Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd zamietol vládnu pomoc deťom, ktorých rodičia prežili jadrový útok v Nagasaki

Japonská vláda nebude platiť náklady za zdravotnú starostlivosť detí rodičov, ktorí v roku 1945 prežili americký bombový útok v meste Nagasaki. V pondelok o tom rozhodol japonský súd, pretože dedičný následok rádioaktívneho ožiarenia nebol dokázaný.

Skupina 28-mich ľudí, ktorých rodičia boli ožiarení pri atómovom bombovom útoku, podala žalobu o náhradu škody v roku 2017. Žiadali, aby boli zahrnutí do uhrádzania lekárskych nákladov, ktoré vláda priznáva preživším. Dvaja zo žalobcov, ktorí mali rakovinu, počas procesu zomreli.

Okresný súd v Nagasaki uviedol, že možný dedičný následok ožiarenia nemožno poprieť, no vedecký konsenzus o tom neexistuje. Súd tiež vo verdikte uviedol, že vylúčenie sťažovateľov z financovania lekárskej starostlivosti nie je protiústavné a je na rozhodnutí vlády, či rozšíri finančnú podporu aj na pozostalých z druhej generácie.

Žalobcovia vo veku od 50 do 70 rokov žiadali od vlády náhradu škody vo výške 100-tisíc jenov (zhruba 700 eur) s tým, že ich vylúčením z pomoci vláda porušuje ústavnú zásadu rovnosti. Pri podobnej žalobe na okresnom súde v Hirošime sa očakáva rozsudok začiatkom budúceho roka.

Zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonska a tým aj koniec druhej svetovej vojny. Výbuch v Hirošime zo 6. augusta 1945 zabil 140-tisíc ľudí; ďalších 74-tisíc zomrelo o tri dni neskôr pri útoku v Nagasaki.

Mnohí, ktorí prežili bombové útoky, majú v dôsledku výbuchov a vystavenia ožiareniu trvalé zranenia a choroby a v Japonsku čelia diskriminácii. Ich deti, známe ako "hibaku nisei", alebo druhá generácia preživších, hovoria, že sa obávajú možných dedičných následkov ožiarenia rodičov. U mnohých sa vyvinuli rôzne formy rakoviny a ďalšie zdravotné problémy. Ich počet sa odhaduje na 300-tisíc až pol milióna.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell upozornil na nedostatky v oblasti obranných spôsobilostí krajín EÚ

Európske krajiny by mali robiť viac v oblasti európskej obrany a bezpečnosti vrátane zvýšenia investícií na obranu. Uviedol to v nedeľu predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell. Informuje o tom oficiálna webová stránka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Vojnu na Ukrajine Borrell v spojitosti s vojenskými spôsobilosťami vo vyhlásení označil za "budíček" pre všetkých a dodal, že zatiaľ čo európske krajiny dodávajú zbrane Ukrajine, ich vojenské zásoby sa míňajú.

"Pri návrate konvenčnej vojny do srdca Európy zisťujeme, že nám chýbajú kľúčové obranné spôsobilosti na to, aby sme boli schopní chrániť sa pred hrozbami vyššej úrovne na samotnom európskom kontinente," uviedol Borrell.

Pripomenul minulotýždňovú správu Európskej obrannej agentúry (EDA), podľa ktorej Európania zvyšujú výdavky a zlepšujú spôsobilosti v oblasti obrany. "Musíme spoločne investovať viac s cieľom pripraviť európske armády na to, aby mohli čeliť nebezpečnejšiemu svetu," uviedol Borrell. Dodal, že spoločná práca na európskej bezpečnosti a obrane začína prinášať výsledky.

Spoločné výdavky na obranu členských krajín EÚ v roku 2021 dosiahli 214 miliárd eur, čo je šesťpercentný nárast oproti roku 2020, uviedol Borrell s odvolaním sa na údaje EDA. Stále je to však podľa jeho slov "daleko" za cieľom NATO (dve percentá štátneho rozpočtu) a pripomenul rozdiely vo výdavkoch medzi jednotlivými krajinami.

Okrem finančných výdavkov zdôraznil aj potrebu väčšej spolupráce medzi krajinami. Vojna na Ukrajine a podpora Kyjeva podľa neho "odkrýva nedostatok našich zásob a krehkosť našich dodávateľských reťazcov".

(tasr)

Minúta  |  

V kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov naďalej čítajú listiny

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v pondelok proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Naďalej sa na pojednávaní čítajú listiny, informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

V prípade vraždy novinára súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec neplánuje odstúpiť z postu ministra vnútra

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) neplánuje odstúpiť z funkcie. Uviedol to v pondelok v súvislosti s informáciami o jeho údajnej plánovanej demisii, ktorou mal zabrániť hlasovaniu poslanca Martina Borguľu (Sme rodina) za vyslovenie nedôvery vláde.

Ako podotkol Mikulec, svoje odstúpenie neplánuje, no pokiaľ ho premiér alebo parlament odvolá, na ministerskej stoličke sa zubami-nechtami nedrží.

Hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde je naplánované zatiaľ na utorok 13. decembra.

Poslanec a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini (nezaradený) cez víkend načrtol, že Mikulec by mohol skončiť vo funkcii, aby Borguľa (Sme rodina) nezahlasoval za pád vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Opravovňa v SR pre zbrane nasadené na Ukrajine začala prevádzku, oznámil nemecký generál

Nové údržbové stredisko pre servis a opravu zbraní použitých na Ukrajine pri slovenskom meste Michalovce začalo svoju prevádzku. Oznámil to nemecký brigádny generál Christian Freuding počas návštevy Slovenska. Informuje o tom pondelková správa agentúry DPA.

Stredisko pre servis a opravu zbraní vzniklo neďaleko Michaloviec na základe medzivládnej dohody a generál Freuding ju označil za "dôležitý prínos" Nemecka na podporu ukrajinských ozbrojených síl.

"Môžeme tým prispieť k tomu, že nami odovzdané a úspešne nasadené zbrojné systémy budú aj naďalej pripravené na použitie," uviedol Freuding, ktorý je od nedele na návšteve Slovenska. "Je to tiež príklad dobrej a partnerskej spolupráce medzi Slovenskom a Nemeckom," dodal.

Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová v novembri oznámila, že Nemecko zriadi na Slovensku údržbové stredisko pre servis a opravu zbraní použitých na Ukrajine. Výrobca obrnených vozidiel KMW tam už opravuje poškodenú alebo opotrebovanú techniku z ukrajinskéjo bojiska, vrátane samohybných húfnic PhZ 2000, píše DPA.

Nemecko doteraz Ukrajine poskytlo štrnásť húfnic PhZ 2000, päť salvových raketometov MARS II a 30 samohybných protilietadlových systémov Gepard, dodáva DPA.

Hlavne húfnic a diel sa v dôsledku intenzívnej paľby výrazne opotrebúvajú. Priamo na frontovej línii však nie je možné zabezpečiť ich dostatočnú údržbu.

(tasr)

Minúta  |  

Národna asociácia STK: Skúsenosti z Poľska ukazujú, že liberalizácia technických kontrol je zlý nápad

Liberalizácia trhu s technickými a emisnými kontrolami motorových vozidiel podľa slovenskej Národnej asociácie STK je zlý nápad, podľa nej to potvrdzujú aj skúseností z Poľska. V roku 2021 fungovalo u nášho severného suseda 5 443 staníc technickej kontroly a na Slovensku 174.

„Tento nepomer, aj s prihliadnutím na veľkosť populácie, je spôsobený úplnou liberalizáciou siete, keď si v Poľsku môže stanicu technickej kontroly zriadiť každý, kto spĺňa určené technické štandardy," informoval výkonný riaditeľ Národnej asociácie STK Peter Hulman na základe poznatkov jej členov z Poľska.

S týmto systémom je podľa Hulmana spojených viacero problémov. Vysokému počtu staníc v Poľsku nezodpovedá počet vyškolených technikov – každá stanica by mala mať aspoň dvoch. Vlani bol priemer na stanicu 2,71 technika, rok čo rok klesá a v roku 2018 bol ešte 3,2. Ak by všetci technici v dôchodkovom veku odišli, staniciam by v priemere ostalo len 1,97 technika. Viac ako 60 percent technikov má nad 50 rokov, pričom 27 percent je v dôchodkovom veku. „Podiel mladých technikov do 30 rokov je na katastrofálnej úrovni 3,19 percenta," upozornil Hulman.

Národná asociácia STK združuje vyše 60 prevádzkovateľov technických a emisných kontrol na Slovensku. Pripomenula, že slovenské ministerstvo dopravy sa niekoľko rokov pohrávalo s myšlienkou liberalizácie trhu technických kontrol a chcelo umožniť otvoriť si stanicu technickej kontroly každému, kto splní minimálne technické predpoklady.

Vysoký počet staníc podľa asociácie zároveň znamená nízky priemerný počet vykonaných kontrol na stanicu – v roku 2021 pripadlo na poľskú stanicu 3 586 kontrol oproti 8 600 kontrolám na slovenskú stanicu. „Technici strácajú veľkú príležitosť ďalej sa rozvíjať a získavať dostatočnú prax. Nízky počet vykonaných kontrol zároveň staniciam znižuje ročný obrat a balík peňazí, ktorý si môžu dovoliť investovať do doplnkového vzdelávania, inovácií a zvyšovania kvality," priblížil Hulman. Toto je podľa neho ešte znásobené tým, že ceny technických kontrol reguluje poľské ministerstvo dopravy a nezmenili sa od roku 2004.

Riaditeľ Národnej asociácie STK poznamenal, že stanice technickej kontroly v Poľsku pre kombináciu nízkych výkonov a výnosov sa nemôžu naplno venovať svojej hlavnej činnosti a pri veľa z nich fungujú pridružené činnosti ako autoumyvárne, autoservisy, čo sa prejavuje v nízkej kvalite. Vo vysoko konkurenčnom a nízko výnosnom prostredí si stanice nemôžu dovoliť stratiť klientov, čo vedie k vyššej benevolencii. Technické kontroly v Poľsku vlani odhalili poruchy len v 2,26 percenta prípadoch. „Vysoký počet STK-čiek na poľskom trhu jednoznačne tlačí dole dôslednosť kontrol a hodnovernosť výsledku, a má teda negatívny dopad na bezpečnosť cestnej premávky," podotkol Hulman.

Aj keď sa Poliakom liberalizácia veľmi nepodarila, podľa Hulmana správne pochopili dôležitosť pravidelnosti kontrol. „Aby zabezpečili vyššiu ochranu bezpečnosti na cestách, sprísnili frekvenciu technických kontrol. Bežné osobné vozidlá a menšie dodávky chodia na technickú kontrolu povinne prvýkrát tri roky po registrácii, potom dva roky po prvej kontrole a následne každý rok," uviedol Hulman.

Slovensko stále používa minimálnu frekvenciu kontrol, ktorú vyžaduje legislatíva Európskej únie – prvý raz štyri roky po registrácii a následne každé dva roky. Práve častejšie kontroly podľa riaditeľa asociácie pomáhajú znižovať množstvo kolízií a incidentov na cestách. Aj viaceré ďalšie členské štáty EÚ okrem Poľska išli nad rámec povinného minima, Belgicko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Rakúsko, Rumunsko a Slovinsko napríklad pri dodávkach zaviedli každoročné technické kontroly.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.