Preskočiť na obsah
  |  

Putinova každoročná tlačová konferencia sa tento rok neuskutoční, oznámil Kremeľ

Každoročná výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina sa tento rok neuskutoční. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra AFP.

Peskov dodal, že Putin "pravidelne hovorí s predstaviteľmi tlače, vrátane zahraničných ciest".

Putin je v Rusku pri moci od roku 2000 a pravidelnú koncoročnú tlačovú konferenciu mal takmer každý rok, pripomína AFP. Väčšinou trvala až niekoľko hodín a počas nej odpovedal na otázky novinárov a verejnosti. V minulom roku Putin hovoril štyri hodiny.

Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu a 21. septembra po vojenských neúspechoch prezident Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, dodáva AFP.

(tasr)

  |  

Leyenová: EÚ potrebuje nový fond na investície do energetiky

Európska únia (EÚ) uvažuje o novom fonde na investície do energetiky, aby sa zbavila závislosti od ruského plynu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

EÚ musí prehodnotiť svoj rozpočet a pouvažovať o vytvorení nového fondu na veľké dodatočné investície v oblasti energetiky potrebné na to, aby sa členské štáty zaobišli bez ruského plynu, uviedla v pondelok šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Podľa Leyenovej sa EK musí najprv pozrieť na rozpočet EÚ a zistiť, či sa bude dať prispôsobiť tomuto cieľu a umožní vytvorenie "fondu suverenity". Šéfka EK odmietla špecifikovať, či by nový fond vyžadoval zvýšenie spoločného dlhu EÚ. Dodala však, že existujúce prostriedky by museli byť doplnené o ďalšie zdroje.

(tasr)

  |  

Talianska vláda podľa Meloniovej neplánuje zmierniť svoj postoj voči nelegálnej migrácii

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok povedala, že jej vláda nemá v úmysle zmierniť svoj rázny postoj voči nelegálnym migrantom. Informovala o tom správa agentúry ANSA.

Meloniová vo videu zverejnenom na sociálnej sieti pripomenula vyjadrenia o tom, že vláda zmenila svoj postoj k nelegálnym migrantom. "Vôbec nie. Vláda nemá v úmysle zmeniť svoj postoj," povedala. "Náš postoj zostáva taký istý: do Talianska nezákonne nevstúpite, vstúpite len zákonne," uviedla. Vláda chce podľa nej bojovať proti prevádzačstvu, prípadom nezákonného vstupu do krajiny a úmrtiam na mori.

Meloniová po nástupe do funkcie v októbri sľúbila, že jej vláda príliv nelegálnych migrantov na lodiach zo severnej Afriky zastaví. Taliansko však v nedeľu prijalo viac ako 500 nelegálnych migrantov, keď umožnilo dvom záchranným lodiam zakotviť v prístavoch na juhu krajiny.

Zdroje talianskeho ministerstva vnútra uviedli, že rozhodnutie povoliť obom lodiam vezúcich nelegálnych migrantov zakotviť bolo založené na zlých poveternostných podmienkach a rizikách, ktorým čelili migranti na palube, a nie na zmene politiky talianskej vlády.

(tasr)

  |  

Počet obyvateľov Česka sa zvýšil o viac než desaťtisíc. Dôvodom je migrácia, nie však z Ukrajiny

Počet obyvateľov Českej republiky vzrástol od začiatku roka do septembra o viac než desaťtisíc. Za prírastkom sú prisťahovalci zo zahraničia, nie však z Ukrajiny. Prirodzeným spôsobom počet obyvateľov klesol. Uviedol to v pondelok Český štatistický úrad (ČSÚ).

Do Česka sa v priebehu januára až septembra prisťahovalo takmer 45-tisíc ľudí, naopak, odsťahovalo sa viac ako 23-tisíc osôb. ČSÚ upozorňuje, že tieto údaje nezahŕňajú utečencov z Ukrajiny, ktorým bola v Česku pridelená dočasná ochrana. Podľa údajov Cudzineckého informačného systému na konci tretieho štvrťroka ich bolo takmer 409-tisíc.

Z hľadiska prirodzeného nárastu či úbytku narodením a úmrtím počet obyvateľov Česka klesol. "V tomto roku nerástla populácia Česka prirodzeným spôsobom ani v jednom z prvých troch štvrťrokov," povedala Michaela Němečková z oddelenia demografickej štatistiky ČSÚ. Zomrelo viac ako 88-tisíc ľudí, čo je medziročný pokles približne o 15-tisíc, živonarodených detí bolo o 11-tisíc menej ako v predchádzajúcom roku.

Podiel detí, ktoré sa narodili mimo manželského zväzku stúpol na 48,6 percenta. Štatistika ČSÚ však ukazuje, že uzavretých manželstiev bolo výrazne viac než za rovnaké obdobie vlani či v roku 2020. Do septembra sa zosobášilo viac než 47-tisíc ľudí, čo je už teraz viac ako za celý predchádzajúci rok. Rozvodovosť, naopak, klesla.

(tasr)

  |  

Európska centrálna banka sprísni kontrolu toho, ako banky spravujú úverové riziká

Európska centrálna banka (ECB) sprísni kontrolu toho, ako banky v eurozóne spravujú úverové riziká a diverzifikujú financovanie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Eurozóna čelí na jednej strane bezprecedentne vysokej inflácii a na druhej strane prudkému spomaleniu ekonomiky. Hlavným dôvodom je útočná ruská vojna na Ukrajine. Táto situácia prinútila ECB, aby sprísnila svoju menovú politiku, a tým aj podmienky financovania, čo však má negatívny vplyv na rast ekonomiky.

ECB, ktorá vykonáva dohľad nad viac než sto veľkými bankami v Európe, uviedla, že sa bližšie pozrie na úverové inštitúty s expozíciou v najzraniteľnejších sektoroch, vrátane energetiky a obchodu s energiami. ECB tiež bude pozorne monitorovať hypotéky, úvery pre developerov a vývoj v realitnom sektore.

Vyššie úrokové sadzby rovnako ako pomalý rast alebo dokonca recesia môžu podľa ECB v budúcnosti spôsobiť problémy dlžníkom so splácaním ich záväzkov. Nedávna previerka bánk potvrdila nedostatky v kontrole a riadení rizík, predovšetkým v oblasti monitoringu úverov, rezerv na krytie zlých úverov a klasifikácie problémových dlžníkov.

Podľa ECB by prudká korekcia na niektorých realitných trhoch, predovšetkým v segmente rezidenčných nehnuteľností, mohla spôsobiť zraniteľným bankám problémy. ECB bude z tohto dôvodu realizovať cielené kontroly úverových inštitútov, aby zabezpečila "férové a včasné" uznanie očakávaných úverových strát prostredníctvom zvýšenia rezerv na ich krytie.

Vyššie úrokové sadzby a stavebné náklady však negatívne zasiahnu aj trh s komerčnými nehnuteľnosťami, predovšetkým segment kancelárií, ktorý má už problémy so zmenou spôsobov zapríčinenou pandémiou.

(tasr)

  |  

Vyzerá to tak, že 76 hlasov za pád vlády by sa našlo, zhodli sa Šeliga a Pčolinský

Situácia aktuálne vyzerá tak, že v Národnej rade (NR) SR by sa našlo 76 hlasov za pád vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Skonštatovali to podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga a šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Z ich vyjadrení vyplýva, že koalícia by mohla pri utorkovom (13. 12.) hlasovaní o osude vlády opustiť rokovaciu sálu.

"Momentálne to vyzerá tak, že vláda padne a bude to stáť na hlase Tomáša Valáška (nezaradený) a Martina Borguľu (Sme rodina)," skonštatoval Šeliga. Nevie o tom, že by malo dôjsť k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO), aby Borguľa podporil vládu. Dodal, že termín hlasovania o osude kabinetu sa zrejme posúvať nebude. "Koalícia bola pripravená to posunúť, ale SaS to tvrdo odmietla. Ani sa nechcú baviť, chcú proste povaliť vládu," podotkol.

Skonštatoval, že diskusia aktuálne nie je o tejto koalícii, ale o tom, čo by nasledovalo po páde vlády. Úvahy SaS o úradníckej vláde či novom kabinete sa podľa slov Šeligu rozplynuli. "To znamená, že budú predčasné voľby, pravdepodobne" dodal. Podčiarkol, že poslanci pripravení hlasovať za pád vlády sa musia rozhodnúť, či im stojí za to zopakovať scenár Radičovej vlády.

Na koaličnej rade budú podľa slov Šeligu hovoriť o možnosti, že by vládni poslanci neboli na hlasovaní. "Nech celé Slovensko vidí, kto povalil vládu," ozrejmil a dodal, že aj poslanci pripravení hlasovať za pád vlády by videli, s kým sa to chystajú urobiť.

V takomto postupe nevidí problém ani Pčolinský. "Kto chce hlasovať za pád vlády, nech je v pléne, kto nechce, tak tam nebude," uviedol. Čo sa týka postupu Borguľu, podľa slov Pčolinského je pomerne samostatný a pokiaľ vie, jeho postoj platí. Poslanec totiž avizoval, že pre neúspešné odvolávanie Mikulca podporí pád vlády. Na margo možného termínu predčasných volieb Pčolinský poznamenal, že o ňom aktuálne nie je s kým hovoriť.

Čo sa týka možnosti aklamatívneho hlasovania o páde vlády, Šeliga ani Pčolinský nie sú za. Šeliga poukázal na to, že bežné hlasovania sú verejné a každý si to vie pozrieť. Pčolinský pripomenul časový rozmer aj riziko, že poslanci nepovedia zákonom vyžadovanú "formulku" a hlasovanie by bolo neplatné.

Na programe riadnej schôdze je stále aj návrh Sme rodina na zmenu Ústavy SR v súvislosti s možnosťou predčasných volieb. Pčolinský nepovedal, či sa o ňom bude hlasovať alebo bude Sme rodina rešpektovať veto OĽaNO. Potvrdil, že ak by sa mali konať predčasné voľby v prípade pádu vlády, bude potrebné návrh prijať. Aj preto je podľa jeho slov stále v programe.

Ani Šeliga, ani Pčolinský si nemyslia, že by sa v utorok hlasovalo aj o štátnom rozpočte. Podľa slov Pčolinského je to však otázka na ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Uvidí sa však aj podľa toho, ako dopadne hlasovanie o osude vlády.

(tasr)