Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká inflácia sa v novembri zrýchlila na 16,2 percenta. Vysoký medziročný rast cien potravín opäť zrýchlil

Česká inflácia sa v novembri zrýchlila. Hlavným dôvodom bolo zvýšenie cien v oblasti bývania, a to predovšetkým energií, a potravín a nealkoholických nápojov. Index spotrebiteľských cien v novembri medziročne vyskočil o 16,2 percenta po zvýšení o 15,1 percenta v októbri, uviedol Český štatistický úrad (ČSÚ).

Medziročný rast cien ovplyvnili najmä ceny v oblasti bývania, kde sa čiastočne prejavila minuloročná nulová DPH na ceny elektriny a zemného plynu. Ceny elektrickej energie boli v novembri v dôsledku úsporných opatrení vlády nižšie o 23,4 percenta (v októbri o 38,2 percenta), zatiaľ čo ceny zemného plynu zrýchlili rast na 139 percent (v októbri o 85,3 percenta).

Ceny potravín medziročne vzrástli o 27,1 percenta (v októbri o 26,2 percenta). Ceny tovarov vzrástli v novembri medziročne o 18,5 percenta a ceny služieb o 12,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní české spotrebiteľské ceny v novembri stúpli o 1,2 percenta.

Sortiment základných potravín v predajni v Bratislave. Na snímke mliečne výrobky. V Bratislave 19. januára 2022. Foto: TASR/ Dano Veselský

Obzvlášť potraviny medziročne rýchlo dražejú

Medzimesačný vývoj potravín ovplyvnili najmä vyššie ceny v oddieli bývania a v oddieli potraviny a nealkoholické nápoje. V oddieli potraviny a nealkoholické nápoje boli vyššie najmä ceny ovocia o 4,9 percenta, vajec o 11,2 percenta, chleba o 3,1 percenta, zemiakov o 14,5 percenta, údenín o 2,3 percenta, syrov a tvarohov o 2,6 percenta a polotučného trvanlivého mlieka o 6,2 percenta.

Na znižovanie celkovej cenovej hladiny pôsobili v novembri predovšetkým ceny v oddieli doprava, kde klesli ceny pohonných hmôt a olejov o 1,7 percenta a automobilov o 0,6 percenta. Z potravín boli medzimesačne nižšie najmä ceny zeleniny o 2,9 percenta a ceny olejov a tukov o 1,8 percenta. Ceny tovarov súhrnne vzrástli o 1,8 percenta a ceny služieb o 0,3 percenta.

Na medziročný rast cenovej hladiny mali v novembri najväčší vplyv ceny v oddieli potraviny a nealkoholické nápoje a ceny v oddieli bývanie. Ceny potravín medziročne vzrástli o 27,1 percenta (v októbri o 26,2 percenta). Vyššie boli najmä ceny múky o 48,3 percenta, polotučného trvanlivého mlieka o 52,5 percenta, vajec o 71,9 percenta, olejov a tukov o 40,8 percenta, zemiakov o 42,4 percenta a cukru o 109,3 percenta. Ceny tovarov súhrnne vzrástli o 18,5 percenta a ceny služieb o 12,7 percenta.

potraviny chlieb pečivo
Chlieb. Foto: TASR/Pavel Neubauer

(tasr, sita)

Minúta  |  

Rusi masívne ostreľovali Dnepropetrovskú oblasť

V Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine zaznamenali v noci na pondelok silnú delostreleckú paľbu. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vojenského predstaviteľa v spomenutej oblasti.

Šéf regionálnej vojenskej administratívy Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko na komunikačnej platforme Telegram uviedol, že ruskí okupanti zasiahli územie pri mestách Nikopol a Marhanec, pričom vypálili najmenej 30 rakiet.

Nikopol sa nachádza na druhej strane rieky Dnipro oproti Rusmi okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni. Mesto je už niekoľko týždňov pod silnou ruskou paľbou.

(sita)

Minúta  |  

Zisk poisťovní ovplyvňovali jednorazové udalosti

Hodnotenie vývoja zisku poisťovní v prvom polroku 2022 je podľa Národnej banky Slovenska (NBS) pomerne komplikované. Hoci medziročne vzrástol o štrnásť percent na 105 miliónov eur, výrazne sa pod to podpísali mimoriadne vplyvy. Išlo najmä o vyššie dividendy z dcérskych spoločností, predaj budov a dobiehajúce rozpúšťanie rezerv na poistenie insolventnosti cestovných kancelárií, ktoré sa začalo už v prvom polroku 2021. Spolu išlo o sumu približne 18 miliónov eur, bez ktorej by zisk medziročne poklesol o 3,6 percenta.

Zisk medziročne poklesol vo väčšine poisťovní. Niektoré poisťovne síce zaznamenali rast hospodárskeho výsledku, ale aj u nich k tomu prispeli spomínané jednorazové udalosti, ktoré priamo nesúviseli s poistnou činnosťou. Podobné vplyvy nastali aj v roku 2021 a ďalších rokoch.

Predpísané poistné v neživotnom poistení vzrástlo v prvom polroku o 5,9 miliónov percenta, čo predstavuje zrýchlenie oproti predchádzajúcim dvom rokom. Príčinou bolo podľa NBS pokračovanie trendu nárastu priemerného poistného, pričom počet aktívnych zmlúv už dlhodobo mierne klesá. Rast poistného môže byť ovplyvnený aj odznievajúcou pandémiou a „návratom k normálu“. Týka sa to najmä poistenia áut, ktoré počas pandémie zaznamenalo nielen zníženie počtu škôd, ale aj spomalenie rastu poistného. V prvom polroku 2022 začala celková výška škôd opäť rásť a aj poistné zrýchlilo svoj rast.

Predpísané poistné v životnom poistení vzrástlo v prvom polroku o 2,3 percenta. Poistné medziročne rástlo v prvom aj druhom štvrťroku. V nedávnej histórii sme boli podľa centrálnej banky svedkami skôr záporných medziročných zmien. Dva po sebe nasledujúce kladné prírastky sme videli naposledy na prelome rokov 2018 a 2019. Klasické životné poistenie pokračovalo v dlhodobom úbytku poistného, naopak, investičné životné poistenie po troch až štyroch rokoch útlmu opäť svoj rast zrýchlilo.

(sita)

Minúta  |  

Ukrajinský minister obrany: Obnovíme protiútok, keď zamrzne pôda. Neplánujeme sa zastaviť

Ukrajinská armáda obnoví "aktívny protiútok", keď zamrzne pôda a bude sa dať jednoduchšie prevážať vojenské vybavenie, oznámil v nedeľu ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Informuje o tom správa televízie CNN.

Podľa ministra sa v dôsledku počasia aktivita na fronte obmedzila. Pre "prechod zo suchej jesene do zatiaľ nemrznúcej zimy… sme narazili na oboch stranách na dážď a veľmi zložité podmienky pre podnikanie útokov. Pôda je totiž vlhká a vozidlá s kolesami cez ňu dokážu prejsť len ťažko," uviedol Reznikov v Odese na tlačovej konferencii so svojím švédskym rezortným kolegom Palom Jonsonom.

Zároveň dodal, že Ukrajina sa neplánuje zastaviť. "Preto chceme využiť výhodu momentu, keď sa pôda (mrazom) spevní… Som presvedčený, že budeme pokračovať v našich protiútokoch, vo vojenskom ťažení za oslobodením našich území," uviedol Reznikov.

Šéf ukrajinského rezortu obrany označil plán Ukrajiny "za jednoduchý". "Oslobodiť všetky dočasne okupované územia Ukrajiny, tak ako to bolo v roku 1991, keď boli medzinárodne uznané ukrajinské hranice," povedal.

Zároveň dodal, že Rusi vedú boj proti ukrajinským civilistom, aby "presvedčili ukrajinskú vládu začať rokovania na základne podmienok Ruska, no neuspejú".

(tasr)

Minúta  |  

Erupcia havajskej sopky Mauna Loa sa podľa vedcov naďalej zmierňuje

Erupcia sopky Mauna Loa na havajskom Veľkom ostrove sa naďalej zmierňuje. V nedeľu to uviedli americkí vedci, čím podporili predchádzajúce vyhlásenie, že prvé prebudenie najväčšej aktívnej sopky na svete za takmer 40 rokov sa môže čoskoro skončiť.

„Máme dobré správy, ktoré musíme oznámiť,“ povedal počas brífingu Ken Hon, vedec zodpovedný za americký geologický prieskum v Havajskom vulkanickom observatóriu. „Erupcia je v tomto bode na extrémne nízkej úrovni.“

Hon povedal, že erupcia sopky Mauna Loa zrejme klesá a že neďaleký vulkán Kilauea teraz dosiahol „úplnú prestávku“. Mauna Loa začala chrliť roztavenú horninu 27. novembra po tom, čo bola 38 rokov ticho.

Mauna Loa je jedným z piatich vulkánov, ktoré spoločne tvoria havajský Veľký ostrov, najjužnejší z Havajského súostrovia. Sopka, ktorá siaha do výšky 4 169 metrov, je pritom omnoho väčšia ako susedná Kilauea, ktorá počas erupcie v roku 2018 zničila asi 700 domov. Niektoré z jej svahov sú tiež omnoho prudšie, takže keď vybuchne, láva môže tiecť rýchlejšie. Počas erupcie v roku 1950, napríklad, láva z hory prešla 24 kilometrov k oceánu za menej ako tri hodiny.

(sita)

Minúta  |  

Bittó Cigániková vyčíta vláde sklamanie voličov aj nárast extrémizmu

Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková v úvode pondelkovej diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde vyčítala koalícii, že sklamala demokratického voliča i to, že prispieva k nárastu extrémizmu či preferencií Smeru-SD a Hlasu-SD.

"Mala tu byť nádej, že tu bude lepšie," podotkla Bittó Cigániková a poukázala na nálady v spoločnosti. Skonštatovala, že viaceré trestné konania nemôžu byť dotiahnuté do konca, pretože ich zastaví paragraf 363 Trestného poriadku. Pripisuje to šéfovi parlamentu a Sme rodina Borisovi Kollárovi. Podotkla tiež, že z extrémizmu sa "stalo niečo štandardné" a legitimizuje sa tým, že s jeho predstaviteľmi rokujú členovia koalície.

"Eduard Heger povie len to, čo mu dovolí Igor Matovič (obaja OĽaNO) a Matovič robí len to, čo mu dovolí Boris Kollár," dodala s tým, že všetci v koalícii sú tak nejak spokojní, no vedie to k nárastu lídra Smeru-SD Roberta Fica. Vládnej koalícii vyčítala i to, že si dobrovoľne vybrala menšinovú vládu bez SaS.

Kritizovala aj kroky vlády v súvislosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňu (VšZP) a jej dofinancovaním. Štátna poisťovňa je podľa jej slov "povolaním syn" a nech urobí čokoľvek, vláda ju dofinancuje. "Máme tu drahé nákupy, dofinancovanie neefektivity. Dobre, nemáme tu kradnutie, ale máme tu v hojnej miere plytvanie," povedala. Poukázala na situáciu v zdravotníctve. Tá je podľa jej slov horšia než predtým a nijako sa tomu nezabránilo.

Marek Šefčík (OĽaNO) podotkol, že SaS nevyčíta vláde "zlodejinu" a korupciu, no ide odvolávať Hegerovu vládu s "klonmi Smeru-SD", ktorí tu vybudovali "korupčný systém našich ľudí". Vyčíta jej, že hovorí o VšZP a zdravotníctve, no neodvoláva ministra financií Matoviča ani ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO).

Do diskusie k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde je prihlásených ešte päť rečníkov písomne, po nich sa môžu poslanci hlásiť ústne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.