Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Vyšetrovanie korupcie v Európskom parlamente je znepokojujúce

Vyšetrovanie belgických úradov týkajúce sa údajnej korupcie v Európskom parlamente (EP) je "veľmi znepokojujúce". Uviedol to v pondelok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Borrell reagoval na piatkovú raziu belgickej polície v Bruseli, v rámci ktorej pri šestnástich bytových prehliadkach zaistili 600-tisíc eur a z korupcie obvinili už štyroch ľudí, oznámila prokuratúra.

"Tieto správy sú určite veľmi znepokojujúce. Čelíme niektorým udalostiam a faktom, ktoré ma ako bývalého predsedu Európskeho parlamentu znepokojujú tiež," uviedol Borrell.

Polícia nemenovala žiadneho z podozrivých. EP však počas víkendu oznámil, že v súvislosti s vyšetrovaním pozastavil právomoci a povinnosti svojej podpredsedníčke a gréckej socialistke Eve Kailiovej. Belgická polícia zadržala Kailiovú v piatok, len niekoľko hodín po zadržaní ďalších štyroch osôb.

Grécke úrady v pondelok zmrazili Kailiovej majetok. Toto opatrenie sa týka aj jej príbuzných, pričom zahŕňa zmrazenie "bankových účtov, úspor, firiem a iného finančného majetku," oznámil predseda gréckeho úradu na boj proti praniu špinavých peňazí Haralambos Vourliotis.

Grécke médiá priniesli v piatok večer správy o vylúčení Kailiovej zo strany Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Jej kancelária na telefonáty ani maily so žiadosťami o vyjadrenie neodpovedá, píše Reuters.

Belgická prokuratúra uviedla, že už celé mesiace mala podozrenie, že krajina z Perzského zálivu sa snaží ovplyvniť prijímanie rozhodnutí v Bruseli. Podľa zdroja oboznámeného s prípadom ide o Katar. Katarskí predstavitelia však počas víkendu tieto obvinenia popreli.

EP mal tento týždeň hlasovať o návrhu na rozšírenie bezvízového cestovania do krajín Európskej únie pre občanov Kataru, Kuvajtu, Ománu a Ekvádoru. Niektorí europoslanci však naznačili, že rozprava a hlasovanie o tomto návrhu by sa mali odročiť.

(tasr)

Minúta  |  

Pätina Slovákov by si bola ochotná požičať na vianočné darčeky

Na vianočné darčeky pre rodinu plánujú dať Slováci najčastejšie, a to tretina z nich, do 300 eur. Pätina ľudí žijúcich na Slovensku by si bola ochotná na darčeky požičať, pričom najčastejšie míňajú na darovanie elektroniky. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou spoločnosti Kariéra.sk Katarína Tešla na základe prieskumu s viac ako 6 100 respondentmi.

Doplnila, že najviac pri vianočných darčekoch míňajú Slováci na elektroniku (42 percent), knihy (37 percent) a detské hračky (35 percent). Patrí tam aj oblečenie, kozmetika, dovolenky, zájazdy a darčekové poukazy.

Na darčeky plánuje najviac Slovákov, 30 percent, minúť do 300 eur. Pomerne vysoké zastúpenie je aj pri nižších sumách, čo podľa slov spoločnosti dokazuje, že Slováci sa snažia šetriť alebo nemajú na sviatky dostatok financií. Do sto eur plánuje minúť 21 percent opýtaných a do 50 eur chce utratiť približne 17 percent respondentov.

Do 500 eur chce minúť 15 percent opýtaných a do tisíc eur plánuje utratiť sedem percent respondentov. Do 2-tisíc eur sa chcú zmestiť dve percentá dopytovaných a necelých sedem percent nemá problém nakúpiť darčeky do 5-tisíc eur, vyplynulo z prieskumu.

Pätina jeho respondentov by si na tohtoročné darčeky potrebovala požičať. Najviac, 30 percent opýtaných, odpovedalo, že by si potrebovali požičať do 300 eur.

"Pred Vianocami sa zíde každé euro navyše a ešte stále je tu možnosť radšej privyrobiť si peniaze navyše napríklad na vianočných brigádach, ako zbytočne sa pred sviatkami zadlžiť," uviedla Tešla. "V rámci celoročných povolaní stúpa dopyt po pracovníkoch najmä pri pozíciách v oblasti distribúcie, prepravy, predaja a služieb zákazníkom," uzavrela.

(tasr)

Minúta  |  

Do českých zbrojoviek prídu pracovať tisícky ukrajinských expertov

Tisícky ukrajinských expertov budú v českých zbrojárskych firmách pracovať na spoločných projektoch a výroba niektorých zbraňových systémov by sa mala začať v prvej polovici budúceho roka. V rozhovore pre Český rozhlas to uviedol námestník českej ministerky obrany Tomáš Kopečný.

Na zvýšenie súčasných výrobných kapacít českých zbrojárskych firiem sú podľa Kopečného potrebné nielen investície, ale aj ľudské zdroje. Ukrajina má podľa jeho slov v obrannom priemysle významné skúsenosti a vyniká v ňom.

"Naším otvorene deklarovaným záujmom je vytvoriť spoločné klastre celých odvetví, na ktorých budeme pracovať spoločne s Ukrajinou. Tak budú v bezpečnostnom zázemí v Česku pracovať aj ukrajinskí experti," povedal Kopečný.

Pracovnou posilou v českých zbrojárskych firmách budú technici vo výrobe. "Ak sa však bavíme o nejakých modifikáciách súčasnej sovietskej techniky, tak to musia byť inžinieri, ktorí presne vedia, ako vyzerajú stroje a ťažká technika v súčasnej podobe, aby ju bolo možné aj modernizovať," doplnil.

Dohodu o spolupráci v zbrojárskom priemysle označil za výsledok rokovaní českého premiéra Petra Fialu a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z konca októbra. Na spoločnom rokovaní v Kyjeve sa vtedy zúčastnila časť českej vlády. "Panuje jednoznačná zhoda, že vybudujeme strategické zázemie pre spoločné výrobné kapacity na obranu Ukrajiny, Česka a Aliancie," uviedol námestník.

Výroba niektorých kľúčových zbraňových systémov či komponentov by sa mala začať v prvom polroku 2023. V prvej fáze sa chce český rezort obrany zamerať na spoločnú modernizáciu a opravy a neskôr aj na výrobu ťažkej bojovej techniky.

Financie na túto spoluprácu poskytnú medzinárodní donori v rámci Kodanskej iniciatívy – škandinávske krajiny a Veľká Británia. Pomôcť by mali aj Spojené štáty či Holandsko.

(tasr)

Minúta  |  

Súd zamietol vládnu pomoc deťom, ktorých rodičia prežili jadrový útok v Nagasaki

Japonská vláda nebude platiť náklady za zdravotnú starostlivosť detí rodičov, ktorí v roku 1945 prežili americký bombový útok v meste Nagasaki. V pondelok o tom rozhodol japonský súd, pretože dedičný následok rádioaktívneho ožiarenia nebol dokázaný.

Skupina 28-mich ľudí, ktorých rodičia boli ožiarení pri atómovom bombovom útoku, podala žalobu o náhradu škody v roku 2017. Žiadali, aby boli zahrnutí do uhrádzania lekárskych nákladov, ktoré vláda priznáva preživším. Dvaja zo žalobcov, ktorí mali rakovinu, počas procesu zomreli.

Okresný súd v Nagasaki uviedol, že možný dedičný následok ožiarenia nemožno poprieť, no vedecký konsenzus o tom neexistuje. Súd tiež vo verdikte uviedol, že vylúčenie sťažovateľov z financovania lekárskej starostlivosti nie je protiústavné a je na rozhodnutí vlády, či rozšíri finančnú podporu aj na pozostalých z druhej generácie.

Žalobcovia vo veku od 50 do 70 rokov žiadali od vlády náhradu škody vo výške 100-tisíc jenov (zhruba 700 eur) s tým, že ich vylúčením z pomoci vláda porušuje ústavnú zásadu rovnosti. Pri podobnej žalobe na okresnom súde v Hirošime sa očakáva rozsudok začiatkom budúceho roka.

Zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonska a tým aj koniec druhej svetovej vojny. Výbuch v Hirošime zo 6. augusta 1945 zabil 140-tisíc ľudí; ďalších 74-tisíc zomrelo o tri dni neskôr pri útoku v Nagasaki.

Mnohí, ktorí prežili bombové útoky, majú v dôsledku výbuchov a vystavenia ožiareniu trvalé zranenia a choroby a v Japonsku čelia diskriminácii. Ich deti, známe ako "hibaku nisei", alebo druhá generácia preživších, hovoria, že sa obávajú možných dedičných následkov ožiarenia rodičov. U mnohých sa vyvinuli rôzne formy rakoviny a ďalšie zdravotné problémy. Ich počet sa odhaduje na 300-tisíc až pol milióna.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell upozornil na nedostatky v oblasti obranných spôsobilostí krajín EÚ

Európske krajiny by mali robiť viac v oblasti európskej obrany a bezpečnosti vrátane zvýšenia investícií na obranu. Uviedol to v nedeľu predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell. Informuje o tom oficiálna webová stránka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Vojnu na Ukrajine Borrell v spojitosti s vojenskými spôsobilosťami vo vyhlásení označil za "budíček" pre všetkých a dodal, že zatiaľ čo európske krajiny dodávajú zbrane Ukrajine, ich vojenské zásoby sa míňajú.

"Pri návrate konvenčnej vojny do srdca Európy zisťujeme, že nám chýbajú kľúčové obranné spôsobilosti na to, aby sme boli schopní chrániť sa pred hrozbami vyššej úrovne na samotnom európskom kontinente," uviedol Borrell.

Pripomenul minulotýždňovú správu Európskej obrannej agentúry (EDA), podľa ktorej Európania zvyšujú výdavky a zlepšujú spôsobilosti v oblasti obrany. "Musíme spoločne investovať viac s cieľom pripraviť európske armády na to, aby mohli čeliť nebezpečnejšiemu svetu," uviedol Borrell. Dodal, že spoločná práca na európskej bezpečnosti a obrane začína prinášať výsledky.

Spoločné výdavky na obranu členských krajín EÚ v roku 2021 dosiahli 214 miliárd eur, čo je šesťpercentný nárast oproti roku 2020, uviedol Borrell s odvolaním sa na údaje EDA. Stále je to však podľa jeho slov "daleko" za cieľom NATO (dve percentá štátneho rozpočtu) a pripomenul rozdiely vo výdavkoch medzi jednotlivými krajinami.

Okrem finančných výdavkov zdôraznil aj potrebu väčšej spolupráce medzi krajinami. Vojna na Ukrajine a podpora Kyjeva podľa neho "odkrýva nedostatok našich zásob a krehkosť našich dodávateľských reťazcov".

(tasr)

Minúta  |  

V kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov naďalej čítajú listiny

Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku pokračuje v pondelok proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Naďalej sa na pojednávaní čítajú listiny, informovala hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

V prípade vraždy novinára súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, Zoltán Andruskó 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič. Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie, súd ho uznal za vinného. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť od Mariana Kočnera podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.