Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ: Rusko napadlo Ukrajinu, lebo sa ignorovali jeho obavy o Minských dohodách

Rusko napadlo vo februári Ukrajinu preto, lebo boli ignorované jeho obavy týkajúce sa tzv. minských dohovorov z rokov 2014 a 2015, ktoré Kyjev uzavrel so separatistami podporovanými Moskvou. Zamerané boli na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Podľa ruských tlačových agentúr to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na otázku novinára, či má Rusko pocit, že bolo v súvislosti s Minskými dohodami "podvedené", Peskov uviedol: "Postupom času sa to, samozrejme, stalo očividným." Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší predstavitelia na to opakovane upozorňovali.

"Iní účastníci rokovacieho procesu však toto všetko ignorovali," povedal Peskov. Zhrnul, že tieto okolnosti podľa Moskvy následne viedli k spusteniu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine, ako Moskva svoju ofenzívu nazýva.

Dve Minské dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015, sprostredkovali Nemecko a Francúzsko. Na ich základe bolo stanovené prímerie v Donbase medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Rusko a Ukrajina sa však navzájom obviňovali z porušovania prímeria.

Reuters pripomína, že šéf Kremľa Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktoré sa týkali práve Minských dohôd.

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit, ktorý bol zverejnený v stredu, tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Merkelová v zmienenom rozhovore doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

(tasr)

Minúta  |  

RWE: S elektrinou nebude v zime problém, o situácii s plynom rozhodne počasie

Nemecko by nemalo mať počas zimy žiadne problémy s dodávkami elektrickej energie, v prípade plynu je však situácia zložitejšia. Povedal to cez víkend šéf nemeckej energetickej spoločnosti RWE Markus Krebber.

Ako uviedol pre sobotňajšie (10. 12.) vydanie denníka Rheinische Post, ktoré zverejnila agentúra DPA, "Nemecko urobilo všetko, čo mohlo, a priemysel aj domácnosti sa snažia plynom šetriť". Navyše október bol teplotne veľmi priaznivý a krajina prakticky nemusela siahať do zásobníkov. Ďalší vývoj na tomto trhu však bude opäť závisieť od počasia.

Lepšia je situácia na trhu s elektrickou energiou. Nemecko dokonca viac elektriny než kedykoľvek predtým vyvezie počas tejto zimy do susedného Francúzska, povedal šéf RWE. "Čo sa týka elektriny, som primerane optimistický, že túto zimu prekonáme bez problémov," dodal Krebber.

(tasr)

Minúta  |  

Macron a Zelenskyj hovorili o pripravovaných konferenciách o Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži.

Obaja lídri o svojom telefonáte informovali prostredníctvom sociálnych sietí, uviedla spravodajská televízia BFM.

Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.

Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že "v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži" s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.

Spomínaný desaťbodový plán Zelenskyj predstavil v polovici novembra na samite G20 na indonézskom ostrove Bali.

Zelenského plán zahŕňa jadrovú a potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou. Zelenskyj okrem iného vyzval politikov z G20, aby použili všetok svoj vplyv a primali Rusko, "aby upustilo od jadrovej hrozby", a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.

Agentúra AFP spresnila, že Zelenskyj vystúpi na parížskej konferencii o obnove Ukrajiny prostredníctvom videozáznamu. Ukrajinu na nej bude reprezentovať premiér Denys Šmyhaľ.

Podľa Elyzejského paláca sa na tomto podujatí zúčastnia "hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri" zo 47 krajín, ako aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Konferencia sa koná krátko po tom, ako Emmanuel Macron začiatkom decembra v rozhovore s francúzskou televíziou TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.

Niektoré ukrajinské osobnosti a východoeurópski lídri vyjadrili podráždenie a dokonca aj otvorený nesúhlas s týmito Macronovými výrokmi. Podľa Kyjeva či Pobaltia je to Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v Biškeku vyhlásil, že Rusko je otvorené a pripravené na dohody s Ukrajinou, no po vyjadreniach nemeckej exkancelárky Angely Merkelovej o minských dohodách "rozmýšľa, s kým má do činenia". Putin poukázal aj na otázku dôvery, ktorá momentálne "je takmer na nule."

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Merkelová pritom v zmienenom rozhovore, zverejnenom vo štvrtok, doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko plánuje po odhalení príprav na puč sprísniť zákony o zbraniach

Nemecko plánuje sprísniť zákony o zbraniach, čím reaguje na odhalený pokus o prevrat zo strany krajne pravicovej teroristickej skupiny, ktorá chcela násilne zvrhnúť vládu a nastoliť do vedenia krajiny vlastného lídra. V rozhovore pre noviny Bild am Sonntag zverejnenom v nedeľu to uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Polícia počas razií v 11 spolkových krajinách Nemecka zadržala minulú stredu 25 osôb, pričom mnohí z nich boli členmi krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania), ktoré podľa prokuratúry odmieta existenciu moderného nemeckého štátu.

Faeserová varovala, že Ríšski občania predstavujú pre Nemecko čoraz väčšiu hrozbu, keďže počet ich členov sa za uplynulý rok zvýšil o 2-tisíc na 23-tisíc, čo predstavuje nárast o 9,5 percenta.

"Nejde o neškodných bláznov, ale o osoby podozrivé z terorizmu, ktoré teraz sedia vo vyšetrovacej väzbe," povedala ministerka. Dodala, že vláda "v krátkom čase sprísni zákony o zbraniach", pretože je nutné vyvinúť maximálny tlak na to, aby tieto osoby nemali prístup k zbraniam.

Reuters uvádza, že ešte pred minulotýždňovými raziami polícia zhabala zbrane viac než tisíc prívržencom hnutia Ríšski občania. Najmenej 500 členov hnutia má však pravdepodobne naďalej zbrojný pas.

Polícia počas razií zaistila pušky, muníciu, nepriestrelné vesty či kuše, ako aj plány na vytvorenie "velenia na ochranu vlasti" a dôkazy o náborových aktivitách, a to aj v rámci súčasných či bývalých členov nemeckej armády.

Nemecká vnútroštátna spravodajská služba vo svojej výročnej správe uvádza, že zhruba desať percent Ríšskych občanov je považovaných za potenciálne odhodlaných páchať násilie. Polícia prisudzuje kruhom spojeným s týmto hnutím za posledný rok 239 násilných činov, čo je oproti roku 2020 značný nárast.

Z 25 osôb zatknutých počas stredy sa 23 naďalej nachádza vo väzbe a prokuratúra začala konať vo veci vydania dvoch osôb zadržaných v Rakúsku a Taliansku do Nemecka. S prípadom je spojených ďalších 27 osôb. Dvadsaťdva zo zadržaných osôb je obvinených z členstva v teroristickej organizácii usilujúcej sa o zvrhnutie štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsky minister hospodárstva: Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky sa vrátia k jadru

Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky sa postupne vrátia k jadrovej energii, vrátane Nemecka. Povedal to v týchto dňoch francúzsky minister hospodárstva Bruno Le Maire. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Všetky veľké priemyselne rozvinuté ekonomiky na svete, všetky v Európe, vrátane tých, ktoré sa rozhodli ísť iným smerom, sa skôr či neskôr k jadrovej energii vrátia," povedal Le Maire v piatok (9. 12.) počas návštevy jadrovej elektrárne Penly neďaleko mesta Dieppe v Normandii. Podľa neho iná možnosť nie je, ak chcú štáty udržať priemysel v chode.

"Nestane sa to ihneď, je to otázka niekoľkých rokov. Som však presvedčený, že veľké priemyselné krajiny, je jedno ktoré, sa z dôvodu udržania priemyslu k jadrovej energii vrátia," uviedol Le Maire. Na stretnutí so zamestnancami elektrárne v Penly zároveň povedal, že Francúzsko sa ako krajina, ktorá závisí od jadra, nemá za čo hanbiť. Narážal na kritiku od ostatných štátov, najmä Nemecka, ktoré sa rozhodli od jadra odkloniť.

Aj ekologické dôvody hovoria podľa ministra pre jadrovú energiu. "Rozhodnutie v prospech jadra je rozhodnutie v prospech klímy," dodal Le Maire.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan tvrdí, že kandidatúra vo voľbách roku 2023 bude jeho posledná

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu naznačil, že v nadchádzajúcich voľbách sa o prezidentský úrad bude uchádzať naposledy. Potom plánuje odovzdať štafetu "mladým ľuďom".

Ako v nedeľu pripomenula agentúra DPA, prezidentské a parlamentné voľby sú v Turecku naplánované na jún budúceho roku.

Erdogan, ktorý je pri moci od roku 2003, a jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) dúfajú, že sa udržia pri moci. Turecký prezident i vláda však čelia mnohým výzvam vrátane miery inflácie 84,4 percenta, informuje TASR.

DPA uviedla, že Erdogan v októbri zopakoval svoje dlhodobé želanie pripraviť novú tureckú ústavu, ktorá by bola "demokratická, jednoduchá a vizionárska".

Časť pozorovateľov vnímala tento projekt ako snahu zmeniť limit dvoch prezidentských funkčných období stanovený v súčasnej tureckej ústave.

Erdoganovo päťročné funkčné obdobie sa skončí v júni roku 2023 a v Turecku prebieha diskusia o tom, či by vôbec mohol opäť kandidovať.

Provládne kruhy tvrdia, že neexistuje žiadna právna prekážka, aby bol Erdogan podľa nového systému opäť nominovaný, pretože prezidentský úrad nadobudol ústavnou reformou z roku 2017 inú úlohu.

Kritici však poukazujú na to, že článok 101 tureckej ústavy stanovuje limit dvoch funkčných období prezidenta. Na zmenu ústavy v tejto otázke sú potrebné hlasy dvojtretinovej väčšiny poslancov parlamente (400), ktoré vládnuca aliancia nedosiahne.

Podľa kritikov ďalšou možnosťou, ako sa Erdogan môže stať kandidátom, je tá, že sa parlament rozhodne usporiadať predčasné voľby – stačí, aby s týmto návrhom súhlasilo 360 zo 600 poslancov parlamentu.

Vládnuca Ľudová aliancia, ktorú tvorí vládnuca AKP, krajne pravicová  Strana národného hnutia (MHP) a ultranacionalistická Strana veľkej jednoty (BBP), má pritom v parlamente 335 poslancov.

Devlet Bahčeli, líder MHP, uviedol, že Erdoganovi nič nebráni v tom, aby opäť kandidoval.

Predtým líder Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu povedal, že jeho strana nebude mať námietky proti Erdoganovej kandidatúre.

DPA dodala, že referendom spred piatich rokov sa v Turecku zmenil parlamentný systém na prezidentský, v ktorom má hlava štátu podstatne viac právomocí.

Ako informoval spravodajský web DuvaR, niektorí predstavitelia CHP tvrdia, že kandidátom opozície v prezidentských voľbách bude práve Kiličdaroglu. Oficiálne oznámenie o svojom kandidátovi však CHP zatiaľ nezverejnila.

Niektorí odborníci tvrdia, že o prezidentský post by sa mal uchádzať istanbulský primátor za CHP Ekrem Imamoglu, pretože Kiličdaroglu nemusí prilákať dostatok konzervatívnych voličov vládnucej aliancie. Niektoré prieskumy naznačujú, že Imamoglu a primátor Ankary za CHP Mansur Yavaš by proti Erdoganovi boli úspešnejší ako Kiličdaroglu.

Predstavitelia prokurdskej Ľudovodemokratickej strany (HDP) tvrdia, že sú veľmi otvorení "spoločnému kandidátovi", pokiaľ budú splnené ich podmienky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.