Preskočiť na obsah
Minúta  |  

VšZP odmieta vyjadrenia poslankyne Cigánikovej o plytvaní v poisťovni

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) odmieta vyjadrenia poslankyne Národnej rady SR Jany Bittó Cigánikovej o plytvaní v štátnej poisťovni. Obvinenia, ktoré odzneli v tvrdeniach opozičnej poslankyne minulý týždeň, sa podľa VšZP nezakladajú na pravde.

„Odmietame, aby očierňovanie VšZP ktokoľvek používal ako prostriedok na zbieranie politických preferencií a v rámci parlamentných bojov," uviedla v tlačovej správe hovorkyňa poisťovne Eva Peterová.

Poslankyňa Cigániková podľa VšZP pred pár mesiacmi v médiách verejne vyjadrovala podporu súčasnému vedeniu štátnej poisťovne, ktoré viac ako dva roky poisťovňu ozdravuje a robí systémové zmeny. Dnes ho pritom označuje za najhorší manažment v celej histórii poisťovne. „Mimoriadne nás mrzí, že ani opakované snahy predstaviteľov najväčšej zdravotnej poisťovne vysvetliť pani poslankyni odborné detaily fungovania systému verejného zdravotného poistenia evidentne neboli úspešné a pochopené," vyjadrila sa VšZP.

Na nerovné podmienky trhu verejného zdravotného poistenia podľa VšZP dlhodobo poukazujú aj odborné štátne inštitúcie, napríklad Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút zdravotných analýz. „Projekt Revízia výdavkov VšZP iniciovaný Európskou komisiou a realizovaný prostredníctvom spoločnosti Ernst & Young Slovakia nám potvrdil, že úspory, ktoré sú v rukách VšZP, poisťovňa už z veľkej časti realizuje alebo plánuje. Väčšina indikovaných úspor si vyžaduje zmenu legislatívy a iniciatívu iných subjektov. VšZP hospodári transparentne a efektívne v rámci svojich finančných možností," upozornila štátna zdravotná poisťovňa. VšZP tvrdí, že si plní všetky svoje povinnosti a záväzky voči všetkým subjektom tak, ako jej ukladá zákon. Podľa jej hovorkyne ako jediná zdravotná poisťovňa tak robí transparentne, keďže podlieha zákonu o verejnom obstarávaní a na rozdiel od súkromných zdravotných poisťovní všetky svoje zmluvy, objednávky a faktúry zverejňuje.

Parlamentný zdravotnícky výbor minulý týždeň v piatok podľa poslankyne za SaS Jany Bittó Cigánikovej schválil fatálne škodlivé pozmeňujúce návrhy. Ako ďalej uviedla na tlačovej besede, štátna VšZP už nebude musieť pripravovať ozdravný plán, svoje hospodárenie bude vysvetľovať len raz ročne. „Celý rok bude hospodáriť, ako chce, bude stačiť, keď jeden deň v roku bude hospodáriť dobre," povedala. Upozornila na to, že takýto pozmeňujúci návrh schválil výbor aj vďaka podpore od nezaradeného poslanca Miroslava Urbana (Republika). Návrh, ktorý schválil zdravotnícky výbor, podľa Cigánikovej podporuje plytvanie vo VšZP. V súčasnosti má pritom podľa nej VšZP najhorší manažment od roku 2020, ktorý odvtedy priviedol poisťovňu do straty 330 miliónov eur. „Vláda podporuje zlé hospodárenie a dotuje ho," povedala.

(sita)

Minúta  |  

Duda: Poľsko a Nemecko by mali požiadať EÚ o pomoc kvôli utečencom z Ukrajiny

Poľsko a Nemecko by mali požiadať Európsku úniu o ďalšiu pomoc v súvislosti s očakávanou vlnou ukrajinských utečencov počas zimy. V pondelok to v Berlíne uviedol poľský prezident Andrzej Duda. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Domnievam sa, že by sme sa mali obrátiť na európske spoločenstvo vo veci finančnej podpory pre naše krajiny, ktoré nesú mimoriadne bremeno v súvislosti s prijímaním utečencov z Ukrajiny," povedal Duda.

Od začiatku ruskej invázie vo februári utiekli z Ukrajiny už milióny ľudí. Existujú obavy, že počas chladnejších mesiacov by mohlo opustiť svoje domovy mnoho ďalších ľudí, keďže Rusko pokračuje v útokoch na kľúčovú infraštruktúru.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský premiér žiada pre krajinu systémy protivzdušnej obrany Patriot

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ žiada pre svoju krajinu systémy protivzdušnej obrany Patriot a iné moderné systémy protileteckej obrany, aby mohla čeliť ruským útokom.

Predseda ukrajinskej vlády pre francúzsku vysielaciu spoločnosť LCI povedal, že Rusko chce zaplaviť Európu novou vlnou ukrajinských utečencov tým, že si za cieľ útokov vyberá infraštruktúru na Ukrajine. Tieto útoky spôsobili počas studených zimných mesiacov výpadky v dodávkach elektriny a vody pre milióny ľudí.

Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany zem-vzduch Patriot Ukrajine by znamenalo veľký pokrok, pokiaľ ide o druhy systémov protivzdušnej obrany, ktoré západ Kyjevu dodáva. Ukrajina zároveň potrebuje doplnenie zásob delostreleckej munície a moderné tanky, povedal Šmyhaľ v rozhovore odvysielanom v nedeľu večer pred tohtotýždňovým rokovaním v Paríži o zvýšení a koordinovaní ďalšej medzinárodnej pomoci Ukrajine.

Organizátori konferencie vo Francúzsku očakávajú, že sa na nej zúčastní viac ako 45 štátov a 20 medzinárodných inštitúcií. Hlavným cieľom je urýchliť pomoc Ukrajine, aby mohla riešiť svoje potreby v oblasti dodávok vody, elektriny, potravín, zdravotnej starostlivosti a dopravy počas ťažkých zimných mesiacov. Zároveň ide o vyslanie odkazu Moskve, že medzinárodné spoločenstvo stojí pri Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Smer podá trestné oznámenie v súvislosti s údajnou korupciou strany OĽaNO

Strana Smer-SD podá trestné oznámenie v súvislosti s údajnou korupciou strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

Ako informoval dnes na tlačovej konferencii podpredseda strany Smer-SD Erik Kaliňák, poslanec Andrej Stančík (OĽaNO) sa stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí výmenou za to, že zahlasoval za rodinný balíček. Dôkazom toho je podľa neho esemesková komunikácia bývalej lekárskej riaditeľky Národného ústavu reumatických chorôb Daniely Doležalovej s nemenovaným koaličným poslancom, v ktorej sa ho pýta, či je pravda, že Stančík má byť štátnym tajomníkom. Odpoveď znela: „Áno, vraj, lebo sa pri hlasovaní na neho nevedia spoľahnúť, tak ho spravia štátnym. Je to na smiech,“ zacitoval Kaliňák. Esemesková komunikácia aj s menom koaličného poslanca bude súčasťou pripravovaného trestného oznámenia.

Daniela Doležalová na tlačovej konferencii informovala o tom, že v Národnom ústave reumatických chorôb sa dostala do konfliktu s lekárom Romanom Stančíkom, otcom Andreja Stančíka. Dôvodom bolo, že mu vytkla jeho nedostatočný pracovný výkon a zlé vedenie zdravotnej dokumentácie. Podľa jej vyjadrenia vybavil v priemere len 3,8 pacienta za deň, pričom ostatní lekári mali 17 až 20 pacientov denne.

„V posledný júnový deň si ma zavolali na ministerstvo zdravotníctva, kde mi bol radovým zamestnancom do ruky podaný odvolací dekrét,“ povedala Doležalová. Dôvodom boli organizačné zmeny. „Môj známy – koaličný poslanec mi potvrdil, že Igor Matovič (OĽaNO) spolu s Andrejom Stančíkom denne tlačili na ministra zdravotníctva Lengvarského, aby ma vyhodil a spolu so mnou aj ďalších dvoch riaditeľov ústavu, čo bola jedna časť dohody a druhá časť bola, že sa stane štátnym tajomníkom,“ povedala Doležalová.

Za jej vyhodenie a funkciu štátneho tajomníka potom podľa Doležalovej Andrej Stančík porušil svoj verejný sľub, že nebude hlasovať s fašistami a zahlasoval za Matovičov rodinný balíček.

Podľa podpredsedu Smeru-SD Ľuboša Blahu je OĽaNO ideológiou papalášizmu a rodinkárstva. Keď sa Andrej Stančík stal štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí, všetci podľa jeho slov vedeli, že ide o politický kšeft. „Vyhlasoval, že nezahlasuje za rodinný balíček, pretože zaň hlasujú tí, ktorí sú podľa neho fašisti. A zrazu zo dňa na deň obrátil,“ povedal Blaha.

(tasr)

Minúta  |  

Ruské tankery po zákaze v EÚ zamierili do Ázie

Európska únia (EÚ) od 5. decembra zakázala dovoz ruskej ropy po mori. Tým sa Moskve uzavrel jej najbližší trh, ktorý ešte začiatkom roka odoberal zhruba polovicu dodávok tankermi. Moskva tak presmerovala svoje dodávky do Ázie. Informuje o tom správa Bloomberg.

S výnimkou malého množstva ropy dodaného do Bulharska sa námorné toky ruskej ropy do bloku zastavili. A flotila ruských tankerov zamierila cez Suezský prieplav do Indie a Číny.

Dodávky ruskej ropy do ázijských krajín v týždni do 9. decembra vzrástli na viac ako tri milióny barelov (1 barel = 159 litrov) denne, čo predstavuje 89 percent všetkej ropy odoslanej z ruských prístavov počas týždňa.

Viac ako polovica ruskej ropy naloženej v prístavoch v Baltskom a Čiernom mori a tiež v Arktíde smeruje do Suezského prieplavu na lodiach, ktoré nemajú žiadne konečné miesto určenia. Nie je jasné, či bola všetka táto ropa predaná, alebo či náklad smeruje do regiónu v nádeji, že bude predaný skôr, ako dorazí.

Moskva pohrozila odvetou za zákaz a cenový strop v EÚ na ruskú ropu prepravovanú po mori, ktorý sa týka aj služieb s tým spojených vrátane poistenia. Ale hrozba, že odmietne dodávky krajinám, ktoré zavádzajú strop, je prázdnym gestom, pretože tieto štáty už zakázali dovoz ruskej ropy.

Zastavenie dodávok ropovodmi, čo je ďalšia možnosť, o ktorej Kremeľ uvažuje, by poškodilo krajiny, ako sú Slovensko, Maďarsko a Česká republika. Ale hralo by do karát ďalším štátom bloku, ktoré hľadajú spôsoby, ako úplne zastaviť dovoz ruskej ropy do konca roka.

Objem ropy na plavidlách smerujúcich do Číny, Indie a Turecka, teda troch krajín, ktoré sa ukázali ako najväčší nákupcovia komodity z Ruska, plus množstvá na lodiach, ktoré ešte nezverejnili konečné miesto určenia, vyskočil za štyri týždne do 9. decembra na priemerných 2,73 milióna barelov denne. To je viac ako štvornásobok objemu prepraveného počas štyroch týždňov bezprostredne pred ruskou inváziou na Ukrajinu koncom februára.

Tankery prevážajúce ruskú ropu sú čoraz ostražitejšie, pokiaľ ide o ich konečné destinácie. Objem ropy na plavidlách, ktoré opúšťajú Baltské more a uvádzajú ako svoju ďalšiu destináciu egyptský prístav Port Said alebo Suezský prieplav, vyskočil na 890-tisíc barelov denne. Je pravdepodobné, že mnohé z týchto plavidiel po prechode cez prieplav zamieria do indických prístavov. Ale aj dodávky do Spojených arabských emirátov sú čoraz bežnejšie.

V prvom týždni po nadobudnutí platnosti zákazu EÚ celkové objemy ropy prepravené z Ruska tankermi vyskočili o 468-tisíc barelov denne na 3,45 milióna barelov, pričom vzrástol aj štvortýždňový priemer, ktorý nepodlieha takým výkyvom ako týždňové údaje.

Na druhej starne, vývoz po mori ropy do Európy klesol za štyri týždne do 9. decembra len na 215-tisíc barelov denne, pričom Bulharsko bolo jedinou európskou krajinou, ktorá v predchádzajúcich troch týždňoch odobralo ruskú ropu. Tieto čísla nezahŕňajú dodávky do Turecka.

Objem prepravy z Ruska do severnej Európy klesol za 28 dní do 9. decembra na v priemere 48-tisíc barelov/deň, pričom v posledných troch z týchto štyroch týždňov sa do regiónu nedostali žiadne zásielky.

Vývoz do stredomorských krajín sa znížil v priebehu štyroch týždňov do 9. decembra na 162-tisíc barelov denne. Turecko bolo jedinou destináciou pre ruskú ropu smerujúcu cez Stredozemné more. A hoci dodávky Turecku v sledovanom období klesli na najnižšiu úroveň od júla a boli polovičné oproti začiatku novembra, zostávajú viac ako dvojnásobné v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine. Očakáva sa, že Turecko bude aj naďalej dôležitou destináciou pre ruskú ropu.

(tasr)

Minúta  |  

Heger neodvolá Matoviča ani Mikulca. Hovorí o hlasovaní o charaktere štátu

Hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde bude hlasovaním o charaktere štátu. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO). Očakáva, že demokrati v parlamente k hlasovaniu patrične pristúpia. Zároveň deklaroval, že Romana Mikulca (OĽaNO) z funkcie ministra vnútra neodvolá.

Premiér uviedol, že neodvolá ani ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Odchod ministra vnútra sa spomínal v súvislosti s poslancom Martinom Borguľom (Sme rodina), ktorý chce hlasovať za pád vlády, ak Mikulec neodíde zo svojej stoličky alebo nebude odvolaný. Ten už reagoval, že neplánuje odstúpiť.

Zároveň Heger ozrejmil, že rokuje s poslancom Martinom Čepčekom (nezaradený), no so Slavěnou Vorobelovou nerokuje. Ani jeden z poslancov zatiaľ neoznámil, ako sa zachovajú pri hlasovaní.

"Zajtrajšie hlasovanie je veľmi dôležité hlasovanie. Je to po jedenástich rokoch hlasovanie o dôvere a charaktere štátu. Musíme si uvedomiť vážnosť tohto hlasovania. Očakávam, že všetci demokrati v národnej rade k tomu patrične pristúpia. Toto hlasovanie nebude o Hegerovi, Kollárovi či Matovičovi," skonštatoval premiér. Označil to za hlasovanie o tom, či bude na Slovensku naďalej spravodlivosť alebo bude umlčaná, či sa budú diať reformy, alebo či bude pokračovať úcta k občianskej spoločnosti alebo sa zastaví.

Heger nepriblížil, aké by boli ďalšie kroky v prípade pádu vlády. "Ja som ho neinicioval, porozprávajte sa so mnou o tom zajtra poobede. Máte pocit, že vstávam s tým, že nemám plán?" odkázal novinárom s tým, že vo vláde už zvládli tie najväčšie krízy.

Návrh na vyslovenie nedôvery iniciovali poslanci SaS spolu s poslancami okolo Petra Pellegriniho. Diskusia k návrhu sa začala ešte vo štvrtok (8. 12.). SaS, Smer-SD aj nezaradení poslanci z Hlasu-SD či z Republiky už avizovali podporu vysloveniu nedôvery vláde, urobil tak aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek. Naopak, Miroslav Kollár (nezaradený) nebude hlasovať za pád vlády.

https://standard.sk/291032/mikulec-neplanuje-odstupit-z-postu-ministra-vnutra/

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.