Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden telefonoval so Zelenským, prisľúbil ďalšiu podporu Ukrajine

Americký prezident Joe Biden v nedeľňajšom telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zopakoval, že USA budú neochvejne podporovať Ukrajinu v jej obrane proti ruskej agresii. V pondelok o tom informovala agentúra AFP.

Biden takisto privítal skutočnosť, že ukrajinský prezident je "otvorený rokovaniam o spravodlivom mieri".
Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu 24. februára, sa sústredí na útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, po ktorých zostávajú milióny civilistov počas zimného počasia bez elektriny, tepla či vody, píše agentúra AFP.

Biden v telefonickom rozhovore zdôraznil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine balík pomoci vrátane 53 miliónov dolárov (50 miliónov eur) na opravu energetickej infraštruktúry prisľúbených už v novembri a muníciu a vybavenie v hodnote ďalších 275 miliónov dolárov (261 miliónov eur).

Zelenskyj poďakoval Bidenovi za bezpečnostnú pomoc a dodal, že ich diskusia bola "plodná", pričom sa týkala aj "ďalšej obrannej spolupráce, ochrany a údržby ukrajinského energetického sektora".

Biden privítal Zelenského "otvorenosť rokovať o spravodlivom mieri, založenom na základných princípoch obsiahnutých v Charte OSN". Dodal, že Biely dom netlačí Ukrajinu do rokovaní s Ruskom a je na Zelenskom, kedy a ako nadviazať rokovania.

(tasr)

Minúta  |  

Demokratickí kongresmani z USA navštívili Kubu, stretli sa s jej prezidentom

Delegácia minimálne troch amerických kongresmanov tento týždeň navštívila Havanu a absolvovala stretnutia s vrcholnými predstaviteľmi kubánskej vlády, informovala v nedeľu agentúra AP.

Kongresmanov Jamesa McGoverna, Marka Pocana a Troya Cartera prijal kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel. Delegácia sa stretla aj s kubánskym ministrom zahraničných vecí a predstaviteľmi miestneho parlamentu.

Agentúra AP pripomína, že išlo o zriedkavú návštevu, jednu z mála za posledné desaťročia.

"Zaoberali sme sa záležitosťami, ktoré nás rozdeľujú, ako aj témami spoločného záujmu. Potvrdili sme obojstrannú vôľu zlepšiť bilaterálne vzťahy," prezident Díaz-Canel napísal na Twitteri.

Kubánska hlava štátu takisto podčiarkla, že je dôležité ukončiť americké obchodné embargo, ktorému Kuba čelí už šieste desaťročie.

(tasr)

Minúta  |  

Južná Kórea začne vyvíjať nový typ rakety dlhého doletu

Južná Kórea začne od pondelka vyvíjať nový typ navádzanej rakety vzduch-zem dlhého doletu. Podľa kórejskej agentúry Jonhap pôjde o projekt v hodnote 138 miliónov eur, ktorý má byť dokončený do roku 2028.

Raketa, vyrábaná exkluzívne kórejskými spoločnosťami, má slúžiť ako výzbroj pre domáce stíhačky KF-21. Tie sú momentálne tiež v štádiu vývoja.

Vývoj rakety bude spadať pod štátnu Agentúru pre obranný rozvoj, zatiaľ čo prototyp majú zhotoviť najmä kórejské firmy LIG Nex1 a Hanwha Aerospace, dodala agentúra Jonhap.

(tasr)

Minúta  |  

V Iráne popravili druhého demonštranta za útok na policajta

Irán popravil už druhého civilistu v súvislosti s celoštátnymi protestami, ktoré ochromujú krajinu. TASR správu prebrala v pondelok od agentúry AP.

Podľa iránskych úradov demonštrant napadol a dobodal na smrť nožom dvoch policajtov a z miesta činu následne utiekol.

Agentúra AP si všimla rýchlosť, s akou muža odsúdili na smrť: medzi údajným útokom a popravou demonštranta neprešiel ani mesiac. Aktivisti varujú, že najmenej dvanástim ľuďom udelili trest smrti v procesoch s vylúčením verejnosti.

Celoštátne protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Demonštranti žiadajú pád súčasného režimu. Ich protesty sú jednou z najväčších výziev islamskej republike od jej vzniku v roku 1979, dodala al-Arabíja.

Podľa skupiny pre ľudské práva Iran Human Rights (IHR) so sídlom v Osle bezpečnostné zložky počas protestov v Iráne zabili už najmenej 458 ľudí vrátane 63 detí a 29 žien, pričom zatkli ďalších 18.200 ľudí.

(tasr)  

Minúta  |  

Počas vojny v Jemene zabili či zmrzačili viac než 11-tisíc detí

Viac než 11.000 detí prišlo o život alebo bolo zmrzačených počas jemenskej občianskej vojny, ktorá zúri už takmer ôsmy rok, predstavitelia OSN vyhlásili v pondelok.

"Skutočné počty v tomto konflikte budú pravdepodobne ešte omnoho vyššie," uviedla výkonná riaditeľka agentúry UNICEF Catherine Russellová.

"Tisíce detí prišlo o život a stovky tisíc sa nachádzajú v ohrození života v dôsledku inak liečiteľných chorôb či podvýživy," upozornila Russellová.

Približne 2,2 milióna jemenských detí je výrazne podvyživených, pričom takmer jedna štvrtina z nich má menej než päť rokov. Väčšina je vystavená extrémnemu riziku nákazy cholerou, osýpkami a iných ochorení, ktorým by sa za iných okolností dalo predísť vakcináciou, dodal UNICEF.

Jemen sužuje od konca roka 2014 konflikt medzi vládou podporovanou saudskoarabským kráľovstvom a povstalcami podporovanými Iránom.

(tasr)

Minúta  |  

Na pobreží Talianska sa vylodilo vyše 500 migrantov zachránených na mori

Taliansko, ktoré avizovalo nekompromisný postoj k prisťahovalectvu, prijalo v nedeľu viac ako 500 migrantov, keď dvom záchranným lodiam umožnilo zakotviť v prístavoch na juhu krajiny. Obe lode predtým niekoľko dní v zlom počasí čakali na povolenie zakotviť.

Podľa agentúry Reuters, ktorá o tom informovala, medzi migrantmi je aj veľa detí a žien.

Loď Geo Barents, ktorú prevádzkuje charitatívna organizácia Lekári bez hraníc (MSF), dorazila s s 248 migrantmi na palube do Salerna v Kampánii na juhozápade Talianska. Loď Humanity 1 s 261 migrantmi zakotvila v prístave Bari na pobreží Jadranského mora.

Zdroje talianskeho ministerstva vnútra uviedli, že rozhodnutie povoliť obom lodiam zakotviť bolo založené na zlých poveternostných podmienkach a rizikách, ktorým čelili osoby na palube, a nie na zmene politiky talianskej vlády.

Ministerstvo vnútra pracuje na nových nariadeniach na ochranu talianskych hraníc a zastavenie pašerákov ľudí, spresnili vládne zdroje.

Posádka lode Humanity 1 identifikovala na palube 93 maloletých, z ktorých väčšina bola bez sprievodu dospelých rodinných príslušníkov.

Mnohí z maloletých vykazovali známky mučenia a niektorí hlásili sexuálne zneužívanie. Podľa vyjadrení, ktoré priniesla agentúra DPA, MSF ako krajiny ich pôvodu uviedli Sýriu, Egypt, Kamerun a Pobrežie Slonoviny.

Nová talianska vláda, ktorú vedie Giorgia Meloniová, sľúbila, že bude prísnejšia, pokiaľ ide o takéto povolenia pre lode s migrantmi.

Tento postoj nedávno viedol k tomu, že loď Ocean Viking s 234 migrantmi na palube sa musela preplaviť do prístavu francúzskeho mesta Toulon, pretože Taliansko jej posádke nepovolilo zakotviť v jednom zo svojich prístavov. Táto loď pritom čakala na pridelenie prístavu takmer tri týždne.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin vtedy označil tento prístup Talianska za ,,nepochopiteľný" a avizoval, že bude mať vážne dôsledky pre vzťahy Talianska s Francúzskom a EÚ ako celkom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.