Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V budúcom roku na Slovensku pribudne dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Od 1. januára budúceho roka sa do praxe zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni poistený súčasne na tri druhy poistenia - nemocenské, dôchodkové a v poistenie nezamestnanosti. Tieto poistenia mu vzniknú bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem. Do Sociálnej poisťovne dohodára prihlási jeho zamestnávateľ. V tlačovej správe o tom informovala Sociálna poisťovňa.

Od nového roka sa tiež zavádza nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bude v roku 2023 vo výške 605,50 eura. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky znižovať o sumu tejto odpočítateľnej položky, teda v budúcom roku o čiastku 605,50 eura. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca sa o odpočítateľnú položku znižovať nebude.

(sita)

Minúta  |  

Putinova každoročná tlačová konferencia sa tento rok neuskutoční, oznámil Kremeľ

Každoročná výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina sa tento rok neuskutoční. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra AFP.

Peskov dodal, že Putin "pravidelne hovorí s predstaviteľmi tlače, vrátane zahraničných ciest".

Putin je v Rusku pri moci od roku 2000 a pravidelnú koncoročnú tlačovú konferenciu mal takmer každý rok, pripomína AFP. Väčšinou trvala až niekoľko hodín a počas nej odpovedal na otázky novinárov a verejnosti. V minulom roku Putin hovoril štyri hodiny.

Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu a 21. septembra po vojenských neúspechoch prezident Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, dodáva AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ potrebuje nový fond na investície do energetiky

Európska únia (EÚ) uvažuje o novom fonde na investície do energetiky, aby sa zbavila závislosti od ruského plynu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

EÚ musí prehodnotiť svoj rozpočet a pouvažovať o vytvorení nového fondu na veľké dodatočné investície v oblasti energetiky potrebné na to, aby sa členské štáty zaobišli bez ruského plynu, uviedla v pondelok šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Podľa Leyenovej sa EK musí najprv pozrieť na rozpočet EÚ a zistiť, či sa bude dať prispôsobiť tomuto cieľu a umožní vytvorenie "fondu suverenity". Šéfka EK odmietla špecifikovať, či by nový fond vyžadoval zvýšenie spoločného dlhu EÚ. Dodala však, že existujúce prostriedky by museli byť doplnené o ďalšie zdroje.

(tasr)

Minúta  |  

Talianska vláda podľa Meloniovej neplánuje zmierniť svoj postoj voči nelegálnej migrácii

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v pondelok povedala, že jej vláda nemá v úmysle zmierniť svoj rázny postoj voči nelegálnym migrantom. Informovala o tom správa agentúry ANSA.

Meloniová vo videu zverejnenom na sociálnej sieti pripomenula vyjadrenia o tom, že vláda zmenila svoj postoj k nelegálnym migrantom. "Vôbec nie. Vláda nemá v úmysle zmeniť svoj postoj," povedala. "Náš postoj zostáva taký istý: do Talianska nezákonne nevstúpite, vstúpite len zákonne," uviedla. Vláda chce podľa nej bojovať proti prevádzačstvu, prípadom nezákonného vstupu do krajiny a úmrtiam na mori.

Meloniová po nástupe do funkcie v októbri sľúbila, že jej vláda príliv nelegálnych migrantov na lodiach zo severnej Afriky zastaví. Taliansko však v nedeľu prijalo viac ako 500 nelegálnych migrantov, keď umožnilo dvom záchranným lodiam zakotviť v prístavoch na juhu krajiny.

Zdroje talianskeho ministerstva vnútra uviedli, že rozhodnutie povoliť obom lodiam vezúcich nelegálnych migrantov zakotviť bolo založené na zlých poveternostných podmienkach a rizikách, ktorým čelili migranti na palube, a nie na zmene politiky talianskej vlády.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obyvateľov Česka sa zvýšil o viac než desaťtisíc. Dôvodom je migrácia, nie však z Ukrajiny

Počet obyvateľov Českej republiky vzrástol od začiatku roka do septembra o viac než desaťtisíc. Za prírastkom sú prisťahovalci zo zahraničia, nie však z Ukrajiny. Prirodzeným spôsobom počet obyvateľov klesol. Uviedol to v pondelok Český štatistický úrad (ČSÚ).

Do Česka sa v priebehu januára až septembra prisťahovalo takmer 45-tisíc ľudí, naopak, odsťahovalo sa viac ako 23-tisíc osôb. ČSÚ upozorňuje, že tieto údaje nezahŕňajú utečencov z Ukrajiny, ktorým bola v Česku pridelená dočasná ochrana. Podľa údajov Cudzineckého informačného systému na konci tretieho štvrťroka ich bolo takmer 409-tisíc.

Z hľadiska prirodzeného nárastu či úbytku narodením a úmrtím počet obyvateľov Česka klesol. "V tomto roku nerástla populácia Česka prirodzeným spôsobom ani v jednom z prvých troch štvrťrokov," povedala Michaela Němečková z oddelenia demografickej štatistiky ČSÚ. Zomrelo viac ako 88-tisíc ľudí, čo je medziročný pokles približne o 15-tisíc, živonarodených detí bolo o 11-tisíc menej ako v predchádzajúcom roku.

Podiel detí, ktoré sa narodili mimo manželského zväzku stúpol na 48,6 percenta. Štatistika ČSÚ však ukazuje, že uzavretých manželstiev bolo výrazne viac než za rovnaké obdobie vlani či v roku 2020. Do septembra sa zosobášilo viac než 47-tisíc ľudí, čo je už teraz viac ako za celý predchádzajúci rok. Rozvodovosť, naopak, klesla.

(tasr)

Minúta  |  

Európska centrálna banka sprísni kontrolu toho, ako banky spravujú úverové riziká

Európska centrálna banka (ECB) sprísni kontrolu toho, ako banky v eurozóne spravujú úverové riziká a diverzifikujú financovanie. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Eurozóna čelí na jednej strane bezprecedentne vysokej inflácii a na druhej strane prudkému spomaleniu ekonomiky. Hlavným dôvodom je útočná ruská vojna na Ukrajine. Táto situácia prinútila ECB, aby sprísnila svoju menovú politiku, a tým aj podmienky financovania, čo však má negatívny vplyv na rast ekonomiky.

ECB, ktorá vykonáva dohľad nad viac než sto veľkými bankami v Európe, uviedla, že sa bližšie pozrie na úverové inštitúty s expozíciou v najzraniteľnejších sektoroch, vrátane energetiky a obchodu s energiami. ECB tiež bude pozorne monitorovať hypotéky, úvery pre developerov a vývoj v realitnom sektore.

Vyššie úrokové sadzby rovnako ako pomalý rast alebo dokonca recesia môžu podľa ECB v budúcnosti spôsobiť problémy dlžníkom so splácaním ich záväzkov. Nedávna previerka bánk potvrdila nedostatky v kontrole a riadení rizík, predovšetkým v oblasti monitoringu úverov, rezerv na krytie zlých úverov a klasifikácie problémových dlžníkov.

Podľa ECB by prudká korekcia na niektorých realitných trhoch, predovšetkým v segmente rezidenčných nehnuteľností, mohla spôsobiť zraniteľným bankám problémy. ECB bude z tohto dôvodu realizovať cielené kontroly úverových inštitútov, aby zabezpečila "férové a včasné" uznanie očakávaných úverových strát prostredníctvom zvýšenia rezerv na ich krytie.

Vyššie úrokové sadzby a stavebné náklady však negatívne zasiahnu aj trh s komerčnými nehnuteľnosťami, predovšetkým segment kancelárií, ktorý má už problémy so zmenou spôsobov zapríčinenou pandémiou.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.