Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny EÚ pridajú dve miliardy eur do fondu, cez ktorý vojensky pomáhajú Kyjevu

Členské krajiny Európskej únie v pondelok súhlasili s navýšením finančných prostriedkov vo fonde, ktorý sa používa na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. Informuje o tom spravodajca TASR na základe správy agentúry Reuters.

Krajiny EÚ zriadili Európsky mierový nástroj (EIP) v marci 2021. Cez tento fond mohli zaistiť aj nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev, avšak finančné zdroje sa po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli. Aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

"Dnešné rozhodnutie zabezpečí, že budeme mať dosť financií na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní konkrétnej vojenskej podpory ozbrojeným silám našich partnerov," povedal Borrell v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

V EIP, vytvorenom s pôvodným cieľom financovať napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike, je do roku 2027 k dispozícii suma 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Rusko teraz neplánuje meniť jadrovú doktrínu

Rusko v blízkej dobe neplánuje žiadne zmeny svojej jadrovej doktríny, povedal v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na agentúru Interfax.

Ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva minulý týždeň povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na jadrový útok. Zároveň poukázal na to, že Spojeným štátom ich jadrová doktrína umožňuje prvý útok jadrovými zbraňami. Putin uviedol, že Rusko musí v tejto súvislosti uvažovať o svojej bezpečnosti.

Podľa ruskej jadrovej doktríny z roku 2020 je nasadenie atómových zbraní možné len vtedy, keď nepriateľ takéto zbrane hromadného ničenia nasadí voči Rusku alebo voči jeho spojencom. Použitie jadrových zbraní Ruskom je možné aj v tom prípade, keď je jeho existencia ohrozená konvenčnými zbraňami, spresňuje DPA.

Po napadnutí Ukrajiny nechal Putin uviesť ruské jadrové sily do zvýšenej pohotovosti. Bolo to vnímané ako hrozba voči USA a štátom NATO, aby sa nezapájali do vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Navaľnyj tvrdí, že je vystavený novej forme psychického nátlaku. Na samotku mu pričlenili odsúdeného, ktorý nedodržiava osobnú hygienu

Väznený ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj v pondelok informoval o novej forme psychického nátlaku, ktorému je vystavený zo strany vedenia väzenského tábora, kde si odpykáva trest. Na samotku, kde je za trest na 11 dní, mu pričlenili odsúdeného, ktorý nedodržiava osobnú hygienu.

Na Navaľného príspevok na sociálnej sieti Facebook v pondelok upozornila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR. Politik uvádza, že po tom, ako ho dozorcovia od polovice augusta niekoľkokrát nedokázali zlomiť, zvolili inú metódu a dali mu do cely "bezdomovca". Navaľnyj upozornil, že v malých celách, kde vzdialenosť medzi väzňami je na dĺžku paže, urobí spoluväzeň, ktorý nedodržiava hygienu, "váš život neznesiteľným".      

Vedeniu väznice už Navaľnyj medzičasom tlmočil svoje rozhorčenie a o presun do inej cely požiadal aj dotyčný väzeň. Vedenie väznice však ich sťažnosti odmietlo. Vysvetlilo, že presun spoluväzňa do inej cely by bol možný jedine vtedy, ak by bol zo strany Navaľného vystavený fyzickému násiliu.

"Ak ho začnete biť, preložíme ho," citoval Navaľnyj vyjadrenie vedenia väznice.

Nateraz Navaľnyj aspoň "vyhrážkami, krikom a dovolávaním sa svedomia" presvedčil svojho spolubývajúceho, aby si začal umývať ruky a tvár.

"Pripadám si ako učiteľka v škôlke, kde sú však namiesto detí bezdomovci žijúci pod teplovodom," konštatoval Navaľnyj aj na platforme Twitter.

Navaľnyj, ktorý si odpykáva trest vo väzení s prísnym režimom stráženia vo Vladimírskej oblasti, bol nedávno už po ôsmykrát poslaný za trest na samotku. Tentoraz tam musí zostať 11 dní.

Po tom, ako bol v auguste roku 2020 otrávený bojovým jedom triedy novičok, sa Navaľnyj dlhší čas liečil a zotavoval v Berlíne. Začiatkom roka 2021 sa vrátil do Ruska, kde ho zadržali priamo na letisku a následne začali stíhať.

Najprv mu súd v kauze Yves Rocher zmenil podmienečný trest na nepodmienečný a krátko nato bol v prípade urážky na cti voči veteránovi odsúdený na zaplatenie pokuty a v prípade podvodu a urážky sudcu dostal deväť rokov väzenia. Tieto stíhania považuje Navaľnyj i jeho priaznivci za politicky motivované zo strany Kremľa.

V polovici júna roku 2022 Navaľného presunuli z väznice v meste Pokrov do väznice s prísnym režimom v Melechove.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ poskytne 220 miliónov eur na posilnenie hraničných kontrol na východe Turecka

Európska komisia (EK) v pondelok schválila finančnú pomoc vo výške 220 miliónov eur na posilnenie hraničných kontrol na východnej hranici Turecka. Tým sa celková pomoc EÚ v roku 2022 prijatá v súvislosti s utečencami v Turecku zvýšila na 1,235 miliardy eur.

Tohoročná finančná pomoc je určená na zaistenie základných potrieb utečencov, ich ekonomickú podporu a tiež na lepšiu kontrolu hraníc, cez ktoré prichádzajú migranti. Uvedená suma je súčasťou dodatočného balíka troch miliárd eur, ktorý EÚ odobrila vlani v júni na pomoc utečencom v Turecku na roky 2021 až 2023.

Tohoročný balík pomoci pozostáva zo štyroch programov: 400 miliónov eur v hotovosti pre utečencov na ich každodenné potreby; 234 miliónov eur na projekty tureckej stratégie zamestnanosti utečencov; 381 miliónov eur na program zameraný na najzraniteľnejších utečencov (starší ľudia, zdravotne postihnutí atď.) a 220 miliónov eur na podporu opatrení na kontrolu hraníc na východnej hranici Turecka (hranice s Iránom a Irakom).

Komisia spresnila, že v Turecku sa nachádza najviac utečencov na svete – od roku 2015 približne štyri milióny, z toho je 3,6 milióna predstavujú registrovaní sýrski utečenci a 330-tisíc je z iných krajín.
EÚ od roku 2015 vynaložila na migrantov v Turecku 9,5 miliardy eur.

(tasr)

Minúta  |  

VšZP odmieta vyjadrenia poslankyne Cigánikovej o plytvaní v poisťovni

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) odmieta vyjadrenia poslankyne Národnej rady SR Jany Bittó Cigánikovej o plytvaní v štátnej poisťovni. Obvinenia, ktoré odzneli v tvrdeniach opozičnej poslankyne minulý týždeň, sa podľa VšZP nezakladajú na pravde.

„Odmietame, aby očierňovanie VšZP ktokoľvek používal ako prostriedok na zbieranie politických preferencií a v rámci parlamentných bojov," uviedla v tlačovej správe hovorkyňa poisťovne Eva Peterová.

Poslankyňa Cigániková podľa VšZP pred pár mesiacmi v médiách verejne vyjadrovala podporu súčasnému vedeniu štátnej poisťovne, ktoré viac ako dva roky poisťovňu ozdravuje a robí systémové zmeny. Dnes ho pritom označuje za najhorší manažment v celej histórii poisťovne. „Mimoriadne nás mrzí, že ani opakované snahy predstaviteľov najväčšej zdravotnej poisťovne vysvetliť pani poslankyni odborné detaily fungovania systému verejného zdravotného poistenia evidentne neboli úspešné a pochopené," vyjadrila sa VšZP.

Na nerovné podmienky trhu verejného zdravotného poistenia podľa VšZP dlhodobo poukazujú aj odborné štátne inštitúcie, napríklad Útvar hodnoty za peniaze a Inštitút zdravotných analýz. „Projekt Revízia výdavkov VšZP iniciovaný Európskou komisiou a realizovaný prostredníctvom spoločnosti Ernst & Young Slovakia nám potvrdil, že úspory, ktoré sú v rukách VšZP, poisťovňa už z veľkej časti realizuje alebo plánuje. Väčšina indikovaných úspor si vyžaduje zmenu legislatívy a iniciatívu iných subjektov. VšZP hospodári transparentne a efektívne v rámci svojich finančných možností," upozornila štátna zdravotná poisťovňa. VšZP tvrdí, že si plní všetky svoje povinnosti a záväzky voči všetkým subjektom tak, ako jej ukladá zákon. Podľa jej hovorkyne ako jediná zdravotná poisťovňa tak robí transparentne, keďže podlieha zákonu o verejnom obstarávaní a na rozdiel od súkromných zdravotných poisťovní všetky svoje zmluvy, objednávky a faktúry zverejňuje.

Parlamentný zdravotnícky výbor minulý týždeň v piatok podľa poslankyne za SaS Jany Bittó Cigánikovej schválil fatálne škodlivé pozmeňujúce návrhy. Ako ďalej uviedla na tlačovej besede, štátna VšZP už nebude musieť pripravovať ozdravný plán, svoje hospodárenie bude vysvetľovať len raz ročne. „Celý rok bude hospodáriť, ako chce, bude stačiť, keď jeden deň v roku bude hospodáriť dobre," povedala. Upozornila na to, že takýto pozmeňujúci návrh schválil výbor aj vďaka podpore od nezaradeného poslanca Miroslava Urbana (Republika). Návrh, ktorý schválil zdravotnícky výbor, podľa Cigánikovej podporuje plytvanie vo VšZP. V súčasnosti má pritom podľa nej VšZP najhorší manažment od roku 2020, ktorý odvtedy priviedol poisťovňu do straty 330 miliónov eur. „Vláda podporuje zlé hospodárenie a dotuje ho," povedala.

(sita)

Minúta  |  

Duda: Poľsko a Nemecko by mali požiadať EÚ o pomoc kvôli utečencom z Ukrajiny

Poľsko a Nemecko by mali požiadať Európsku úniu o ďalšiu pomoc v súvislosti s očakávanou vlnou ukrajinských utečencov počas zimy. V pondelok to v Berlíne uviedol poľský prezident Andrzej Duda. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Domnievam sa, že by sme sa mali obrátiť na európske spoločenstvo vo veci finančnej podpory pre naše krajiny, ktoré nesú mimoriadne bremeno v súvislosti s prijímaním utečencov z Ukrajiny," povedal Duda.

Od začiatku ruskej invázie vo februári utiekli z Ukrajiny už milióny ľudí. Existujú obavy, že počas chladnejších mesiacov by mohlo opustiť svoje domovy mnoho ďalších ľudí, keďže Rusko pokračuje v útokoch na kľúčovú infraštruktúru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.