčších korupčných škandálov v dejinách EP sa týka podozrení z úplatkárstva, korupcie, prania špinavých peňazí a pokusu o ovplyvňovanie politických rozhodnutí v EP zo strany Kataru.

V piatok vykonala polícia v Bruseli v rámci vyšetrovania najmenej 16 domových prehliadok a našla pritom 600-tisíc eur v hotovosti. Zhabané boli tiež počítače a mobilné telefóny.

Zatknutých bolo dovedna šesť osôb vrátane Kailiovej, ktorá je partnerkou jedného zo štyroch zadržaných, Francesca Giorgiho, asistenta jedného z poslancov zo skupiny socialistov a demokratov v EP, uviedol zdroj z belgickej prokuratúry.

Zatknutý bol údajne aj bývalý taliansky europoslanec Pier-Antonio Panzeri, ktorý pôsobil v EP v rokoch 2004-19. Talianske médiá v sobotu informovali, že v Taliansku boli zadržané Panzeriho manželka a dcéra.

(tasr)

Minúta  |  

Zobchoduje koalícia odchod Mikulca za svoje prežitie?

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) by mohol v pondelok (12. 12.) skončiť vo funkcii, aby poslanec parlamentu Martin Borguľa (Sme rodina) nezahlasoval za pád vlády. Tvrdí to poslanec parlamentu a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová to odmieta, tento scenár podľa nej nie je v hre. Vyplýva to z ich vyjadrení v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

"Od soboty (10. 12.) sa šíria informácie, som zvedavý, čo bude, že Roman Mikulec pravdepodobne v pondelok skončí vo svojej funkcii ministra vnútra, len aby vyhoveli Borguľovi a aby ten podržal vládu," skonštatoval Pellegrini. Zopakoval, že na páde súčasnej vlády trvá, pretože prehlbuje marazmus na Slovensku. Jediným riešením sú podľa neho predčasné voľby.

https://standard.sk/290656/premier-nekradneme-pomahame-urcite-neprebieha-ziadne-kupovanie-poslancov/

Poslankyňa Hlasu Denisa Saková v relácii TV Markíza Na telo potvrdila, že počula historku o odchode Mikulca (OĽaNO) z postu ministra vnútra výmenou za Borguľovo podržanie vlády.

Minister obrany Jaroslav Naď v reakcii garantoval, že koalícia s Borguľom obchodovať nebude. "Určite nebudeme obchodovať s poslancom Borguľom alebo s kýmkoľvek iným za to, že budeme tlačiť niekoho, aby odstúpil," poznamenal Naď.

Dodal, že nemá informácie ani o tom, že by mal šéf rezortu financií Igor Matovič odísť. "Ak urobí Matovič také rozhodnutie sám, tak ho urobí. Ja v tomto momente nemám takúto informáciu," poznamenal.

https://standard.sk/290727/fico-obvinuje-vladu-z-politickej-korupcie-a-zastrasovania/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Na severe Kosova sa v noci ozývala streľba aj výbuchy. Srbsko chce vyslať vojakov

Na severe Kosova, kde žijú najmä etnickí Srbi, sa v noci na nedeľu ozývala streľba a výbuchy, obyvatelia zablokovali aj niekoľko ciest. Urobili tak napriek tomu, že vláda odložila voľby naplánované na 18. decembra, proti ktorým Srbi protestovali. Informuje o tom agentúra AP.

Policajná a justičná misia EÚ zameraná na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) vyhlásila, že na jej hliadku v noci niekto hodil granát. Incident si nevyžiadal žiadne škody na zdraví ani majetku.

V misii EULEX sa nachádza 134 príslušníkov polície z Poľska, Talianska a Litvy, ktorí ľudí zodpovedných za výtržnosti vyzvali, aby "od svojich provokatívnych činov upustili".

Srbský prezident Aleksandar Vučič v sobotu oznámil, že bude Severoatlantickú alianciu (NATO) oficiálne žiadať o povolenie na vyslanie srbských jednotiek na sever Kosova na základe rezolúcie Rady bezpečnosti OSN. Pripustil však, že NATO s najväčšou pravdepodobnosťou nebude súhlasiť.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa zvýšilo po oznámení o plánovaných komunálnych voľbách. Dôvodom ich konania je, že zo svojich funkcií odstúpili srbskí starostovia a lokálni predstavitelia v štyroch obciach na severe Kosova. Protestovali tým proti plánovaným krokom Prištiny čo sa týka pokutovania vodičov, ktorí si na vozidlách nevymenili srbské poznávacie značky za kosovské. Tento spor sa medzičasom podarilo urovnať.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová následne v snahe deeskalovať napätie voľby preložila z pôvodného decembrového termínu na apríl budúceho roku.

V súčasnosti už takmer výlučne etnicky albánske Kosovo sa v roku 1999 s pomocou Severoatlantickej aliancie oddelilo od Srbska a v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. Viac než sto krajín ju uznalo. Naopak, nezávislé Kosovo neuznáva Srbsko, Rusko a Čína, ale ani päť členských krajín Európskej únie – okrem Slovenska tiež Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.