Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko plánuje po odhalení príprav na puč sprísniť zákony o zbraniach

Nemecko plánuje sprísniť zákony o zbraniach, čím reaguje na odhalený pokus o prevrat zo strany krajne pravicovej teroristickej skupiny, ktorá chcela násilne zvrhnúť vládu a nastoliť do vedenia krajiny vlastného lídra. V rozhovore pre noviny Bild am Sonntag zverejnenom v nedeľu to uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Polícia počas razií v 11 spolkových krajinách Nemecka zadržala minulú stredu 25 osôb, pričom mnohí z nich boli členmi krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania), ktoré podľa prokuratúry odmieta existenciu moderného nemeckého štátu.

Faeserová varovala, že Ríšski občania predstavujú pre Nemecko čoraz väčšiu hrozbu, keďže počet ich členov sa za uplynulý rok zvýšil o 2-tisíc na 23-tisíc, čo predstavuje nárast o 9,5 percenta.

"Nejde o neškodných bláznov, ale o osoby podozrivé z terorizmu, ktoré teraz sedia vo vyšetrovacej väzbe," povedala ministerka. Dodala, že vláda "v krátkom čase sprísni zákony o zbraniach", pretože je nutné vyvinúť maximálny tlak na to, aby tieto osoby nemali prístup k zbraniam.

Reuters uvádza, že ešte pred minulotýždňovými raziami polícia zhabala zbrane viac než tisíc prívržencom hnutia Ríšski občania. Najmenej 500 členov hnutia má však pravdepodobne naďalej zbrojný pas.

Polícia počas razií zaistila pušky, muníciu, nepriestrelné vesty či kuše, ako aj plány na vytvorenie "velenia na ochranu vlasti" a dôkazy o náborových aktivitách, a to aj v rámci súčasných či bývalých členov nemeckej armády.

Nemecká vnútroštátna spravodajská služba vo svojej výročnej správe uvádza, že zhruba desať percent Ríšskych občanov je považovaných za potenciálne odhodlaných páchať násilie. Polícia prisudzuje kruhom spojeným s týmto hnutím za posledný rok 239 násilných činov, čo je oproti roku 2020 značný nárast.

Z 25 osôb zatknutých počas stredy sa 23 naďalej nachádza vo väzbe a prokuratúra začala konať vo veci vydania dvoch osôb zadržaných v Rakúsku a Taliansku do Nemecka. S prípadom je spojených ďalších 27 osôb. Dvadsaťdva zo zadržaných osôb je obvinených z členstva v teroristickej organizácii usilujúcej sa o zvrhnutie štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky minister hospodárstva: Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky sa vrátia k jadru

Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky sa postupne vrátia k jadrovej energii, vrátane Nemecka. Povedal to v týchto dňoch francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky na svete, všetky v Európe, vrátane tých, ktoré sa rozhodli ísť iným smerom, sa skôr či neskôr k jadrovej energii vrátia," povedal Le Maire v piatok (9. 12.) počas návštevy jadrovej elektrárne Penly neďaleko mesta Dieppe v Normandii. Podľa neho iná možnosť nie je, ak chcú štáty udržať priemysel v chode.

"Nestane sa to ihneď, je to otázka niekoľkých rokov. Som však presvedčený, že veľké priemyselné krajiny, je jedno ktoré, sa z dôvodu udržania priemyslu k jadrovej energii vrátia," uviedol Le Maire. Na stretnutí so zamestnancami elektrárne v Penly zároveň povedal, že Francúzsko sa ako krajina, ktorá závisí od jadra, nemá za čo hanbiť. Narážal na kritiku od ostatných štátov, najmä Nemecka, ktoré sa rozhodli od jadra odkloniť.

Aj ekologické dôvody hovoria podľa ministra pre jadrovú energiu. "Rozhodnutie v prospech jadra je rozhodnutie v prospech klímy," dodal Le Maire.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan tvrdí, že kandidatúra vo voľbách roku 2023 bude jeho posledná

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu naznačil, že v nadchádzajúcich voľbách sa o prezidentský úrad bude uchádzať naposledy. Potom plánuje odovzdať štafetu "mladým ľuďom".

Ako v nedeľu pripomenula agentúra DPA, prezidentské a parlamentné voľby sú v Turecku naplánované na jún budúceho roku.

Erdogan, ktorý je pri moci od roku 2003, a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dúfajú, že sa udržia pri moci. Turecký prezident i vláda však čelia mnohým výzvam vrátane miery inflácie 84,4 percenta, informuje TASR.

DPA uviedla, že Erdogan v októbri zopakoval svoje dlhodobé želanie pripraviť novú tureckú ústavu, ktorá by bola "demokratická, jednoduchá a vizionárska".

Časť pozorovateľov vnímala tento projekt ako snahu zmeniť limit dvoch prezidentských funkčných období stanovený v súčasnej tureckej ústave.

Erdoganovo päťročné funkčné obdobie sa skončí v júni roku 2023 a v Turecku prebieha diskusia o tom, či by vôbec mohol opäť kandidovať.

Provládne kruhy tvrdia, že neexistuje žiadna právna prekážka, aby bol Erdogan podľa nového systému opäť nominovaný, pretože prezidentský úrad nadobudol ústavnou reformou z roku 2017 inú úlohu.

Kritici však poukazujú na to, že článok 101 tureckej ústavy stanovuje limit dvoch funkčných období prezidenta. Na zmenu ústavy v tejto otázke sú potrebné hlasy dvojtretinovej väčšiny poslancov parlamente (400), ktoré vládnuca aliancia nedosiahne.

Podľa kritikov ďalšou možnosťou, ako sa Erdogan môže stať kandidátom, je tá, že sa parlament rozhodne usporiadať predčasné voľby – stačí, aby s týmto návrhom súhlasilo 360 zo 600 poslancov parlamentu.

Vládnuca Ľudová aliancia, ktorú tvorí vládnuca AKP, krajne pravicová  Strana národného hnutia (MHP) a ultranacionalistická Strana veľkej jednoty (BBP), má pritom v parlamente 335 poslancov.

Devlet Bahčeli, líder MHP, uviedol, že Erdoganovi nič nebráni v tom, aby opäť kandidoval.

Predtým líder Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu povedal, že jeho strana nebude mať námietky proti Erdoganovej kandidatúre.

DPA dodala, že referendom spred piatich rokov sa v Turecku zmenil parlamentný systém na prezidentský, v ktorom má hlava štátu podstatne viac právomocí.

Ako informoval spravodajský web DuvaR, niektorí predstavitelia CHP tvrdia, že kandidátom opozície v prezidentských voľbách bude práve Kiličdaroglu. Oficiálne oznámenie o svojom kandidátovi však CHP zatiaľ nezverejnila.

Niektorí odborníci tvrdia, že o prezidentský post by sa mal uchádzať istanbulský primátor za CHP Ekrem Imamoglu, pretože Kiličdaroglu nemusí prilákať dostatok konzervatívnych voličov vládnucej aliancie. Niektoré prieskumy naznačujú, že Imamoglu a primátor Ankary za CHP Mansur Yavaš by proti Erdoganovi boli úspešnejší ako Kiličdaroglu.

Predstavitelia prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) tvrdia, že sú veľmi otvorení "spoločnému kandidátovi", pokiaľ budú splnené ich podmienky.

(tasr)

Minúta  |  

SMK zablokovala hlasovanie Republikovej rady Aliancie, chce zrušiť jej platformy

Strana maďarskej komunity (SMK) zablokovala v sobotu (10. 12.) hlasovanie Republikovej rady Aliancie po tom, ako maďarské strany diskutovali o zrušení jej platforiem. SMK chce zrušiť platformy v strane, Most-Híd a Spolupatričnosť ich chcú zachovať. Republiková rada nebola po odchode SMK z rokovania uznášaniaschopná. Informovala o tom hovorkyňa Aliancie Klára Magdeme.

Predstavitelia Mosta-Híd a Spolupatričnosti sa zhodli, že hlasovanie o uznesení v súvislosti so zrušením alebo zachovaním platforiem "by bolo logickým vyústením výmeny názorov a prejavom úcty aj voči delegátom". "Zhodli sa aj na tom, že situácia je síce neštandardná, ale intenzívnymi rokovaniami sa vyriešiť dá," podotkla Magdeme. Dodala, že republiková rada nemá kompetencie na zrušenie platforiem strany, ale k samotnej otázke môže zaujať stanovisko.

Delegáti republikovej rady zároveň v sobotu vyhodnotili výsledky krajských a samosprávnych volieb. Za Alianciu zvolili ľudia 1 700 poslancov a 22 primátorov, čo podľa predsedu republikovej rady strany Lászlóa Sólymosa jednoznačne potvrdzuje správnosť rozhodnutia ukončiť viac než desaťročné politické súperenie maďarských strán.

Podpredseda strany Szabolcs Mózes tvrdí, že výsledok komunálnych volieb je šancou na to, aby sa politika maďarskej komunity na Slovensku vybrala novým smerom a bola zastúpená na každej úrovni.

Strana Aliancia vznikla v roku 2021 po dohode troch maďarských mimoparlamentných strán – SMK–MKP, Most-Híd a Összefogás-Spolupatričnosť. Strany v rámci Aliancie fungujú formou platforiem. SMK má v republikovej rade 35 delegátov, Most-Híd 21 a Spolupatričnosť 14.  

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a Putin hovorili o Sýrii, dodávkach obilia aj energetických projektoch

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľnom telefonáte vyzval šéfa Kremľa Vladimira Putina, aby Rusko zariadilo odsun kurdských síl zo severnej Sýrie. Putin a Erdogan sa rozprávali aj o dodávkach obilia cez Čierne more a spoločných energetických projektoch, najmä čo sa týka plynu. Informujú agentúry AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na vyhlásenie tureckej prezidentskej kancelárie a Kremľa.

Erdogan podľa svojho úradu v rozhovore s Putinom tlmočil "úprimné želanie, aby sa rusko-ukrajinská vojna skončila čo najskôr".

Vyjadril okrem iného záujem o rozšírenie dohody o vývoze ukrajinského obilia aj na iné komodity. Ankara a Moskva by mohli podľa tureckej prezidentskej kancelárie postupne začať s prípravou na export potravín a iných produktov.

Ukrajina momentálne vyváža svoje obilie z čiernomorských prístavov na základe dohody o vývoze obilia a hnojív, ktorú v júli pomohli s Ukrajinou a Ruskom vyrokovať OSN a Turecko.

Kremeľ v tejto súvislosti uviedol, že daná dohoda má "komplexný" charakter a naliehal hlavne na odstránenie obmedzení týkajúcich sa vývozu ruského obilia a hnojív. Moskva vyzvala OSN, aby zatlačila na Západ ohľadom zrušenia niektorých sankcií, ktoré by zaistili voľný export hnojív a poľnohospodárskych produktov z Ruska. Podľa Moskvy ide o časť dohody o vývoze obilia, ktorá dosiaľ nebola implementovaná.

Putin a Erdogan podľa Kremľa hovorili aj o iniciatíve zameranej na vytvorenie lokality na export ruského plynu v Turecku. Tento návrh predložil Putin v októbri. Jeho cieľom je presmerovať do Európy dodávky z ruských plynovodov Nord Stream, ktoré boli poškodené pri septembrových výbuchoch.

Erdogan Putinovi povedal, že je "dôležité odpratať (kurdských bojovníkov) z (turecko-sýrskej) hranice do hĺbky najmenej 30 kilometrov". Dodal, že to predstavuje prioritu Ankary.

Erdogan hrozí spustením novej vojenskej invázie na severe Sýrie s cieľom vytlačiť kurdské sily, ktorým Ankara pripisuje zodpovednosť za novembrový bombový útok v Istanbule, pri ktorom zahynulo šesť ľudí a 81 osôb utrpelo zranenia. Kurdské Ľudové obrané jednotky (YPG) akúkoľvek účasť na predmetnom čine popierajú.

Turecké sily od 20. novembra uskutočňujú nálety na pozície kurdských milícií na severe Sýrie neďaleko hraníc s Tureckom a pokračujú aj delostrelecké útoky.

Na základe dohody z roku 2019 medzi Moskvou a Ankarou bola ukončená pozemná ofenzíva vytvorením 30-kilometrovej "bezpečnej zóny", ktorá má Turecko chrániť pred cezhraničnými útokmi z územia Sýrie. Erdogan však viní Rusko, podporujúce sýrskeho prezidenta Baššára Asada, z toho, že túto dohodu porušuje.

(tasr)

Minúta  |  

Kanada plánuje zrýchliť povoľovanie ťažby kritických nerastných surovín

Kanada chce zvýšiť produkciu kritických nerastných surovín, ktoré sú nevyhnutné na odklon od fosílnych palív a prechod na čistejšie zdroje energie. Preto plánuje urýchliť povoľovacie procesy. Poukazuje na to najnovšia stratégia, ktorú kanadská vláda zverejnila koncom tohto týždňa. Informuje agentúra AFP.

V Kanade sa nachádzajú rozsiahle a do veľkej miery nevyužívané ložiská lítia, grafitu, niklu, kobaltu, medi a prvkov vzácnych zemín, uvádza sa v 58-stranovom dokumente. Súčasný povoľovací proces je však mimoriadne dlhý. Vzhľadom na fakt, že dopyt po kritických nerastných surovinách rýchlo rastie, pričom drvivú väčšinu dodávok na svetové trhy zabezpečuje Čína, kanadský minister pre prírodné zdroje Jonathan Wilkinson uviedol, že pre Kanadu aj jej spojencov je kľúčové mať zabezpečený zásobovací reťazec v tejto oblasti.

Nová stratégia vytvorí Kanade podmienky na to, aby sa stala svetovým dodávateľom kritických nerastných surovín. Tie sú potrebné napríklad pri výrobe batérií do elektromobilov, solárnych panelov, veterných turbín či polovodičov. "Kritické nerastné suroviny sú kľúčové pre zelenú a digitálnu ekonomiku. Bez nich sa prechod k čistej energii nedá realizovať," uvádza sa v dokumente.

Firmy, ktoré žiadajú o povolenie na otvorenie nových baní, však musia podstupovať dlhý a prísny schvaľovací proces. Wilkinson preto prisľúbil, že tento proces Kanada urýchli, napríklad aj zrušením duplicitného preverovania na federálnej aj provinčnej úrovni. Vláda okrem toho plánuje urýchliť výstavbu ciest a prístavov potrebných na zlepšenie prístupu k ložiskám.

S cieľom zmierniť dominanciu Číny v oblasti ťažby a dodávok kritických nerastných surovín na svetové trhy Kanada, USA a ďalšie západné štáty prisľúbili, že zvýšia produkciu, spracovanie a recykláciu v tomto odvetví. Koncom októbra Ottawa sprísnila pravidlá v oblasti investícií, čím sťažila zahraničným firmám akvizície v tomto sektore. Reagovala tak práve na čínske investície v Kanade. Po sprísnení podmienok budú nové kontrakty schvaľované iba "výnimočne". Zároveň začiatkom novembra nariadila trom čínskym spoločnostiam, aby predali svoje podiely v kanadských ťažobných firmách, ktoré pôsobia v oblasti ťažby kritických nerastných surovín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.