11. decembra 2022 | 21:46

Minúta | 11. decembra 2022 | 21:46

Na pobreží Talianska sa vylodilo vyše 500 migrantov zachránených na mori

Taliansko, ktoré avizovalo nekompromisný postoj k prisťahovalectvu, prijalo v nedeľu viac ako 500 migrantov, keď dvom záchranným lodiam umožnilo zakotviť v prístavoch na juhu krajiny. Obe lode predtým niekoľko dní v zlom počasí čakali na povolenie zakotviť.

Podľa agentúry Reuters, ktorá o tom informovala, medzi migrantmi je aj veľa detí a žien.

Loď Geo Barents, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Lekári bez hraníc (MSF), dorazila s s 248 migrantmi na palube do Salerna v Kampánii na juhozápade Talianska. Loď Humanity 1 s 261 migrantmi zakotvila v prístave Bari na pobreží Jadranského mora.

Zdroje talianskeho ministerstva vnútra uviedli, že rozhodnutie povoliť obom lodiam zakotviť bolo založené na zlých poveternostných podmienkach a rizikách, ktorým čelili osoby na palube, a nie na zmene politiky talianskej vlády.

Ministerstvo vnútra pracuje na nových nariadeniach na ochranu talianskych hraníc a zastavenie pašerákov ľudí, spresnili vládne zdroje.

Posádka lode Humanity 1 identifikovala na palube 93 maloletých, z ktorých väčšina bola bez sprievodu dospelých rodinných príslušníkov.

Mnohí z maloletých vykazovali známky mučenia a niektorí hlásili sexuálne zneužívanie. Podľa vyjadrení, ktoré priniesla agentúra DPA, MSF ako krajiny ich pôvodu uviedli Sýriu, Egypt, Kamerun a Pobrežie Slonoviny.

Nová talianska vláda, ktorú vedie Giorgia Meloniová, sľúbila, že bude prísnejšia, pokiaľ ide o takéto povolenia pre lode s migrantmi.

Tento postoj nedávno viedol k tomu, že loď Ocean Viking s 234 migrantmi na palube sa musela preplaviť do prístavu francúzskeho mesta Toulon, pretože Taliansko jej posádke nepovolilo zakotviť v jednom zo svojich prístavov. Táto loď pritom čakala na pridelenie prístavu takmer tri týždne.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin vtedy označil tento prístup Talianska za ,,nepochopiteľný" a avizoval, že bude mať vážne dôsledky pre vzťahy Talianska s Francúzskom a EÚ ako celkom.

(tasr)

11. decembra 2022 | 21:21

Minúta | 11. decembra 2022 | 21:21

Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za útoky na územiach ovládaných Ruskom

Ukrajina sa v nedeľu prihlásila k zodpovednosti za sériu raketových útokov, ktoré sa odohrali počas tohto víkendu a ktorých terčom boli veliteľské stanovištia a sklady na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, zverejnenom v nedeľu večer aj na sociálnej sieti Facebook, sa neuvádzajú špecifické ciele.

Konštatuje sa v ňom, že za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo uskutočnilo päť úderov na oblasti, kde je sústredený personál, zbrane a vojenská technika protivníka. Jednotky raketových vojsk a delostrelectva v rovnakom čase zasiahli sedem kontrolných stanovíšť, desať oblastí sústredenia vojenského personálu, jednu oblasť sústredenia delostrelectva a muničný sklad.

Agentúra DPA dodala, že Rusko hlásilo niekoľko ukrajinských delostreleckých útokov na ruskou armádou obsadené mesto Melitopol ležiace v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ruská armáda dodala, že jej systémy protivzdušnej obrany boli aktivované nielen nad Melitopolom, ale aj nad prístavným mestom Simferopol na Krymskom polostrove.

Ukrajinské velenie vo svojej večernej zvodke informovalo, že ruská armáda aj v nedeľu pokračovala v útokoch na ukrajinské pozície, pričom do nich nasadila letectvo i delostrelectvo.

Kyjev upozornil, že naďalej existuje hrozba, že Rusko s použitím rakiet a útočných bezpilotných lietadiel zaútočí na objekty energetického systému a kritickej infraštruktúry na celom území Ukrajiny.

(tasr)

11. decembra 2022 | 20:56

Minúta | 11. decembra 2022 | 20:56

Napätie v Kosove nepoľavuje; obe strany sa obrátili na medzinárodné spoločenstvo

Srbská premiérka Ana Brnabičová sa v nedeľu ohradila voči postoju NATO, EÚ a šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, ktorí odsúdili útok na hliadku policajnej a justičnej misie EÚ zameranej na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) a vyzvali na odstránenie barikád postavených Srbmi na na severe Kosova.

Kým západní partneri označili prehradenie ciest za protizákonné, podľa Brnabičovej sú tieto barikády výzvou na mier a na to, aby medzinárodné spoločenstvo začalo konať.

Ako informovala agentúra HINA, Brnabičová vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter kritizovala Brusel, že "sa neozval, keď kosovská polícia porušila bruselskú dohodu tým, že vstúpila do severných, väčšinovo srbských obcí so zbraňami."

Pripomenula predstaviteľom medzinárodného spoločenstva, že nereagovali, keď Srbom boli odopreté ich práva a ich majetok bol konfiškovaný "na výstavbu nelegálnych vojenských základní." "Zaujímate sa len vtedy, keď (Srbi) postavia barikády," dodala Brnabičová.

Kosovský premiér Albin Kurti v reakcii na najnovší vývoj vo vzťahoch Srbska a Kosova povedal, že vyriešená otázka poznávacích značiek a odloženie komunálnych volieb na apríl "nedáva zločineckým gangom na severe Kosova ani najmenší dôvod na to, aby stavali zátarasy na cestách a podnikali násilné útoky na kosovskú políciu".

"V spolupráci s NATO a KFOR Kosovo pracuje na rýchlom a pokojnom vyriešení situácie na severe," ubezpečil Kurti na Twitteri.

Dodal, že srbský prezident Aleksandar Vučič a premiérka Brnabičová sa vyhrážajú vojenskou agresiou, keď vyzývajú "srbskú armádu, aby sa vrátila na naše územie."

Vučič totiž v sobotu uviedol, že Belehrad v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999 požiada jednotky KFOR, aby zabezpečili návrat príslušníkov srbskej armády a polície do Kosova.

Pripustil však súčasne, že NATO s najväčšou pravdepodobnosťou nebude súhlasiť.

Verejnoprávna televízia RTS informovala, že Vučič zvolal na nedeľu zasadnutie Rady národnej bezpečnosti, a to pre hrozby Kurtiho, že "dnes večer zaútočia na Srbov na barikádach všetkými dostupnými prostriedkami."

Napätie na severe Kosova rastie, pričom Belehrad a Priština sa navzájom obviňujú z ohrozovania mieru a bezpečnosti, zatiaľ čo Brusel po útoku na hliadku misie EULEX v Kosove v nedeľu vyhlásil, že nebude tolerovať násilie a požaduje odstránenie barikád.

Srbi na severe Kosova v nedeľu už druhý deň po sebe zablokovali hlavné cesty po tom, ako v noci došlo k ich prestrelke s políciou.

Streľba súvisela so sobotňajším zatknutím bývalého policajného dôstojníka, ktorého Priština obviňuje, že vyvolával nepokoje vo väčšinovo srbských oblastiach na severe Kosova, kde boli po odchode Srbov z kosovských inštitúcií vypísané komunálne voľby.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v sobotu informovala, že tieto voľby budú odložené do apríla. Tento krok by mal podľa Prištiny viesť k zmierneniu etnického napätia, ktoré sa v posledných mesiacoch zintenzívnilo.

Komunálne voľby na severe Kosova boli pôvodne naplánované na 18. decembra, ale Srbi, ktorých podporuje Belehrad, vyhlásili, že ich budú bojkotovať.

(tasr)

11. decembra 2022 | 20:07

Minúta | 11. decembra 2022 | 20:07

Vesmírna kapsula Orion bezpečne dopadla do Pacifiku; misia Artemis sa zavŕšila

Kozmická loď Orion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v nedeľu bezpečne dopadla do Tichého oceána, čím sa zavŕšila misia Artemis 1, informovala agentúra AFP.

Cieľom tohto nového vesmírneho programu NASA je po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť dopraviť na povrch Mesiaca astronautov zo Zeme. Táto misia súčasne má byť odrazovým mostíkom pre cesty na Mars, dodáva TASR.

Po tom, čo Orion preletel zemskou atmosférou rýchlosťou 40-tisíc kilometrov za hodinu, sa táto kapsula bez posádky spustila do vody pomocou troch veľkých červeno-bielych padákov. Po niekoľkých hodinách testov ju vyzdvihne loď amerického námorníctva vo vodách pri mexickom ostrove Guadalupe.

Kozmická loď Orion je bez posádky. Pri štarte nadchádzajúcej misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na rok 2024, budú na palube aj astronauti, uviedla NASA.

Ani v rámci tohto letu však posádka ešte na Mesiaci nepristane. Prvá žena a ďalší muž pristanú na južnom póle tohto satelitu Zeme až počas misie Artemis III, ktorá sa uskutoční najskôr v roku 2025.

(tasr)

11. decembra 2022 | 19:22

Minúta | 11. decembra 2022 | 19:22

Girkin: Časť ruských vojakov na Ukrajine je nespokojná s velením armády

Niektorí ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine sú pre nepriaznivý vývoj bojov nespokojní s najvyšším velením ich armády a prezidentom Vladimirom Putinom. Po návšteve konfliktnej zóny to uviedol bývalý plukovník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Igor Girkin, ktorý Moskve v roku 2014 pomáhal s anexiou Krymu a organizoval promoskovské milície na východe Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Girkin, ktorý bol v minulosti ministrom obrany v samozvanej Doneckej ľudovej republike, v 90-minútovom videu vyhlásil, že ruská armáda musí prejsť reformou a potrebuje nabrať kompetentných ľudí, ktorí dokážu viesť úspešnú vojenskú operáciu.

Ruské ministerstvo obrany sa nevyjadrilo ku komentárom Girkina, ktorý opakovane kritizuje šéfa tohto rezortu Sergeja Šojgua za porážky Moskvy na bojisku. Rusku podľa Girkina chýbajú účinné taktické rakety a nie je isté, či ich dokáže vyrobiť dostatočné množstvo.

V modernom Rusku je priama verejná kritika Putina veľmi zriedkavým javom, konštatuje Reuters. Girkin však spolu s čečenským vodcom Ramzanom Kadyrovom a zakladateľom súkromnej vojenskej spoločnosti, známej ako Vagnerova skupina, Jevgenijom Prigožinom bol najmä v letných mesiacoch veľkým kritikom rozhodnutí ruského vojenského velenia.

Podľa Západu chcel Girkin v Rusku podnietiť podobnú situáciu, aká nastala počas februárovej revolúcie v roku 1917.

Súd v Holandsku nedávno Girkina v neprítomnosti odsúdil na doživotie v kauze zostrelenia lietadla Boeing, ku ktorému došlo 17. júla 2014 počas letu nad východnou Ukrajinou. Rusko, ktoré opakovane poprelo zodpovednosť za tento čin, verdikt voči Girkinovi odmietlo.

(tasr)

11. decembra 2022 | 18:43

Minúta | 11. decembra 2022 | 18:43

Kremeľ: Rusko napadlo Ukrajinu, lebo sa ignorovali jeho obavy o Minských dohodách

Rusko napadlo vo februári Ukrajinu preto, lebo boli ignorované jeho obavy týkajúce sa tzv. minských dohovorov z rokov 2014 a 2015, ktoré Kyjev uzavrel so separatistami podporovanými Moskvou. Zamerané boli na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Podľa ruských tlačových agentúr to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na otázku novinára, či má Rusko pocit, že bolo v súvislosti s Minskými dohodami "podvedené", Peskov uviedol: "Postupom času sa to, samozrejme, stalo očividným." Dodal, že ruský prezident Vladimir Putin aj ďalší predstavitelia na to opakovane upozorňovali.

"Iní účastníci rokovacieho procesu však toto všetko ignorovali," povedal Peskov. Zhrnul, že tieto okolnosti podľa Moskvy následne viedli k spusteniu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine, ako Moskva svoju ofenzívu nazýva.

Dve Minské dohody, podpísané v rokoch 2014 a 2015, sprostredkovali Nemecko a Francúzsko. Na ich základe bolo stanovené prímerie v Donbase medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou. Rusko a Ukrajina sa však navzájom obviňovali z porušovania prímeria.

Reuters pripomína, že šéf Kremľa Putin v piatok vyjadril sklamanie nad nedávnymi vyhláseniami bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktoré sa týkali práve Minských dohôd.

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit, ktorý bol zverejnený v stredu, tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Merkelová v zmienenom rozhovore doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

(tasr)

11. decembra 2022 | 18:41

Minúta | 11. decembra 2022 | 18:41

RWE: S elektrinou nebude v zime problém, o situácii s plynom rozhodne počasie

Nemecko by nemalo mať počas zimy žiadne problémy s dodávkami elektrickej energie, v prípade plynu je však situácia zložitejšia. Povedal to cez víkend šéf nemeckej energetickej spoločnosti RWE Markus Krebber.

Ako uviedol pre sobotňajšie (10. 12.) vydanie denníka Rheinische Post, ktoré zverejnila agentúra DPA, "Nemecko urobilo všetko, čo mohlo, a priemysel aj domácnosti sa snažia plynom šetriť". Navyše október bol teplotne veľmi priaznivý a krajina prakticky nemusela siahať do zásobníkov. Ďalší vývoj na tomto trhu však bude opäť závisieť od počasia.

Lepšia je situácia na trhu s elektrickou energiou. Nemecko dokonca viac elektriny než kedykoľvek predtým vyvezie počas tejto zimy do susedného Francúzska, povedal šéf RWE. "Čo sa týka elektriny, som primerane optimistický, že túto zimu prekonáme bez problémov," dodal Krebber.

(tasr)

11. decembra 2022 | 18:07

Minúta | 11. decembra 2022 | 18:07

Macron a Zelenskyj hovorili o pripravovaných konferenciách o Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o príprave konferencie na podporu Ukrajiny, ktorá sa má konať v utorok v Paríži.

Obaja lídri o svojom telefonáte informovali prostredníctvom sociálnych sietí, uviedla spravodajská televízia BFM.

Macron na sieti Twitter špecifikoval, že so Zelenským diskutovali o dvoch konferenciách, ktoré Francúzsko organizuje v utorok. V prípade prvej ide o medzinárodné podujatie zamerané na uspokojenie potrieb Ukrajiny na prekonanie zimy. Aktérmi druhej konferencie budú francúzske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na obnove Ukrajiny.

Ukrajinský prezident vo svojom statuse informoval, že "v predvečer virtuálneho summitu G7 a podpornej konferencie v Paríži" s Macronom počas telefonátu zosúladili svoje postoje a diskutovali o realizácii desaťbodového mierového plánu, ale aj o obrannej spolupráci a energetickej stabilite.

Spomínaný desaťbodový plán Zelenskyj predstavil v polovici novembra na samite G20 na indonézskom ostrove Bali.

Zelenského plán zahŕňa jadrovú a potravinovú bezpečnosť, osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a konečnú mierovú dohodu s Moskvou. Zelenskyj okrem iného vyzval politikov z G20, aby použili všetok svoj vplyv a primali Rusko, "aby upustilo od jadrovej hrozby", a zaviedli cenový strop na energie importované z Ruska.

Agentúra AFP spresnila, že Zelenskyj vystúpi na parížskej konferencii o obnove Ukrajiny prostredníctvom videozáznamu. Ukrajinu na nej bude reprezentovať premiér Denys Šmyhaľ.

Podľa Elyzejského paláca sa na tomto podujatí zúčastnia "hlavy štátov, predsedovia vlád a ministri" zo 47 krajín, ako aj generálny tajomník OSN António Guterres.

Konferencia sa koná krátko po tom, ako Emmanuel Macron začiatkom decembra v rozhovore s francúzskou televíziou TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky.

Niektoré ukrajinské osobnosti a východoeurópski lídri vyjadrili podráždenie a dokonca aj otvorený nesúhlas s týmito Macronovými výrokmi. Podľa Kyjeva či Pobaltia je to Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok v Biškeku vyhlásil, že Rusko je otvorené a pripravené na dohody s Ukrajinou, no po vyjadreniach nemeckej exkancelárky Angely Merkelovej o minských dohodách "rozmýšľa, s kým má do činenia". Putin poukázal aj na otázku dôvery, ktorá momentálne "je takmer na nule."

Rusko interpretovalo vyjadrenia Merkelovej v jej rozhovore pre týždenník Die Zeit tak, že mierový plán z Minska bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Merkelová pritom v zmienenom rozhovore, zverejnenom vo štvrtok, doslovne uviedla: "Minské dohody z roku 2014 boli pokusom poskytnúť Ukrajine čas. Tento čas krajina využila aj na to, aby sa stala silnejšou – ako môžeme dnes vidieť."

Podľa Merkelovej mohol Putin ľahko ovládnuť Ukrajinu už začiatkom roku 2015. "Veľmi pochybujem, že by štáty NATO vtedy mohli urobiť toľko, koľko robia teraz, aby pomohli Ukrajine," skonštatovala nemecká exkancelárka.

(tasr)

11. decembra 2022 | 18:05

Minúta | 11. decembra 2022 | 18:05

Nemecko plánuje po odhalení príprav na puč sprísniť zákony o zbraniach

Nemecko plánuje sprísniť zákony o zbraniach, čím reaguje na odhalený pokus o prevrat zo strany krajne pravicovej teroristickej skupiny, ktorá chcela násilne zvrhnúť vládu a nastoliť do vedenia krajiny vlastného lídra. V rozhovore pre noviny Bild am Sonntag zverejnenom v nedeľu to uviedla ministerka vnútra Nancy Faeserová. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Polícia počas razií v 11 spolkových krajinách Nemecka zadržala minulú stredu 25 osôb, pričom mnohí z nich boli členmi krajne pravicového hnutia Reichsbürger (Ríšski občania), ktoré podľa prokuratúry odmieta existenciu moderného nemeckého štátu.

Faeserová varovala, že Ríšski občania predstavujú pre Nemecko čoraz väčšiu hrozbu, keďže počet ich členov sa za uplynulý rok zvýšil o 2-tisíc na 23-tisíc, čo predstavuje nárast o 9,5 percenta.

"Nejde o neškodných bláznov, ale o osoby podozrivé z terorizmu, ktoré teraz sedia vo vyšetrovacej väzbe," povedala ministerka. Dodala, že vláda "v krátkom čase sprísni zákony o zbraniach", pretože je nutné vyvinúť maximálny tlak na to, aby tieto osoby nemali prístup k zbraniam.

Reuters uvádza, že ešte pred minulotýždňovými raziami polícia zhabala zbrane viac než tisíc prívržencom hnutia Ríšski občania. Najmenej 500 členov hnutia má však pravdepodobne naďalej zbrojný pas.

Polícia počas razií zaistila pušky, muníciu, nepriestrelné vesty či kuše, ako aj plány na vytvorenie "velenia na ochranu vlasti" a dôkazy o náborových aktivitách, a to aj v rámci súčasných či bývalých členov nemeckej armády.

Nemecká vnútroštátna spravodajská služba vo svojej výročnej správe uvádza, že zhruba desať percent Ríšskych občanov je považovaných za potenciálne odhodlaných páchať násilie. Polícia prisudzuje kruhom spojeným s týmto hnutím za posledný rok 239 násilných činov, čo je oproti roku 2020 značný nárast.

Z 25 osôb zatknutých počas stredy sa 23 naďalej nachádza vo väzbe a prokuratúra začala konať vo veci vydania dvoch osôb zadržaných v Rakúsku a Taliansku do Nemecka. S prípadom je spojených ďalších 27 osôb. Dvadsaťdva zo zadržaných osôb je obvinených z členstva v teroristickej organizácii usilujúcej sa o zvrhnutie štátu.

(tasr)