Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Iráne popravili druhého demonštranta za útok na policajta

Irán popravil už druhého civilistu v súvislosti s celoštátnymi protestami, ktoré ochromujú krajinu. TASR správu prebrala v pondelok od agentúry AP.

Podľa iránskych úradov demonštrant napadol a dobodal na smrť nožom dvoch policajtov a z miesta činu následne utiekol.

Agentúra AP si všimla rýchlosť, s akou muža odsúdili na smrť: medzi údajným útokom a popravou demonštranta neprešiel ani mesiac. Aktivisti varujú, že najmenej dvanástim ľuďom udelili trest smrti v procesoch s vylúčením verejnosti.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Demonštranti žiadajú pád súčasného režimu. Ich protesty sú jednou z najväčších výziev islamskej republike od jej vzniku v roku 1979, dodala al-Arabíja.

Podľa skupiny pre ľudské práva Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Osle bezpečnostné zložky počas protestov v Iráne zabili už najmenej 458 ľudí vrátane 63 detí a 29 žien, pričom zatkli ďalších 18.200 ľudí.

(tasr)  

Minúta  |  

Počas vojny v Jemene zabili či zmrzačili viac než 11-tisíc detí

Viac než 11.000 detí prišlo o život alebo bolo zmrzačených počas jemenskej občianskej vojny, ktorá zúri už takmer ôsmy rok, predstavitelia OSN vyhlásili v pondelok.

"Skutočné počty v tomto konflikte budú pravdepodobne ešte omnoho vyššie," uviedla výkonná riaditeľka agentúry UNICEF Catherine Russellová.

"Tisíce detí prišlo o život a stovky tisíc sa nachádzajú v ohrození života v dôsledku inak liečiteľných chorôb či podvýživy," upozornila Russellová.

Približne 2,2 milióna jemenských detí je výrazne podvyživených, pričom takmer jedna štvrtina z nich má menej než päť rokov. Väčšina je vystavená extrémnemu riziku nákazy cholerou, osýpkami a iných ochorení, ktorým by sa za iných okolností dalo predísť vakcináciou, dodal UNICEF.

Jemen sužuje od konca roka 2014 konflikt medzi vládou podporovanou saudskoarabským kráľovstvom a povstalcami podporovanými Iránom.

(tasr)

Minúta  |  

Na pobreží Talianska sa vylodilo vyše 500 migrantov zachránených na mori

Taliansko, ktoré avizovalo nekompromisný postoj k prisťahovalectvu, prijalo v nedeľu viac ako 500 migrantov, keď dvom záchranným lodiam umožnilo zakotviť v prístavoch na juhu krajiny. Obe lode predtým niekoľko dní v zlom počasí čakali na povolenie zakotviť.

Podľa agentúry Reuters, ktorá o tom informovala, medzi migrantmi je aj veľa detí a žien.

Loď Geo Barents, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Lekári bez hraníc (MSF), dorazila s s 248 migrantmi na palube do Salerna v Kampánii na juhozápade Talianska. Loď Humanity 1 s 261 migrantmi zakotvila v prístave Bari na pobreží Jadranského mora.

Zdroje talianskeho ministerstva vnútra uviedli, že rozhodnutie povoliť obom lodiam zakotviť bolo založené na zlých poveternostných podmienkach a rizikách, ktorým čelili osoby na palube, a nie na zmene politiky talianskej vlády.

Ministerstvo vnútra pracuje na nových nariadeniach na ochranu talianskych hraníc a zastavenie pašerákov ľudí, spresnili vládne zdroje.

Posádka lode Humanity 1 identifikovala na palube 93 maloletých, z ktorých väčšina bola bez sprievodu dospelých rodinných príslušníkov.

Mnohí z maloletých vykazovali známky mučenia a niektorí hlásili sexuálne zneužívanie. Podľa vyjadrení, ktoré priniesla agentúra DPA, MSF ako krajiny ich pôvodu uviedli Sýriu, Egypt, Kamerun a Pobrežie Slonoviny.

Nová talianska vláda, ktorú vedie Giorgia Meloniová, sľúbila, že bude prísnejšia, pokiaľ ide o takéto povolenia pre lode s migrantmi.

Tento postoj nedávno viedol k tomu, že loď Ocean Viking s 234 migrantmi na palube sa musela preplaviť do prístavu francúzskeho mesta Toulon, pretože Taliansko jej posádke nepovolilo zakotviť v jednom zo svojich prístavov. Táto loď pritom čakala na pridelenie prístavu takmer tri týždne.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin vtedy označil tento prístup Talianska za ,,nepochopiteľný" a avizoval, že bude mať vážne dôsledky pre vzťahy Talianska s Francúzskom a EÚ ako celkom.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina sa prihlásila k zodpovednosti za útoky na územiach ovládaných Ruskom

Ukrajina sa v nedeľu prihlásila k zodpovednosti za sériu raketových útokov, ktoré sa odohrali počas tohto víkendu a ktorých terčom boli veliteľské stanovištia a sklady na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny.

Vo vyhlásení generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, zverejnenom v nedeľu večer aj na sociálnej sieti Facebook, sa neuvádzajú špecifické ciele.

Konštatuje sa v ňom, že za uplynulých 24 hodín ukrajinské letectvo uskutočnilo päť úderov na oblasti, kde je sústredený personál, zbrane a vojenská technika protivníka. Jednotky raketových vojsk a delostrelectva v rovnakom čase zasiahli sedem kontrolných stanovíšť, desať oblastí sústredenia vojenského personálu, jednu oblasť sústredenia delostrelectva a muničný sklad.

Agentúra DPA dodala, že Rusko hlásilo niekoľko ukrajinských delostreleckých útokov na ruskou armádou obsadené mesto Melitopol ležiace v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Ruská armáda dodala, že jej systémy protivzdušnej obrany boli aktivované nielen nad Melitopolom, ale aj nad prístavným mestom Simferopol na Krymskom polostrove.

Ukrajinské velenie vo svojej večernej zvodke informovalo, že ruská armáda aj v nedeľu pokračovala v útokoch na ukrajinské pozície, pričom do nich nasadila letectvo i delostrelectvo.  

Kyjev upozornil, že naďalej existuje hrozba, že Rusko  s použitím rakiet a útočných bezpilotných lietadiel zaútočí na objekty energetického systému a kritickej infraštruktúry na celom území Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Napätie v Kosove nepoľavuje; obe strany sa obrátili na medzinárodné spoločenstvo

Srbská premiérka Ana Brnabičová sa v nedeľu ohradila voči postoju NATO, EÚ a šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella, ktorí odsúdili útok na hliadku policajnej a justičnej misie EÚ zameranej na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX) a vyzvali na odstránenie barikád postavených Srbmi na na severe Kosova.

Kým západní partneri označili prehradenie ciest za protizákonné, podľa Brnabičovej sú tieto barikády výzvou na mier a na to, aby medzinárodné spoločenstvo začalo konať.

Ako informovala agentúra HINA, Brnabičová vo svojom príspevku na sociálnej sieti Twitter kritizovala Brusel, že "sa neozval, keď kosovská polícia porušila bruselskú dohodu tým, že vstúpila do severných, väčšinovo srbských obcí so zbraňami."

Pripomenula predstaviteľom medzinárodného spoločenstva, že nereagovali, keď Srbom boli odopreté ich práva a ich majetok bol konfiškovaný "na výstavbu nelegálnych vojenských základní." "Zaujímate sa len vtedy, keď (Srbi) postavia barikády," dodala Brnabičová.

Kosovský premiér Albin Kurti v reakcii na najnovší vývoj vo vzťahoch Srbska a Kosova povedal, že vyriešená otázka poznávacích značiek a odloženie komunálnych volieb na apríl "nedáva zločineckým gangom na severe Kosova ani najmenší dôvod na to, aby stavali zátarasy na cestách a podnikali násilné útoky na kosovskú políciu".

"V spolupráci s NATO a KFOR Kosovo pracuje na rýchlom a pokojnom vyriešení situácie na severe," ubezpečil Kurti na Twitteri.

Dodal, že srbský prezident Aleksandar Vučič a premiérka Brnabičová sa vyhrážajú vojenskou agresiou, keď vyzývajú "srbskú armádu, aby sa vrátila na naše územie."

Vučič totiž v sobotu uviedol, že Belehrad v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999 požiada jednotky KFOR, aby zabezpečili návrat príslušníkov srbskej armády a polície do Kosova.

Pripustil však súčasne, že NATO s najväčšou pravdepodobnosťou nebude súhlasiť.

Verejnoprávna televízia RTS informovala, že Vučič zvolal na nedeľu zasadnutie Rady národnej bezpečnosti, a to pre hrozby Kurtiho, že "dnes večer zaútočia na Srbov na barikádach všetkými dostupnými prostriedkami."

Napätie na severe Kosova rastie, pričom Belehrad a Priština sa navzájom obviňujú z ohrozovania mieru a bezpečnosti, zatiaľ čo Brusel po útoku na hliadku misie EULEX v Kosove v nedeľu vyhlásil, že nebude tolerovať násilie a požaduje odstránenie barikád.

Srbi na severe Kosova v nedeľu už druhý deň po sebe zablokovali hlavné cesty po tom, ako v noci došlo k ich prestrelke s políciou.

Streľba súvisela so sobotňajším zatknutím bývalého policajného dôstojníka, ktorého Priština obviňuje, že vyvolával nepokoje vo väčšinovo srbských oblastiach na severe Kosova, kde boli po odchode Srbov z kosovských inštitúcií vypísané komunálne voľby.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová v sobotu informovala, že tieto voľby budú odložené do apríla. Tento krok by mal podľa Prištiny viesť k zmierneniu etnického napätia, ktoré sa v posledných mesiacoch zintenzívnilo.

Komunálne voľby na severe Kosova boli pôvodne naplánované na 18. decembra, ale Srbi, ktorých podporuje Belehrad, vyhlásili, že ich budú bojkotovať.

(tasr)

Minúta  |  

Vesmírna kapsula Orion bezpečne dopadla do Pacifiku; misia Artemis sa zavŕšila

Kozmická loď Orion amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v nedeľu bezpečne dopadla do Tichého oceána, čím sa zavŕšila misia Artemis 1, informovala agentúra AFP.

Cieľom tohto nového vesmírneho programu NASA je po vyše 50 rokoch – od ukončenia vesmírneho programu Apollo – opäť dopraviť na povrch Mesiaca astronautov zo Zeme. Táto misia súčasne má byť odrazovým mostíkom pre cesty na Mars, dodáva TASR.

Po tom, čo Orion preletel zemskou atmosférou rýchlosťou 40-tisíc kilometrov za hodinu, sa táto kapsula bez posádky spustila do vody pomocou troch veľkých červeno-bielych padákov. Po niekoľkých hodinách testov ju vyzdvihne loď amerického námorníctva vo vodách pri mexickom ostrove Guadalupe.

Kozmická loď Orion je bez posádky. Pri štarte nadchádzajúcej misie Artemis II, ktorá je naplánovaná na rok 2024, budú na palube aj astronauti, uviedla NASA.

Ani v rámci tohto letu však posádka ešte na Mesiaci nepristane. Prvá žena a ďalší muž pristanú na južnom póle tohto satelitu Zeme až počas misie Artemis III, ktorá sa uskutoční najskôr v roku 2025.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.