Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Počet obyvateľov Česka sa zvýšil o viac než desaťtisíc. Dôvodom je migrácia, nie však z Ukrajiny

Počet obyvateľov Českej republiky vzrástol od začiatku roka do septembra o viac než desaťtisíc. Za prírastkom sú prisťahovalci zo zahraničia, nie však z Ukrajiny. Prirodzeným spôsobom počet obyvateľov klesol. Uviedol to v pondelok Český štatistický úrad (ČSÚ).

Do Česka sa v priebehu januára až septembra prisťahovalo takmer 45-tisíc ľudí, naopak, odsťahovalo sa viac ako 23-tisíc osôb. ČSÚ upozorňuje, že tieto údaje nezahŕňajú utečencov z Ukrajiny, ktorým bola v Česku pridelená dočasná ochrana. Podľa údajov Cudzineckého informačného systému na konci tretieho štvrťroka ich bolo takmer 409-tisíc.

Z hľadiska prirodzeného nárastu či úbytku narodením a úmrtím počet obyvateľov Česka klesol. "V tomto roku nerástla populácia Česka prirodzeným spôsobom ani v jednom z prvých troch štvrťrokov," povedala Michaela Němečková z oddelenia demografickej štatistiky ČSÚ. Zomrelo viac ako 88-tisíc ľudí, čo je medziročný pokles približne o 15-tisíc, živonarodených detí bolo o 11-tisíc menej ako v predchádzajúcom roku.

Podiel detí, ktoré sa narodili mimo manželského zväzku stúpol na 48,6 percenta. Štatistika ČSÚ však ukazuje, že uzavretých manželstiev bolo výrazne viac než za rovnaké obdobie vlani či v roku 2020. Do septembra sa zosobášilo viac než 47-tisíc ľudí, čo je už teraz viac ako za celý predchádzajúci rok. Rozvodovosť, naopak, klesla.

(tasr)

Minúta  |  

Európska centrálna banka sprísni kontrolu toho, ako banky spravujú úverové riziká

Európska centrálna banka (ECB) sprísni kontrolu toho, ako banky v eurozóne spravujú úverové riziká a diverzifikujú financovanie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Eurozóna čelí na jednej strane bezprecedentne vysokej inflácii a na druhej strane prudkému spomaleniu ekonomiky. Hlavným dôvodom je útočná ruská vojna na Ukrajine. Táto situácia prinútila ECB, aby sprísnila svoju menovú politiku, a tým aj podmienky financovania, čo však má negatívny vplyv na rast ekonomiky.

ECB, ktorá vykonáva dohľad nad viac než sto veľkými bankami v Európe, uviedla, že sa bližšie pozrie na úverové inštitúty s expozíciou v najzraniteľnejších sektoroch, vrátane energetiky a obchodu s energiami. ECB tiež bude pozorne monitorovať hypotéky, úvery pre developerov a vývoj v realitnom sektore.

Vyššie úrokové sadzby rovnako ako pomalý rast alebo dokonca recesia môžu podľa ECB v budúcnosti spôsobiť problémy dlžníkom so splácaním ich záväzkov. Nedávna previerka bánk potvrdila nedostatky v kontrole a riadení rizík, predovšetkým v oblasti monitoringu úverov, rezerv na krytie zlých úverov a klasifikácie problémových dlžníkov.

Podľa ECB by prudká korekcia na niektorých realitných trhoch, predovšetkým v segmente rezidenčných nehnuteľností, mohla spôsobiť zraniteľným bankám problémy. ECB bude z tohto dôvodu realizovať cielené kontroly úverových inštitútov, aby zabezpečila "férové a včasné" uznanie očakávaných úverových strát prostredníctvom zvýšenia rezerv na ich krytie.

Vyššie úrokové sadzby a stavebné náklady však negatívne zasiahnu aj trh s komerčnými nehnuteľnosťami, predovšetkým segment kancelárií, ktorý má už problémy so zmenou spôsobov zapríčinenou pandémiou.

(tasr)

Minúta  |  

Vyzerá to tak, že 76 hlasov za pád vlády by sa našlo, zhodli sa Šeliga a Pčolinský

Situácia aktuálne vyzerá tak, že v Národnej rade (NR) SR by sa našlo 76 hlasov za pád vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Skonštatovali to podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga a šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Z ich vyjadrení vyplýva, že koalícia by mohla pri utorkovom (13. 12.) hlasovaní o osude vlády opustiť rokovaciu sálu.

"Momentálne to vyzerá tak, že vláda padne a bude to stáť na hlase Tomáša Valáška (nezaradený) a Martina Borguľu (Sme rodina)," skonštatoval Šeliga. Nevie o tom, že by malo dôjsť k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), aby Borguľa podporil vládu. Dodal, že termín hlasovania o osude kabinetu sa zrejme posúvať nebude. "Koalícia bola pripravená to posunúť, ale SaS to tvrdo odmietla. Ani sa nechcú baviť, chcú proste povaliť vládu," podotkol.

Skonštatoval, že diskusia aktuálne nie je o tejto koalícii, ale o tom, čo by nasledovalo po páde vlády. Úvahy SaS o úradníckej vláde či novom kabinete sa podľa slov Šeligu rozplynuli. "To znamená, že budú predčasné voľby, pravdepodobne" dodal. Podčiarkol, že poslanci pripravení hlasovať za pád vlády sa musia rozhodnúť, či im stojí za to zopakovať scenár Radičovej vlády.

Na koaličnej rade budú podľa slov Šeligu hovoriť o možnosti, že by vládni poslanci neboli na hlasovaní. "Nech celé Slovensko vidí, kto povalil vládu," ozrejmil a dodal, že aj poslanci pripravení hlasovať za pád vlády by videli, s kým sa to chystajú urobiť.

V takomto postupe nevidí problém ani Pčolinský. "Kto chce hlasovať za pád vlády, nech je v pléne, kto nechce, tak tam nebude," uviedol. Čo sa týka postupu Borguľu, podľa slov Pčolinského je pomerne samostatný a pokiaľ vie, jeho postoj platí. Poslanec totiž avizoval, že pre neúspešné odvolávanie Mikulca podporí pád vlády. Na margo možného termínu predčasných volieb Pčolinský poznamenal, že o ňom aktuálne nie je s kým hovoriť.

Čo sa týka možnosti aklamatívneho hlasovania o páde vlády, Šeliga ani Pčolinský nie sú za. Šeliga poukázal na to, že bežné hlasovania sú verejné a každý si to vie pozrieť. Pčolinský pripomenul časový rozmer aj riziko, že poslanci nepovedia zákonom vyžadovanú "formulku" a hlasovanie by bolo neplatné.

Na programe riadnej schôdze je stále aj návrh Sme rodina na zmenu Ústavy SR v súvislosti s možnosťou predčasných volieb. Pčolinský nepovedal, či sa o ňom bude hlasovať alebo bude Sme rodina rešpektovať veto OĽaNO. Potvrdil, že ak by sa mali konať predčasné voľby v prípade pádu vlády, bude potrebné návrh prijať. Aj preto je podľa jeho slov stále v programe.

Ani Šeliga, ani Pčolinský si nemyslia, že by sa v utorok hlasovalo aj o štátnom rozpočte. Podľa slov Pčolinského je to však otázka na ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Uvidí sa však aj podľa toho, ako dopadne hlasovanie o osude vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Peking: Americká delegácia diskutovala v Číne o zlepšení vzťahov aj o Taiwane

Delegácia amerických vysokopostavených predstaviteľov absolvovala v Číne stretnutie so svojimi miestnymi partnermi. Podľa Pekingu diskutovali o spôsoboch zlepšenia vzájomných vzťahov aj o otázke Taiwanu. Informovala o tom agentúra AFP.

Rokovania sa uskutočnili v nedeľu a pondelok v severočínskej provincii Che-pej. Zúčastnili sa na nich námestník amerického ministra zahraničných vecí pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniel Kritenbrink, generálna riaditeľka Národnej bezpečnostnej rady pre Čínu a Taiwan Laura Rosenbergerová a námestník čínskeho ministra zahraničných vecí Sie Feng.

Návšteva súvisí so stretnutím prezidentov Si Ťin-pchinga a Joa Bidena na novembrovom samite na indonézskom ostrove Bali, kde sa zaviazali napraviť vzťah medzi svojimi krajinami.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin v pondelok uviedol, že obe strany v Che-pej "hĺbkovo diskutovali o implementácii konsenzu dosiahnutého na samite na Bali medzi oboma prezidentmi".

Podľa hovorcu sa hovorilo aj o Taiwane, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia. Otázka samosprávnej ostrovnej krajiny je zdrojom napätia medzi Pekingom a Washingtonom.

Kritenbrink, Rosenbergerová a Sie Feng diskutovali aj o "posilnení výmen na všetkých úrovniach" a "súhlasili s udržiavaním komunikácie", dodal Wang Wen-pin.

Americké ministerstvo zahraničných vecí minulý týždeň uviedlo, že návšteva americkej delegácie položí základy pre návštevu ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena začiatkom roku 2023. Pôjde o prvú návštevu šéfa americkej diplomacie v Číne od roku 2018.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Vyšetrovanie korupcie v Európskom parlamente je znepokojujúce

Vyšetrovanie belgických úradov týkajúce sa údajnej korupcie v Európskom parlamente (EP) je "veľmi znepokojujúce". Uviedol to v pondelok šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Borrell reagoval na piatkovú raziu belgickej polície v Bruseli, v rámci ktorej pri šestnástich bytových prehliadkach zaistili 600-tisíc eur a z korupcie obvinili už štyroch ľudí, oznámila prokuratúra.

"Tieto správy sú určite veľmi znepokojujúce. Čelíme niektorým udalostiam a faktom, ktoré ma ako bývalého predsedu Európskeho parlamentu znepokojujú tiež," uviedol Borrell.

Polícia nemenovala žiadneho z podozrivých. EP však počas víkendu oznámil, že v súvislosti s vyšetrovaním pozastavil právomoci a povinnosti svojej podpredsedníčke a gréckej socialistke Eve Kailiovej. Belgická polícia zadržala Kailiovú v piatok, len niekoľko hodín po zadržaní ďalších štyroch osôb.

Grécke úrady v pondelok zmrazili Kailiovej majetok. Toto opatrenie sa týka aj jej príbuzných, pričom zahŕňa zmrazenie "bankových účtov, úspor, firiem a iného finančného majetku," oznámil predseda gréckeho úradu na boj proti praniu špinavých peňazí Haralambos Vourliotis.

Grécke médiá priniesli v piatok večer správy o vylúčení Kailiovej zo strany Panhelénske socialistické hnutie (PASOK). Jej kancelária na telefonáty ani maily so žiadosťami o vyjadrenie neodpovedá, píše Reuters.

Belgická prokuratúra uviedla, že už celé mesiace mala podozrenie, že krajina z Perzského zálivu sa snaží ovplyvniť prijímanie rozhodnutí v Bruseli. Podľa zdroja oboznámeného s prípadom ide o Katar. Katarskí predstavitelia však počas víkendu tieto obvinenia popreli.

EP mal tento týždeň hlasovať o návrhu na rozšírenie bezvízového cestovania do krajín Európskej únie pre občanov Kataru, Kuvajtu, Ománu a Ekvádoru. Niektorí europoslanci však naznačili, že rozprava a hlasovanie o tomto návrhu by sa mali odročiť.

(tasr)

Minúta  |  

Pätina Slovákov by si bola ochotná požičať na vianočné darčeky

Na vianočné darčeky pre rodinu plánujú dať Slováci najčastejšie, a to tretina z nich, do 300 eur. Pätina ľudí žijúcich na Slovensku by si bola ochotná na darčeky požičať, pričom najčastejšie míňajú na darovanie elektroniky. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou spoločnosti Kariéra.sk Katarína Tešla na základe prieskumu s viac ako 6 100 respondentmi.

Doplnila, že najviac pri vianočných darčekoch míňajú Slováci na elektroniku (42 percent), knihy (37 percent) a detské hračky (35 percent). Patrí tam aj oblečenie, kozmetika, dovolenky, zájazdy a darčekové poukazy.

Na darčeky plánuje najviac Slovákov, 30 percent, minúť do 300 eur. Pomerne vysoké zastúpenie je aj pri nižších sumách, čo podľa slov spoločnosti dokazuje, že Slováci sa snažia šetriť alebo nemajú na sviatky dostatok financií. Do sto eur plánuje minúť 21 percent opýtaných a do 50 eur chce utratiť približne 17 percent respondentov.

Do 500 eur chce minúť 15 percent opýtaných a do tisíc eur plánuje utratiť sedem percent respondentov. Do 2-tisíc eur sa chcú zmestiť dve percentá dopytovaných a necelých sedem percent nemá problém nakúpiť darčeky do 5-tisíc eur, vyplynulo z prieskumu.

Pätina jeho respondentov by si na tohtoročné darčeky potrebovala požičať. Najviac, 30 percent opýtaných, odpovedalo, že by si potrebovali požičať do 300 eur.

"Pred Vianocami sa zíde každé euro navyše a ešte stále je tu možnosť radšej privyrobiť si peniaze navyše napríklad na vianočných brigádach, ako zbytočne sa pred sviatkami zadlžiť," uviedla Tešla. "V rámci celoročných povolaní stúpa dopyt po pracovníkoch najmä pri pozíciách v oblasti distribúcie, prepravy, predaja a služieb zákazníkom," uzavrela.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.