Štát v rozpočte nemyslí na kúpele. Hrozí, že budú len pre bohatých, alebo sa z nich stanú kúpaliská

Situácia v slovenskom zdravotníctve je stále kritická. Po ambulantných poskytovateľoch vyjadrujú svoju nespokojnosť aj kúpeľné podniky. Podľa nich hrozí, že nebudú mať z čoho zaplatiť zdravotníkom zvýšené mzdy a kúpeľnú zdravotnú starostlivosť si bude môcť dovoliť len solventnejšia časť slovenských obyvateľov. Príčin je viacero.

Zvýšené platy lekárov sa nemusia splniť

Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) Janka Zálešáková v rozhovore pre Hospodárske noviny upozorňuje, že zariadenia s geotermálnou vodou sú na okraji politického záujmu. Vidieť to napríklad na zvýšení platov lekárov, ktoré možno nebude platiť pre tých, ktorí pracujú v kúpeľoch.

Podľa zákona patria prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne medzi ústavné zdravotnícke zariadenia. Dokopy 130 lekárom, ktorí v nich vykonávajú profesiu, by preto od prvého januára mali stúpnuť platy podľa dohody, ktorú s vládou vyrokovali lekárski odborári. Doktorom v kúpeľoch by mala peňaženka zhrubnúť výrazne, lebo ide o špecialistov prevažne s dlhoročnou praxou.

Poskytovatelia kúpeľnej starostlivosti však podľa Zálešákovej nemajú žiadnu istotu, že zdravotné poisťovne im poskytnú také platby, aby sa mohli mzdy lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov zvýšiť. 

Štátny rozpočet navyše určuje pre kúpeľnú starostlivosť každým rokom menej peňazí.

Kým v roku 2019 vynaložil štát na túto oblasť 59 miliónov eur, v budúcom roku to má byť o desať miliónov menej. Kúpele sa navyše od tohto roku nachádzajú vo vyhláške ministerstva zdravotníctva v samostatnej kapitole mimo ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na porovnanie, všetky ostatné formy – nemocnice, liečebne, hospice či domy ošetrovateľskej starostlivosti –, zostali spolu v jednom balíku bez určenia finančného limitu.

„Takže pri zvyšovaní platov sme v položke ústavná zdravotná starostlivosť, ale ak ide o krytie nákladov, tak už sme iný typ zdravotnej starostlivosti? Je to vážna otázka aj pre právnikov, či nejde o porušenie platných zákonov,“ hovorí v rozhovore pre HN Zálešáková.

Zdravotné poisťovne môžu sprísniť kritériá

Nejde teda len o zvýšené platy kúpeľných lekárov, ku ktorým možno nedôjde. Nedostatok peňazí v tejto oblasti ovplyvní aj pacienta. Zdravotné poisťovne nebudú mať z čoho uhradiť náklady na kúpeľný pobyt chorého, a preto môžu sprísniť schvaľovanie kúpeľnej starostlivosti.

Hradený pobyt by tak dostali len tie najťažšie stavy a zvyšok pacientov hoci s oprávnenými zdravotnými komplikáciami by musel načrieť hlbšie do vrecka. Už teraz sa pritom do kúpeľov nedostane každý, kto by to potreboval.

PolitikaPostcovidovým pacientom preplatia kúpeľnú liečbu poisťovne. Ale nie všetkým

Na podniky s geotermálnou vodou dolieha aj zvyšovanie cien energií a inflácia. Ak to zdravotné poisťovne nezohľadnia v platbách, kúpele si to zrejme vypýtajú od pacientov vo forme doplatkov. „Kto si ich bude môcť dovoliť? Asi nie dôchodcovia, hendikepovaní ľudia či matky s chorými deťmi, ktoré potrebujú liečbu. Ani pre pracujúcich s priemerným platom to nebude jednoduché,“ domnieva sa predsedníčka asociácie.

Už dnes si vraj ľudia v týchto zariadeniach doplácajú približne osem eur na deň. Ak sa v rozpočte nezohľadnia oprávnené náklady podnikov, táto suma sa podľa nej zvýši nielen na ubytovanie a stravovanie, ale aj na zdravotnú starostlivosť. „Garantujem vám, že pre niektorých občanov sa stanú kúpele nedostupnými. Hoci pred kamerami tvrdíme, že zdravotná starostlivosť je dostupná starostlivosť a je pre všetkých občanov,“ prízvukuje Zálešáková.

Vypíše vám lekár v novom roku žiadosť do kúpeľov?

Navyše sa kríza kúpeľnej starostlivosti prelína s ťažkosťami, ktoré trápia ambulantnú sféru.

Poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti dlhodobo upozorňujú, že v rozpočte sa nemyslí ani na nich, no náklady im stále stúpajú. Keďže pôsobia ako podnikatelia, niektorí v snahe vyhnúť sa exekúcii zatvárajú ambulancie.

PolitikaAmbulancie hlásia kolaps. Vláda ich situáciu nerieši, skutočný exodus má nastať od nového roka

Iní zas avizujú, že prestanú robiť to, čo priamo neohrozí život pacienta – teda aj vypisovať návrhy na liečebný pobyt. To by nebol nový trend. Napriek pandémii, ktorá dokázateľne zhoršila zdravotný stav populácie, zaznamenávajú kúpele od roku 2020 výrazný pokles pacientov liečených v kúpeľoch s úhradou zo zdravotného poistenia. 

Mohlo by to viesť k tretiemu vážnemu negatívnemu dosahu v poskytovaní kúpeľnej starostlivosti na Slovensku.

Z kúpeľov akvaparky?

Prísnejšie schvaľovanie liečebných pobytov a ich nižší počet na základe ordinácie lekára, znížia aj príjmy týchto kúpeľných podnikov. Zahraniční klienti tvoria podľa Zálešákovej maximálne štvrtinu kapacít a nedokážu úbytok príjmov vykompenzovať.

„Ak sa zníži aj počet samoplatcov, podniky sa budú snažiť inak využiť svoje kapacity. Pri wellness službách sa síce ušetrí na zdravotníckych pracovníkoch, no potom už nemôžeme hovoriť o kúpeľnej zdravotnej starostlivosti,“ podotýka predsedníčka ASK.