Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské tankery po zákaze v EÚ zamierili do Ázie

Európska únia (EÚ) od 5. decembra zakázala dovoz ruskej ropy po mori. Tým sa Moskve uzavrel jej najbližší trh, ktorý ešte začiatkom roka odoberal zhruba polovicu dodávok tankermi. Moskva tak presmerovala svoje dodávky do Ázie. Informuje o tom správa Bloomberg.

S výnimkou malého množstva ropy dodaného do Bulharska sa námorné toky ruskej ropy do bloku zastavili. A flotila ruských tankerov zamierila cez Suezský prieplav do Indie a Číny.

Dodávky ruskej ropy do ázijských krajín v týždni do 9. decembra vzrástli na viac ako tri milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne, čo predstavuje 89 percent všetkej ropy odoslanej z ruských prístavov počas týždňa.

Viac ako polovica ruskej ropy naloženej v prístavoch v Baltskom a Čiernom mori a tiež v Arktíde smeruje do Suezského prieplavu na lodiach, ktoré nemajú žiadne konečné miesto určenia. Nie je jasné, či bola všetka táto ropa predaná, alebo či náklad smeruje do regiónu v nádeji, že bude predaný skôr, ako dorazí.

Moskva pohrozila odvetou za zákaz a cenový strop v EÚ na ruskú ropu prepravovanú po mori, ktorý sa týka aj služieb s tým spojených vrátane poistenia. Ale hrozba, že odmietne dodávky krajinám, ktoré zavádzajú strop, je prázdnym gestom, pretože tieto štáty už zakázali dovoz ruskej ropy.

Zastavenie dodávok ropovodmi, čo je ďalšia možnosť, o ktorej Kremeľ uvažuje, by poškodilo krajiny, ako sú Slovensko, Maďarsko a Česká republika. Ale hralo by do karát ďalším štátom bloku, ktoré hľadajú spôsoby, ako úplne zastaviť dovoz ruskej ropy do konca roka.

Objem ropy na plavidlách smerujúcich do Číny, Indie a Turecka, teda troch krajín, ktoré sa ukázali ako najväčší nákupcovia komodity z Ruska, plus množstvá na lodiach, ktoré ešte nezverejnili konečné miesto určenia, vyskočil za štyri týždne do 9. decembra na priemerných 2,73 milióna barelov denne. To je viac ako štvornásobok objemu prepraveného počas štyroch týždňov bezprostredne pred ruskou inváziou na Ukrajinu koncom februára.

Tankery prevážajúce ruskú ropu sú čoraz ostražitejšie, pokiaľ ide o ich konečné destinácie. Objem ropy na plavidlách, ktoré opúšťajú Baltské more a uvádzajú ako svoju ďalšiu destináciu egyptský prístav Port Said alebo Suezský prieplav, vyskočil na 890-tisíc barelov denne. Je pravdepodobné, že mnohé z týchto plavidiel po prechode cez prieplav zamieria do indických prístavov. Ale aj dodávky do Spojených arabských emirátov sú čoraz bežnejšie.

V prvom týždni po nadobudnutí platnosti zákazu EÚ celkové objemy ropy prepravené z Ruska tankermi vyskočili o 468-tisíc barelov denne na 3,45 milióna barelov, pričom vzrástol aj štvortýždňový priemer, ktorý nepodlieha takým výkyvom ako týždňové údaje.

Na druhej starne, vývoz po mori ropy do Európy klesol za štyri týždne do 9. decembra len na 215-tisíc barelov denne, pričom Bulharsko bolo jedinou európskou krajinou, ktorá v predchádzajúcich troch týždňoch odobralo ruskú ropu. Tieto čísla nezahŕňajú dodávky do Turecka.

Objem prepravy z Ruska do severnej Európy klesol za 28 dní do 9. decembra na v priemere 48-tisíc barelov/deň, pričom v posledných troch z týchto štyroch týždňov sa do regiónu nedostali žiadne zásielky.

Vývoz do stredomorských krajín sa znížil v priebehu štyroch týždňov do 9. decembra na 162-tisíc barelov denne. Turecko bolo jedinou destináciou pre ruskú ropu smerujúcu cez Stredozemné more. A hoci dodávky Turecku v sledovanom období klesli na najnižšiu úroveň od júla a boli polovičné oproti začiatku novembra, zostávajú viac ako dvojnásobné v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine. Očakáva sa, že Turecko bude aj naďalej dôležitou destináciou pre ruskú ropu.

(tasr)

Minúta  |  

Heger neodvolá Matoviča ani Mikulca. Hovorí o hlasovaní o charaktere štátu

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde bude hlasovaním o charaktere štátu. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO). Očakáva, že demokrati v parlamente k hlasovaniu patrične pristúpia. Zároveň deklaroval, že Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie ministra vnútra neodvolá.

Premiér uviedol, že neodvolá ani ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Odchod ministra vnútra sa spomínal v súvislosti s poslancom Martinom Borguľom (Sme rodina), ktorý chce hlasovať za pád vlády, ak Mikulec neodíde zo svojej stoličky alebo nebude odvolaný. Ten už reagoval, že neplánuje odstúpiť.

Zároveň Heger ozrejmil, že rokuje s poslancom Martinom Čepčekom (nezaradený), no so Slavěnou Vorobelovou nerokuje. Ani jeden z poslancov zatiaľ neoznámil, ako sa zachovajú pri hlasovaní.

"Zajtrajšie hlasovanie je veľmi dôležité hlasovanie. Je to po jedenástich rokoch hlasovanie o dôvere a charaktere štátu. Musíme si uvedomiť vážnosť tohto hlasovania. Očakávam, že všetci demokrati v národnej rade k tomu patrične pristúpia. Toto hlasovanie nebude o Hegerovi, Kollárovi či Matovičovi," skonštatoval premiér. Označil to za hlasovanie o tom, či bude na Slovensku naďalej spravodlivosť alebo bude umlčaná, či sa budú diať reformy, alebo či bude pokračovať úcta k občianskej spoločnosti alebo sa zastaví.

Heger nepriblížil, aké by boli ďalšie kroky v prípade pádu vlády. "Ja som ho neinicioval, porozprávajte sa so mnou o tom zajtra poobede. Máte pocit, že vstávam s tým, že nemám plán?" odkázal novinárom s tým, že vo vláde už zvládli tie najväčšie krízy.

Návrh na vyslovenie nedôvery iniciovali poslanci SaS spolu s poslancami okolo Petra Pellegriniho. Diskusia k návrhu sa začala ešte vo štvrtok (8. 12.). SaS, Smer-SD aj nezaradení poslanci z Hlasu-SD či z Republiky už avizovali podporu vysloveniu nedôvery vláde, urobil tak aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Naopak, Miroslav Kollár (nezaradený) nebude hlasovať za pád vlády.

https://standard.sk/291032/mikulec-neplanuje-odstupit-z-postu-ministra-vnutra/

(tasr)

Minúta  |  

NAKA zadržala viacero príslušníkov finančnej správy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala v pondelok štyroch ozbrojených príslušníkov Finančnej správy (FS) SR a ďalšie tri osoby. TASR to potvrdila hovorkyňa FS Martina Rybanská. Upozornila na to televízia JOJ.

"Môžeme potvrdiť, že v súčinnosti sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly FS a NAKA došlo dnes k zadržaniu štyroch ozbrojených príslušníkov FS a jedného zamestnanca vo verejnom záujme a dvoch ďalších civilných osôb," priblížila hovorkyňa.

Ako ďalej uviedla, vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie nemôžu momentálne poskytovať bližšie informácie.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko kúpi 152 pásových vozidiel. Zmluva so Švédskom vyjde na 1,6 miliardy eur

Slovensko uzavrelo so Švédskom medzivládnu zmluvu na nákup 152 kusov pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom.

Celkové predpokladané náklady na obstaranie pásovej techniky vrátane infraštruktúry sú približne 1,688 miliardy eur s DPH. Prvé kusy techniky pre Ozbrojené sily SR budú dodané v roku 2025. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Kontrakt za SR v pondelok vo Švédsku podpísal štátny tajomník MO SR Marian Majer so svojím náprotivkom Petrom Sandwallom. V súvislosti s podmienkou zapojenia slovenského obranného priemyslu boli podpísané aj prislúchajúce zmluvy s účasťou výrobcu, teda spoločnosti BAE Systems a štátnej spoločnosti ZTS – Špeciál, ktorá bude primárnym priemyselným partnerom projektu.

"Švédske vozidlá CV-90 spĺňajú požiadavky Ozbrojených síl SR. Dnešným dňom sme teda posunuli nielen spoluprácu medzi ozbrojenými silami, ale aj medzi našimi krajinami na vyššiu úroveň. Teší ma, že modernizácia našej armády postupuje za ostatné dva roky tempom, aké tu nebolo desiatky rokov," uviedol po podpisovom ceremoniáli Majer.

Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) považuje obstaranie pásovej techniky za dôležitý krok k modernizácii ozbrojených síl a zvyšovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky. "Zároveň ide konečne o reálny posun k vybudovaniu ťažkej mechanizovanej brigády, ktorý SR vyplýva v zmysle medzinárodných záväzkov voči kolektívnej obrane NATO. V neposlednom rade sme zabezpečili významný a dlhodobý profit pre desiatky spoločností slovenského obranného priemyslu," komentoval.

Ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika, môže to mať pozitívny vplyv na konečnú cenu. "Súčasťou kontraktu je aj klauzula odkazujúca na možnú zmenu finálnej sumy v zmysle množstevnej zľavy," vysvetlil Naď v nadväznosti na dohodu o spolupráci pri obstaraní a prevádzkovaní pásových bojových obrnených vozidiel, ktorú podpísali s českou ministerkou obrany Janou Černochovou v auguste tohto roka.

Obrnené vozidlo CV90 MkIV. Foto: BAE Systems

Obstaranie 152 pásových obrnených vozidiel CV90 MkIV s 35 mm kanónom prostredníctvom medzivládneho kontraktu so Švédskym kráľovstvom schválila koncom júna tohto roku vláda SR.

(tasr)

Minúta  |  

Žiadne rozhodnutie o stíhačkách MiG-29 zatiaľ nepadlo, uviedol rezort obrany

Žiadne rozhodnutie o uzemnených stíhačkách MiG-29 zatiaľ nepadlo. Uviedla to hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že Slovensko je stíhačky pripravené odovzdať Ukrajine. Zástupcovia vlády o téme rokovali minulý týždeň v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

"Na stanovisku ministerstva obrany sa nič nezmenilo. Stále platí, že so spojencami ďalej rokujeme, čo s uzemnenými migmi, žiadne rozhodnutie však doposiaľ nepadlo. V prípade akejkoľvek zmeny budeme, tak ako doteraz, o všetkom včas informovať," skonštatovala hovorkyňa rezortu obrany.

Migy boli aj témou minulotýždňovej návštevy zástupcov slovenskej vlády na Ukrajine. "S našimi partnermi v Severoatlantickej aliancii (NATO) rokujeme o tom, ako to urobiť a garantovať, aby zostala zachovaná a posilnená naša obranyschopnosť a bezpečnosť," uviedol minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.

Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré od vzniku Slovenskej republiky tvorili základ nadzvukového taktického letectva SR, od septembra uzemnili. Ochranu vzdušného priestoru SR zabezpečujú Česko a Poľsko, pripojiť by sa mohlo aj Maďarsko. Chrániť slovenské nebo majú do dodania nových stíhačiek F-16.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnávatelia pre zmeny v Zákonníku práce opustili rokovanie tripartity

Zástupcovia zamestnávateľov na protest proti schváleniu novely Zákonníka práce a zvýšeniu príplatkov v pondelok odmietli pokračovať v rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR. Rokovanie tripartity bolo preto ukončené. Informovalo o tom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

"V úvode tripartity Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení v zastúpení zástupcov zamestnávateľov vyjadrila nespokojnosť so schválením zmien v Zákonníku práce poslancami NR SR, týkajúcich sa zvýšenia mzdových zvýhodnení, to znamená príplatkov ku mzde napríklad za nočné, prácu v sobotu alebo v nedeľu," uviedol rezort práce.

Predloženie opozičného poslaneckého návrhu na rokovanie parlamentu a jeho schválenie poslancami Národnej rady SR považujú zamestnávatelia za porušenie sociálneho dialógu.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) zdôraznil, že si váži sociálnych partnerov a rešpektuje sociálny dialóg. Návrh na zvýšenie príplatkov ku mzde zamestnancov bol podľa neho už v októbri prerokovaný na mimoriadnom stretnutí všetkých sociálnych partnerov, a to napriek tomu, že išlo o opozičný, poslanecký, a nie vládny návrh zákona. "Rovnako bol tento opozičný návrh zákona prediskutovaný aj na plenárnom zasadnutí tripartity. Predstavitelia vlády informovali zástupcov zamestnávateľov, že v predloženej podobe návrh nebude v parlamente schválený, čo aj zodpovedá realite," tvrdí Krajniak.

Z návrhu novely bola vypustená úprava stupňov minimálnej mzdy a namiesto účinnosti od 1. januára 2023 sa posunula účinnosť zmien na 1. júna 2023. Schválený návrh zákona po zapracovaní tohto pozmeňujúceho návrhu považuje Krajniak za kompromisný, pretože oproti pôvodnému opozičnému návrhu znižuje náklady zamestnávateľov v roku 2023.

Minister dodal, že má záujem na pokračovaní sociálneho dialógu a bude preto iniciovať stretnutie zástupcov zamestnávateľov s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) a ďalšími členmi vlády. Verí, že na takomto stretnutí sa vytvoria podmienky na ďalšiu spoluprácu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.