Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mercedes-Benz v Poľsku vybuduje závod na výrobu elektrických dodávkových áut

Nemecká automobilka Mercedes-Benz investuje 1,3 miliardy eur do výstavby závodu na produkciu elektrických dodávkových vozidiel v Poľsku. Predstavitelia firmy to oznámili v pondelok.

Závod, ktorý postavia v meste Jawor na juhozápade Poľska, bude prvou európskou fabrikou spoločnosti Mercedes-Benz Group A.G. na výrobu elektrických dodávkových automobilov. Informoval o tom šéf divízie výroby dodávkových áut Mathias Geisen. Dodal, že elektrické dodávkové vozidlá budú „automobilmi budúcnosti“ a budú znamenať veľký krok smerom k doprave bez emisií.

Automobilka Mercedes-Benz už teraz má v poľskom meste Jawor závod na produkciu motorov a batérií. Očakáva sa, že továreň na výrobu dodávkových áut vytvorí 2 500 nových pracovných miest, uviedlo poľské ministerstvo pre ekonomický rozvoj a technológie. Dátum otvorenia závodu ešte neoznámili.

(sita)

Minúta  |  

K slovenskej národnosti sa v sčítaní prihlásilo viac ako 4,5 milióna obyvateľov

K slovenskej národnosti sa v sčítaní prihlásilo viac ako 4,5 milióna obyvateľov s trvalým pobytom. Podiel slovenského obyvateľstva je takmer 84 percent z celkového počtu obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré Štatistický úrad SR zverejnil na stránke scitanie.sk.

Druhou najčastejšie uvádzanou národnosťou bola maďarská, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 422-tisíc ľudí, čo predstavuje 7,75 percenta z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom. Rómsku národnosť uviedlo viac ako 67-tisíc obyvateľov, čo zodpovedá 1,23 percenta. Národnostné menšiny na Slovensku tvoria podľa sčítania 10,8 percenta obyvateľstva s trvalým pobytom. K rozličným menšinám sa prihlásilo 600-tisíc ľudí.

K českej národnosti sa prihlásilo necelých 29-tisíc obyvateľov, čo je viac ako pol percenta obyvateľstva s trvalým pobytom. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 23 746 obyvateľov a obyvateliek Slovenska.

Ukrajinskú národnosť v sčítaní uviedlo viac ako 9 400 obyvateľov a obyvateliek a vyše 3 300 ich uviedlo nemeckú národnosť. Na Slovensku tiež žije 596 osôb hlásiacich sa k židovskej národnosti, ale aj temer 3 800 osôb, ktoré uviedli poľskú národnosť. Obyvatelia sa v sčítaní hlásili aj k moravskej, ruskej, vietnamskej, bulharskej, chorvátskej, srbskej, rumunskej, albánskej, rakúskej, gréckej, sliezskej, čínskej, talianskej, kórejskej, ale aj anglickej, francúzskej, tureckej, iránskej, írskej či kanadskej národnosti. Inú národnosť uviedlo 8 888 obyvateľov a obyvateliek. Národnosť nebola zistená u 295 558 osôb, čo predstavuje 5,42 percenta z celkového počtu obyvateľov.

Najvyšší podiel obyvateľstva slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji, a to 95,05 percenta. Nasleduje Trenčiansky kraj, kde žije vyše 94 percent obyvateľov slovenskej národnosti. Tretí najvyšší podiel obyvateľov, ktorí v sčítaní uviedli slovenskú národnosť, má Prešovský kraj, a to 88,48 percenta. Nasleduje Bratislavský kraj s viac ako 86-timi percentami slovenského obyvateľstva, Banskobystrický kraj s 82,01 percentami a Košický kraj s čosi vyše 80-timi percentami obyvateľov hlásiacimi sa k slovenskej národnosti.

Najmenší podiel obyvateľstva slovenskej národnosti je podľa výsledkov sčítania v Nitrianskom kraji, kde ju uviedlo 70,31 percenta obyvateľov a obyvateliek. Na predposlednej priečke skončil Trnavský kraj s vyše 73-percentným podiem slovenského obyvateľstva.

(sita)

Minúta  |  

Orbán podpíše dohodu o elektrine s Azerbajdžanom

Lídri Maďarska, Rumunska, Gruzínska a Azerbajdžanu sa v sobotu plánujú stretnúť v Bukurešti, aby uzavreli novú energetickú dohodu. Tá sa týka podmorskej elektrickej prípojky, ktorá by sa mohla stať novým zdrojom energie pre Európsku úniu. V centre zmluvy je kábel vedený popod Čierne more, ktorý by spojil Azerbajdžan s Maďarskom a viedol by cez Gruzínsko a Rumunsko, uviedol hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi. Ten pre agentúru AP potvrdil, že predseda maďarskej vlády Viktor Orbán plánuje v sobotu cestovať do rumunskej metropoly, aby podpísal dohodu.

Maďarská tlačová agentúra MTI informovala, že Orbán, rumunský prezident Klaus Iohannis, gruzínsky premiér Irakli Garibašvili a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa na podpisovej ceremónii zúčastnia spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

V auguste maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó povedal, že Azerbajdžan čoskoro začne vyrábať „veľké množstvo zelenej elektriny“ a Maďarsko sa pridá k projektu o podmorskom pripojení, keďže na získanie zdrojov Únie treba účasť dvoch jej členských štátov. Projekt podľa neho dokončia za tri alebo štyri roky a bude to významný krok k diverzifikácii dodávok energie a splneniu cieľov uhlíkovej neutrality.

Elektrické prepojenie Azerbajdžanu s EÚ by jej mohlo pomôcť vyrovnať sa s problémami s dodávkami elektriny, ktoré spôsobila vojna na Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

V budúcom roku na Slovensku pribudne dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Od 1. januára budúceho roka sa do praxe zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni poistený súčasne na tri druhy poistenia - nemocenské, dôchodkové a v poistenie nezamestnanosti. Tieto poistenia mu vzniknú bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem. Do Sociálnej poisťovne dohodára prihlási jeho zamestnávateľ. V tlačovej správe o tom informovala Sociálna poisťovňa.

Od nového roka sa tiež zavádza nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bude v roku 2023 vo výške 605,50 eura. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky znižovať o sumu tejto odpočítateľnej položky, teda v budúcom roku o čiastku 605,50 eura. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca sa o odpočítateľnú položku znižovať nebude.

(sita)

Minúta  |  

Putinova každoročná tlačová konferencia sa tento rok neuskutoční, oznámil Kremeľ

Každoročná výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina sa tento rok neuskutoční. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra AFP.

Peskov dodal, že Putin "pravidelne hovorí s predstaviteľmi tlače, vrátane zahraničných ciest".

Putin je v Rusku pri moci od roku 2000 a pravidelnú koncoročnú tlačovú konferenciu mal takmer každý rok, pripomína AFP. Väčšinou trvala až niekoľko hodín a počas nej odpovedal na otázky novinárov a verejnosti. V minulom roku Putin hovoril štyri hodiny.

Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu a 21. septembra po vojenských neúspechoch prezident Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, dodáva AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Leyenová: EÚ potrebuje nový fond na investície do energetiky

Európska únia (EÚ) uvažuje o novom fonde na investície do energetiky, aby sa zbavila závislosti od ruského plynu. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

EÚ musí prehodnotiť svoj rozpočet a pouvažovať o vytvorení nového fondu na veľké dodatočné investície v oblasti energetiky potrebné na to, aby sa členské štáty zaobišli bez ruského plynu, uviedla v pondelok šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Podľa Leyenovej sa EK musí najprv pozrieť na rozpočet EÚ a zistiť, či sa bude dať prispôsobiť tomuto cieľu a umožní vytvorenie "fondu suverenity". Šéfka EK odmietla špecifikovať, či by nový fond vyžadoval zvýšenie spoločného dlhu EÚ. Dodala však, že existujúce prostriedky by museli byť doplnené o ďalšie zdroje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.