Preskočiť na obsah
  |  

Zamestnávatelia pre zmeny v Zákonníku práce opustili rokovanie tripartity

Zástupcovia zamestnávateľov na protest proti schváleniu novely Zákonníka práce a zvýšeniu príplatkov v pondelok odmietli pokračovať v rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Rokovanie tripartity bolo preto ukončené. Informovalo o tom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

"V úvode tripartity Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v zastúpení zástupcov zamestnávateľov vyjadrila nespokojnosť so schválením zmien v Zákonníku práce poslancami NR SR, týkajúcich sa zvýšenia mzdových zvýhodnení, to znamená príplatkov ku mzde napríklad za nočné, prácu v sobotu alebo v nedeľu," uviedol rezort práce.

Predloženie opozičného poslaneckého návrhu na rokovanie parlamentu a jeho schválenie poslancami Národnej rady SR považujú zamestnávatelia za porušenie sociálneho dialógu.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) zdôraznil, že si váži sociálnych partnerov a rešpektuje sociálny dialóg. Návrh na zvýšenie príplatkov ku mzde zamestnancov bol podľa neho už v októbri prerokovaný na mimoriadnom stretnutí všetkých sociálnych partnerov, a to napriek tomu, že išlo o opozičný, poslanecký, a nie vládny návrh zákona. "Rovnako bol tento opozičný návrh zákona prediskutovaný aj na plenárnom zasadnutí tripartity. Predstavitelia vlády informovali zástupcov zamestnávateľov, že v predloženej podobe návrh nebude v parlamente schválený, čo aj zodpovedá realite," tvrdí Krajniak.

Z návrhu novely bola vypustená úprava stupňov minimálnej mzdy a namiesto účinnosti od 1. januára 2023 sa posunula účinnosť zmien na 1. júna 2023. Schválený návrh zákona po zapracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu považuje Krajniak za kompromisný, pretože oproti pôvodnému opozičnému návrhu znižuje náklady zamestnávateľov v roku 2023.

Minister dodal, že má záujem na pokračovaní sociálneho dialógu a bude preto iniciovať stretnutie zástupcov zamestnávateľov s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a ďalšími členmi vlády. Verí, že na takomto stretnutí sa vytvoria podmienky na ďalšiu spoluprácu.

(tasr)

  |  

Mercedes-Benz v Poľsku vybuduje závod na výrobu elektrických dodávkových áut

Nemecká automobilka Mercedes-Benz investuje 1,3 miliardy eur do výstavby závodu na produkciu elektrických dodávkových vozidiel v Poľsku. Predstavitelia firmy to oznámili v pondelok.

Závod, ktorý postavia v meste Jawor na juhozápade Poľska, bude prvou európskou fabrikou spoločnosti Mercedes-Benz Group A.G. na výrobu elektrických dodávkových automobilov. Informoval o tom šéf divízie výroby dodávkových áut Mathias Geisen. Dodal, že elektrické dodávkové vozidlá budú „automobilmi budúcnosti“ a budú znamenať veľký krok smerom k doprave bez emisií.

Automobilka Mercedes-Benz už teraz má v poľskom meste Jawor závod na produkciu motorov a batérií. Očakáva sa, že továreň na výrobu dodávkových áut vytvorí 2 500 nových pracovných miest, uviedlo poľské ministerstvo pre ekonomický rozvoj a technológie. Dátum otvorenia závodu ešte neoznámili.

(sita)

  |  

K slovenskej národnosti sa v sčítaní prihlásilo viac ako 4,5 milióna obyvateľov

K slovenskej národnosti sa v sčítaní prihlásilo viac ako 4,5 milióna obyvateľov s trvalým pobytom. Podiel slovenského obyvateľstva je takmer 84 percent z celkového počtu obyvateľov. Vyplýva to z výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov, ktoré Štatistický úrad SR zverejnil na stránke scitanie.sk.

Druhou najčastejšie uvádzanou národnosťou bola maďarská, ku ktorej sa prihlásilo viac ako 422-tisíc ľudí, čo predstavuje 7,75 percenta z celkového počtu obyvateľov s trvalým pobytom. Rómsku národnosť uviedlo viac ako 67-tisíc obyvateľov, čo zodpovedá 1,23 percenta. Národnostné menšiny na Slovensku tvoria podľa sčítania 10,8 percenta obyvateľstva s trvalým pobytom. K rozličným menšinám sa prihlásilo 600-tisíc ľudí.

K českej národnosti sa prihlásilo necelých 29-tisíc obyvateľov, čo je viac ako pol percenta obyvateľstva s trvalým pobytom. K rusínskej národnosti sa prihlásilo 23 746 obyvateľov a obyvateliek Slovenska.

Ukrajinskú národnosť v sčítaní uviedlo viac ako 9 400 obyvateľov a obyvateliek a vyše 3 300 ich uviedlo nemeckú národnosť. Na Slovensku tiež žije 596 osôb hlásiacich sa k židovskej národnosti, ale aj temer 3 800 osôb, ktoré uviedli poľskú národnosť. Obyvatelia sa v sčítaní hlásili aj k moravskej, ruskej, vietnamskej, bulharskej, chorvátskej, srbskej, rumunskej, albánskej, rakúskej, gréckej, sliezskej, čínskej, talianskej, kórejskej, ale aj anglickej, francúzskej, tureckej, iránskej, írskej či kanadskej národnosti. Inú národnosť uviedlo 8 888 obyvateľov a obyvateliek. Národnosť nebola zistená u 295 558 osôb, čo predstavuje 5,42 percenta z celkového počtu obyvateľov.

Najvyšší podiel obyvateľstva slovenskej národnosti je v Žilinskom kraji, a to 95,05 percenta. Nasleduje Trenčiansky kraj, kde žije vyše 94 percent obyvateľov slovenskej národnosti. Tretí najvyšší podiel obyvateľov, ktorí v sčítaní uviedli slovenskú národnosť, má Prešovský kraj, a to 88,48 percenta. Nasleduje Bratislavský kraj s viac ako 86-timi percentami slovenského obyvateľstva, Banskobystrický kraj s 82,01 percentami a Košický kraj s čosi vyše 80-timi percentami obyvateľov hlásiacimi sa k slovenskej národnosti.

Najmenší podiel obyvateľstva slovenskej národnosti je podľa výsledkov sčítania v Nitrianskom kraji, kde ju uviedlo 70,31 percenta obyvateľov a obyvateliek. Na predposlednej priečke skončil Trnavský kraj s vyše 73-percentným podiem slovenského obyvateľstva.

(sita)

  |  

Orbán podpíše dohodu o elektrine s Azerbajdžanom

Lídri Maďarska, Rumunska, Gruzínska a Azerbajdžanu sa v sobotu plánujú stretnúť v Bukurešti, aby uzavreli novú energetickú dohodu. Tá sa týka podmorskej elektrickej prípojky, ktorá by sa mohla stať novým zdrojom energie pre Európsku úniu. V centre zmluvy je kábel vedený popod Čierne more, ktorý by spojil Azerbajdžan s Maďarskom a viedol by cez Gruzínsko a Rumunsko, uviedol hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi. Ten pre agentúru AP potvrdil, že predseda maďarskej vlády Viktor Orbán plánuje v sobotu cestovať do rumunskej metropoly, aby podpísal dohodu.

Maďarská tlačová agentúra MTI informovala, že Orbán, rumunský prezident Klaus Iohannis, gruzínsky premiér Irakli Garibašvili a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev sa na podpisovej ceremónii zúčastnia spolu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

V auguste maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó povedal, že Azerbajdžan čoskoro začne vyrábať „veľké množstvo zelenej elektriny“ a Maďarsko sa pridá k projektu o podmorskom pripojení, keďže na získanie zdrojov Únie treba účasť dvoch jej členských štátov. Projekt podľa neho dokončia za tri alebo štyri roky a bude to významný krok k diverzifikácii dodávok energie a splneniu cieľov uhlíkovej neutrality.

Elektrické prepojenie Azerbajdžanu s EÚ by jej mohlo pomôcť vyrovnať sa s problémami s dodávkami elektriny, ktoré spôsobila vojna na Ukrajine.

(sita)

  |  

V budúcom roku na Slovensku pribudne dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Od 1. januára budúceho roka sa do praxe zavádza nová dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Zamestnanec, ktorý uzatvorí takúto dohodu, bude v Sociálnej poisťovni poistený súčasne na tri druhy poistenia - nemocenské, dôchodkové a v poistenie nezamestnanosti. Tieto poistenia mu vzniknú bez ohľadu na to, či mu dohoda bude zakladať právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem. Do Sociálnej poisťovne dohodára prihlási jeho zamestnávateľ. V tlačovej správe o tom informovala Sociálna poisťovňa.

Od nového roka sa tiež zavádza nová odpočítateľná položka pri sezónnej práci v sume minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý bude v roku 2023 vo výške 605,50 eura. Vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa bude automaticky znižovať o sumu tejto odpočítateľnej položky, teda v budúcom roku o čiastku 605,50 eura. Vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a na invalidné poistenie zamestnanca sa o odpočítateľnú položku znižovať nebude.

(sita)

  |  

Putinova každoročná tlačová konferencia sa tento rok neuskutoční, oznámil Kremeľ

Každoročná výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina sa tento rok neuskutoční. Oznámil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra AFP.

Peskov dodal, že Putin "pravidelne hovorí s predstaviteľmi tlače, vrátane zahraničných ciest".

Putin je v Rusku pri moci od roku 2000 a pravidelnú koncoročnú tlačovú konferenciu mal takmer každý rok, pripomína AFP. Väčšinou trvala až niekoľko hodín a počas nej odpovedal na otázky novinárov a verejnosti. V minulom roku Putin hovoril štyri hodiny.

Rusko 24. februára zaútočilo na Ukrajinu a 21. septembra po vojenských neúspechoch prezident Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, dodáva AFP.

(tasr)